33D/23/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., prísediacich sudcov JUDr. Stanislava Gaňu, PhD. a JUDr. Františka Sedlačka, PhD., LL.M., v disciplinárnom konaní vedenom na návrh ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti disciplinárne obvinenej: JUDr. P. W., narodená X. M. XXXX, trvale bytom O. D.. XXXX/X, N., sudkyni Okresného súdu N. L., s dočasne pozastaveným výkonom funkcie sudkyne, pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) a závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. e) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ústnom pojednávaní dňa 2. júna 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenej JUDr. P. W.G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. D. XXXX/X, N., sudkyni Okresného súdu N. L. s pozastaveným výkonom funkcie sudkyne podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Disciplinárny súdny poriadok) zastavuje.

Odôvodnenie

I. Disciplinárny návrh

2. Disciplinárne obvinená mala podľa navrhovateľky tým, že „ako sudkyňa Okresného súdu N. L., vo veci oprávneného T. N. proti povinnej U. N., v konaní o výkon rozhodnutia o návrate maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, vedenom pod sp. zn. 9Em/5/2019, z nedbanlivosti porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, keď v danej veci konala zdĺhavo a neefektívne a tak spôsobila zbytočné prieťahy tým, že o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia, ktorý bol podaný na súde dňa 11. septembra 2019, rozhodla až uznesením zo dňa 25.09.2020, č.k. 9Em/5/2019-283, ktorým nariadila výkon rozhodnutia odovzdaním maloletého dieťaťa oprávnenému otcovi a súčasne vyzvala povinnú matku, aby sa bezodkladne podrobila uvedenému rozhodnutiu, čím spôsobila prieťahy v konaní v trvaní 12 mesiacov a do dnešného dňa nepostupovala v konaní tak, aby došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, čím spôsobila ďalšie prieťahy v konaní v trvaní

I. ÚS 98/2021-36,“ porušiť svoju povinnosť podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a aj vydať svojvoľné rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právom a ktorým spôsobila obzvlášť závažný následok spočívajúci v porušení základných ústavných práv účastníka súdneho konania, čím sa mala dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. e) zákona o sudcoch.

2020. Tento moment považuje navrhovateľka za začiatok plynutia jednoročnej subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu (táto mala uplynúť dňa 21. decembra 2021). Návrh bol podľa navrhovateľky podaný včas aj z pohľadu objektívnej lehoty, keďže trojročná lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania v prípade závažného disciplinárneho previnenia spočívajúceho vo vydaní svojvoľného rozhodnutia môže uplynúť až 12. decembra 2022 a v prípade prieťahov v súdnom konaní tiež do podania návrhu neuplynulo päť rokov od spáchania disciplinárneho deliktu.

5. Podľa názoru ministerky spravodlivosti je nevyhnutnou podmienkou preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia jeho odôvodnenie. Ak súdne rozhodnutie neobsahuje dostatočne presvedčivé odôvodnenie, neobjasňuje dôvody, na základe ktorých bol zvolený určitý typ výkladu aplikovaných právnych noriem, možno tvrdiť, že ide o svojvoľné rozhodnutie.

7. Navrhovateľka zastávala názor s odkazom na súvisiace rozhodnutie ústavného súdu, že požiadavka zohľadnenia najlepšieho záujmu dieťaťa v konaní o výkon rozhodnutia sa síce môže premietnuť do odkladu výkonu, avšak to len za celkom mimoriadnych okolností a výnimočne. Konanie o výkon rozhodnutia o návrate dieťaťa má totiž špecifický charakter. Cieľom tohto konania je urýchlené vrátenie dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, do pôsobnosti jeho zákonného sudcu, aby ten mohol rozhodnúť o opatrovníctve.

Odklad výkonu vo svojej podstate podľa navrhovateľky marilo primárny účel sledovaný Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 uverejneného oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 119/2001 Z. z. (ďalej len „Haagsky dohovor“).

súlade so zákonom a je povinný rešpektovať hranice dané mu zákonom. 9. Zavinenie disciplinárne obvinenej bolo podľa názoru navrhovateľky zjavné zo skutočnosti, že disciplinárne obvinená rozhodnutie o dočasnom odklade výkonu vydala. Spôsobenie

Príčinná súvislosť medzi uznesením o dočasnom odklade výkonu a porušením práv otca bola podľa navrhovateľky rovnako daná. 10. V druhom smere ministerka spravodlivosti tiež v návrhu poukázala na skutočnosť, že v spornej veci nebol ku dňu podania návrhu na začatie disciplinárneho konania uskutočnený výkon rozhodnutia o nariadení návratu maloletej. Navrhovateľka považovala za neakceptovateľné, že vykonávacie konanie v takejto veci trvá viac ako 2 roky a nie je ukončené. Takýto postup súdu, s ohľadom na celkovú dĺžku konania, považovala za zdĺhavý a neefektívny.

11. Navrhovateľka akcentovala predmet konania vedeného pod sp. zn. 9Em/5/2019, keďže toto konanie sa týkalo prednostnej veci, ktorá malo pre otca mimoriadny význam (malo podstatný vplyv na možnosť riadneho výkonu jeho rodičovských práv).

vec. Zložitosť v predmetnej veci preto nemala vplyv na celkovú dĺžku konania. 12. Vo vzťahu k zavineniu navrhovateľka zastávala názor, že disciplinárne obvinená konala vo vedomej nedbanlivosti, pretože vedela, že nedôsledným plnením svojich povinností môže porušiť alebo ohroziť záujem spoločnosti na zabezpečovaní práv osôb na riadny výkon súdnej moci, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

14. Na podporu svojho disciplinárneho návrhu ministerka spravodlivosti označila ako dôkazy podanie právneho zástupcu otca zo dňa 15. decembra 2020; uznesenia Okresného súdu N. L. č. k. 9Em/5/2019-226 zo dňa 12. decembra 2019, č. k. 9Em/5/2019-283 zo dňa 25. septembra 2020, č. k. 9Em/5/2019-428 zo dňa 14. mája 2021; uznesenia Krajského súdu v N. č. k. 18CoE/ 10/2020-267 zo dňa 30. apríla 2020, č. k. 18CoE/124/2020-339 zo dňa 30. novembra 2020; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 98/2021-36 zo dňa 25. mája 202; spisový materiál sp. zn. 9Em/5/2019.

18. Ústne pojednávanie sa v predmetnej právnej veci uskutočnilo dňa 2. júna 2022 o 9:00 hod. Ústneho pojednávania sa zúčastnili: zástupkyňa navrhovateľky, disciplinárne obvinená a jej obhajkyňa (disciplinárne obvinená na ústnom pojednávaní predložila plnomocenstvo udelené

19. Po oznámení veci na úvod ústneho pojednávania sa predsedníčka disciplinárneho senátu zisťovala u prítomných účastníkov či majú záujem uzavrieť dohodu o vine a treste v súlade s § 331 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“) v spojení s § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Disciplinárny súdny poriadok; ďalej len „DSP“). Vzhľadom na pozitívnu odpoveď navrhovateľky, ako aj disciplinárne obvinenej, poverená zástupkyňa navrhovateľky predložila v listinnej podobe súdu, ako aj disciplinárne obvinenej Návrh na schválenie dohody o vine a treste zo dňa 2. júna 2022, ako aj návrh znenia Dohody o vine a treste podpísaný navrhovateľkou v tom znení, že bude disciplinárne obvinenej uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch, a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie troch mesiacov.

20. V zmysle § 331 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku návrh dohody o vine a treste na súde preskúma predseda senátu a podľa jeho obsahu a podľa obsahu spisu návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná.

novembra 2021 v spojení s § 26 DSP, Najvyšší správny súd z dôvodu týchto závažných procesných skutočností, najmä s ohľadom na možné závažné porušenie práva na obhajobu, v tomto štádiu odmietol dohodu o vine a treste.

23. Obhajkyňa disciplinárne obvinenej následne uviedla, že disciplinárne obvinená súhlasí so všetkými obvineniami v rozsahu ako boli prednesené zástupkyňou navrhovateľky. 24. Disciplinárne obvinená uviedla, že v poručenskej veci je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a v predmetnej veci zohľadnila najmä nízky vek maloletej. Bolo podľa nej zrejmé, že maloletá bola naviazaná citovo na matku, a preto realizovanie iného procesného postupu by maloletú straumatizovalo do konca života. Pokiaľ ústavný súd ustálil, že tento zvolený postup bol nezákonný, rozhodnutie akceptovala, na svojom postupe by ale ani dnes nič nezmenila. Počas výkonu rozhodnutia matka opustila územie Slovenskej republiky a s maloletou sa odsťahovala do F., kde je podľa názoru disciplinárne obvinenej zdravá, spokojná, ale bohužiaľ sa nekontaktuje s otcom. Ak by pristúpila k formálnejšiemu vedeniu výkonu rozhodnutia, ktorý sa realizuje tak, že bez oznámenia sudca vstúpi do bytu matky spolu s políciou a zoberie jej 3 ročné dieťa, nemohla by sa podľa svojho presvedčenia pozrieť do zrkadla.

V predmetnom náleze ústavný súd konštatoval porušenie práv otca. Na základe týchto skutočností a zistení, že rozhodnutie sudkyne v konaní o výkon rozhodnutia bolo nezákonné a arbitrárne v súbehu navrhovateľka podala návrh na začatie disciplinárneho konania pre dve disciplinárne

IV. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci disciplinárnym senátom

26. Disciplinárny senát sa v prvom rade zaoberal včasnosťou podaného návrhu. Vzhľadom na to, že skutky, ktoré sú disciplinárne obvinenej kladené za vinu, boli spáchané a disciplinárny návrh bol podaný pred účinnosťou DSP, pre posúdenie plynutia lehôt disciplinárny senát vychádzal z § 120 ods. 4 zákona o sudcoch účinného do 30. novembra 2021, ktorý znie: “Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať na disciplinárnom senáte do jedného roka odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení, najviac však do troch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, najneskôr do piatich rokov odo dňa spáchania tohto disciplinárneho previnenia.”

Zároveň zveril disciplinárnemu súdu obligatórne ex offo skúmať dodržanie týchto lehôt, keďže sa s ich nedodržaním spája povinnosť disciplinárneho súdu konanie zastaviť (preklúzia). 29. Najvyšší správny súd v prejednávanej veci konštatoval, že objektívna lehota na podanie návrhu bola dodržaná, lebo návrh bol podaný dňa 25. novembra 2021, pričom vytýkané svojvoľné rozhodnutie bolo vydané dňa 12. decembra 2019 a vytýkané prieťahy v konaní (ako trvajúce previnenie) trvali odo dňa 11. septembra 2019 až do dňa podania disciplinárneho návrhu.

31. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla a na pojednávaní súdu dňa 2. júna 2020 bez akýchkoľvek pochybností potvrdila, že o disciplinárnom previnení disciplinárne obvinenej sa dozvedela dňa 21. decembra 2020, keď jej bola doručená „Opakovaná sťažnosť na nečinnosť súdu vo veci výkonu rozhodnutia, týkajúceho sa maloletého dieťaťa“ (ďalej len „opakovaná sťažnosť“) otca maloletého. V opakovanej sťažnosti otec maloletého uviedol, že vo veci sú rozsiahle prieťahy v konaní, pretože súd nebol za 15 mesiacov schopný zabezpečiť odovzdanie maloletého otcovi.

mesiacov. 32. V priebehu predbežného šetrenia Najvyšší správny súd zistil, že otec maloletého podal navrhovateľke dňa 13. júla 2020 „Sťažnosť na nečinnosť súdu vo veci výkonu rozhodnutia, týkajúceho sa maloletého dieťaťa“, v ktorej rovnako uviedol, že súd vo veci ku dňu podania sťažnosti už 10 mesiacov neurobil žiaden úkon smerujúci k realizácii vykonávaného rozhodnutia, čím spôsobuje prieťahy v konaní. Tiež poukázal na hrubé procesné pochybenia disciplinárne obvinenej, ktorá vydala uznesenie o odklade výkonu rozhodnutia v takom štádiu konania, v ktorom ho vydať nemohla, čo potvrdil aj krajský súd.

34. Hoci navrhovateľka v disciplinárnom návrhu opakovane odkazuje na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 98/2021-36 zo dňa 25. mája 2021 a svoj návrh v zásade na tomto náleze postavila, sama uviedla, že o disciplinárnom previnení sa dozvedela už dňa 21. decembra 2020 po podaní opakovanej sťažnosti. Z toho dôvodu nemohol Najvyšší

35. V súvislosti s vytýkaným svojvoľným rozhodnutím disciplinárne obvinenej sudkyne č. k. 9Em/5/2019-226 Najvyšší správny súd uvádza, že toto bolo vydané dňa 12. decembra 2019. Ak sa teda o disciplinárnom previnení podľa § 116 ods. 2 písm. e) zákona o sudcoch, ktoré sa disciplinárne previnenej kladie za vinu, mala navrhovateľka dozvedieť dňa 21. decembra 2020 je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka bola s rovnakou situáciou oboznámená už dňa 13. júla 2020. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu nedošlo medzi týmito dátumami k žiadnej skutkovej ani právnej zmene v súvislosti s týmto rozhodnutím (rozhodnutie nebolo v tomto období nálezom zrušené). Z uvedeného dôvodu dospel Najvyšší správny súd k záveru, že subjektívna lehota začala navrhovateľke plynúť už dňa 13. júla 2020. Ak bol disciplinárny návrh podaný až dňa 25. novembra 2021, bol podaný oneskorene z dôvodu nedodržania subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu.

tvrdí. Najvyšší správny súd mal za preukázané, že otec maloletej už dňa 13. júla 2020 poukazoval a sťažoval sa na 10-mesačné prieťahy v súdnom konaní týkajúcom sa maloletého dieťaťa na okresnom súde. Konanie, ktorého premetom je výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, je nepochybne tzv. prednostnou vecou, ktorá má vzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľa mimoriadny význam, keďže jeho výsledok má podstatný vplyv na možnosť riadneho výkonu rodičovských práv a povinností sťažovateľa (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 155/2018 zo dňa 20. júna 2018). Zohľadniac mimoriadnu povahu preskúmavanej veci, ako aj to, že nejde o vec zložitú, na ktoré nakoniec poukazuje aj navrhovateľka vo svojom návrhu, bol Najvyšší správny súd presvedčený, že navrhovateľka sa dozvedela o prieťahoch v konaní už dňa 13. júla 2020 (sťažnosť) a teda aj o disciplinárnom previnení disciplinárne obvinenej sudkyne podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch. Od podania „prvej“ sťažnosti do opakovanej sťažnosti

Z dôvodu, že skúmanie dodržania subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu je ex offo povinnosťou Najvyššieho správneho súdu, a tá v danej veci nebola dodržaná, Najvyšší správny súd v súlade s § 26 ods. 1 písm. a) DSP rozhodol o zastavení disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenej, keďže disciplinárny návrh bol podaný oneskorene.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.