32Dz/4/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200260.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Sp. zn. 1. inštancie
- 33D/7/2025
- IČS
- 9625200260
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a Mgr. Petra Macha, PhD., vo veci disciplinárne obvinenej: V.. P. Č., sudkyne Krajského súdu v C., o oznámení zaujatosti vo vzťahu k osobe disciplinárne obvinenej vznesenom sudcom prof. JUDr. Jurajom Vačokom, PhD. v konaní vedenom na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/ 7/2025 na neverejnom zasadnutí dňa 11. novembra 2025, takto
rozhodol:
Sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD. nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/7/2025 podľa § 4, § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) a § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení.
Odôvodnenie
1. Dňa 22. októbra 2025 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) doručené podanie pána W. H. W. M., bytom M. XX, A. (ďalej len „navrhovateľ“) označené ako „Návrh na začatie disciplinárneho konania“ zo dňa 22. októbra 2025, ktoré smerovalo voči V.. P. Č., sudkyni Krajského súdu v C. (ďalej len „disciplinárne obvinená“). Táto vec bola na najvyššom správnom súde pridelená senátu 33D a bola jej pridelená sp. zn. 33D/7/2025. 2. Dňa 11. novembra 2025 podal sudca disciplinárneho senátu 33D prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD. (ďalej taktiež „prof. Vačok“) najvyššiemu správnemu súdu oznámenie o svojej možnej zaujatosti (ďalej taktiež „oznámenie“) v súvislosti s osobou disciplinárne obvinenej. Konkrétne prof. Vačok v oznámení uviedol, že (i) „S V.. P. Č. sme mali vzťah, ktorý možno označiť za intenzívny. Jej manžel Š. Č. bol v priateľskom vzťahu s mojím otcom, pričom išlo o jedného z jeho najbližších priateľov. Následne pôsobili spolu aj ako spoločníci v jednej advokátskej kancelárii, v rámci ktorej kooperovali viacerí nezávislí advokáti. Z uvedeného dôvodu ma V.. P. Č. poznala od mojej útlej mladosti. Stretávali sme sa spolu na návštevách, chatách (u nás a u nich) a strávili ako rodiny (spolu aj s ich deťmi) viacero dovoleniek.“; (ii) „ ... V predmetnej advokátskej kancelárii som pôsobil až do môjho nástupu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.“; (iii) „ ... Od svojho nástupu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v roku 2021 sa už nestretávame. ... Od tohto obdobia si nepamätám priamy kontakt s V.. P. Č..“; (iv) „So zreteľom na momentálne vzťahy sa ja zaujatý necítim. ... Možno však pripustiť, že zo strany V.. P. Č.
môže z hľadiska posudzovania objektívneho zdania nezávislosti a nestrannosti byť moja osoba vnímaná ako veľmi blízka . . .“. 3. Podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ústava“), nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
4. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
5. Podľa § 24 ods. 1 prvá veta disciplinárneho súdneho poriadku, ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu, sudcov disciplinárneho senátu, prísediacich alebo sudcov senátu, ktorý rozhoduje o odvolaní proti disciplinárnemu rozhodnutiu, môže navrhovateľ, disciplinárne obvinený alebo jeho obhajca namietať ich zaujatosť. 6.
Optikou vyššie citovanej normatívnej úpravy sa najvyšší správny súd zaoberal oznámením prof. Vačoka. Toto prof. Vačok v podstatnom odôvodnil (i) primárne vzťahom manžela disciplinárne obvinenej s otcom prof. Vačoka a následne (ii) vzťahmi (rodinno-spoločenskými) vyvolanými uvedeným primárnym vzťahom, ktoré však existovali v dávnejšej minulosti.
7. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom), pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom
nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti (viď. tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 17. januára 1970, Delcourt v. Belgicko, č. sťažnosti 2689/65).
8. V prejednávanej veci, vychádzajúc z oznámenia prof. Vačoka (viď vyššie), najvyšší správny súd vyhodnotil subjektívne hľadisko jeho nestrannosti tak, že prof. Vačok zaujatý nie je. Najvyšší správny súd vychádzal z toho, že osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá až do preukázania opaku (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 24. mája 1989, Hauschildt
v. Dánsko, č. sťažnosti 10486/83, bod 47) pričom najvyšší správny súd opak za preukázaný nemal. 9. Následne najvyšší správny súd posudzoval námietku zaujatosti optikou objektívneho hľadiska nestrannosti. Najvyšší správny súd (aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku) posudzoval, či z dôvodu pomeru prof. Vačoka (i) k prejednávanej veci alebo (ii) k účastníkom disciplinárneho konania (k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní) možno mať pochybnosti o jeho zaujatosti z hľadiska objektívneho testu nestrannosti.
10. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje alebo by pristupovať mohol. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je zjavné, že jeho vzťah k veci dosahuje taký charakter a intenzitu, že, aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti, nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.
V danej súvislosti najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde, oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony, a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so
zákonom. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach. K tomuto postoju článok 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.
Vo svetle vyššie uvedeného teda možno uzavrieť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
K vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať. 11. Práve otázka intenzity vzťahu sudcu k veci (alebo k účastníkom alebo k ich zástupcom) je kľúčovým momentom posudzovania prípadných pochybností o nezaujatosti sudcu.
Inými slovami, pojmy „zdanie“ alebo „pochybnosť“ nie sú kategóriami ani samoúčelnými ani omnipotentnými. Účelom námietky/oznámenia zaujatosti je ochrana práva účastníka konania na spravodlivý proces. Ochrana jeho práva (na spravodlivý proces) však má zmysel iba v prípade potenciálneho ohrozenia tohto ústavou chráneného záujmu. V prípade expanzívnej interpretácie uvedených pojmov (napr. v intenciách, že na vylúčenie sudcu postačuje každá/ akákoľvek pochybnosť) by došlo k popretiu účelu inštitútu námietky/oznámenia zaujatosti. Námietka/oznámenie zaujatosti (pokiaľ má ambíciu byť úspešnou) musí mať svoje obsahové zakotvenie, ktoré zákonodarca vyjadril spojením „pomer k“ (veci/účastníkom/zástupcom). Toto spojenie („pomer k“) vyjadruje kvalifikovaný, a teda nie akýkoľvek, vzťah sudcu či už k veci, účastníkom, alebo ich zástupcom. V opačnom prípade by už samotná artikulácia zdania (zaujatosti) vyvolávala pochybnosť o nezávislosti sudcu.
12. Prof. Vačok svoje oznámenie odôvodnil existenciou priateľského a kolegiálneho vzťahu manžela disciplinárne obvinenej s otcom prof. Vačoka, ktorý bol základom ich bližších rodinných väzieb, v rámci ktorých došlo v minulosti k stretávaniu prof. Vačoka s disciplinárne obvinenou a jej rodinou. Zároveň prof. Vačok v oznámení uviedol, že pôsobil, spolu so svojim otcom v advokátskej kancelárii kooperujúcej s manželom disciplinárne obvinenej. 13. Najvyšší správny súd vyhodnotil intenzitu vzťahu prof. Vačoka k disciplinárne obvinenej (účastníčke konania) ako nízku, teda takú, ktorá nie je spôsobilá (prihliadnuc na objektívne okolnosti) vyvolať pochybnosť o jeho schopnosti vec nezaujato prejednať. Najvyšší správny súd k tomuto záveru dospel zohľadniac (i) časovú vzdialenosť od posledného kontaktu prof. Vačoka s disciplinárne obvinenou; (ii) charakter a kvalitu opísaného vzťahu prof. Vačoka s disciplinárne obvinenou ako vzťahu odvodeného od vzťahu otca prof. Vačoka s manželom disciplinárne obvinenej, ktorý má naviac iný generačný rozmer, ako aj (iii) neexistenciu akejkoľvek komunikácie prof. Vačoka s disciplinárne obvinenou, resp. jej rodinou od nástupu prof. Vačoka na najvyšší správny súd. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší správny súd k záveru o nevylúčení prof. Vačoka z vykonávania úkonov vo veci sp. zn. 33D/7/2025 tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu (v zložení podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku) v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 11. novembra 2025