← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·21. 12. 2022

32Dz/25/2022

ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200127.2

Nevyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Sp. zn. 1. inštancie
31D/16/2022
IČS
9622200127
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Mariána Fečíka, v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenej: JUDr. U. L., sudkyni S. R. L. A., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v konaní o námietke zaujatosti disciplinárne obvinenej proti sudcovi Mgr. Michalovi Novotnému v konaní 31D/16/2022, takto

rozhodol:

Sudca disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal Novotný podľa § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v spojení s § 4 disciplinárneho súdneho poriadku a § 31 ods. 1 Trestného poriadku nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 31D/ 16/2022.

Odôvodnenie

1. Disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov je s účinnosťou od 1. decembra 2021 upravené zákonom č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonom [disciplinárny súdny poriadok (ďalej len ako „DSP“)].

2. Na základe návrhu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky zo 17. júna 2022, č. 11308/2022/151, prebieha disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenej JUDr. U. L., sudkyni S. R. L. A.. Podľa rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „NSS SR“) na kalendárny rok 2022 bola vec elektronickou podateľňou NSS SR pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do súdneho oddelenia 31D, v zložení riadiaci predseda disciplinárneho senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová a členovia

senátu Mgr. Michal Novotný a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD., prísediace sudkyne JUDr. Zuzana Čížová a doc. JUDr. Martina Jánošíková, Ph.D. 3. Senátu 31D bola dňa 7. decembra 2022 doručená námietka zaujatosti disciplinárne obvinenej sudkyni proti sudcovi senátu 31D Mgr. Michalovi Novotnému (§ 24 DSP). 4.

Disciplinárne obvinená námietku zaujatosti vo vzťahu k Mgr. Michalovi Novotnému odôvodnila tým, že uvedený sudca bol štátnym tajomníkom Ministerstva spravodlivosti SR a to odo dňa 1. júna 2020, teda aj v čase skutku, ktorý je predmetom danej disciplinárnej veci, až do jeho zaradenia na Najvyšší správny súd. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a/ DSP v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z.z. a článku 17 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 39/2015, Vestníka Ministerstva vnútra SR o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR dôvodila, že štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR je jediným subjektom, ktorý je oprávnený na pojednávaní v jej disciplinárnej veci zastupovať navrhovateľa, teda ministra spravodlivosti SR. V tejto súvislosti poukázala na to, že jej právny zástupca protestoval proti osobe, ktorá sa dostavila na pojednávanie za účelom zastupovania navrhovateľa, pričom sudca

Mgr. Novotný pri predmetnej námietke nesprávne použil analógiu so zákonom č. 153/2001 Z.z. a teda aj z uvedeného je zrejmá jeho zaujatosť voči jej osobe. Ďalej poukázala na to, že na pojednávaní konanom dňa 25. novembra 2022 sa dozvedela o tom, že Ministerstvo spravodlivosti SR malo na S. R. L. A. v dňoch 25.06.2021 a 30.06.2021 vykonať kontrolu podľa zákona č. 757/2004 Z. z. s tým, že dňa 1. decembra 2022 sa dozvedela, že sudca Mgr.

Novotný bol v čase kontroly vykonávanej zo strany Ministerstva spravodlivosti SR vo funkcii štátneho tajomníka, ktorú mal zastávať do 1. augusta 2021. S poukazom na túto skutočnosť mala za to, že nakoľko bol sudca Mgr. Novotný štátnym tajomníkom Ministerstva spravodlivosti SR v čase skutku, ktorý je predmetom danej disciplinárnej veci a teda bol nadriadeným svedkyni, ktorá má byť v konaní vypočutá, mal by byť z prejednania a rozhodovania tejto disciplinárnej veci vylúčený. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že

sudca Mgr. Novotný mal ako štátny tajomník vydať poverenie na vykonanie kontroly a na najbližšom pojednávaní má ako sudca vypočúvať osobu, ktorú mal poveriť na vykonanie kontroly. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 33Ds/2/2022, 33Ds/3/2022, 33Ds/4/2022 (správne malo byť uvedené Dz).

Preto navrhla, aby bol sudca Mgr. Novotný vylúčený z prejednania a rozhodovania danej disciplinárnej veci. 5. K námietke disciplinárne obvinenej sa dňa 19. decembra 2022 vyjadril sudca Mgr. Michal Novotný, ktorý úvodom s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 DSP poukázal na to, že disciplinárne obvinená sa dňa 25. novembra 2022 zúčastnila na ústnom pojednávaní, kde bol členom disciplinárneho senátu, ktorý prejednáva danú disciplinárnu vec dodajúc, že namietané skutočnosti nastali dávno pred týmto dňom (funkciu štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti SR vykonával do 1. augusta 2021), takže k 25. novembru 2022 o nich disciplinárne obvinená takisto vedela. V tejto súvislosti poukázal na to, že disciplinárne obvinená námietku vzniesla až 7. decembra 2022, teda po uplynutí siedmich dní od 25. novembra 2022.

Za nepravdepodobné vyhodnotil, že sa o skutočnosti, že bol štátnym tajomníkom dozvedela 1. decembra 2022 dodajúc, že okolnosť, kto je druhým najvyšším predstaviteľom rezortného ministerstva, považuje minimálne v rezorte justície za všeobecne známu. Rovnako v tejto súvislosti poukázal na to, že disciplinárne obvinená neuvádza z akého zdroja sa túto skutočnosť dozvedela práve v tento deň, keď v tomto čase nebola táto skutočnosť široko verejne preberaná. K tvrdeniu, že sa mal počas pôsobenia na ministerstve zaoberať aj samotnou disciplinárnou vecou, resp. že sa mal podieľať nejakým spôsobom na vyslaní

JUDr. F. Š. uviedol, že túto žiadnym výkonom kontroly nepoveroval a rovnako, že nemal žiaden priamy vplyv sa činnosť Sekcie dohľadu nad súdnictvom, ktorá bola v priamej riadiacej pôsobnosti ministerky spravodlivosti SR, ktorej sa aj zodpovedal jej generálny riaditeľ.

Tiež poukázal na to, že úradný záznam JUDr. F. Š., ktorý sa stal podkladom konania bol spísaný 25. júna 2021, pričom do podateľne ministerstva bol predložený až 8. júla 2021. Uviedol, že je pravdou, že mu, ako štátnemu tajomníkovi, boli predkladané až konečné (vypracované) disciplinárne návrhy a jeho úlohou bolo ministerke odporučiť alebo neodporučiť ich podanie, avšak samotný disciplinárny návrh vypracúva samostatne odbor dohľadu nad súdnictvom, ktorý si aj samostatne obstarával podklady, na základe ktorých ho vypracoval dodajúc, že v tunajšej veci bol návrh vypracovaný až 17. júna 2022, teda takmer rok po skončení jeho funkcie. Preto je vylúčené, aby mu bol predložený a aby dával odporúčanie na jeho podanie. S poukazom na uvedené navrhol, aby nebol vylúčený z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci sp.zn. 31D/16/2022.

6. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje disciplinárny súdny poriadok s čiastočnou subsidiaritou Trestného poriadku (§ 4 disciplinárneho súdneho poriadku), pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa disciplinárneho súdneho poriadku vzťahujú aj ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení súdu a iných osôb, a to v prípade „ak tento zákon [rozumej disciplinárny súdny poriadok] neustanovuje inak a ak to povaha veci pripúšťa“ a ustanovenie § 4 disciplinárneho súdneho poriadku zároveň definuje aplikáciu ustanovení Trestného poriadku „primerane“. Najvyšší správny súd teda námietku zaujatosti preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku.

7. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

8. Na úvod považuje Najvyšší správny súd za potrebné uviesť, že mal pochybnosti o včasnosti uplatnenej námietky zaujatosti JUDr. U. L., ktorá mala, a to najneskôr na ústnom pojednávaní konanom dňa 25. novembra 2022 vedomosť o tom, že sudca Mgr. Novotný je členom

disciplinárneho senátu, ktorý prejednáva a rozhoduje danú vec. Námietku zaujatosti doručila Najvyššiemu správnemu súdu až 7. decembra 2022 tvrdiac, avšak bez akýchkoľvek podrobnosti, že sa až 1. decembra 2022 dozvedela o tom, že sudca Mgr. Novotný bol štátnym tajomníkom Ministerstva spravodlivosti SR a to práve v čase, keď malo dôjsť k skutku a teda mal byť v nadriadenej pozícii vo vzťahu k JUDr. F. Š.. Samotné tvrdenie, že sa o tejto skutočnosti dozvedela až 1. decembra 2022 sa zdá byť námietkovému senátu ako veľmi málo pravdepodobné, avšak z dôvodu existencie pochybností o tejto skutočnosti, námietkový senát dôvodnosť uplatnenej námietky zaujatosti meritórne preskúmal a to na prospech zachovania procesných práv disciplinárne obvinenej.

9. Rovnako považuje Najvyšší správny súd za potrebné uviesť, že námietky smerujúce k „nesprávnemu vyhodnoteniu“ oprávnenosti zastupovania ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na ústnom pojednávaní konanom dňa 25. novembra 2022 zo strany sudcu Mgr. Novotného nebudú posudzované a to z dôvodu, že tieto sa týkajú procesného postupu súdu v konaní (§ 32 ods. 6 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP).

10. Podstatou vznesenej námietky zaujatosti bolo tvrdenie disciplinárne obvinenej spochybňujúce nestrannosť sudcu Mgr. Michala Novotného vo vzťahu k prejednávanej veci a to z dôvodov, že pôsobil na poste štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v čase spáchania skutku, ktorý je predmetom tohto konania a tiež preto, že mal vydať

JUDr. F. Š., ktorá bude na ústnom pojednávaní nariadenom na 28. február 2023 vypovedať ako svedkyňa, vydať poverenie na vykonanie kontroly na Okresnom súde Bratislava II. 11. Účelom právnej úpravy vylúčenia z vykonávania úkonov disciplinárneho konania je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska aplikovateľnej právnej normy je právne významný vzťah sudcu, a to buď: (i) k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď má sudca osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom, vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť); (ii) k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho), pričom za takúto osobu sa nepovažuje svedok]; (iii) k zástupcom účastníkov konania. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu

predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, respektíve domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti.

12. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom), pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností.

Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď. tiež zásady prijaté

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")]. 13. Podľa názoru námietkového senátu dôvod na vylúčenie sudcu Mgr.

Michala Novotného nezakladá sama o sebe tá skutočnosť, že uvedený sudca pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v čase spáchania skutku, pretože mal byť nadriadený JUDr. F. Š.. JUDr. U. L. síce tvrdila, že to bol sudca Mgr. Novotný, ktorý mal JUDr. F.X_ Š. vydať poverenie na kontrolu, avšak toto tvrdenie nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom.

Na strane druhej sudca Novotný k uvedenému tvrdeniu poukázal jednak na to, že, úradný záznam, ktorý sa stal podkladom pre dané konanie bol spísaný dňa 25. júna 2021, teda približne jeden mesiac predtým, ako skončil výkon funkcie štátneho tajomníka, pričom do podateľne bol predložený až 8. júla 2021 a tiež na to, že JUDr. Š. žiadnym výkonom kontroly nepoveroval. Rovnako poukázal na to, že JUDr. F. Š. je zaradená na odbore dohľadu nad súdnictvom, nad činnosťou ktorého nemal žiaden priamy vplyv.

14. S poukazom na bod 13 tohto uznesenia je preto dôvodné uzavrieť, že vo vzťahu k subjektívnemu hľadisku zaujatosti neboli zo strany disciplinárne obvinenej uvedené a preukázané žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vzťah namietaného sudcu k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom. Namietaný sudca sa nezúčastňoval na spracovaní disciplinárneho návrhu, nebolo preukázané, že by JUDr. F. Š. výkonom kontroly poveril a napokon disciplinárny návrh bol ministerkou spravodlivosti podaný až po jeho odchode z funkcie štátneho tajomníka.

15. Dôvody na vylúčenie namietaného sudcu neboli zistené ani vo vzťahu k objektívnemu hľadisku zaujatosti. Aj v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že namietaný sudca bol v pozícií štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v čase spáchania skutku je nedostačujúca pre záver, že sa jeho rozhodovanie nemusí javiť ako nezaujaté či nestranné. Námietkový senát v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre záver o spochybnení zdania nezaujatosti u namietaného sudcu by museli byť naplnené ďalšie relevantné okolnosti. Žiadne takéto však disciplinárne obvinená neuviedla a ani námietkový senát takéto okolnosti nezistil a to ani vzťahu k subjektívnemu hľadisku a ani vo vzťahu k objektívnemu hľadisku zaujatosti.

16. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktorými disciplinárne obvinená podporovala svoju argumentáciu, tak k uvedeným Najvyšší správny súd uvádza, že tieto nie sú použiteľné na daný prípad, pretože sa týkajú situácie, keď sudca Mgr. Novotný dával ministerke spravodlivosti odporúčanie na podanie disciplinárneho návrhu.

17. Najvyšší správny súd preto dospel k záveru, že disciplinárne obvinenou tvrdené skutočnosti nezakladajú dôvod na vylúčenie sudcu Mgr. Michala Novotného z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde pod sp.zn. 31D/16/2022. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu (v zložení podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku) v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. decembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 32Dz/25/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik