33D/16/2022

I. O.. V. Z., súdna exekútorka, so sídlom Exekútorského úradu R. XX, XXX XX N. - sa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) uznáva vinnou, že v exekučnom konaní 152Ex/297/20 vydala dňa 16.04.2021 upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na úhradu výdavkov, v ktorej vyzvala oprávneného na uhradenie trov exekútora vo výške 1966,20 Eur, napriek tomu, že z exekučného spisu vyplýva, že nárok na trovy exekútora jej v danom rozsahu nevznikol. teda svojím zavineným konaním porušila povinnosť podľa § 61n ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“) a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 6 a § 7 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „Vyhláška MS SR“) čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 220 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku. Podľa § 44 Trestného zákona v spojení s § 222c ods. 1 Exekučného poriadku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky upúšťa od uloženia súhrnného disciplinárneho opatrenia, pretože disciplinárne opatrenie uložené rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31D/20/2022 zo dňa 31.01.2023, považuje za dostatočné. II. Podľa § 38 ods. 2 DSP je disciplinárne obvinená povinná nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- Eur, a to do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

1. Disciplinárnym návrhom č. 11304/2022/152 zo dňa 17. júna 2022 doručeným Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „disciplinárny súd“) dňa 23. júna 2022 - (ďalej aj ako „disciplinárny návrh“ alebo „návrh“) sa ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „navrhovateľ“) domáhala toho, aby disciplinárne obvinená bola uznaná za vinnú zo závažného disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 220 ods. 1 prvej vety a § 220 ods. 2 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) a aby jej za toto protiprávne konanie bolo uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 2.000,00 Eur - a to podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku. 2. Z formálneho hľadiska navrhovateľ disciplinárny návrh odôvodnil tým, že v exekučnom konaní 152EX 297/20 disciplinárne obvinená vydala dňa 16.04.2021 upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na úhradu výdavkov, v ktorej vyzvala oprávneného na úhradu trov exekútora vo výške 1.966,20 Eur, pričom z exekučného spisu 152EX 297/20 vyplýva, že mala nárok na uhradenie trov exekútora len vo výške 264 Eur. 3. Zo skutkového hľadiska je návrh koncipovaný na tom základe, že po tom, čo dňa 13.04.2021 bolo disciplinárne obvinenej Okresným súdom Banská Bystrica postúpené späťvzatie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na zastavenie exekúcie (podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), táto dňa 16.04.2021 vydala upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu výdavkov v zmysle § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. V rámci úhrady výdavkov si disciplinárne obvinená vo vzťahu k oprávnenému uplatnila aj odmenu vo výške 1.546,50 Eur (a náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur) + 20% DPH, pričom navrhovateľ vyjadril názor, že tento postup disciplinárne obvinenej nebol zákonný. 4. Navrhovateľ poukázal na to, že medzi oprávneným a povinným boli v priebehu exekúcie podpísané dve dohody. Jedna bola uzatvorená dňa 24.11.2020, pričom z tejto - okrem iných - vyplýva, že ak povinný splní svoj dlh, oprávnený podá návrh na zastavenie exekúcie) - ďalej aj ako „dohoda 1“. Následne (na návrh disciplinárne obvinenej) bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným druhá dohoda - zo dňa 26.11.2021 (ďalej aj ako „dohoda 2“), pričom oproti pôvodnému zneniu dohody 1 (pozri vyššie), z dohody 2 výslovne nevyplývalo, že v prípade splnenia dlhu povinným oprávnený podá návrh na zastavenie exekúcie, ale zmluvné strany zhodne skonštatovali, že v prípade splnenia dlhu podľa dohody 2, exekútor (disciplinárne obvinená) vydá upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 61o ods. 1

II. Vyjadrenie disciplinárne obvinenej

9. Z vecného hľadiska potvrdila existenciu dvoch dohôd (dohoda 1 a dohoda 2), ako aj rozličnosť ich obsahu, avšak osobitne poukázala na to, že ani dohoda 2 nevylučovala, aby „povinný plnil priamo oprávnenému a aby plnil dlžnú čiastku v celosti, t.j. nie v splátkach. Plnenie priamo oprávnenému pritom nevylučuje ani samotný Exekučný poriadok.“.

11. Disciplinárne obvinená k predmetnej argumentačnej línii uvádza, že je „zrejmé, že k vymoženiu pohľadávky prišlo a to plnením priamo oprávnenému - úhradou celej dlžnej sumy tak, ako to predpokladá Dohoda 1 [. . .]“. Vzhľadom na uvedené potom disciplinárne obvinená nemohla postupovať v rozpore so zákonom - naopak - postupovala v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto sa disciplinárneho previnenia nedopustila.

Poukázala na to, že to bolo práve a výlučne konanie oprávneného, ktoré smerovalo k postupu disciplinárne obvinenej, „nakoľko ten v rozsahu Dohody 1 vyjadril vôľu späťvzatia návrhu po úplnom uhradení pohľadávky“. V súhrne disciplinárne obvinená konštatuje, že keďže jej konanie nenapĺňa príslušný stupeň spoločenskej nebezpečnosti, nejedná sa o disciplinárne previnenie - a teda ani o závažné disciplinárne previnenie, ktoré je jej kladené za vinu navrhovateľom.

14. Na doplnenie uviedla, že oprávnený na základe sporného upovedomenia neuhradil disciplinárne obvinenej ani len paušálnu náhradu, na ktorú má táto nepochybne nárok, a preto k žiadnemu zásahu do vlastníckych práv oprávneného sporným upovedomením nedošlo. Disciplinárne obvinená sa nestotožnila ani s tým tvrdením navrhovateľa, že oprávnený má obmedzený režim ochrany svojich práv. Ak by totiž disciplinárne obvinená pristúpila k iniciovaniu núteného výkonu rozhodnutia, oprávnený by mohol uplatňovať svoje námietky v samotnom exekučnom konaní (v ktorom by vystupoval ako povinný). Disciplinárne obvinená

Uviedla, že ak by aj najvyšší správny súd dospel k záveru, že jej konanie je disciplinárnym previneným, má za to, že sa určite nejedná o závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku. 16. V súvislosti s navrhovaným disciplinárnym opatrením (peňažná pokuta 2.000 Eur) disciplinárne obvinená poukázala na konkrétne kritériá, na ktoré je potrebné prihliadať pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Najvyšší správny súd odkázala na skutkové okolnosti veci, ako aj na to, že pokiaľ by konanie disciplinárne obvinenej bolo súdom vyhodnotené ako disciplinárne previnenie, nepochybne vo veci existujú poľahčujúce okolnosti, a to neexistencia žiadnej škody na strane oprávneného, celkové nevymáhanie predmetnej čiastky disciplinárne obvinenou a pod. V tejto súvislosti poukázala na to, že disciplinárne obvinenej nebolo skôr uložené žiadne právoplatné disciplinárne opatrenie, pričom k tomuto doručila súdu osobitné podanie označené ako „prípis“ (disciplinárnemu súdu doručené dňa 25.08.2022).

III. Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky

V priebehu disciplinárneho konania sudkyňa Mgr. Kristína Babiaková podaním zo dňa 19. septembra 2022 oznámila zákonným spôsobom skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať jej vylúčenie z konania a rozhodovania vo veci. Námietkový senát 31D rozhodnutím sp. zn. 31D/23/2022 zo dňa 22. septembra 2022 rozhodol, že sudkyňa Mgr. Kristína Babiaková nie je vylúčená z konania a rozhodovania vo veci.

Disciplinárne obvinená dohodu o vine a treste (disciplinárnom opatrení) odmietla. 22. Navrhovateľ na prvom pojednávaní vo veci (10. novembra 2022) v rámci prednesu disciplinárneho návrhu uviedol, že zákonný nárok disciplinárne obvinenej na náhradu jej trov modifikuje, keď uviedol, že výpočet v návrhu vychádzal z toho, že disciplinárne obvinená má nárok na odmenu v rozsahu 20% z čiastočných plnení, avšak v skutočnosti má nárok na 24%. Vo zvyšku zotrval na argumentácii uvedenej v návrhu.

Navrhla, aby najvyšší správny súd disciplinárne obvinenú spod disciplinárneho návrhu oslobodil. 24. Disciplinárne obvinená v rámci jej výsluchu dňa 10. novembra 2022 uviedla, že sa považuje za nevinnú zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Popísala priebeh exekúcie a špecifikovala obsah jednotlivých dohôd, ktoré oprávnený a povinný uzatvorili. Uviedla, že

povinného. Zároveň do spisu doplnila listinu „Súčinnosť s bankami“, vytlačenú dňa 09.11.2022 a poukázala na to, že povinný mal na svojich účtoch dostatok peňažných prostriedkov, a preto je otázne, prečo sa oprávnený a povinný dohodli na splátkovom režime po 200 Eur.

Dňa 29. novembra 2022 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené podanie povinného v uvedenej exekučnej veci (AGREMA WOOD SLOVAKIA, s.r.o.), prílohou ktorého je potvrdenie o vklade hotovosti na účet disciplinárne obvinenej (súdnej exekútorky) v sume 200 Eur (15.03.2021).

Podstatou vyjadrenia navrhovateľa je však to, že z „predložených listinných dôkazov je pritom nepochybné, že disciplinárne obvinená nemala a nemohla mať v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie spolu s výzvou na úhradu výdavkov (pozn.: zákonodarca uvádza pojem „výzva na zaplatenie náhrady výdavkov“ a nie pojem „výzva na zaplatenie trov exekúcie“) vedomosť o tom, či bol vymáhaný nárok zo strany povinného vôbec uspokojený, keďže sama tieto listinné dôkazy navrhla súdu vykonať.“.

29. Podľa navrhovateľa, disciplinárne obvinená pochybila a konala nezákonne, ak si v upovedomení o zastavení exekúcie (vrátane výzvy na úhradu výdavkov) vyčíslila svoju odmenu v rozsahu ako pri vymožení celého vymáhaného nároku povinným, pričom na jej úhradu zaviazala povinného (20% z vymáhaného plnenia).

31. Disciplinárne obvinená i na pojednávaní dňa 12. decembra 2022 zotrvala na stanovisku, že jej postup vo veci bol správny. Listinný dôkaz obstaraný súdom (výpis z účtu oprávneného - Z. Z., V..Z..) preukazuje, že povinný musel oprávnenému uhradiť celú vymáhanú sumu, nakoľko úroky z omeškania sa platia až po o úhrade istiny, pričom z predloženého dôkazu vyplýva, že suma 2.052,45 Eur bola zložkou istiny vymáhanej sumy (a teda zvyšok istiny v sume 3.414 Eur musel byť uhradený už skôr, t.j. pred 31.03.2021). Zopakovala tiež indície, od ktorých odvíja záver, že k splneniu dlhu medzi povinným a oprávneným došlo (napr. požiadavka právneho zástupcu oprávneného na špecifikáciu jednotlivých položiek zvyšku vymáhanej pohľadávky). Opätovne odkázala na svoje skoršie vyjadrenia spojené s nákladmi viažucimi sa ku chodu exekútorského úradu a vyjadrila tiež predpoklad, že možno v 7 z 10 prípadoch sa postupuje obdobne (obchádza sa exekútor), a preto sa javí ako žiaduce, aby bola zmenená právna úprava. Vinu za skutok uvedený v návrhu odmietla.

V ňom uvádza, že jej záver, že došlo k splneniu celého dlhu medzi povinným a oprávneným je možné vyvodiť aj z toho, že ak oprávnený prijatú platbu od povinného (Z. Z., V..Z.., 31.03.2021) v sume 3.601,24 Eur sám účtovne rozdelil na istinu: 2.052,45 Eur a úroky z omeškania: 1.548,79 Eur, toto interné rozúčtovanie preukazuje, že takto špecifikovaná istina (2.052,45 Eur) sa na eurocenty zhoduje s celkovou vymáhanou istinou (5.466,45 Eur), a preto muselo ísť o finálnu platbu zvyšku istiny, čo znamená, že suma 3.414 Eur musela byť oprávnenému povinným uhradená už skôr. Zopakovala ďalšie okolnosti veci (napr. dopyt advokáta oprávneného na presnú špecifikáciu položiek vymáhanej sumy, úhrady v sume 800 Eur (4x 200 Eur), platby realizované z účtu S. na účet matky konateľa povinného (V. G.), ktorá následne mala tieto - podľa názoru disciplinárne obvinenej - platiť oprávnenému). Prezentovala tiež právnu argumentáciu - aj odkazom na doktrinálne pramene - údajne preukazujúce zákonnosť, resp. správnosť jej postupu. Navrhla doplniť dokazovanie ďalšími výpismi z účtu oprávneného.

33. Dňa 25.01.2023 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené podanie navrhovateľa (z toho istého dňa) označené ako „Zaslanie vyjadrenia disciplinárne obvinenej a jej obhajkyne - vyjadrenie“. Navrhovateľ v ňom odkázal na svoje skoršie vyjadrenie zo dňa 07.12.2022 a na to, že ak sa oprávnený rozhodol prijatú platbu započítať určitým spôsobom (3.601,24 Eur), automaticky to neznamená, že bola istina v plnom rozsahu uspokojená.

34. Dňa 7. februára 2023 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené podanie navrhovateľa, prílohou ktorého bolo anonymizované znenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 16/2020 zo dňa 23. februára 2021). Navrhovateľ má za to, že predmetný nález preukazuje dôvodnosť podaného disciplinárneho návrhu.

36. Obhajkyňa disciplinárne obvinenej k predmetným nálezom uviedla, že tieto sa týkajú porušenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, čo však disciplinárne obvinenej vytýkané nie je. I napriek uvedenému poukázala na to, že podľa jej názoru skutkové okolnosti uvedenej veci nie sú identické so súdenou vecou, keďže vo veciach, v ktorých boli nálezy vydané, nedošlo k vymoženiu nároku, ktorý bol predmetom exekúcie. Opätovne uviedla, že ak dôjde k splneniu dlhu v priebehu exekúcie (hoci aj priamym plnením medzi povinným a oprávneným), je potrebné takéto plnenie považovať za plnenie v rámci núteného výkonu, t.j. nie ako dobrovoľné. Záverom obhajkyňa poukázala na to, že jeden z nálezov odkazuje aj na iné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. II. ÚS 151/2018), ktoré zdôrazňuje potrebu zohľadniť prípadné obchádzanie zákona oprávneným v exekučnom konaní.

37. Navrhovateľ uviedol, že skutkové okolnosti vecí, ku ktorým predložil nálezy ústavného súdu sú porovnateľné s touto vecou, pričom vzhľadom na zásadu materiálnej pravdy, nie je vylúčené, aby disciplinárny súd sám ustálil, že zo strany disciplinárne obvinenej došlo k porušeniu § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Na prípadnú zmenu právnej kvalifikácie skutku bola disciplinárne obvinená riadne upozornená aj zo strany súdu, čo tak disciplinárne obvinená, ako aj jej obhajkyňa zobrali na vedomie. Žiadne dodatočné dôkazy v zmysle uvedeného nenavrhli vykonať.

39. Obhajkyňa disciplinárne obvinenej, ako ani disciplinárne obvinená netrvali na doplnení dokazovania tak, ako formulovali príslušné návrhy vo svojich podaniach doručených najvyššiemu správnemu súdu v priebehu decembra 2022. 40. V priebehu pojednávania dňa 9. februára 2023 boli vykonané listinné dôkazy ich čítaním, resp. čítaním ich podstatných častí, a to osobitne listín tvoriacich súčasť exekučného spisu.

+ DPH - upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu výdavkov zo dňa 16.04.2021, z ktorého podkladu vyplýva, že disciplinárne obvinená zaviazala k zaplateniu trov exekúcie oprávneného, a to v sume 1.546,50 Eur + 60 Eur náhrada paušálnych výdavkov + DPH - podnet na preverenie zákonnosti postupu súdnej exekútorky, podávateľ podnetu - oprávnený vo veci 152EX 297/20 - (zo dňa 07.07.2021) - podanie disciplinárne obvinenej adresované navrhovateľovi - zo dňa 19.08.2021, v ktorom táto zaujíma stanovisko k podnetu oprávneného, ktorý bol adresovaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ako podnet oprávneného v predmetnej exekučnej veci) - Dohoda o úhrade dlhu v splátkach uzatvorená medzi povinným a oprávneným dňa 23.11.2020 - Dohoda o úhrade dlhu v splátkach uzatvorená medzi povinným a oprávneným dňa 26.11.2020 - žiadosť právneho zástupcu oprávneného z predmetnej exekučnej veci adresovaná disciplinárne obvinenej o zostatku vymáhanej sumy - doručená disciplinárne obvinenej dňa

10.06.2021 - prehľad úhrad v exekučnom konaní (bez uvedenia dátumu) - prehľad obsahuje údaje o 4 splátkach po 200 Eur (v období mesiacov december 2020 a január až marec 2021). Pri každej položke je uvedená suma 48 Eur ako „trovy exekúcie“ - oznámenie Slovenskej komory exekútorov k doterajším disciplinárnym konaniam vedeným proti disciplinárne obvinenej súdnej exekútorke (list zo dňa 18.07.2022) - „Sprievodný list - Výzva na vydanie veci - Listiny“ zo dňa 18.11.2022 (e-mail), prílohou ktorého je výpis z účtu oprávneného vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. - vyjadrenie povinného z exekučnej veci vedenej u disciplinárne obvinenej - 152Ex 297/20 (zo dňa 29.11.2022) - rozhodnutie ÚS SR - sp. zn. I. ÚS 16/2020 - rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 207/2020 - účtovná závierka oprávneného zostavená k 31.12.2021 s informáciou ostatné pohľadávky obchodného styku bez číselnej hodnoty.

Jej argumentácia dohodou, ktorá bola neskôr nahradená inou dohodou, nie je podľa navrhovateľa dostatočná. Mal za to, že ak by aj napriek tomu súd akceptoval, že k splneniu celého dlhu došlo (v priebehu exekúcie), disciplinárne obvinená pochybila, ak k náhrade trov exekúcie zaviazala oprávneného, pričom poukázal na príslušné rozhodnutia ústavného súdu. V súhrne zotrval na názore, že disciplinárne obvinená sa dopustila závažného disciplinárneho previnenia a má jej byť uložené disciplinárne opatrenie - 2.000 Eur (peňažná pokuta).

Pozornosť súdu opätovne upriamila na to, že na strane oprávneného nedošlo k spôsobeniu žiadnej škody konaním disciplinárne obvinenej (ktoré sa jej kladie za vinu) a tiež na to, že žiadne právoplatné rozhodnutie disciplinárne obvinenej uložené nebolo.

účely. Poprela, že by konala protiprávne. Naopak, má za to, že neetického správania sa dopustil oprávnený a jeho právny zástupca. Skutkové okolnosti veci považovala za jasné a nespochybniteľné. Odmietla, aby bola ona disciplinárne trestaná za to, že niekto iný spáchal podvod. 46.

Prílohou tohto vyjadrenia boli listiny preukazujúce, že v inom konaní, kde mala disciplinárne obvinená postupovať rovnako (152EX 121/21), t.j. mala zastaviť exekúciu na základe návrhu oprávneného a toho mala zaviazať aj k úhrade trov exekúcie - vrátane odmeny v rozsahu 20% z vymáhanej sumy - bolo Okresným súdom Banská Bystrica vydané poverenie v jej prospech (ako oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s predmetnými trovami) - sp. zn. 23Ek/2944/2021. Predmetné listiny boli súdu doručené po skončení dokazovania, po záverečných rečiach, resp. možnosti realizácie práva posledného slova, pričom súd neidentifikoval vo veci okolnosti podľa § 276 Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali dodatočné doplnenie dokazovania o tieto listiny. Podklady doručené súdu disciplinárne obvinenou uvedené v tomto bode sa pritom ani netýkajú skutkových okolností vecí tvoriacich predmet tohto disciplinárneho konania.

48. Medzi navrhovateľom a disciplinárne obvinenou nie je sporné, že k zastaveniu exekúcie 152EX 297/20 došlo na základe návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie (§ 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku). Postupom disciplinárne obvinenej, ktorá exekúciu za daných okolností v celosti zastavila, potom nie je možné nič vytknúť.

50. Vychádzajúc z disciplinárneho návrhu bolo potom úlohou najvyššieho správneho súdu najmä posúdiť, či disciplinárne obvinená zaviazala k úhrade trov exekútora správny subjekt a či ho k tejto náhrade zaviazala v rozsahu, ktorý mal oporu v exekučnom spise (a v súlade s Exekučným poriadkom).

52. Tento svoj postup disciplinárne obvinená odôvodnila v priebehu disciplinárneho konania najmä dvoma okolnosťami: a) tým, že návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený, čím podľa jej názoru nastala situácia, kedy zastavenie exekúcie bolo potrebné pripísať práve jemu, a preto bolo potrebné jeho zaviazať aj k náhrade trov exekútora - a - b) ďalej tým, že podľa jej názoru dôvodom pre podanie návrhu na zastavenie exekúcie bolo to, že medzi stranami došlo k splneniu vymáhanej pohľadávky, čím boli splnené zákonné predpoklady na to, aby jej vznikol nárok aj na odmenu tak, ako si ju vyčíslila.

54. Inými slovami povedané, výzva na úhradu výdavkov - vrátane odmeny disciplinárne obvinenej - vychádzala z akýchsi predpokladov, ktoré disciplinárne obvinená v čase vydania upovedomenia mala a i keď dokazovanie v priebehu disciplinárneho konania indikuje, že tieto mohli byť správne (k tomu pozri napr. výpis z účtu oprávneného - Z. Z., V..Z.. - platba k 31.03.2021, príp. účtovná závierka oprávneného k 31.12.2021), splnenie celého dlhu medzi povinným a oprávneným listinami v spise v čase vydania výzvy na zaplatenie trov exekútora (t.j. dňa 16.04.2021) disciplinárne obvinená preukázané nemala.

56. Podľa názoru disciplinárneho senátu je nesporné, že nárok exekútora na jeho trovy musí mať vždy materiálny prejav v samotnom spise, a to tak v otázke nároku na určitú položku trov (napr. odmena, paušálna náhrada), ako aj v otázke jej výšky. Osobitne to platí v prípade, ak hmotnoprávnou podmienkou pre vznik nároku na určitú položku trov je uspokojenie alebo vymoženie vymáhanej pohľadávky - sčasti alebo v celosti - čo malo nastať aj v súdenej veci.

58. Opak by - pri výklade ad absurdum - znamenal, že súdny exekútor by mohol kedykoľvek predpokladať, že k splneniu vymáhaného dlhu v celom rozsahu došlo, a to len na základe toho, že by oprávnený požiadal o zastavenie exekúcie (podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku).

60. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť, že sama disciplinárne obvinená v priebehu jej výsluchu nevedela uviesť žiadny listinný dôkaz, ktorý by bol súčasťou exekučného spisu, a ktorý by jednoznačne preukazoval, že v čase vydania výzvy na úhradu trov exekútora (16.04.2021) mala preukázané, že k splneniu celého dlhu medzi povinným a oprávneným naozaj došlo.

I keď oprávnený a povinný v priebehu exekúcie produkovali vo vzťahu k disciplinárne obvinenej dve dohody, tieto samé osobe nemohli v čase vydania spornej výzvy poskytovať - podľa názoru disciplinárneho súdu - dostatočný podklad pre disciplinárne obvinenú v tom zmysle, že dôvodom pre podanie návrhu na zastavenie exekúcie bolo splnenie dlhu povinným vo vzťahu k oprávnenému. Na tomto závere nemenia nič ani predchádzajúce skúsenosti disciplinárne obvinenej s týmito účastníkmi exekučného konania. Absencia riadnych dôkazov o splnení/vymožení celej vymáhanej sumy v čase vydania výzvy na zaplatenie trov disciplinárne obvinenou (16.04.2021) spôsobuje stav, ktorý svedčil v neprospech disciplinárnej obvinenej.

62. Odhliadnuc od všetkých ostatných okolností veci, je potom nesporné, že disciplinárne obvinená si sama ustálila (bez toho, aby tento záver mal oporu v spise), že celý dlh bol vymožený/splnený, a preto by jej mala patriť aj odmena podľa Exekučného poriadku, resp. vyhlášky. Toto pochybenie disciplinárne obvinenej však disciplinárny súd nemohol aprobovať.

Z tohto hľadiska teda nepochybne pochybila, keď jej odborný úsudok vo veci nemal oporu v listinách tvoriacich spis, ale toto pochybenie bolo potrebné vyhodnotiť ako vedomú nedbanlivosť. 64. Záver disciplinárneho súdu o vedomej nedbanlivosti disciplinárne obvinenej má oporu aj v samotných výpovediach disciplinárne obvinenej, kedy táto v priebehu konania pred najvyšším správnym súdom opakovane uviedla, že jej záver o tom, že bol dlh v celom rozsahu splnený, vychádzal práve zo spomínaných dohôd a z konania advokáta oprávneného (špecifikácia položiek tvoriacich zvyšok vymáhanej pohľadávky).

65. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom bez podstatnejšej relevancie to, v akom konkrétnom rozsahu patrila disciplinárne obvinenej odmena exekútora, keďže v čase vydania výzvy na úhradu trov exekútora bolo v exekučnom spise preukázané len splnenie časti vymáhanej pohľadávky v sume 800 Eur a nie splnenie alebo vymoženie celej vymáhanej sumy (ako to nesprávne prezumovala disciplinárne obvinená v čase vydania upovedomenia dňa 16.04.2021). Akýkoľvek predpoklad vymoženej sumy nad túto číselnú hodnotu je potom len predpokladom disciplinárne obvinenej. Naviac, ani dôkazy obstarané v priebehu disciplinárneho konania bez akejkoľvek pochybnosti nepreukazujú, že povinný vo vzťahu k oprávnenému splnil celý vymáhaný dlh tvoriaci predmet konania 152EX 297/20 (napr. absencia jednoznačnej špecifikácie platby zo dňa 31.03.2021 na peňažný účet oprávneného), ako ani to, že sa tak malo stať pred zastavením exekúcie na základe návrhu oprávneného (napr. účtovná závierka oprávneného zo dňa 31.12.2021 nevylučuje, že k splneniu dlhu povinným vo vzťahu k oprávnenému mohlo dôjsť aj neskôr).

67. Pokiaľ disciplinárne obvinená zastavila exekúciu na základe návrhu oprávneného, čo nepochybne v danej situácii urobiť musela (ako povinnosť vyplývajúcu z § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), nemohla zároveň trovy exekúcie vyčísliť tak, že prezumovala, že došlo k splneniu celej vymáhanej sumy medzi povinným a oprávneným mimo jej osoby a tomu primerane následne vyčíslovať trovy exekúcie.

69. V súdenej veci nie je sporné, že oprávnený (152EX 297/20) podaním zo dňa 06.04.2021 požiadal o zastavenie exekúcie, a to podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Z upovedomenia o zastavení exekúcie, ktorého súčasťou je aj výzva na úhradu výdavkov zo dňa 16.04.2021 vyplýva, že disciplinárne obvinená zastavila exekúciu v celosti, a to práve v nadväznosti na žiadosť oprávneného podľa predchádzajúcej vety.

Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.“).

Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.“). 72. V súhrne je preto možné uviesť, že disciplinárne obvinená správne vyzvala na zaplatenie náhrady výdavkov oprávneného, keďže došlo k zastaveniu konania v celosti, a to na základe jeho návrhu. Pochybila však, keď do vyčíslených trov zahrnula aj položku odmeny prezumujúc, že táto jej patrila v celej výške - akoby bol splnený/vymožený celý vymáhaný dlh. Vychádzajúc zo skutočností uvedených vyššie má však disciplinárny súd za to, že disciplinárne obvinená si mohla ponechať odmenu zo štyroch splátok po 200 Eur, ktoré boli v priebehu exekúcie preukázateľne uhradené povinným (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), t.j. spolu 192 Eur, keď právnym titulom pre možnosť ponechania si predmetných peňažných prostriedkov vyplýva z § 198 ods. 2, veta druhá Exekučného poriadku. Nárok na inú odmenu však zo spisu v čase vydania upovedomenia, resp. výzvy nevyplýval. Naviac k tejto položke (odmena 192,00 Eur) disciplinárne obvinenej patrila aj náhrada výdavkov podľa § 198 ods. 2,

inkasovaných súm. [. . .]“. 74. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu, v tomto kontexte nie je možné naviac odhliadnuť ani od výkladu všeobecného pravidla poskytnutého ústavným súdom vo vyššie uvedenej veci v tom zmysle, že „Ak dôjde k zastaveniu exekučného konania, otázka prípadného nároku súdneho exekútora na odmenu je podmienená „stavom uspokojenia vymáhanej pohľadávky“ ku dňu zastavenia konania a výška nároku exekútora na odmenu je určená sumou, ktorú si na uspokojenie tohto nároku v doterajšom priebehu konania exekútor v súlade s pravidlami uvedenými v § 60 Exekučného poriadku ponechal (§ 198 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku).“ (obdobne napr. aj v sp. zn. I. ÚS 16/2020).

Toto však nie sú skutkové okolnosti súdenej veci. Argumentácia disciplinárne obvinenej je preto do určitej miery zmätočná. Podľa disciplinárneho senátu nie je totiž možné tvrdiť, že celý dlh bol splnený/ vymožený a zároveň požadovať v takomto prípade odmenu od oprávneného, a to z dôvodu, že v prípade vymoženia/splnenia vymáhaného dlhu odmenu exekútora platí povinný (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). Požadovať úhradu odmeny od oprávneného v prípade, že vymáhaný dlh bol splnený, príp. vymožený, nemá oporu v Exekučnom poriadku.

77. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie, najvyšší správny súd považuje za relevantné poukázať na to, že by malo byť ambíciou zákonodarcu prijať takú právnu úpravu, ktorá bude poskytovať účinnú ochranu súdnym exekútorom pred takým špekulatívnym konaním oprávnených, resp. povinných v rámci exekúcie, ktorých účelom je obchádzanie súdneho exekútora ako nositeľa verejnej moci v časti jeho nárokov na odmenu za vykonávanú činnosť. Existencia takejto špekulatívnosti v konaniach účastníkov exekučného konania, resp. exekúcie je pritom identifikovateľná aj v odôvodneniach rozhodnutí ústavného súdu, na ktoré disciplinárny senát odkazuje v tomto rozhodnutí. Je nežiaducim javom to, ak súdny exekútor realizuje svoje povinnosti podľa Exekučného poriadku tak, že pohľadávka oprávneného je v konečnom dôsledku uspokojená, avšak súdnemu exekútorovi za ním poskytnuté služby verejnomocenskej povahy vznikne nárok len na symbolickú kompenzáciu jeho činnosti. Najvyšší správny súd nepredpokladá, že každá žiadosť o zastavenie exekúcie zo strany oprávneného má špekulatívnu povahu, avšak už len rozhodnutia ústavného súdu uvedené

78. V súvislosti s parciálnymi námietkami disciplinárne obvinenej ohľadom materiálneho znaku jej protiprávneho konania, najvyšší správy súd uvádza, že materiálny znak nie je výslovnou súčasťou vymedzenia disciplinárneho previnenia v zmysle pozitívneho znenia Exekučného poriadku.

79. Spoločenská škodlivosť protiprávneho konania sa totiž neskúma len v rovine porušenia záujmov spoločnosti, ale aj v rovine ich kvalifikovaného ohrozenia. Je nesporné, že taký spôsob určovania odmeny súdneho exekútora, ktorý nemá v rozhodnom čase oporu v samotnom exekučnom spise, a to osobitne v prípade, ak na strane súdneho exekútora nárok na takúto odmenu zo zákona ani nevznikol, ako aj prihliadajúc na to, že takéto konanie sa následne transformuje do podoby verejnomocenského aktu, proti ktorému sú možnosti rýchlej a účinnej právnej ochrany obmedzené a dopady tohto aktu sú sekundárne spôsobilé zasiahnuť do majetkovej sféry príslušnej osoby v ešte väčšom rozsahu (napr. nútený výkon - exekúcia - na takúto odmenu súdneho exekútora), vykazuje v individuálnej, ale aj vo všeobecnej rovine relevantnú mieru spoločenskej škodlivosti na to, aby takéto konanie mohlo byť vnímané ako nebezpečné aj v kontexte materiálnej stránky príslušného verejnoprávneho deliktu.

Možnosť prípadnej reparácie nežiaduceho stavu (i keď obmedzená) teda existuje (k tomu pozri aj rozhodnutia ústavného súdu odkazované v tomto rozhodnutí vyššie), a to napr. aj v štádiu, kedy by takto nezákonne určená odmena súdneho exekútora mala byť sama predmetom núteného výkonu.

Tak povaha porušenej povinnosti, spôsob konania disciplinárne obvinenej, miera zavinenia, ako ani iné priťažujúce okolnosti a pod. predpokladané ustanovením § 220 ods. 2 Exekučného poriadku neboli v súdenej veci identifikované v takej miere, že by to odôvodňovalo kvalifikáciu konania disciplinárne obvinenej ako závažného disciplinárneho previnenia.

82. Podľa právnej úpravy účinnej v čase spáchania disciplinárneho previnenia, ktoré je predmetom tohto konania, mohlo byť disciplinárne obvinenej uložené jedno z nasledovných disciplinárnych opatrení: a) pokarhanie, b) písomné pokarhanie a c) peňažná pokuta až do sumy 330 Eur (k tomu pozri § 221 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom dňa 16.04.2021 - vydanie upovedomenia a výzvy). Z uvedeného je zrejmé, že najprísnejšie disciplinárne opatrenie, ktoré by disciplinárne obvinenej mohlo byť uložené, je peňažná pokuta v sume 330,00 Eur.

obvinenú vinnú zo skutku, ktorý jej bol kladený za vinu, upustil od uloženia súhrnného disciplinárneho opatrenia. 84. Pre úplnosť najvyšší správny súd dopĺňa, že ustanovenie § 222c ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase jeho rozhodovania v súdenej veci („(1) Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti exekútora sa primerane použije prvá časť Trestného zákona.“) nebolo účinné v čase, keď sa disciplinárne obvinená dopustila skutku kladeného jej za vinu

spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.“), ktoré je ako zákonné pravidlo priamo použiteľné na súdenú vec, a to podľa § 222c ods. 1 Exekučného poriadku odkazujúceho na prvú časť Trestného zákona, ktorého súčasťou je aj § 2.

listu príslušného súdu vyplynula simulácia právnych úkonov dotknutých subjektov (od ktorých súdna exekútorka odvíjala záver o splnení vymáhaného dlhu), a preto súd nevidel dôvod na zastavenie exekúcie, resp. na rozhodnutie o procesnom nástupníctve, pričom v súdenej veci žiadny oficiálny právny názor zo strany súdu vo vzťahu k disciplinárne obvinenej formulovaný nebol; ako aj to, že v súdenej veci došlo k preukázaniu aspoň čiastočného splnenia dlhu povinným (cez osobu disciplinárne obvinenej), pričom následne (v rozpore s dohodou 2), bolo uhrádzanie splátok bez ďalšieho povinným ukončené, kým vo veci sp. zn. 33D/1/2022 nebola preukázateľne splnená ani časť vymáhanej pohľadávky (a pod.). Obdobne ako vo veci sp. zn. 33D/1/2022, aj v tejto veci dospel disciplinárny senát k záveru o nezákonnosti postupu disciplinárne obvinenej, avšak predmetné konanie vyhodnotil vzhľadom na skutkové okolnosti súdenej veci čiastočne inak ako vo veci sp. zn. 33D/1/2022.

88. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 4:1. Prísediaci sudca - JUDr. Peter Šimko, PhD. pripája k tomuto rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 37 DSP).