33D/13/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200092.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Sp. zn. 1. inštancie
- 4Ds/3/2020
- IČS
- 9621200092
- Citované
- 6× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a prísediacich sudcov Mgr. Marianny Leontiev a prof. JUDr. Vojtecha Vladára, PhD. v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenému: JUDr. Y. G., nar. XX. C. XXXX, bytom G. XX/XX, XXX XX G. Š., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, na neverejnom zasadnutí dňa 16. marca 2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky disciplinárne konanie vedené proti disciplinárne obvinenému JUDr. Y. G. zastavuje.
Odôvodnenie
1. Disciplinárny senát konajúci podľa právnej úpravy účinnej do 31. júla 2021 na základe návrhu predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky proti disciplinárne obvinenému JUDr. Y. G. pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o sudcoch“) rozhodnutím č. k. 4Ds/3/2020-12 zo dňa 16. júla 2020 rozhodol o prerušení disciplinárneho konania z dôvodu prerušenia výkonu funkcie sudcu disciplinárne obvineného na základe rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky s účinnosťou od 7. januára 2020.
2. V zmysle čl. 102 ods. 1 písm. t) v spojení s čl. 145 ods. 1 a čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky (v znení účinnom do 31. decembra 2020) a podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch bol disciplinárne obvinený dňa 7. októbra 2020 prezidentkou Slovenskej republiky odvolaný z funkcie sudcu z dôvodu, že dosiahol vek 65 rokov.
3. Dňom 1. augusta 2021 začal svoju činnosť vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“), do ktorého právomoci bolo, okrem iného, zverené aj rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov [čl. 142 ods. 2 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ako „ústava“)] v spojení s § 1 zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako
„DSP“). 4. Dňa 1. decembra 2021 nadobudol účinnosť DSP, v zmysle ktorého boli kreované na najvyššom správnom súde disciplinárne senáty. Disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenému sudcovi vedené pod pôvodnou spisovou značkou 4Ds/3/2020 bolo náhodným výberom pridelené na najvyššom správnom súde disciplinárnemu senátu 33D a bolo vedené pod novou sp.zn. 33D/13/2021.
5. Disciplinárne konanie vo veciach sudcov procesne upravuje DSP s čiastočnou subsidiaritou Trestného poriadku (§ 4 DSP), pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa DSP vzťahujú aj ustanovenia Trestného poriadku „o rozhodnutiach súdu”, a to v prípade „ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje“ a ustanovenie § 4 DSP zároveň definuje aplikáciu ustanovení Trestného poriadku „primerane“. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 4 DSP nepredstavuje zákonný imperatív absolútnej aplikácie ustanovení Trestného poriadku, ale poskytuje priestor senátu konajúcemu podľa DSP na posúdenie každej právnej otázky, o ktorej rozhoduje, v konkrétnostiach danej veci prihliadnuť na normatívne limity vyplývajúce priamo z § 4 DSP.
6. Vzhľadom na to, že DSP a ani Trestný poriadok výslovne neupravujú, ako má najvyšší správny súd postupovať a rozhodnúť v prípade, ak disciplinárne obvinenému zanikla funkcia sudcu odvolaním z dôvodu veku, stála pred najvyšším správnym súdom úloha vyplniť túto medzeru v zákone. Ústavný súd Slovenskej republiky v prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky pre dotváranie práva súdom, jasne uvádza, že súd je k dotváraniu práva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu rovnosti, dokonca povinný. Inštitút analógie je tak legitímnou metódou aplikácie práva a využíva sa v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením príslušného zákona, resp. iného právneho predpisu (analogia legis), resp. ak existuje spoločenský vzťah, na ktorý nepamätá právna norma, ktorá by ho regulovala (analogia iuris) (uznesenie Ústavného súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS 388/2018). 7.
Právomoc najvyššieho správneho súdu v disciplinárnom konaní určuje § 3 DSP, podľa ktorého o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnych senátoch. Najvyšší správny súd preto v súvislosti s takto vymedzenou právomocou súdu v disciplinárnom konaní konštatuje, že ju môže vykonávať iba voči presne vymedzenému okruhu osôb, medzi ktoré patria aj osoby vymenované do funkcie sudcu.
V prípade, že disciplinárne obvinenému sudcovi počas disciplinárneho konania funkcia zanikne, dochádza k vzniku nedostatku jednej zo základných procesných podmienok v disciplinárnom konaní - k strate právomoci súdu stanovenej v § 3 DSP a súd v takom prípade v konaní nemôže
ďalej pokračovať. 8. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že zákonodarca v § 27 ods. 5 DSP síce upravil postup a rozhodovanie súdu pri zániku funkcie disciplinárne obvineného, ale iba výslovne v prípade, ak disciplinárne obvinenému zanikla funkcia vzdaním sa alebo ak bol odvolaný na vlastnú žiadosť, pričom v tomto prípade súd konanie preruší do prípadného opätovného vymenovania disciplinárne obvineného do funkcie.
Využijúc argumentum a contrario z uvedeného pre najvyšší správny súd vyplýva, že zákonodarca mal výslovne záujem upraviť iba tieto spôsoby zániku funkcie ako dôvod pre prerušenie konania, aby sa prostredníctvom účelového dočasného zániku funkcie zamedzilo obchádzaniu účelu DSP (dôvodová správa), pričom v ostatných prípadoch, keď disciplinárne obvinenému zanikla funkcia z iného dôvodu ako vzdaním sa alebo odvolaním na vlastnú žiadosť, súd nemá zákonné zmocnenie na prerušenie konania. 9.
Využijúc analógiu legis pristúpil preto najvyšší správny súd k aplikácii ustanovení Trestného poriadku, ktorý síce výslovne neuvádza postup súdu v prípade zániku funkcie sudcu, upravuje však situácie, ktoré naznačujú možný postup súdu v prípade, keď neexistuje alebo zanikla právomoc súdu v trestnom konaní spojená so statusom osoby obvineného. Ide napr. o situáciu upravenú v § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, keď s prípadom osoby, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, spája povinnosť súdu konanie zastaviť. Rovnako použitím analógie iuris je strata právomoci súdu všeobecne dôvodom pre zastavenia konania aj v iných procesných predpisoch v právnom poriadku Slovenskej republiky (napr. § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok). Najvyšší správny súd si je vedomý, že v prípade neexistencie právomoci súdu by ešte do úvahy prichádzala možnosť postúpenia veci, čo však v prípade disciplinárneho konania nie je možné, keďže ide o špecifickú oblasť, v ktorej právny poriadok zveril právomoc jedine najvyššiemu správnemu súdu.
Najvyšší správny súd z toho dôvodu pri strate svojej právomoci považuje za dôvodné, aby proti disciplinárne obvinenému, v prípadoch, ktoré nie sú uvedené v § 27 ods. 5 DSP, využitím analógie legis, ako aj analógie iuris, konanie zastavil. Uvedený záver podporuje aj fakt, že zánik funkcie sudcu bol dôvodom na zastavenie disciplinárneho konania aj podľa zákona o sudcoch (§ 124 ods. 1 zákona o sudcoch), ktorý pred nadobudnutím účinnosti DSP upravoval disciplinárne konanie sudcov.
10. Ak najvyšší správny súd v iných konaniach zastavoval disciplinárne konanie poukazujúc iba na analógiu iuris a na Správny súdny poriadok, robil tak preto, že v týchto konaniach bolo dôvodom pre zastavenie konania odpadnutie dôvodu na konanie, čo však nie je aplikovateľné v tejto veci, keďže v prejednávanej veci došlo k strate právomoci disciplinárneho senátu a ide o iný dôvod zastavenia konania.
11. V posudzovanom prípade disciplinárne obvinenému zanikla funkcia sudcu z dôvodu odvolania prezidentkou pre dosiahnutie veku 65 rokov, čo nemožno zaradiť medzi dôvody na prerušenie konania stanovené v § 27 ods. 5 DSP a z toho dôvodu je podľa názoru najvyššieho správneho súdu potrebné konanie proti disciplinárne obvinenému zastaviť.
12. Navyše najvyšší správny súd poukazuje na to, že pri výslovne existujúcich dôvodoch pre zastavenie konania DSP stanovuje výnimky zo zastavenia konania, ako je to v prípade § 26 ods. 2 DSP, podľa ktorého, ak niektorý z dôvodov zastavenia disciplinárneho konania podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. c) vyjde najavo po začatí ústneho pojednávania, disciplinárny senát vyzve disciplinárne obvineného, aby sa v lehote troch dní vyjadril, či súhlasí so zastavením
disciplinárneho konania. Ak disciplinárne obvinený v tejto lehote vyhlási, že trvá na prejednaní veci, disciplinárny senát pokračuje v disciplinárnom konaní, inak disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví. Ako vyplýva z § 26 ods. 2 DSP, možnosť pokračovať v konaní DSP spája len s taxatívne uvedenými dôvodmi zastavenia konania a z časového hľadiska jedine s konaním v štádiu po začatí ústneho pojednávania, ktoré v prejednávanom prípade neboli naplnené, a z toho dôvodu nemal najvyšší správny súd povinnosť vyzvať disciplinárne obvineného na vyjadrenie, či súhlasí so zastavením konania.
13. Z vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší správny súd z dôvodu straty právomoci v disciplinárnom konaní, keďže disciplinárne obvinenému zanikla funkcia sudcu odvolaním z dôvodu veku, a tento spôsob zániku funkcie sudcu nie je dôvodom pre prerušenie konania podľa § 27 ods. 5 DSP, konanie proti disciplinárne obvinenému využijúc analógiu legis, ako aj analógiu iuris zastavuje.
14. Rozhodnutím o zastavení konania dochádza aj k strate účinkov prerušenia konania. 15. Toto rozhodnutie prijal disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 5:0 (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Trestného poriadku). Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. marca 2022