33D/22/2021

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky disciplinárneho senátu Mgr. Kristíny Babiakovej, sudcov disciplinárneho senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., prísediacich sudcov JUDr. Jitky Johany Hasíkovej a Mgr. Marcela Drgona, vo veci navrhovateľa: S.. D. H., sudca Okresného súdu D. X., nar. XX. S. XXXX, bytom: N. XXX, D., o určenie neplatnosti napomenutia predsedu Okresného súdu D. X., č. Spr. 572/21, zo dňa 26. júla 2021, na neverejnom zasadnutí dňa 14. februára 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 117 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov určuje, že napomenutie predsedu Okresného súdu D. X., č. Spr. 572/21, zo dňa 26. júla 2021, dané S.. D. H., sudcovi Okresného súdu D. X., je neplatné.

Odôvodnenie

I. Písomné napomenutie predsedu Okresného súdu D. X.

Okresným súdom D. X., pod sp. zn. 1T/7/2015 bez prekrytia horných dýchacích ciest, pričom takto pojednával napriek upozorneniu intervenujúceho prokurátora, 2) dňa 02.07.2021 o 9:00 vykonával hlavné pojednávanie v trestnej veci vedenej Okresným súdom D. X., pod sp. zn. 4T/147/2020 bez prekrytia horných dýchacích ciest, pričom takto pojednával napriek upozorneniu intervenujúceho prokurátora, 3) dňa 02.07.2021 v čase od 11:00 vykonával hlavné pojednávanie v trestnej veci vedenej Okresným súdom D. X., pod sp. zn . 1T/7/2015 bez prekrytia horných dýchacích ciest, pričom takto pojednával napriek upozorneniu intervenujúceho prokurátora, 4) dňa 09.07.2021 v čase od 10:00 vykonával hlavné pojednávanie v trestnej veci vedenej Okresným súdom D. X., pod sp. zn. 4T/33/2020 bez prekrytia horných dýchacích ciest, pričom takto pojednával napriek upozorneniu intervenujúceho prokurátora, teda porušil povinnosť sudcu dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona, čím spáchal disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich. Za to bol v zmysle § 117 ods. 7 zákona o sudcoch a prísediacich postihnutý písomným napomenutím.“ 3. Predseda súdu v odôvodnení napomenutia uviedol, že pre sudcu subsidiárne platia ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, podľa ktorého sa z hľadiska dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej ako „BOZP“) sudca posudzuje ako zamestnanec (§ 81 písm. c/ Zákonníka práce). Poukázal na to, že navrhovateľ bol preukázateľne upovedomený o povinnosti dodržiavať právne predpisy BOZP, naposledy 6. novembra 2020, a informácia o týchto povinnostiach sa nachádzala na oboch vchodoch aktívnych budov Okresného súdu D. X., na ktorých bolo jednoznačne uvedené, že pohyb v interiéri budovy súdu je prípustný výlučne s prekrytím horných dýchacích ciest. Mal za preukázané, že navrhovateľ vykonával hlavné pojednávania bez prekrytia horných dýchacích ciest napriek výslovnému upozorneniu intervenujúceho prokurátora, v súvislosti s čím odkazuje na ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhlášky č. 219/2021 Z.z. Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Považoval za irelevantné skutočnosti uvádzané navrhovateľom o zjavnej neústavnosti vyhlášok hlavného hygienika SR a uzavrel, že navrhovateľ sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 30 ods. 11 zákona o sudcoch, podľa ktorého je povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona. Zároveň skonštatoval, že písomné napomenutie považuje za dostatočný postih, pretože preukázané konanie momentálne prísnejší disciplinárny postih nevyžaduje, keďže u navrhovateľa ide o nepravú recidívu.

4. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) dňa 12. novembra 2021 domáhal, aby najvyšší správny súd podľa § 117 ods. 8 zákona o sudcoch určil, že písomné napomenutie zo dňa 26. júla 2021 (doručené navrhovateľovi dňa 28. októbra 2021) je neplatné.

poriadku. 6. Poukázal na to, že sudca je v zmysle § 30 ods. 11 zákona o sudcoch povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej ako „zákon o BOZP“). Zákon č. 355/2007 Z. z. (ďalej ako „zákon o ochrane verejného zdravia“) a vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sú bez akejkoľvek relevancie, pretože § 30 ods. 11 zákona o sudcoch a prísediacich odkazuje na odlišný predpis. Doplnil, že platný právny stav navrhovateľovi zákonom neukladá povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest ani nosenia rúška či respirátora, a to ani § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane verejného zdravia. Uznesenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva vydávané v tejto súvislosti považoval za právne nulitné. Povinnosť nosiť rúško určená vyhláškou podľa jeho názoru porušuje čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, priznávajúci ochranu pred neľudským zaobchádzaním, pričom formou takéhoto zaobchádzania je tiež ustanovenie

7. K záväznosti uznesení vlády uviedol, že tie nie sú normatívnym právnym aktom podľa legálnej definície v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a nemôžu všeobecne zaväzovať obyvateľov Slovenskej republiky. Identický stav platí podľa jeho názoru o opatreniach - vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva SR zverejňovaných len vo Vestníku vlády (nie v Zbierke zákonov).

8. V ďalšej časti návrhu na určenie neplatnosti napomenutia sa sudca zaoberal povinnosťami sudcu pri vedení hlavného pojednávania či verejného zasadnutia, pri ktorom sudca vykladá procesné predpisy, vrátane Trestného poriadku; tieto však neukladajú povinnosť sudcovi nosiť rúško či iné prekrytie dýchacích ciest. Naopak, podľa názoru navrhovateľa, sudca počas pojednávania v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy nesmie mať rúško, pretože štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázal na to, že ako trestný sudca obligatórne počas hlavného pojednávania aplikačne vyložil a následne v týchto intenciách aj rozhodol, že vyhláška úradu verejného zdravotníctva o povinnosti nosiť rúško je neústavná. Prezumpcia ústavnosti je podľa jeho názoru iba plytkou floskulou na krytie účelových zámerov momentálnych držiteľov politickej moci.

10. K podanému návrhu sudcu sa predseda súdu nevyjadril, hoci mu tento bol riadne doručený s možnosťou poskytnúť k nemu vyjadrenie.

11. Podľa § 117 ods. 7 zákona o sudcoch nedostatky v práci menšieho významu alebo poklesky v správaní menšieho významu môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania, vybaviť, ak je to postačujúce, aj tým, že sudcu písomne napomenie. 12.

13. Dňa 1. júna 2022 nadobudla účinnosť novela zákona o sudcoch - zákon č. 151/2022 Z. z., ktorý novelizoval znenie § 117 ods. 8 tak, že k nemu pripojil vetu - O návrhu sudcu rozhoduje disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu určený podľa disciplinárneho súdneho poriadku bez nariadenia ústneho pojednávania a po vyjadrení orgánu podľa odseku 7, ktorý udelil napomenutie; na konanie sa primerane použije disciplinárny súdny poriadok.

podaný včas. (6) Opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, musí s ohľadom na konkrétne okolnosti obsahovať uvedenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, spôsobeného následku, prípadne uvedenie iných skutočností, a to tak, aby skutok bol dostatočne konkretizovaný a nemohol byť zamenený s iným skutkom a aby bolo odôvodnené použitie určitého disciplinárneho opatrenia. Návrh tiež obsahuje právnu kvalifikáciu skutku s uvedením príslušného zákonného ustanovenia.

konania. Rovnako podľa § 150 ods. 2 zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. novembra 2021 sa na disciplinárne konanie primerane používal Trestný poriadok. 16. Podľa § 163 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Nedostatok týchto formálnych náležitostí spôsobuje nepreskúmateľnosť písomného napomenutia a vedie k jeho neplatnosti. 18. Vzhľadom na navrhovateľom namietanú absenciu formálnych náležitostí sa disciplinárny senát najprv zaoberal zákonnosťou písomného napomenutia z hľadiska splnenia formálnych náležitostí, a teda jeho preskúmateľnosťou.

20. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predseda súdu v napomenutí neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by stanovovalo povinnosť sudcu, ktorú mal navrhovateľ porušiť. Najvyšší správny súd, poznajúc právny poriadok, uvádza, že ide o presnú citáciu ustanovenia § 30 ods. 11 zákona o sudcoch, podľa ktorého sudca je povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona; 11aa) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa sudca posudzuje ako zamestnanec (poznámka 11aa): zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci).

Z uvedeného vyplýva, že len samotný odkaz na ustanovenie § 30 ods. 11 zákona o sudcoch nie je a nemôže byť posúdený ako dostatočné vymedzenie právnej kvalifikácie skutku a uvedenie konkrétnych ustanovení právnych predpisov, ktoré mal sudca porušiť, keďže toto ustanovenie odkazuje na povinnosti stanovené v inom zákone. Ak teda mal predseda súdu záujem napomenúť navrhovateľa za porušenie povinnosti ustanovenej v § 30 ods. 11 zákona o sudcoch, mohol to urobiť jedine v spojení s konkrétnym ustanovením zákona o BOZP, ktoré mal navrhovateľ porušiť.

22. Odkaz na všeobecnú právnu normu, ktorá predstavuje „len“ zákonný základ pre vymedzenie sekundárnych zákonných povinností sudcu na konkrétnom úseku (v súdenej veci na úseku BOZP), príp. prevzatie tejto právnej normy do napomenutia, nepostačuje.

BOZP, resp. jej údajné porušenie), avšak neobsahuje jednoznačné a nezameniteľné vymedzenie konkrétnej zákonnej povinnosti na úseku BOZP, ktorú mal sudca porušiť (a to ani vo výroku a ani v odôvodnení). Nie je však úlohou najvyššieho správneho súdu (v revíznom konaní) zisťovať, aká konkrétna povinnosť (na úseku BOZP) bola či mala byť sudcom porušená, ale tento má posúdiť, či v napomenutí vytýkaná konkrétna povinnosť je zákonnou povinnosťou sudcu, či ním bola naozaj porušená a či na takomto právnom a skutkovom základe bolo napomenutie platne uložené. 23. Požiadavka naplnenia formálnych náležitostí napomenutia je zásadným predpokladom pre skúmanie platnosti či neplatnosti písomného napomenutia podľa § 117 ods. 8 zákona o sudcoch. Bez uvedenia konkrétnych ustanovení právneho predpisu a teda konkrétnych povinností, ktoré mal sudca porušiť, je preto písomné napomenutie nepreskúmateľné (k tomu pozri aj bod 22 tohto odôvodnenia). Ak dotknutý sudca zo záväzného výroku (v prejednávanej veci ani z odôvodnenia) nevie, akú konkrétnu povinnosť mal porušiť, vylučuje to možnosť obhajoby sudcu prostredníctvom podania návrhu na určenie neplatnosti písomného napomenutia a následne aj prieskum takéhoto napomenutia. 24. Z tohto dôvodu sa už disciplinárny senát ďalej nevenoval ďalším námietkam navrhovateľa týkajúcim sa najmä materiálnej správnosti písomného napomenutia.

IV. Záver