32Dz/3/2025

I. Sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal Novotný nie je vylúčený z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/11/2024 podľa § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v spojení s § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení. II. Sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Zuzana Šabová, PhD. nie je vylúčená z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/11/2024 podľa § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v spojení s § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení. III. Sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. nie je vylúčený z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/11/2024 podľa § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v spojení s § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení. IV. Prísediaci sudca JUDr. Jaroslav Mráz nie je vylúčený z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/11/2024 podľa § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v spojení s § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení. V. Prísediaci sudca František Radzo nie je vylúčený z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/11/2024 podľa § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v spojení s § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení.

1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako disciplinárny súd koná v disciplinárnej veci disciplinárne obvineného pod sp. zn. 31D/11/2024 pre závažné disciplinárne previnenie. 2. Disciplinárne obvinený prostredníctvom obhajcu (ďalej aj „namietajúci“) podal 15. októbra 2025 najvyššiemu správnemu súdu námietku zaujatosti, ktorú smeroval proti celému disciplinárnemu senátu, teda voči predsedovi disciplinárneho senátu Mgr.

3. Včasnosť námietky podkladal tým, že sa o jej dôvodoch dozvedel z odpovede na žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá mu bola 13. októbra 2025 doručená e-mailom od orgánov činných v trestnom konaní.

5. Za problematické považoval dve sťažnosti, ktoré namietaný predseda disciplinárneho senátu podal 10. júla 2025 a 8. septembra 2025 proti uzneseniam vyšetrovateľa o odmietnutí trestnej veci voči disciplinárne obvinenému, iniciovanej uznesením o postúpení.

6. Z odôvodnenia sťažností je podľa namietajúceho každému nezaujatému čitateľovi zrejmé, že subjekt, ktorý sťažnosti podal (teda namietaný predseda disciplinárneho senátu), je presvedčený o tom, že konanie disciplinárne obvineného napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý by mal byť disciplinárne obvinený stíhaný, teda že je presvedčený o vine disciplinárne obvineného. Podaním sťažností podľa neho prejavil svoj záujem na výsledku trestného konania, ktorý smeroval k privodeniu trestného stíhania disciplinárne obvinenému. V odôvodnení sťažností podávajúci subjekt polemizuje s orgánmi činnými v trestnom konaní a spochybňuje ich závery výlučne v otázkach podstatných pre privodenie trestnej zodpovednosti disciplinárne obvineného. Je preto podľa neho vylúčené, že by mohol v následnom disciplinárnom konaní rozhodovať nezaujato a nestranne o vine, či nevine disciplinárne obvineného, ak v trestnom konaní, ktoré sám inicioval, sa svojou argumentáciou domáhal, aby disciplinárne obvinený bol trestne stíhaný (a teda aj uznaný vinným) pre trestný čin. Takýto subjekt bude potom na disciplinárne obvineného nazerať a priori zaujato ako na vinného.

8. Podľa namietajúceho dovoľuje disciplinárny súdny poriadok (DSP) disciplinárnemu senátu vo vzťahu k trestnému konaniu výlučne postup podľa § 27 ods. 1 až ods. 4, teda (i) uznesením prerušiť disciplinárne konanie a vec postúpiť orgánom činným v trestnom konaní (§ 27 ods. 1) a (ii) po právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní uznesením buď v disciplinárnom konaní pokračovať alebo ho zastaviť, v závislosti od výsledku trestného konania (§ 27 ods. 4).

konania. Nie je podľa neho ústavne udržateľný a akceptovateľný záver, aby v disciplinárnej veci konkrétneho disciplinárne obvineného mohol nezaujato a nestranne rozhodovať sudca či prísediaci, ktorý sa nad rámec prijatia uznesenia podľa § 27 ods. 1 DSP akokoľvek angažoval v následnom ním iniciovanom trestnom konaní v prospech alebo v neprospech vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti voči disciplinárne obvinenému. Sudca či prísediaci, ktorý takto postupoval, sa podľa neho nemôže ani javiť nezaujatým v očiach strán disciplinárneho konania

11. Spätne považoval za zaujatý aj doterajší postup disciplinárneho senátu, ktorý podľa neho nereagoval na námietku premlčania; a v bode 6 uznesenia o postúpení uviedol, že sa bude v disciplinárnom konaní pokračovať (bez ohľadu na výsledok trestného konania).

13. V námietke ďalej argumentoval znením čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky; § 4 DSP; § 31 ods. 1 Trestného poriadku; čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach; rozsudkom ESĽP vo veci Piersack v. Belgicko z 1. októbra 1982; Delcourt proti Belgicku zo 17. januára 1970; Parlov-Tkalčič proti Chorvátsku, sťažnosť č. 24810/06; Findlay proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 22107/93; Padovani proti Taliansku z 26. februára 1993; Castillo Algar proti Španielsku z 28. októbra 1998; Mežnarić proti Chorvátsku z 15. júla 2005, rozhodnutiami ústavného súdu III. ÚS 47/05 z 11. mája 2005; sp. zn. III. ÚS 47/05; sp. zn. I. ÚS 46/05; sp. zn. III. ÚS 16/00 z 1. júna 2000, sp. zn. III. ÚS 158/08 z 15. mája 2008; nález sp. zn. III. ÚS 36/2011 z 10. mája 2011; uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 5 Ndt 6/2013 z 26. marca 2013; 6Ndt/20/2010 z 29. decembra 2010, 6Ndt/3/2019 z 20. februára 2019, 4Ndt/34/

15. Nestrannosť je podľa namietajúceho potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípadu, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v

dovtedy, kým sa nepreukáže opak; skúmajú sa pri ňom preukázateľné osobné postoje a prístupy sudcu (napr. či prejavil nepriateľský postoj, zlomyseľnosť alebo zariadil, aby mu bola vec pridelená (vii) v rámci tzv. objektívneho testu sa skúma, či (a) bez ohľadu na správanie sa sudcu (subjektívny prístup) a (b) rovnako tak bez ohľadu na stanovisko/vyjadrenie sudcu k jeho k možnej zaujatosti, existujú také skutočnosti, ktoré môžu (majú potenciál) vyvolať pochybnosti o nestrannosti sudcu; (viii) kľúčovou pre pozitívnu kvalifikáciu obavy (ako obavy majúcej potenciál spochybniť nestrannosť sudcu) je jej „objektívna opodstatnenosť“; (ix) pri posudzovaní objektívnej opodstatnenosti obavy je nutné zohľadniť vec komplexne; (x) v prípade existencie opodstatnenej obavy o nestrannosť sudcu sa sudca „musí vylúčiť“ čo

17. Napokon namietajúci apeloval na vykonanie objektívneho testu nestrannosti, ktorý by mal spočívať v položení si banálnej otázky, či by si primerane informovaný nestranný pozorovateľ mohol myslieť, že sudca by vo veci mohol byť zaujatý.

II. Vyjadrenia namietnutých sudcov

Tiež zdôraznil, že podania boli formulované ako žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa a neboli primárne sťažnosťami podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku, čo v nich aj vysvetlil; ich vyhodnotenie ako sťažností zo strany OČTK podľa neho vyvracia tvrdenia namietajúceho, že nebol oprávnený ich urobiť. Tvrdil, že ak disciplinárny senát rozhodol, že vec sa postupuje prokurátorovi a od neho sa očakáva preskúmanie otázky, či skutok je alebo nie je trestným činom, potom z tohto uznesenia plynie povinnosť a právo predsedu disciplinárneho senátu postarať sa o naplnenie tohto uznesenia. 19.

Za špekuláciu považoval tvrdenie, že následne bude rozhodovať tak, aby sa čo najbližšie priblížil k výsledku trestného konania a aby ho uznal vinným zo závažného disciplinárneho previnenia. 20. Aj namietaný predseda senátu poukázal na vybranú judikatúru k posudzovaniu nestrannosti sudcu. 21.

22. Poprel tiež, že by sa na týchto podaniach podieľal celý disciplinárny senát; ten vyjadril svoj názor a svoju vôľu už v uznesení o postúpení, ktorým vec postúpil prokuratúre a žiadal ju, aby preskúmala, či skutok kladený disciplinárne obvinenému za vinu napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu; podania boli realizáciou tohto uznesenia.

24. Sudkyňa disciplinárneho senátu JUDr. Zuzana Šabová, PhD. sa vyjadrila, že sa subjektívne necíti byť zaujatá, nepozná disciplinárne obvineného ani iné osoby figurujúce v skutku a nemá vzťah k veci. Ani z objektívneho hľadiska nevidela v procesnom postupe znaky excesívnosti, šikanózneho postupu, či nepriateľského prejavu voči disciplinárne obvinenému, ani vyjadrenie k jeho vine či nevine.

Tiež nepovažoval za okolnosť, indikujúcu pochybnosť o zaujatosti disciplinárneho senátu alebo jeho samého, skutočnosť, že sa disciplinárny senát priamo na ústnom pojednávaní „nevyjadril“ k námietke premlčania. Upozornil, že hoci disciplinárne obvinený vidí zaujatosť senátu vo formulácii uznesenia o postúpení (kde sa spomína pokračovanie v konaní), v skutočnosti senát považoval za dôležité zdôrazniť, že toto uznesenie neprejudikuje postoje disciplinárneho senátu k veci. Konštatoval, že sa subjektívne necíti zaujatý a podľa neho neexistujú ani také okolnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o jeho možnej zaujatosti kvôli teórii zdania.

27. Prísediaci sudca disciplinárneho senátu JUDr. Jaroslav Mráz sa necíti zaujatý voči osobe disciplinárne obvineného a ako člen senátu sa nezúčastnil žiadnych ďalších porád alebo hlasovaní v danej veci, ktoré by mali smerovať k podávaniu opravných prostriedkov voči uzneseniam vyšetrovateľa.

zaujatosť ostatných členov (vrátane prísediacich sudcov) disciplinárneho senátu odvodzoval namietajúci primárne od ich prezumovaného súhlasu s úkonmi predsedu. 33. Teoretické východiská i ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít k všeobecnému kontextu práva na nestranného sudcu a posudzovaným hľadiskám, súdiac podľa argumentácie namietajúceho, je mu veľmi dobre známa, preto ich na tomto mieste námietkový senát neopakuje. 34.

Preto samotné uznesenie o postúpení ani nenamietal ako dôvod pochybností o nezaujatosti voči žiadnemu z namietaných sudcov. 35. Argumentácia namietajúceho sa sústredila v podstate na tvrdenia o nezákonnom postupe predsedu disciplinárneho senátu pri podávaní spomenutých sťažností.

Predmetom konania pred námietkovým senátom však prioritne nie je skúmanie samotnej zákonnosti či nezákonnosti, alebo správnosti postupu predsedu senátu pri jeho podaniach. Zároveň je však zrozumiteľná naznačená úvaha namietajúceho, že keby došlo k nezákonnému postupu predsedu senátu s cieľom pôsobiť na neprospech disciplinárne obvineného, mohlo by to vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti na výsledku konania; a zároveň je zrejmé, že v tomto postupe (počas prerušenia disciplinárneho konania) namietajúci videl postup vymykajúci sa riadnemu procesnému postupu v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku, teda považoval tento postup za preskúmateľný v námietkovom konaní.

. .] príslušnému prokurátorovi ako oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.“ Preto sa podaniami dožadoval toho, aby vec preskúmal prokurátor ako „pán prípravného konania“, nielen vyšetrovateľ. Toto odôvodnenie je zrozumiteľné a na účely tohto konania o námietke aj dostatočné. Hoci námietkovému senátu neprislúcha urobiť konečné posúdenie zákonnosti tohto postupu, ako ani postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa a prokurátora, s ohľadom na špecifickosť procesného rámca sa nejaví realizácia týchto úkonov ako zjavne narúšajúca zásadu legality. To do istej miery potvrdzuje aj postup vyšetrovateľa a prokurátora, ktorí na tieto podania reagovali vecne a posúdili ich v režime sťažnosti proti uzneseniu.

Neplatí totiž ani pravidlo, že každé (prípadné) pochybenie sudcu nevyhnutne zakladá jeho nedostatok nestrannosti a zaujatosť vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 5To/31/2004 (56/2004 ZSP) síce uznal v prípade porušenia procesných predpisov existenciu pochybností o nestrannosti celého konajúceho senátu, vtedy však bolo dôvodom zistenie o antedatovaní uznesení o námietke zaujatosti i vyjadrení členov senátu k námietke zaujatosti.

V uvedenom smere Najvyšší súd SR nemohol ponechať bez povšimnutia, že išlo o riešenie otázky, na ktorú v čase rozhodovania krajského súdu nebol jednotný právny názor.“ 39. Z obsahu sporných podaní, a opäť aj z vyjadrenia predsedu senátu k námietke zaujatosti, vyplýva, že najmä požadoval, aby práve prokurátor (nielen vyšetrovateľ) posúdil, (1) či skutok (vytýkané konanie), pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie, má znaky niektorého trestného činu (čo bolo zmyslom uznesenia o postúpení), a v tejto súvislosti (2) či bol disciplinárne obvinený oprávnený svoj postup založiť na analógii, (3) či je správny postup vyšetrovateľa, ktorý ešte pred vykonaním dokazovania uzavrel, že pohnútku disciplinárne obvineného nie je možné preukázať.

41. V tomto zmysle nešlo o úkony, ktoré by svojím obsahom a účelom šli nad rámec podstaty uznesenia o postúpení, a z ktorých by vyplývalo, že ide o súkromný (osobný) záujem predsedu senátu na vyvodení trestnej zodpovednosti disciplinárne obvineného.

43. Z okolností veci teda nevyplýva, že by predseda senátu v tejto veci „vystúpil z role“ sudcu (k tomu pozri uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31Dz/5/2025 z 29. apríla 2025, bod 10 a tam citovaná judikatúra), a že by konal zjavne svojvoľne a z nelegitímnych dôvodov. Najvyšší správny súd už v rozhodnutí sp. zn. 32Dz/8/2022 z 21. marca 2022 konštatoval: „Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je zjavné, že jeho vzťah k veci dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti, nebude môcť rozhodovať "sine ira et studio", teda nezávisle a nestranne. V danej súvislosti najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde, oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

45. Tiež konštatácia z uznesenia o postúpení, že v disciplinárnom konaní sa bude pokračovať bez ohľadu na výsledok trestného konania, vrátane ústneho konštatovania rovnakej idey na pojednávaní, nezakladá v okolnostiach veci vylúčenie predsedu senátu.

46. Napokon, vo vzťahu k tvrdeniu, že predseda senátu pracoval na Okresnom súde Dunajská Streda v rokoch 2017 - 2017 a tam sa mal spoznať s iniciátormi štátneho dohľadu nad disciplinárne obvineným, námietkový senát konštatuje, že samotná známosť s takýmito osobami bez potvrdenia bližšieho vzťahu (pomeru) s nimi (navyše ak nejde ani o osobu disciplinárne obvineného, jeho obhajcu, či disciplinárneho navrhovateľa) nezakladá vylúčenie

Subjektívnu zaujatosť taktiež nikto z nich neprejavil. 48. Preto nebolo možné vyhovieť ani tejto časti námietky zaujatosti. 49. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.