32Dz/17/2022

1. Dňom 1. augusta 2021 bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“), do ktorého právomoci bolo, okrem iného, zverené aj rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov [článok 142 ods. 2 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky]. Uvedená skutočnosť súčasne znamenala, že dňom 1. augusta 2021 prestali vykonávať svoju činnosť disciplinárne senáty zriadené v súlade so zákonom č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“). Dňa 1. decembra 2021 nadobudol účinnosť zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok), v zmysle ktorého boli kreované na najvyššom správnom súde disciplinárne senáty. 2.

Dňa 1. augusta 2022 bolo disciplinárne obvinenej doručené upovedomenie o začatí predmetného disciplinárneho konania. 4. Dňa 8. augusta 2022 bola najvyššiemu správnemu súdu doručená námietka zaujatosti podaná disciplinárne obvinenou proti členovi senátu 31D sudcovi Mgr.

Práve naopak, je vysoko pravdepodobné, že Mgr. Michal Novotný môže mať osobný záujem na určitom výsledku tohto disciplinárneho konania. Vzhľadom na to, Mgr. Michal Novotný mohol v rozhodovanom období pri výkone svojej činnosti vo funkcii štátneho tajomníka Ministerstva Slovenskej republiky priamo alebo nepriamo zasahovať (napríklad vykonávaním dozoru, dohľadu alebo kontroly a pod.) v disciplinárnej veci a pritom nie je vôbec podstatné v otázke jeho objektívnej zaujatosti, či tak aj urobil (konal), čo jednoznačne zakladá jeho objektívnu zaujatosť, resp. zaujatosť jeho osoby k disciplinárnej veci.“ Disciplinárne obvinená ďalej namietala zaujatosť sudcu Mgr. Michala Novotného vo vzťahu k disciplinárnej veci aj odkazom na jeho rozhovor v Denníku N z 8.6.2021 vzhľadom na citát rímskeho cisára Caligulu „Nech ma aj nenávidia, hlavne nech sa ma boja“, k čomu menovaný dodal, že „Jednoducho, sudcovia sú rovnako podriadení zákonu ako každý iný. Čo sa príjme, budú povinní rešpektovať.“ Podľa disciplinárne obvinenej citovaný výrok nemá v demokratickej spoločnosti miesto, pričom je „poľutovaniahodné a veľmi nebezpečné, ak ho ako „slovný

6. Vo vzťahu k pomeru sudcu Mgr. Michala Novotného k disciplinárnej navrhovateľke ako účastníčke disciplinárneho konania disciplinárne obvinená namietala, že „možno dôvodne predpokladať, že medzi Mgr. Michalom Novotným a Mgr. Máriou Kolíkovou .

Michal Novotný Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky písomne oznámil dôvody, pre ktoré navrhuje svoje vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v tejto veci disciplinárnej veci. Iný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ho z dôvodu jeho objektívnej zaujatosti v tejto disciplinárnej veci uznesením, zo dňa 15.02.2022, vylúčil z vykonávania úkonov tohto disciplinárneho konania.“ Podľa disciplinárne obvinenej „vykonávanie funkcie štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Mgr. Michalom Novotným v rozhodnom období, a to aj v príčinnej súvislosti s jeho verejnými vyjadreniami, .

K vznesenej námietke zaujatosti podal 22. augusta 2022 svoje vyjadrenie sudca Mgr. Michal Novotný. V jeho úvode poukázal na vnímanie nestrannosti sudcu v rámci judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Následne uviedol, že „disciplinárne obvinenú osobne vôbec nepoznám, neviem, o koho ide, podľa mojich vedomostí som sa s ňou nikdy osobne ani pracovne nestretol.“ Svoj vzťah k disciplinárnej navrhovateľke opísal sudca Mgr.

Kolíková nemá voči mne žiadne osobitné oprávnenia, ktorými by mohla ovplyvňovať moje rozhodovanie. Po skončení výkonu funkcie štátneho tajomníka sa s Mgr. Kolíkovou ďalej nijako bližšie nestýkam.“ Podľa sudcu Mgr. Michala Novotného je pritom v zmysle „judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie III. ÚS 308/2014) treba odlišovať situáciu, ak je osoba, ku ktorej má sudca vzťah, účastníkom konania osobne a ak je len reprezentantom úradu alebo orgánu, ktorý je účastníkom konania.

spravodlivosti sa pritom disciplinárnou agendou voči sudcom nezaoberal a len ako štátnemu tajomníkovi mu boli predkladané až konečné (vypracované) disciplinárne návrhy a jeho úlohou bolo ministerke odporučiť alebo neodporučiť ich podanie. Disciplinárny návrh proti disciplinárne obvinenej však bol vypracovaný až v júli 2022, takmer rok po skončení výkonu jeho funkcie štátneho tajomníka, a preto je vylúčené, aby dával odporúčanie na jeho podanie. Sudca Mgr. Michal Novotný ďalej zdôraznil, že odkaz disciplinárne obvinenej na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31D/15/2021 je nepodstatný, pretože v danej veci podaný disciplinárny návrh v čase výkonu funkcie štátneho tajomníka odporučil podať, avšak v prejednávanej veci tomu tak nebolo. Vo vzťahu k namietanej citácii sudca Mgr.

Zároveň disciplinárne obvinená predmetný citát a vyjadrenie k nemu vytrhla z kontextu. Myšlienku vyplývajúcu z Caligulovho výroku totiž nepovažoval za správnu pri presadzovaní opatrení voči sudcom.

8. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje disciplinárny súdny poriadok s čiastočnou subsidiaritou Trestného poriadku (§ 4 disciplinárneho súdneho poriadku), pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa disciplinárneho súdneho poriadku vzťahujú aj ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení súdu a iných osôb, a to v prípade „ak tento zákon [rozumej disciplinárny súdny poriadok] neustanovuje inak a ak to povaha veci pripúšťa“ a ustanovenie § 4 disciplinárneho súdneho poriadku zároveň definuje aplikáciu ustanovení Trestného poriadku „primerane“. Najvyšší správny súd teda oznámenie o zaujatosti preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku.

neprihliada. 10. Podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku o námietke zaujatosti a o oznámení predsedu disciplinárneho senátu, sudcu disciplinárneho senátu alebo prísediaceho o ich zaujatosti rozhodne trojčlenný senát najvyššieho správneho súdu určený náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti do siedmich dní od predloženia veci.

12. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

14. Z § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku vyplýva, že rozhodovanie o zaujatosti sudcu disciplinárneho senátu môže byť iniciované námietkou vznesenou navrhovateľom, disciplinárne obvineným alebo jeho obhajcom, resp. oznámením podaným samotným sudcom. Zatiaľ čo námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch zaujatosti dozvedel, pričom na neskôr oznámenú námietku zaujatosti sa neprihliada (§ 24 ods. 2 druhá veta disciplinárneho súdneho poriadku), oznámenie o skutočnostiach, ktoré by mohli nasvedčovať jeho zaujatosti, by mal sudca podať bezprostredne po ich zistení, pričom z povahy veci je zrejmé, že vo vzťahu k takémuto oznámeniu neprichádza do úvahy jeho procesné nezohľadňovanie z dôvodu oneskoreného

Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich

16. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom), pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností.

v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t.j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“ Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť

Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk zákonného a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania.

V tejto súvislosti najvyšší správny súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).

ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne

III.

20. Z obsahu vznesenej námietky zaujatosti vyplýva, že namietaný pomer sudcu Mgr. Michala Novotného k disciplinárnej veci (bod 5) a navrhovateľke (bod 6) možno zhrnúť do nasledovných bodov: - výkon funkcie štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti v čase, keď sa ministerstvo dozvedelo o príslušnom náleze ústavného súdu a s tým spojená možnosť ovplyvňovania veci, - citácia Caligulu v kontexte ignorujúcom demokratický právny štát a postavenie sudcu v ňom, - blízky vzťah k navrhovateľke.

pritom primerane zodpovedá funkcii prokurátora v trestnom konaní. Pokiaľ by preto sudca disciplinárneho senátu mal rozhodovať o disciplinárnom návrhu, ktorý na základe predchádzajúceho výkonu funkcie nadanej aktívnou disciplinárnou návrhovou legitimáciou sám podal, bol by jednoznačne z rozhodovania vylúčený. Nevyhnutnosť takéhoto vylúčenia z rozhodovania by pritom dopadala nielen na tú osobu, ktorá takýto disciplinárny návrh podala, ale aj na tú, ktorá sa na jeho spracovaní podieľala. Inak povedané, ak by išlo o disciplinárny návrh podaný ministrom spravodlivosti, z rozhodovania o ňom by bol vylúčený aj ten pracovník ministerstva spravodlivosti, ktorý by sa na jeho spracovávaní podieľal a následne sa stal sudcom disciplinárneho senátu. Predpokladom pre takéto vylúčenie je však skutočné podieľanie sa na podanom disciplinárnom návrhu a nie len teoretická, avšak nepreukázaná možnosť takéhoto konania. Tento záver jednoznačne vyplýva z toho, že aj v zmysle § 31 ods. 2 Trestného poriadku je z rozhodovania vylúčený len ten sudca, ktorý bol v prejednávanej veci „činný“ ako prokurátor a nie akýkoľvek sudca skôr pôsobiaci ako prokurátor.

22. Rovnako pomer k veci, ktorý by mal mať za následok vylúčenie sudcu Mgr. Michala Novotného z rozhodovania, nebol daný ani vo vzťahu k namietanej citácii rímskeho cisára Caligulu. V zásade platí, že samotný citát, resp. výrok citovanej osoby nemôže byť dôvodom pre vylúčenie, pretože sám o sebe nevyjadruje názor citujúceho. To znamená, že len zo stanoviska citujúceho k citovanému výroku, resp. kontextu jeho použitia je možné vyabstrahovať nejaký pomer k veci, či osobám. V danom prípade sa kontext citátu spojený s vyjadreniami Mgr. Michala Novotného vôbec netýkal predmetnej disciplinárnej veci a ani osoby disciplinárne obvinenej a preto nemohol založiť taký pomer, ktorý by mal mať za následok spochybnenie nezávislosti, či nestrannosti sudcu, vedúci k jeho vylúčeniu z rozhodovania vo veci. Zároveň je z obsahu vyjadrení Mgr. Michala Novotného zrejmé, že sa s daným citátom nestotožnil.

24. Je nesporné, že Mgr. Michal Novotný zastával v minulosti funkciu štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti, a to v čase, keď bola ministerkou spravodlivosti navrhovateľka. Hoci disciplinárne obvinená na tomto skutkovom základe deklaruje akúsi „blízkosť“, neuvádza v tomto zmysle žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by tieto prezumpcie v dostatočnej miere preukazovali alebo aspoň v primeranej kvalitatívnej rovine indikovali. Namietaná „blízkosť“ je argumentáciou abstraktnou a podľa názoru námietkového senátu nepreukazuje, že kedykoľvek v minulosti, prípadne v súčasnosti existoval alebo existuje medzi navrhovateľkou a namietaným sudcom akýkoľvek taký vzťah, ktorý by bol spôsobilý vplývať na rozhodovanie

V námietke zaujatosti nebolo pritom poukazované na vzťah hlbšej intenzity medzi namietaným sudcom a disciplinárnou navrhovateľkou a takýto vzťah ani námietkový senát nemal za preukázaný. Nakoniec právne irelevantné bolo aj poukázanie disciplinárne obvinenej na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31D/15/2021. Rozhodnutím námietkového senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 33Dz/6/2022 z 15. februára 2022 bol totiž Mgr.

Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil námietkový senát námietku disciplinárne obvinenej o „blízkosti“ pomeru medzi disciplinárnou navrhovateľkou a sudcom Mgr. Michalom Novotným ako nedôvodnú. 25. Dôvody na vylúčenie sudcu Mgr. Michala Novotného neboli zistené ani vo vzťahu k objektívnemu hľadisku zaujatosti. Opísaná intenzita vzťahu medzi sudcom a disciplinárnou navrhovateľkou vzhľadom na jej pracovný základ a absenciu hlbších osobných väzieb preto nebola spôsobilá vyvolať pochybnosti v tom smere, že sa rozhodovanie sudcu nemusí javiť ako nezaujaté či nestranné. Námietkový senát v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre záver o spochybnení zdania nezaujatosti u sudcu by museli byť naplnené ďalšie relevantné okolnosti, ktoré však zistené neboli.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel námietkový senát k záveru, že zistené skutočnosti nezakladajú dôvod na vylúčenie sudcu Mgr. Michala Novotného z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.