33D/17/2021

I. T.. L. U. narodený XX. T. XXXX, bytom P. XX, Q. sudca M. P. P. D. sa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) uznáva vinným , že ako člen senátu 6Tdo M. P. P. D. v konaní vedenom na M. P. P. D. pod sp. zn. 6Tdo/2/2019 v uznesení sp. zn. 6Tdo/2/2019 zo dňa 26. februára 2020 v rozpore s ustanovením § 362b ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok nerešpektoval právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v náleze II. ÚS 382/2018-39 zo dňa 15. novembra 2018, ktorým bolo zrušené uznesenie M. P. P. D. sp. zn. 6Tdo/45/2017 zo dňa 4. apríla 2018, a to v otázke povinnosti vysporiadať sa s právnym posúdením zisteného skutkového stavu, keď uznesením sp. zn. 6Tdo/2/2019 zo dňa 26. februára 2020 hlasoval za odmietnutie dovolania. teda zavinene porušil svoju povinnosť podľa § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa sudca musí pri výkone funkcie sudcu, zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov čím spáchal disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za to sa mu ukladá podľa § 117 ods. 1 písm. a) zákona č. zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, disciplinárne opatrenie - napomenutie. II. Podľa § 38 ods. 2 DSP je disciplinárne obvinený T.. L. U. povinný nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- €, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1. Návrhom zo dňa 22. marca 2021, doručeným disciplinárnemu senátu dňa 24. marca 2021 podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o sudcoch“) účinného do 30. novembra 2021, sa ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „navrhovateľka“ alebo „ministerka spravodlivosti“) domáhala disciplinárneho konania proti T.. L. U., sudcovi M. P. P. D. (ďalej aj ako „disciplinárne obvinený“).

2018-39 zo dňa 15. novembra 2018, ktorým bolo zrušené uznesenie M. P. P. D. (ďalej aj ako „M. P.“) sp. zn. 6Tdo/45/2017 zo dňa 4. apríla 2018, a to v otázke povinnosti vysporiadať sa s právnym posúdením zisteného skutkového stavu, keď uznesením sp. zn. 6Tdo/2/2019 zo dňa 26. februára 2020 (ďalej aj ako „Uznesenie“) opätovne odmietol dovolanie dovolateľa v príslušnej trestnej veci.

4. Vychádzajúc z uvedeného ministerka spravodlivosti navrhla disciplinárne obvineného uznať za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a navrhla mu uložiť disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch, a to zníženie funkčného platu o 10 % na obdobie troch mesiacov.

2021. Tiež je podľa nej zachovaná aj objektívna trojročná lehota na podanie návrhu, keďže k jeho spáchaniu došlo vyhlásením Uznesenia dňa 26. februára 2020, a teda objektívna lehota uplynie dňa 26. februára 2023.

Realita je taká, že táto časť dovolania je založená na skutkovom stave zistenom okresným súdom a krajským súdom, ktorého právne posúdenie však sťažovateľ považuje za celkom nesprávne so záverom, že skutok tvoriaci predmet obžaloby nie je trestným činom. Za daného stavu bolo povinnosťou M.I_ P. meritórne sa zaoberať dovolacou argumentáciou sťažovateľa, teda právnym posúdením otázky, či nakladal s vecami patriacimi odberateľovi (v mene ktorého konal) alebo s cudzími (zverenými) vecami tvoriacimi vlastníctvo odberateľa. Takisto sa mal zaoberať meritórnym právnym posúdením otázky, či sťažovateľ konal v súlade s dohodou, podľa ktorej veci získané od dodávateľa mal použiť na ich následný predaj alebo konal v rozpore s tým, čo bolo s dodávateľom dohodnuté, ako aj otázky, či možno považovať za trestný čin sprenevery, ak páchateľ nakladá so zverenou vecou dohodnutým spôsobom.

7. Po zrušení prvého uznesenia ústavným súdom, M. P. v konaní vedenom pod sp. zn. 6Tdo/ 2/2019 opätovne preskúmal podané dovolanie a Uznesením ho opäť odmietol. Vo svojom odôvodnení opätovne poukázal na svoje závery, že hoci dovolacie námietky smerujú proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, z podstaty dovolateľom tvrdených námietok vyplýva, že tieto sú namierené i proti skutkovým zisteniam a tomu zodpovedajúcim dôkazným hodnotiacim úvahám krajského súdu.

9. V tejto súvislosti poukázala na rozhodovaciu činnosť disciplinárnych senátov, konkrétne na rozhodnutie disciplinárneho senátu zo dňa 7. decembra 2018 sp. zn. 5Ds/2/2018, kde z hľadiska obdobnosti skutku (išlo o nerešpektovanie záväzného názoru odvolacieho súdu sudcom okresného súdu) bol sudca uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch v dôsledku zavineného porušenia povinností sudcu ustanovených v § 30 ods. 1 a § 30 ods. 4 zákona o sudcoch. 10. K navrhovanému disciplinárnemu opatreniu navrhovateľka uviedla, že M. P. je súdom dovolacím, proti ktorého rozhodnutiu už nie je prípustný opravný prostriedok, čo by malo byť zárukou, že jeho súdne rozhodnutia sú dôkazom jeho skúseností, zdrojom zvyšovania právneho povedomia verejnosti a zároveň z nich môžu čerpať sudcovia súdov nižšieho stupňa, prípadne funkčne mladší sudcovia. Najmä z individuálno-preventívneho hľadiska je preto podľa nej namieste pôsobiť na disciplinárne obvineného znížením funkčného platu. 11. Na záver navrhovateľka uviedla, že návrh nesmeruje aj voči T.. Š. L. a T.. Y. Š., ktorí spolu s disciplinárne obvineným v danej veci rozhodovali ako členovia dovolacieho senátu 6Tdo, keďže im dňa 28. októbra 2020 funkcia sudcu zanikla. 12. Disciplinárny návrh navrhovateľky bol disciplinárnym senátom konajúcim podľa zákona o sudcoch účinného do 30. novembra 2021 zaevidovaný a vedený pod sp. zn. 1Ds/1/2021.

II. Vyjadrenie disciplinárne obvineného

13. Dňa 31. marca 2021 bolo disciplinárne obvinenému doručené „Upovedomenie o začatí disciplinárneho konania“ (zo dňa 29. marca 2021) s výzvou, že má možnosť sa k návrhu vyjadriť v lehote 30 dní. 14. Dňa 27. apríla 2021 bolo disciplinárnemu senátu doručené oznámenie Advokátskej kancelárie Mandzák a spol., s.r.o. o prevzatí obhajoby disciplinárne obvineného a dňa 29. apríla 2021 bol doručený list obhajcu disciplinárne obvineného nazvaný ako „Návrhy na dokazovanie“. V súvislosti s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 382/

15. Ku dňu 1. decembra 2021 sa stal účinným zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (ďalej aj ako „DSP“). Podľa § 3 DSP „O disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v disciplinárnych senátoch.“. 16. Vzhľadom na uvedené a po tom, čo boli neskončené disciplinárne veci doručené Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“), disciplinárna vec sp. zn. 1Ds/1/2021 bola náhodným spôsobom pridelená prostredníctvom elektronických prostriedkov na rozhodnutie disciplinárnemu senátu 33D, ktorý o ňom konal a rozhodol pod sp. zn. 33D/17/2021. 17. Disciplinárny senát konajúci o podanom návrhu na najvyššom správnom súde výzvou zo dňa 7. marca 2022 vyzval disciplinárne obvineného prostredníctvom jeho obhajcu, aby v súlade s § 272 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len „Trestný poriadok“) v spojení s § 4 DSP v záujme dodržania zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, písomne odôvodnil návrh na výsluch svedkov tak, že uvedie skutočnosti, ku ktorým navrhuje jednotlivých svedkov vypočuť a uvedie, akú konkrétnu okolnosť mieni navrhovanými výsluchmi preukázať. 18. Disciplinárne obvinený dňa 22. marca 2022 najvyššiemu správnemu súdu doručil svoje stanovisko k výzve, v ktorom uviedol, že T.. L. navrhuje vypočuť ku skutku, ktorý je predmetom tohto konania, k záväznosti právneho názoru vysloveného v Náleze, ako i k samotnému priebehu trestného konania a rozhodovacej praxi M. P. po zrušení veci ústavným súdom. Výsluchom tohto svedka mieni preukázať, že skutok, ktorý je predmetom tohto konania nezakladá disciplinárnu zodpovednosť disciplinárne obvineného. K navrhovanému vypočutiu členov senátu ústavného súdu disciplinárne obvinený uviedol, že by sa mohli vyjadriť k ultimatívnosti záväznosti právneho názoru vysloveného v predmetnom náleze, s dôrazom na Uznesenie. Výsluchom týchto svedkov chce preukázať, že dovolacie rozhodnutie rešpektovalo právny názor vyslovený v Náleze, a teda nemohlo založiť disciplinárnu zodpovednosť disciplinárne obvineného. 19. Disciplinárny senát požiadal M. P. o zapožičanie trestného spisu 6Tdo/2/2019, ktorý bol najvyššiemu správnemu súdu doručený dňa 31. marca 2022. 20. Dňa 12. apríla 2022 predsedníčka disciplinárneho senátu nariadila vo veci ústne pojednávanie, ktorého termín určila na 2. júna 2022 o 11:00 hod. Predmetné upovedomenie bolo doručené obhajcovi disciplinárne obvineného dňa 22. apríla 2022, disciplinárne obvinenému dňa 6. mája 2022, ministerke spravodlivosti dňa 22. apríla 2022, predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky dňa 22. apríla 2022 a predsedovi M.Š. P. dňa 22. apríla 2022.

Predsedníčka senátu konštatovala, že neexistujú žiadne právne prekážky riadneho ústneho pojednávania vo veci. 22. V ďalšom kroku predsedníčka senátu zisťovala, či je možné uzavrieť dohodu o vine a treste. Zástupkyňa navrhovateľky bola ochotná dohodu uzatvoriť, avšak disciplinárne obvinený takýto návrh odmietol.

24. Zástupkyňa navrhovateľky predniesla disciplinárny návrh zhodne s jeho písomným vyhotovením. 25. Obhajca disciplinárne obvineného k prednesenému návrhu uviedol, že skutková veta napadnutého disciplinárneho návrhu nie je podľa jeho názoru jasná. Podľa neho sa za vinu disciplinárne obvinenému nemôže klásť výrok napadnutého rozhodnutia, t.j. i hlasovanie disciplinárne obvineného sudcu o výroku. K odôvodneniu rozhodnutia uviedol, že disciplinárne obvinený nebol predsedom senátu a nebol spracovateľom napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia. Poukázal na to, že v predmetnom období bola účinná právna úprava Trestného poriadku, kedy sudca s odlišným názorom nemal možnosť pripojiť svoje odlišné stanovisko. Spochybňoval, na základe čoho uplatňovala navrhovateľka práve postup voči disciplinárne obvinenému, ktorý nebol predsedom senátu a nebol ani spracovateľom rozhodnutia. Práve pre tieto okolnosti disciplinárne obvinený navrhol vypočuť predsedu senátu 6Tdo/2/2019. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 16Kss/6/2020 zo dňa 26. mája 2021.

27. Disciplinárne obvinený následne vo výpovedi spochybnil, odkiaľ navrhovateľka mala v čase spisovania podaného návrhu vedomosť o spôsobe jeho hlasovania, keďže v Uznesení nie je uvedené, akým pomerom hlasov bolo Uznesenie prijaté. Návrh je podľa neho založený len na domnienke a je zaťažený takou vadou, že by sa na jej podklade nemalo konať.

28. Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu za nerešpektovanie právneho názoru je podľa disciplinárne obvineného potrebné vychádzať z toho, aký súdny orgán právny názor vyslovil a aký súdny orgán má byť týmto právnym názorom viazaný. Poukázal na to, že v posudzovanom prípade bol právny názor obsiahnutý v náleze ústavného súdu a tento bol uplatňovaný vo vzťahu k M. P., ktorý konal ako súd dovolací. Vo svetle týchto dvoch skutočností je podľa jeho názoru potrebné vyložiť viazanosť právneho názoru, keďže (i) ústavný súd nie je štvrtou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva a v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha Ústavného súdu sa podľa neho obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou (III. ÚS 391/ 09). Ústavný súd preskúmava len to, či zákony neboli vyložené spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly (sp. zn. II. ÚS 348/ 08).

29. Uviedol, že právny názor ústavného súdu v celom rozsahu rešpektoval a v rámci tajnej porady senátu sa zaoberal aj otázkou aplikácie verejného a obchodného práva tak, ako to vyslovil ústavný súd v predmetnom náleze. To však podľa neho nemohlo mať vplyv, ani nemalo, na výrok Uznesenia, a to práve vzhľadom na záväzné skutkové zistenia.

Poznamenal, že ustanovenie § 371 ods. 1 Trestného poriadku veta za bodkočiarkou nebolo doposiaľ zrušené a ústavný súd nevyslovil jeho nesúlad s ústavou. V ďalšom poukázal na aplikáciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Uzavrel, že M. P. z týchto dôvodov rozhodol tak ako rozhodol, vysloviac svoj právny názor dôsledne vychádzajúc z platného a účinného Trestného poriadku a jeho relevantného ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou a platnej judikatúry.

Na otázku, či zohľadňoval aj ustanovenie § 362b Trestného poriadku, podľa ktorého je súd viazaný názorom Ústavného súdu SR uviedol, že sa postupovalo podľa jednoznačného názoru trestného kolégia, ktorý sa týka § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Tiež doplnil, že vo všeobecnosti sú účinky nálezu Ústavného súdu SR v trestnom kolégiu najvyššieho súdu akceptované.

33. Podľa § 28 ods. 5 DSP predsedníčka senátu otvorila zapečatenú obálku, v ktorej sa nachádzala zápisnica o hlasovaní senátu M. P. o Uznesení v konaní sp. zn. 6Tdo/2/2019 z 26. februára 2020. Oboznámením sa s obsahom zápisnice o hlasovaní členovia disciplinárneho senátu zistili, že rozhodnutie o odmietnutí dovolania v predmetnej právnej veci bolo podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku prijaté jednomyseľne. Obsah zápisnice o hlasovaní oboznámila na ústnom pojednávaní prítomným účastníkom disciplinárneho konania.

35. Návrh disciplinárne obvineného na výsluch svedka T.. Š. L. a dožiadanie na ústavný súd ohľadom opakovanej ústavnej sťažnosti proti Uzneseniu podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP bol odmietnutý rovnako z dôvodu, že skutok, ktorý je disciplinárne obvinenému kladený za vinu, je možné posúdiť jedine z písomných vyhotovení Uznesenia a Nálezu, ktoré má disciplinárny senát k dispozícii. Vykonanie výsluchu navrhovaného svedka by nemalo žiaden vplyv na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči disciplinárne obvinenému, keďže akékoľvek doplnenie skutkových alebo právnych okolností súvisiacich s príslušným nálezom by viedlo ku zmene okolností posudzovanej veci.

mesiace. 37. Obhajca disciplinárne obvineného v záverečnej reči uviedol, že právny záver ústavného súdu nesmeroval vôbec k tomu, či má M. P. ako súd dovolací uplatniť svoju kasačnú právomoc a zrušiť napadnuté rozhodnutie. Právny záver spočíval v tom, že sudca a senát sa mal vysporiadať s aplikáciou hmotnoprávnych predpisov z oblasti občianskeho a obchodného práva. Preto záver o hlasovaní a samotné hlasovanie nemá podľa jeho názoru žiaden vplyv na disciplinárnu zodpovednosť stíhaného sudcu. Iná by bola podľa neho situácia pokiaľ by ústavný súd priamo uviedol, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

39. Disciplinárne obvinený na záver uviedol, že sa pripája k záverečnej reči jeho obhajcu. 40. Po prednesení záverečných rečí, resp. po uplatnení práva posledného slova disciplinárne obvineným, predsedníčka senátu odročila ústne pojednávanie na 16. júna 2022 o 14:00 hod. za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci.

V. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci disciplinárnym senátom

42. Predmetom konania vo veci bol disciplinárny návrh ministerky spravodlivosti koncipovaný na tom skutkovom základe, že disciplinárne obvinený ako člen dovolacieho senátu mal nerešpektovať záväzný právny názor ústavného súdu. 43. Aby mohol disciplinárny senát vysloviť záver o vine alebo nevine disciplinárne obvineného, najskôr vymedzil právne východiská pre posúdenie zodpovednosti sudcu v prípade odklonu súdu od rozhodnutia ústavného súdu a pristúpil k posudzovaniu konkrétnych skutkových okolností prípadu v súlade s týmito východiskami, pričom sa zameral na to, či (i) sú právne názory vyslovené v rozhodnutiach ústavného súdu záväzné, (ii) jednotliví členovia senátu nesú individuálnu zodpovednosť za rozhodnutie senátu ako kolektívneho orgánu a (iii) za akých podmienok možno vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči sudcovi za nerešpektovanie právneho názoru ústavného súdu.

V. A K záväznosti rozhodnutia ústavného súdu

45. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sa mal dovolací senát, ktorého bol disciplinárne obvinený členom, odkloniť od rozhodnutia ústavného súdu v konaní podľa Trestného poriadku, pri skúmaní záväznosti disciplinárny senát vychádzal aj z tohto procesného predpisu.

inak. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci ústavný súd. 46. Záväznosť rozhodnutia ústavného súdu stanovená v ústave, zákone o ústavnom súde, ako aj v Trestnom poriadku podľa právnej teórie (k tomu pozri bod 48 tohto odôvodnenia) a súdnej praxe (k tomu pozri bod 47 tohto odôvodnenia) je tzv. záväznosťou kasačnou. Kasačná záväznosť, na rozdiel od záväznosti precedenčnej, je prísna a odklon súdu od záväzného názoru ústavného súdu je v zásade neprípustný. Povolený odklon od záväzného zrušujúceho rozhodnutia zakladajú spravidla situácie, keď dôjde k zmene v skutkovom či právnom stave veci (nové okolnosti neexistujúce v čase rozhodovania ústavného súdu), ktoré odlišujú vec od predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu, a teda umožňujú rozumne usudzovať, že názor ústavného súdu na prerokúvanú vec by už mohol byť po zohľadnení skutkových či právnych zmien iný. 47.

48. Aj z odbornej literatúry vyplýva, že kasačná (inštančná) záväznosť nálezu ústavného súdu predstavuje požiadavky na reflektovanie právneho názoru ústavného súdu zaujaté v konkrétnej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom náleze, ktorý je pri následnom rozhodovaní orgán verejnej moci povinný bezvýnimočne rešpektovať. Kasačná záväznosť môže byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia ústavného súdu. (.

Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020. s. 1035 - 1042) Podľa iného zdroja orgán verejnej moci je po náleze ústavného súdu povinný ho vykonať a riadiť sa ním pri prerokovávaní a rozhodovaní vo veci. Vec musí rozhodnúť či posúdiť tak, ako mu ústavný súd prikázal. Orgán verejnej moci má v tomto smere ústavnú povinnosť a nemôže názor ústavného súdu modifikovať alebo vec rozhodnúť inak, ako mu prikázal ústavný súd, hoci by ho k tomu mohli viesť dobré dôvody. Vertikálny precedens a kasačná záväznosť rozhodnutia ústavného súdu nedovoľuje orgánu verejnej moci zohľadniť nič (ani argument o nezávislosti sudcu či súdnej moci nie je relevantný), čo by mohlo viesť k nerešpektovaniu nálezu ústavného súdu. Jedinou prípustnou výnimkou z kasačnej záväznosti je zmena faktických okolností prípadu od vydania nálezu a času rozhodovania orgánu verejnej moci. V každom inom prípade dochádza k porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy a k neústavnému stavu. Tieto účinky sa vzťahujú výlučne

50. V súlade s uvedeným preto disciplinárny senát viazanosť súdu právnym názorom ústavného súdu v trestnom konaní stanovenú v § 362b ods. 1 Trestného poriadku považoval na účely disciplinárnej zodpovednosti za povinnosť sudcu, ktorá výslovne vyplýva z Trestného poriadku a rovnako z ústavy ako aj zákona o ústavnom súde.

mene ktorého konal) alebo s cudzími (zverenými) vecami tvoriacimi vlastníctvo dodávateľa. Takisto sa mal zaoberať meritórnym právnym posúdením otázky, či sťažovateľ konal v súlade s dohodou, podľa ktorej veci získané od dodávateľa mal použiť na ich následný predaj alebo konal v rozpore s tým, čo bolo s dodávateľom dohodnuté, ako aj otázky, či možno považovať za trestný čin sprenevery, ak páchateľ nakladá so zverenou vecou dohodnutým spôsobom. (.

52. Následne senát M. P., po vrátení veci ústavným súdom, Uznesením opäť dovolanie odmietol a v Uznesení uviedol, že „v prípade, ak by sa mal M. P. zaoberať skutočnosťami vytýkanými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, prehodnocoval by spôsob hodnotenia dôkazov, čo je v dovolacom konaní vylúčené (v odvolacom konaní je to iné).

. .) vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť predmetom sprenevery (. . .) a až na základe takéhoto právneho posúdenia môže dospieť k ústavne konformnému záveru o tom, či páchateľ nakladal alebo nenakladal s cudzou (zverenou) vecou.", ktorú mu vytýkal Ústavný súd Slovenskej republiky na str. 23 nálezu.

53. Disciplinárne obvinený na pojednávaní dňa 2. júna 2022 namietal, že záväzný právny názor o tejto otázke je oprávnený vysloviť len samotný ústavný súd, o ktorého názor išlo a nie navrhovateľka či disciplinárny senát. S uvedeným názorom disciplinárny senát nesúhlasí, keď v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 DSP disciplinárny senát samostatne posudzuje predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak o takej otázke bolo právoplatne rozhodnuté Ústavným súdom Slovenskej republiky, súdom, iným orgánom verejnej moci Slovenskej republiky alebo Súdnym dvorom Európskej únie, je disciplinárny senát týmto rozhodnutím viazaný, ak nejde o posúdenie viny disciplinárne obvineného. V zmysle citovaného ustanovenia disciplinárny senát mal sám oprávnenie posúdiť predbežné otázky, medzi ktoré možno zaradiť aj posúdenie, či Uznesením došlo k odklonu od právneho názoru ústavného súdu uvedeného v Náleze.

55. Vychádzal z toho, že Ústavný súd v Náleze jednoznačne stanovil svoj právny názor (bod 47), podľa ktorého bolo povinnosťou M. P. meritórne sa zaoberať dovolacou argumentáciou sťažovateľa. Naopak, senát M. P., ktorého bol disciplinárne obvinený členom, podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného opakovane z rovnakého dôvodu Uznesením odmietol.

Podľa disciplinárneho senátu keď ústavný súd v Náleze stanovil povinnosť dovolaciemu súdu „meritórne sa zaoberať dovolacou argumentáciou“ jednoznačne tým vyslovil názor, že dôvody na odmietnutie dovolania z rovnakých dôvodov ako boli uvedené v prvom uznesení nepovažoval za splnené (čo riadne aj v Náleze odôvodnil) a z toho dôvodu aj prvé uznesenie dovolacieho súdu zrušil. Ak dovolací senát Uznesením dovolanie opäť z rovnakého dôvodu odmietol, a teda vec meritórne nepreskúmal, konal tak v priamom rozpore s právnym názorom ústavného súdu uvedeným v Náleze, ktorý mal kasačný povahu.

.) vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť predmetom sprenevery (. . .) a až na základe takéhoto právneho posúdenia môže dospieť k ústavne konformnému záveru o tom, či páchateľ nakladal alebo nenakladal s cudzou (zverenou) vecou.", ktorú mu vytýkal Ústavný súd Slovenskej republiky“. Rovnako nerešpektovanie právneho názoru ústavného súdu uvedeného v Náleze nepopieral ani disciplinárne obvinený vo svojom výsluchu na pojednávaní, keď uviedol, že „Ústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktorého pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. (.

. .) V tejto súvislosti vyvstáva tiež otázka, prečo Ústavný súd sám nerozhodol o tom tak, že vec o jej zrušení, resp. po zrušení rozhodnutia M. P., nevrátil súdom nižších stupňov, ktoré sa mohli skutkovým stavom legálne zaoberať a prečo navrhovateľka vychádzajúc z tohto nálezu sama nepodala dovolanie podľa § 371 ods. 3 Tr.por., v ktorom konaní by bol vytvorený priestor na riešenie otázok vyslovených Ústavným súdom. M. P. preto rozhodol tak ako rozhodol, vysloviac svoj právny názor dôsledne vychádzajúc z platného a účinného zákona č. 301/2005 Zb. v znení zmien a doplnkov (trestný poriadok) a jeho relevantného ust. podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr.por. veta za bodkočiarkou a platnej judikatúry M. P. P..“

neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie či dokonca popretie (I. ÚS 532/2016). M. P. je pri rozhodovaní o dovolaní súdom, ktorý okrem rozhodovania o právach a povinnostiach sporových strán (v danej veci účastníkov konania, pozn.), „súdi súdy“ s dôsledkami pre účastníkov konania súčasných i budúcich. Rozhodnutím o dovolaní sa cez interpretáciu vdychuje život právnym normám s dôsledkami pre celé územie Slovenskej republiky (I. ÚS 336/2019)“ (sp. zn. I. ÚS 206/2022, 23. júna 2022). Rovnako v obdobnej veci (týkajúcej sa dovolacieho konania) ústavný súd doplnil, že nerešpektovaním jeho právneho názoru došlo k prekročeniu ústavnej akceptovateľnosti a M. P. sa dopustil ústavne neprípustného zásahu do právnej istoty sťažovateľa. Plnenie zákonom stanovenej povinnosti M. P. zabezpečiť jednotný výklad a používanie zákonov sa nevylučuje s povinnosťou rešpektovať skorší zásah ústavného súdu do rozhodovacej činnosti súdov nižších inštancií (IV. ÚS 36/2022, bod 28 a 29, 28. marca

58. V tejto súvislosti disciplinárne obvinený tiež uvádzal, že právny názor ústavného súdu vyslovený v Náleze sa obmedzil na odôvodnenie senátneho rozhodnutia a ten v celom rozsahu disciplinárne obvinený rešpektoval, keď v rámci tajnej porady senátu sa zaoberal aj otázkou aplikácie verejného a obchodného práva.

uznesení. Odôvodnenie Uznesenia, v ktorom sú bližšie popísané dôvody, prečo bolo dovolanie odmietnuté, dokresľuje právny názor dovolacieho senátu, ale odklon od záväzného právneho názoru ústavného súdu sa prejavil už v samotnom výroku Uznesenia. To, či sa disciplinárne obvinený podľa pokynu ústavného súdu zaoberal aj aplikáciou verejného a obchodného práva preto nemá pre posúdenie jeho disciplinárnej zodpovednosti žiaden význam, ak sa toto jeho uvažovanie neprenieslo do výroku rozhodnutia alebo jeho hlasovania o rozhodnutí.

60. Na základe vyššie uvedeného, v súlade s právnou úpravou, právnou teóriu, ako aj rozhodovacou činnosťou ústavného súdu, disciplinárny senát dospel k záveru, že povinnosťou dovolacieho senátu pri vydávaní Uznesenia bolo postupovať podľa záväzného právneho názoru ústavného súdu uvedeného v Náleze.

61. Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu. 62. Podľa § 30 ods. 1 zákona o sudcoch sa v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch je sudca povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov. 63.

senátu. 64. Vychádzajúc z takto definovanej zodpovednosti sudcu potom konanie sudcu, ktorý sa ako člen senátu podieľal na rozhodovaní, môže byť disciplinárnym previnením iba v tom prípade, ak bude preukázané, že tento člen senátu konal zavinene tak, že jeho konanie viedlo k následku spočívajúcom v naplnení objektívnych znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia. Inak povedané, disciplinárny senát musí mať za preukázané, že člen senátu hlasoval za rozhodnutie (minimálne s ešte jedným členom pri trojčlennom senáte), ktorým má byť naplnená skutková podstata disciplinárneho previnenia. Disciplinárnym previnením teda nemôže byť bez ďalšieho úkon senátu ako celku.

Z vykonaného dokazovania mal disciplinárny senát tak za preukázané, že disciplinárne obvinený hlasoval za vydanie rozhodnutia tak ako bolo vyhlásené. 66. Disciplinárne obvinený vo svojom vyjadrení na pojednávaní spochybnil dôvodnosť disciplinárneho návrhu z hľadiska vlastnej individuálnej zodpovednosti z dôvodu, že (i) navrhovateľka nemohla pri podaní návrhu poznať akým spôsobom disciplinárne obvinený hlasoval (šlo z jej strany len o domnienku), (ii) disciplinárne obvinený nebol sudcom spravodajcom v predmetnej veci a nemal vplyv na odôvodnenie rozhodnutia a jeho písomné vyhotovenie, (iii) podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2020 sudca, ktorý nesúhlasil s navrhovaným výrokom rozhodnutia alebo so samotným odôvodnením rozhodnutia, t.j. prehlasovaný sudca, ktorý mal odlišný právny názor, nemal možnosť svoj právny názor pripojiť ani k výroku rozhodnutia ani k jeho odôvodneniu.

Rovnako je v dispozícii disciplinárneho senátu vykonať dôkazy podľa svojho uváženia. V prípade, že by v disciplinárnom konaní nebolo preukázané, že skutok spáchal disciplinárne obvinený, bol by spod disciplinárneho návrhu oslobodený. 68. Ak disciplinárne obvinený tvrdí, že nebol v prejednávanej veci sudcom spravodajcom a nemohol ovplyvniť písomné vyhotovenie rozhodnutia, uvedené nemá podľa disciplinárneho senátu vplyv na vyvodenie jeho zodpovednosti v prejednávanom prípade.

Ak disciplinárne obvinený hlasoval za výrok Uznesenia - odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, musel ako člen senátu minimálne vedieť, že takto koncipovaný výrok bude v rozpore so záväzným právnym názorom ústavného súdu vyslovenom v Náleze.

Skutočnosť, či v rozhodnom čase bolo alebo nebolo možné pripojiť k rozhodnutiu odlišné stanovisko sudcu je potom v súdenej veci irelevantná nielen z dôvodu, že disciplinárne obvinený nehlasoval vo veci inak ako ďalší dvaja členovia senátu, ale aj z dôvodu, že hlasoval za výrok, ktorý je v rozpore s právnym názorom, resp. justičným pokynom ústavného súdu.

V. C Podmienky vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti sudcu za nerešpektovanie záväzného právneho názoru

72. Bolo však rovnako povinnosťou disciplinárneho senátu, aby uvážil, či porušením tejto právnej povinnosti disciplinárne obvinený zároveň naplnil znaky skutkovej podstaty niektorého z disciplinárnych previnení, ktoré sú mu kladené za vinu. 73.

prieťahov. 75. Disciplinárny senát teda posudzoval, či disciplinárne obvinený hlasovaním za vydanie Uznesenia, ktorým nerešpektoval právny názor ústavného súdu vyslovený v Náleze, mohol ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov a/alebo porušil svoju povinnosť konať pri výkone funkcie svedomito. Iba v takom prípade by mohlo ísť o

77. Disciplinárny senát pri skúmaní dôvodov na odchýlenie sa od záväzného právneho názoru ústavného súdu konštatuje, že v Uznesení dovolací senát netvrdí, že by došlo k zmene v skutkovom či právnom stave veci, len odmieta právne závery ústavného súdu a rovnako ani disciplinárne obvinený netvrdil, že by dôvodom odklonu bola takáto zmena.

78. Ak poukazuje disciplinárne obvinený na to, že disciplinárna zodpovednosť za nerešpektovanie právneho názoru má byť len mimoriadna a ako posledný prostriedok po tom, čo miernejšie prostriedky nápravy zlyhali (odkaz na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 16Kss/7/2017), disciplinárny senát v tejto súvislosti vzhliadol úplnú odlišnosť skutkového stavu posudzovanej veci a veci, na ktorú disciplinárne obvinený odkazoval (v českej veci nerešpektoval prvostupňový súd rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorého pokyny neboli všetky jednoznačné). Disciplinárny senát videl odlišnosť v tom, že súdom, ktorý nerešpektoval záväzný právny názor, bol dovolací súd (M.), proti ktorého rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky (okrem opakovanej ústavnej sťažnosti) a súdom, ktorý záväzný právny názor vyslovil, bol ústavný súd, ktorého kasačná záväznosť rozhodnutí je v zásade neprelomiteľná. Rovnako v tomto kontexte považoval disciplinárny senát za dôležité, že M. P. ako najvyššia inštancia všeobecného súdnictva v Slovenskej

disciplinárny senát aj na to, že právna úprava disciplinárnej zodpovednosti sudcov je v Českej republike odlišná, rovnako judikatúra Najvyššieho správneho súdu Českej republiky nie je pre disciplinárny senát záväzná a môže byť pre jeho rozhodovanie len nepriamou inšpiráciou.

80. Na základe vyššie uvedeného preto dospel disciplinárny senát k záveru, že disciplinárne obvinený ako člen dovolacieho senátu M. P., ktorý v rozpore so záväzným právnym názorom ústavného súdu hlasoval za odmietnutie dovolania, ktoré mal meritórne preskúmať, ohrozil tak dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov (§ 30 ods. 1 zákona o sudcoch), čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona

veci. Rovnako v predmetnej veci zohľadnil aj to, že Uznesenie vydal dovolací senát M. P., proti Uzneseniu nebol prípustný opravný prostriedok. Hoci disciplinárnemu senátu vo všeobecnosti neprislúcha neprislúcha posudzovať ústavnoprávnu správnosť rozhodnutia ústavného súdu, v tomto konkrétnom prípade neidentifikoval ani žiadnu zjavnú neústavnosť príslušného Nálezu, ktorá by akýmkoľvek spôsobom negovala povinnosť dovolacieho senátu postupovať v zmysle tohto nálezu.

VI. Disciplinárne opatrenie, záver

83. Odkazujúc na vyššie uvedené kritériá, disciplinárny senát musel v prvom rade prihliadať na rozsah a povahu porušenej povinnosti, pričom v súlade so zásadou individualizácie sankcie skúmal povahu veci, v ktorej sa disciplinárne obvinený sudca protiprávneho konania dopustil. Prihliadal tiež na to, že ukladanie disciplinárneho opatrenia súvisiaceho s rozhodovacou činnosťou sudcu musí byť obozretné, aby sudcov nemotivovalo k neprislúchajúcej konformite nevzbudzujúcej pozornosť (napr. obava zohľadniť zmenu skutkového stavu).

Tiež bolo pre disciplinárny senát kľúčové, že Uznesenie vydal dovolací senát M. P. ako najvyššia súdna autorita a proti Uzneseniu nebol prípustný opravný prostriedok (nemožnosť brániť sa inými prostriedkami ako ústavnou sťažnosťou). Hodným zvýšenej pozornosti je aj fakt, že dovolací senát ako súd všeobecný primárne posudzuje zákonnosť a ústavný súd ústavnosť veci, čo právny názor uvedený v náleze ústavnému súdu stavia do svetla výnimočnosti a jedinečnosti. Ako už bolo uvedené v bode V.A tohto rozhodnutia, kasačná záväznosť rozhodnutí ústavného súdu je striktnejšia ako kasačná záväznosť všeobecných súdov, keďže vyplýva priamo z ústavy a uvedené zohľadňoval disciplinárny senát aj pri ukladaní disciplinárneho opatrenia.

Vzhľadom na uvedené disciplinárny senát dospel k názoru, že napomenutie, ako najmiernejšia forma disciplinárneho opatrenia, splní voči disciplinárne obvinenému svoj účel ako aj bude dostatočne preventívne pôsobiť voči ostatným sudcom. 86. Podľa § 1 vyhlášky č. 434/2021 Z. z. je disciplinárne obvinený, ktorý bol právoplatne uznaný za vinného, povinný zaplatiť trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.