32Dzo/1/2025

1. V konaní o odvolaní disciplinárne obvineného sudcu Z.. S. U., sudcu Krajského súdu I. G., proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd“) sp. zn. 32D/3/2023 zo dňa 2. októbra 2024, vedenom na Najvyššom správnom súde pod sp. zn. 41Do/1/2025, sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Konkrétne uviedla, že: „Od 18. júna 2019 do 10. novembra 2023 som bola členkou Súdnej rady Slovenskej republiky vymenovanou prezidentkou Slovenskej republiky. Ako členka súdnej rady som sa podieľala na rozhodovaní a prijatí uznesenia č. 41/ 2023 na zasadnutí súdnej rady dňa 14.02.2023, ktorým súdna rada po prerokovaní návrhu stanoviska Kontrolnej komisie č. 3 Súdnej rady Slovenskej republiky v konaní vo veciach majetkových pomerov sudcu na základe podnetu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

sudcu. Vzhľadom k tomu, že som sa ako členka súdnej rady podieľala na rozhodovaní a prijatí uznesenia súdnej rady č. 41/2023 zo dňa 14.02.2023, ktorým bolo aj mojím hlasom prijaté stanovisko, že sudca nie je spôsobilý hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu majetku, mám za to, že vo veci sp. zn. 41Do/1/2025 sa nemôžem ako členka odvolacieho disciplinárneho senátu podieľať na rozhodovaní o odvolaní dotknutého sudcu (.

3. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom) pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností.

Týmto všeobecným východiskám zodpovedá aj rozhodovacia prax námietkových senátov Najvyššieho správneho súdu, podľa ktorej (inter alia - sp. zn. 31Dz/10/2022 zo dňa 21. júna 2022): „I keď disciplinárny súdny poriadok obdobne Trestný poriadok v citovanej právnej úprave spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [.

Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.“

32D/3/2023 zo dňa 2. októbra 2024, vedenom na Najvyššom správnom súde pod sp. zn. 41Do/ 1/2025 vzhľadom na jej pomer k veci. 5. Zohľadniac subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, z oznámenia sudkyne vyplýva, že je toho názoru, že sa nemôže podieľať na rozhodovaní v danej disciplinárnej veci. 6. Zaujatosť sudkyne v prejednávanej veci posúdil námietkový senát aj z objektívnych okolností podmieňujúcich jej vzťah k veci, pričom v tejto súvislosti odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 33Dzo/1/2024 zo dňa 20. decembra 2024, ktorým bola sudkyňa JUDr. Berthotyová v inej veci disciplinárne obvineného, vedenej na Najvyššom správnom súde pod sp. zn. 41Do/1/2024, za rovnakých oznámených okolností vylúčená. Najvyšší správny súd v tejto veci uviedol: „Z oznámenia sudkyne JUDr. Berthotyovej vyplýva, že jej pomer k disciplinárnej veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 41Do/ 1/2024 má charakter kvalifikovaného vzťahu, keďže sudkyňa Berthotyová predmet disciplinárneho konania v skutkovej a právnej rovine nielen pozná, ale ho aj posudzovala a vyjadrila k nemu svoj postoj. Ako členka súdnej rady sa podieľala na rozhodovaní a prijatí uznesenia, ktoré sa stalo podkladom a dôvodom na podanie disciplinárneho návrhu (...).“ S uvedeným vyhodnotením zo strany Najvyššieho správneho súdu sa námietkový senát stotožňuje aj v tu prerokúvanej veci. Vzhľadom na to, že sudkyňa JUDr. Berthotyová ako členka súdnej rady vyslovila názor na posudzovaný skutok a hlasovala za prijatie záveru súdnej rady, ktorý sa následne pretavil aj do rozhodnutia disciplinárneho senátu, nie je možné ani z objektívneho hľadiska hovoriť o jej nestrannosti v tejto veci, keďže bola relevantným spôsobom účastná úkonov jedného z účastníkov disciplinárneho konania smerujúcich k rozhodnutiu o disciplinárnom previnení, ktoré by mala ako sudkyňa odvolacieho disciplinárneho senátu teraz posudzovať. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší správny súd k záveru, že skutočnosti, ktoré oznámila sudkyňa JUDr. Berthotyová zakladajú dôvod na jej vylúčenie z vykonávania úkonov odvolacieho disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde pod sp. zn. 41Do/1/2025 podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku. 8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.