32Dzo/3/2025

Sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jana Hatalová, PhD., LL.M. je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 42Do/1/2025 podľa § 4, § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) a § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení. Sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Petra Príbelská, PhD. nie je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 42Do/1/2025 podľa § 4, § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) a § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení.

Odôvodnenie

Disciplinárny navrhovateľ napadol podľa § 37 ods. 1 písm. b) zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (ďalej taktiež „DSP“ alebo „Disciplinárny súdny poriadok“) rozhodnutie sp. zn. 33D/6/2024 odvolaním.

4. Disciplinárne obvinený v námietke zaujatosti vo vzťahu k JUDr. Petre Príbelskej, PhD. uviedol, že (i) ako členka Súdnej rady Slovenskej republiky komentovala incident medzi disciplinárne obvineným a sudcom X. R. R. K. (ďalej len „X. R.“) E.. J. J. slovami „Je namieste uvažovať o ich sudcovskej spôsobilosti"; čím mala prejudikovať vinu disciplinárne obvineného v jeho veci vedenej na najvyššom správnom súde pod spisovou značkou 32D/ 16/2023; (ii) vychádzajúc z tejto skutočnosti konštatoval jej subjektívnu negatívnu zaujatosť voči svojej osobe; (iii) poukázal taktiež na negatívny vzťah manžela JUDr. Príbelskej k disciplinárne obvinenému, ktorý ako navrhovateľa zastupoval Sudcovskú radu najvyššieho súdu v konaní na najvyššom správnom súde vedenom pod spisovou značkou 32D/16/2023; (iv) v súvislosti s manželom JUDr. Príbelskej disciplinárne obvinený uviedol, že ako člen Súdnej rady Slovenskej republiky hlasoval proti preloženiu manžela JUDr. Príbelskej na najvyšší súd pre absenciu rozhodovacej praxe, navrhoval taktiež vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči manželovi JUDr. Príbelskej za porušenie povinnosti sudcu spočívajúce vo vedomom

Slovenskej republiky. 5. Disciplinárne obvinený v námietke zaujatosti vo vzťahu k JUDr. Jane Hatalovej, PhD., LL.M. uviedol, že (i) namieta jej zaujatosť pre jej pomer k veci, pretože je manželkou bývalého sudcu najvyššieho súdu JUDr. Petra Hatalu, ktorý bol členom senátu 5T a podieľal sa na uznesení sp. zn. 5Tost-š 10/2022 z 2. mája 2022 o vzatí obvineného C. H.. H. J. do väzby; (ii) jej nepredpojatý pomer k prejednávanej veci spochybnil aj okolnosťou, že JUDr.

osôb. 6. Disciplinárne obvinený, po tom, ako citoval časť odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 32D/15/2021 z 8. marca 2023, navrhol, aby príslušný senát najvyššieho správneho súdu postupom podľa § 24 ods. 2 DSP z dôvodov podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol, že sudkyne JUDr. Príbelská a JUDr. Hatalová sú vylúčené z konania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 42Do/1/2025.

V súvislosti s tvrdeniami disciplinárne obvineného týkajúcimi sa „Výzvy slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike“ uviedla, že neútočila a nevyjadrovala nesúhlas s rozhodovacou činnosťou trestného kolégia najvyššieho súdu a v tejto časti námietky zaujatosti sa necíti byť zaujatá.

9. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje Disciplinárny súdny poriadok s čiastočnou subsidiaritou Trestného poriadku (§ 4 Disciplinárneho súdneho poriadku), pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa disciplinárneho súdneho poriadku vzťahujú aj ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení súdu a iných osôb, a to v prípade „ak tento zákon [rozumej disciplinárny súdny poriadok] neustanovuje inak a ak to povaha veci pripúšťa“ a ustanovenie § 4 disciplinárneho súdneho poriadku zároveň definuje aplikáciu ustanovení Trestného poriadku „primerane“. Najvyšší správny súd teda námietku zaujatosti preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku.

11. Podľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku, dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nie je skoršie rozhodnutie sudcu alebo senátu o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia. 12. Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku, o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

V prejednávanej veci sa najvyšší správny súd zaoberal najskôr námietkou zaujatosti vznesenej voči JUDr. Hatalovej, keďže v jej prípade došlo k zhode vo vyjadrení, keď uviedla, že sa vo veci cíti byť zaujatá pre jej pomer k veci z dôvodu, že jej manžel JUDr.

Uvedené uznesenie má svoj rozhodný význam v prejednávanej disciplinárnej veci. 15. V súvislosti s námietkou zaujatosti vznesenej voči JUDr. Hatalovej najvyšší správny súd konštatuje, že ako disciplinárne obvinený tak JUDr. Hatalová obsahovo vymedzili okolnosti zaujatosti pomerom k prejednávanej veci. Z podania disciplinárne obvineného a z následného vyjadrenia JUDr. Hatalovej je zrejmé, že tam uvádzaným skutočnostiam JUDr. Hatalová

Hatalová zakladajú dôvod jej vylúčenia podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku, a preto rozhodol tak, že JUDr. Hatalovú podľa § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku vylúčil z vykonávania úkonov odvolacieho disciplinárneho konania vedeného na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 42Do/1/2025.

Zároveň má byť táto zaujatosť odôvodnená aj negatívnym vzťahom disciplinárne obvineného a manžela JUDr. Príbelskej. 17. Čo sa týka vyjadrenia/prezentácie JUDr. Príbelskej v programe redaktorky Anky Žitnej v relácii "Teraz takto", konkrétne jej slov „Je namieste uvažovať o ich sudcovskej spôsobilosti" vyslovených v súvislosti s incidentom medzi disciplinárne obvineným a sudcom X. R. E.. J. J., najvyšší správny súd ich vnímal ako úvahu všeobecného charakteru, ktorá v kontexte relácie ani neprejudikovala podiel viny disciplinárne obvineného na predmetnom incidente (viď množné číslo) ani nenaznačovala jej postoj k disciplinárne obvinenému (X.. L.. C. C. F. E.. J.). Naviac išlo o vyjadrenie sa k iným skutočnostiam z pozície členky Súdnej rady Slovenskej republiky (vec bola neskôr vedená na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 32D/ 16/2023) ako skutok, ktorý je predmetom prejednávanej veci. Najvyšší správny súd preto v uvedenej skutočnosti nevzhliadol dôvod pre vylúčenie JUDr. Príbelskej z vykonávania úkonov odvolacieho disciplinárneho konania vedeného na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 42Do/ 1/2025. 18.

JUDr. Príbelskej za porušenie povinnosti sudcu, prípadne skutočnosť, že sa s manželom JUDr. Príbelskej nezdravia). 19. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom), pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Nestrannosť

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti (viď. tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 17. januára 1970, Delcourt v. Belgicko, č. sťažnosti 2689/65).

Najvyšší správny súd vychádzal z toho, že osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá až do preukázania opaku (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 24. mája 1989, Hauschildt v. Dánsko, č. sťažnosti 10486/83, bod 47) pričom najvyšší správny súd opak za preukázaný nemal.

22. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje alebo by pristupovať mohol. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je zjavné, že jeho vzťah k veci dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti, nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.

zákonom. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach. K tomuto postoju článok 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.

K vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať. 23. Práve otázka intenzity vzťahu sudcu k veci (alebo k účastníkom alebo k ich zástupcom) je kľúčovým momentom posudzovania prípadných pochybností o nezaujatosti sudcu.

zaujatosti (pokiaľ má ambíciu byť úspešnou) musí mať svoje obsahové zakotvenie, ktoré zákonodarca vyjadril spojením „pomer k“ (veci/účastníkom/zástupcom). Toto spojenie („pomer k“) vyjadruje kvalifikovaný, a teda nie akýkoľvek, vzťah sudcu či už k veci, účastníkom, alebo ich zástupcom. V opačnom prípade by už samotná artikulácia zdania (zaujatosti) vyvolávala pochybnosť o nezávislosti sudcu.

Zo skutočností tvrdených disciplinárne obvineným najvyšší správny súd nevyvodil záver, že by vzťah JUDr. Príbelskej k prejednávanej veci dosahoval taký charakter a intenzitu, že by aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti, nebola schopná rozhodovať nezávisle a nestranne.

Slovenskej republiky pri prípadnom (hypotetickom) rozhodovaní o osobe nového predsedu najvyššieho správneho súdu. Najvyšší správny súd takejto úvahe z vyššie uvedených dôvodov nemohol priznať žiadnu relevanciu. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší správny súd k záverom o vylúčení JUDr. Hatalovej a o nevylúčení JUDr. Príbelskej z vykonávania úkonov vo veci sp. zn. 42Do/1/2025 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V Bratislave dňa 16. októbra 2025