33D/24/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200131.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9621200131
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZHODNUTIE
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., sudcov prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej, prísediacich sudcov doc. JUDr. Diany Treščákovej, PhD. a Mgr. Marcela Drgona, o návrhu V.. E. N., sudkyne Krajského súdu v Ž. na určenie neplatnosti písomného napomenutia predsedníčky Krajského súdu v Ž., sp. zn. Spr 413/2021 zo 14.12.2021, na neverejnom konaní dňa 14. decembra 2022, takto
rozhodol:
Disciplinárny senát podľa § 117 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov určuje písomné napomenutie predsedníčky Krajského súdu v Ž. sp. zn. Spr 413/2021 zo dňa 14.12.2021 za neplatné.
Odôvodnenie
I. Návrh na začatie konania
1. Návrhom doručeným Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sa navrhovateľka sudkyňa Krajského súdu v Ž. V.. E. N. (ďalej len „sudkyňa“) domáhala určenia, že písomné napomenutie uložené podľa § 117 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z.z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o sudcoch“) predsedníčkou Krajského súdu v Ž. Spr 413/2021 zo dňa 14.12.2021 je neplatné.
Z výrokovej časti písomného napomenutia vyplýva disciplinárne previnenie sudkyne, ktoré má spočívať v tom, že „v rozpore s povinnosťami sudkyne vyplývajúcimi z ustanovenia § 30 ods. 4, 6 Zákona o sudcoch v období od 1.1.2021 do 30.11.2021 si v pridelených veciach neplnila svedomito svoje povinnosti, nekonala plynulo, nedostatočne využívala určené pojednávacie dni, keď v jej pridelených veciach bolo v uvedenom období uskutočnených spolu 13 pojednávaní, pričom od 21.9.2021 do 30.11.2021 nebolo uskutočnené žiadne pojednávanie, čo sa prejavilo v počte rozhodnutých vecí, keď v období od 1.1.2021 do 30.11.2021 skončila spolu 30 vecí, čo je nedostatočné a výrazne menej v porovnaní s výkonom ostatných sudcov vybavujúcich na Krajskom súde v Ž. v rovnakom období totožnú agendu, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia - zavineného porušenia povinností sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a) Zákona o sudcoch“. Písomné napomenutie podľa navrhovateľky nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu a je nespravodlivé z nasledovných dôvodov:
2. Navrhovateľka bola sudkyňou na správnom kolégiu krajského súdu od 1.1.2021, kedy sa na správnom oddelení aj v presne neuvedenom čase (nie hneď po nástupe na krajský súd) prerozdeľovali spisy z dôvodu COVID-19 a na súde sa nepojednávalo. Po nástupe na krajský súd sa oboznamovala s novou agendou a začala študovať Správny súdny poriadok.
Podľa dátumu nápadu vecí vykonala ich kontrolu čo do ich obsahu a rozhodovala o procesných úkonoch. Táto činnosť bola časovo zaťažujúca aktivita, ktorej výsledky sa nikde neodzrkadlili. Až koncom marca, resp. v apríli, kedy vykonávanie prvotných úkonov bolo delegované na vyšších súdnych úradníkov, sa na súde po uvoľnení protipandemických opatrení pristúpilo k rozhodovaniu na nariadenom pojednávaní.
3. Odôvodnenie písomného napomenutia podľa názoru navrhovateľky evokuje, že počas obdobia od 1.1.2021 do 30.11.2021 bola práceneschopná len v čase od 20.10.2021 do 14.11.2021. Nie je zohľadnené, že počas uvedeného obdobia bola práceneschopná aj v inom období a taktiež, že čerpala dovolenku. Jedná sa pritom o dôležité skutočnosti, ktoré neboli brané do úvahy. Konkrétne uviedla, že: - vo februári čerpala dovolenku od 11.2.2021 do 19.2.2021 (7 pracovných dní), kedy sa pripravovala na výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu správneho kolégia, výberové konanie bolo zrušené a bolo presunuté na iný termín, - v marci čerpala dovolenku od 15.3.2021 do 22.3.2021 a znovu od 24.3.2021 do 29.3.2021 (10 pracovných dní) opätovne za účelom prípravy na výberové konanie a účasti na ňom, - v apríli čerpala dovolenku od 7.4.2021 do 8.4.2021 a dňa 30.4.2021, - v máji čerpala dovolenku dňa 5.5.2021, -v júni čerpala dovolenku 2.6.2021, kedy navrhovateľke zomrel otec a následne mala 2 dni
osobné voľno v súvislosti s vybavovaním pohrebu a neskôr čerpala dovolenku od 7.6.2021 do 8.6.2021, - v júli 2021 čerpala dovolenku od 12.7.2021 do 23.7.2021 (10 pracovných dní), - v auguste bola práceneschopná od 9.8.2021 do 13.8.2021 (5 pracovných dní) a neskôr čerpala dovolenku od 16.8.2021 do 20.8.2021 (5 pracovných dní), - v septembri čerpala dovolenku od 28.9.2021 do 30.9.2021 (z dôvodu náhlej zdravotnej indispozície, kvôli ktorej boli zrušené pojednávania nariadené na termín 28.9.2021), - v októbri čerpala dovolenku 19.10.2021 (z dôvodu náhla zdravotná indispozícia), ktorá sa následne preklopila aj v napomenutí spomínanej práceneschopnosti od 20.10.2021 do 14.11.2021 (z uvedeného dôvodu boli zrušené pojednávania nariadené na termín 25.10.2021). Z celkového počtu pracovných dní 228 odpracovala 159 dní.
V súvislosti z potom rozhodnutých vecí v správnej agende je treba zobrať do úvahy náročnosť agendy správneho súdnictva, kedy pri neexistencii špecializácie na konkrétnu problematiku je záber správneho súdnictva veľmi široký. Náročnosť agendy sa prejavuje najmä z hľadiska času potrebného na štúdium spisov a na písanie rozhodnutí, najmä v daňových veciach. Je nereálne očakávať, že za 3 mesiace sa z niekoho stane odborník na rozsiahlu agendu správneho súdnictva, najmä, keď sudca v minulosti vybavoval civilnú a trestnú agendu.
4. K odôvodneniu písomného napomenutia poznamenala, že sa v napomenutí uvádza, že mala opakované ústne pohovory s vedením súdu a s riadiacou predsedníčkou senátu. Spomínajú sa dva pohovory v dňoch 01.06.2021 a 15.11.2021, kedy oznámila, že sa vráti na rodičovskú dovolenku. Následne jej bolo doručené rozhodnutie predsedníčky súdu o odňatí práce v domácom prostredí z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov. Ďalší verejný pohovor sa uskutočnil na porade sudcov dňa 25.11.2021. Čo sa týka iných stretnutí s vedením súdu, boli to stretnutia všetkých sudcov správneho kolégia, ktorým boli kolektívne vytýkané nedostastočné výsledky vo vzťahu k počtu skončených vecí. Pohovor s riadiacou predsedníčkou senátu by pohovorom nenazvala. Pokiaľ sú porovnávané jej pracovné výsledky so sudcami správneho kolégia, podotkla, že ide o porovnávanie s kolegyňami, ktoré správnu agendu vykonávali
dlhšiu dobu. Na rozdiel od nich sa navrhovateľka v prvých mesiacoch so správnou agendou len oboznamovala. 5. V ďalšej časti návrhu poukázala na rodičovské povinnosti, ktoré má k synovi v útlom detskom veku. Maloletého syna má zvereného do osobnej starostlivosti. Starostlivosť o syna jej neumožňuje pracovať cez víkendy. Samotné písomné napomenutie jej bolo doručené po oznámení, že sa vráti na rodičovskú dovolenku do veku troch rokov maloletého syna, do 12.7.2022.
V súvislosti so zmenou v jej súkromnom živote po nástupe na výkon práce na krajský súd, ani jej pracovné výsledky nezodpovedali očakávaniam. Navrhovateľku mrzí, že vo vzťahu k pracovným výkonom nesplnila očakávania vedenia krajského súdu.
Písomné napomenutie preto považovala za nedôvodné a navrhla, aby bolo určené za neplatné.
II. Vyjadrenie predsedníčky krajského súdu k návrhu
6. Predsedníčka krajského súdu po oboznámení sa s návrhom na určenie neplatnosti písomného napomenutia trvala na skutočnostiach uvedených v odôvodnení písomného napomenutia s tým, že napomenutie predstavuje primeranú sankciu za disciplinárne previnenie
sudkyne. 7. K dôvodom uvedeným sudkyňou v návrhu vo vzťahu k výhradám ohľadom jej nedostatočných pracovných výsledkov v porovnaní s ostatnými sudcami správneho kolégia a ku skutočnostiam, ktoré sa týkali osobného a súkromného života sudkyne so zvýraznením dĺžky obdobia čerpania dovolenky a období práceneschopnosti, predsedníčka krajského súdu uviedla, že hodnotenie pracovných výsledkov dotknutej sudkyne bolo realizované až po uplynutí dostatočného času na oboznámenie sa s novou agendou. Vo vzťahu k námietkam ohľadom čerpania dovolenky, resp. rozsahu práceneschopnosti považovala za potrebné zvýrazniť, že aj v prípade ostatných sudkýň, vo vzťahu ku ktorým bola posudzovaná a porovnávaná jej pracovná činnosť, bolo namieste konštatovať, že rovnako v danom období čerpali dovolenku, resp. boli určitý čas pracovného roka 2021 práceneschopné.
Napriek tomu z porovnania počtu pojednávaní rozhodnutých vecí u týchto sudkýň a u navrhovateľky vyplynul výrazný nepomer vo vybavovaní pridelenej agendy. Aj v prípade, ak by bola zohľadnená navrhovateľkou uvádzaná skutočnosť, že z pracovných dní v počte 228 odpracovala 159 dní, aj tak by bolo namieste konštatovať nedostatočné plnenie pracovných povinností, keď za 159 pracovných dní sudkyňa uskutočnila len 13 pojednávaní a skončila spolu len 30 vecí. Priemerne tak na vybavenie jednej veci potrebovala viac ako 5 pracovných dní.
8. Rozhodovanie pridelených vecí je základným dôvodom ustanovenia sudcu do funkcie a pridelenia na určitý súd; predstavuje základnú povinnosť sudcu. Rozhodovacia činnosť sudcu musí dosahovať nielen primeranú kvalitu, ale aj primeranú kvantitu. Sudca je povinný efektívne využívať pojednávacie dni, pretože väčšina vecí môže byť rozhodnutá iba na pojednávaní. O to viac v prvostupňovej agende správneho súdnictva, ktorú navrhovateľka vybavovala. Nariadenie pojednávania nevyhnutne predpokladá naštudovanie spisu, vykonanie potrebných procesných úkonov, jeho zreferovanie v senáte, a následne môže dôjsť k nariadeniu pojednávania, prípadne verejného vyhlásenia rozsudku.
9. Hoci platili v čase pandémie obmedzenia pri nariadení pojednávaní (vyhláška MS SR č. 24/2021 Z.z.), naďalej tu bola povinnosť sudcu pojednávať vo vymedzených veciach a veciach, ktoré neznesú odklad. Navrhovateľka V.. N. mala v čase od januára do novembra 2021 pridelené reštančné veci, ktoré možno nepochybne považovať za veci, ktoré neznesú odklad. Ku dňu 31.1.2021 mala sudkyňa pridelených 70 nevybavených vecí, z toho 19 reštančných; k 30.11.2021 mala 121 nevybavených vecí, z toho 28 reštančných. Za veci, ktoré neznesú odklad, možno nepochybne považovať aj sociálne veci. Aj v čase pandémie bolo preto potrebné pojednávať, o čom nepochybne svedčí aj činnosť ostatných sudcov správneho úseku.
10. Z odôvodnenia písomného napomenutia vyplýva, že predsedníčka krajského súdu brala na zreteľ všetky skutočnosti, ktoré sudkyňa namieta v návrhu na určenie písomného napomenutia, keď brala do úvahy aj skutočnosť, že sudkyňa pred príchodom na krajský súd vybavovala inú agendu a zobrala do úvahy aj jej práceneschopnosť. Po zohľadnení všetkých relevantných
okolností bolo sudkyni uložené písomné napomenutie ako najmiernejšia zákonom stanovená sankcia. Predsedníčka krajského súdu preto trvala na dôvodnosti uloženej sankcie a navrhla, aby disciplinárny senát návrhu na určenie neplatnosti písomného napomenutia nevyhovel.
III. Stanovisko k vyjadreniu predsedníčky krajského súdu
11. Navrhovateľka doručila najvyššiemu správnemu súdu dňa 05.09.2022 stanovisko k vyjadreniu predsedníčky krajského súdu. Poznamenala, že vo vyjadrení sa uvádza, že v návrhu na určenie neplatnosti písomného napomenutia poukazovala predovšetkým na skutočnosti týkajúce sa osobného a súkromného života, čerpanie dovolenky a trvanie práceneschopnosti. Ako to vyplýva z návrhu, na strane navrhovateľky neexistuje zavinenie, a to ani úmyselné, ani nedbanlivostné. Počas celého času sa snažila svedomite rozhodovať a svedomite si plniť svoje povinnosti sudcu. Vždy mala na zreteli spravodlivosť a zákonnosť rozhodnutia a náležité zistenie podstatných skutočností pre rozhodnutie, a to si vyžaduje mnohé dielčie úkony, ktoré sa nezobrazia ani v počte rozhodnutí, ani v počte odpojednávaných vecí.
IV. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci disciplinárnym senátom
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Dňa 1. decembra 2021 nadobudol účinnosť disciplinárny súdny poriadok, na základe ktorého (§ 3 disciplinárneho súdneho poriadku) o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnych senátoch. Návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti písomného napomenutia bol najvyššiemu správnemu súdu doručený dňa 27.12.2021. Disciplinárna vec bola náhodným výberom pridelená disciplinárnemu senátu 33D najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej konal pod spisovou značkou 33D/24/2021. 13. O začatí konania o určenie neplatnosti písomného napomenutia a o zložení disciplinárneho senátu boli účastníci konania - navrhovateľka upovedomená dňa 07.07.2022 a predsedníčka Krajského súdu v Ž. dňa 01.07.2022. Disciplinárna vec bola podľa Rozvrhu práce NSS SR na kalendárny rok 2021 elektronickou podateľňou NSS SR pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do súdneho oddelenia 33D v zložení riadiaci predseda disciplinárneho senátu JUDr. Viola
Takáčová, PhD., sudcovia prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. a Mgr. Kristína Babiaková a prísediaci sudcovia Mgr. Marcel Drgon a doc. JUDr. Diana Treščáková, PhD. Účastníci konania mali podľa § 24 ods. 1 DSP právo uplatniť námietku zaujatosti voči predsedovi senátu, sudcovi a prísediacemu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ak so zreteľom na pomer k prejednávanej veci, k účastníkom, ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Návrh sudkyne na určenie neplatnosti písomného napomenutia spísaný dňa 22.12.2021 bol predsedníčke krajského súdu doručený dňa 01.07.2022; k návrhu mala právo sa vyjadriť a navrhnúť dôkazy do 10 dní.
14. Zákon č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov. Disciplinárnu zodpovednosť, disciplinárne previnenia a disciplinárne opatrenia upravujú osobitné predpisy (§ 2 ods. 2 zákona). Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 ods. 4 zákona, sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo, bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných
prieťahov. Podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti sudcu. Podľa § 119 zákona disciplinárne konanie proti sudcom upravuje osobitný predpis. Podľa § 117 ods. 7 zákona nedostatky v práci menšieho významu alebo poklesky v správaní menšieho významu môže orgán, ktorý je oprávnený podať disciplinárny návrh, vybaviť, ak je to postačujúce, aj tým, že sudcu písomne napomenie. Podľa § 117 ods. 8 zákona dotknutý sudca sa môže v lehote 15 dní odo dňa, keď sa dozvie o udelení napomenutia, obrátiť na najvyšší správny súd s návrhom na určenie, že napomenutie
je neplatné. O návrhu sudcu rozhoduje disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu určený podľa disciplinárneho súdneho poriadku bez nariadenia ústneho pojednávania a po vyjadrení orgánu podľa odseku 7, ktorý udelil napomenutie; na konanie sa primerane použije disciplinárny súdny poriadok.
15. Postup každého sudcu, ktorý koná v akejkoľvek veci, či už ako samosudca alebo predseda senátu, musí byť efektívny a zameraný na rýchle, zákonné a spravodlivé rozhodnutie. Sudca pri výkone svojej sudcovskej funkcie a činnosti nesmie uprednostňovať jednu vec na úkor inej veci (okrem rešpektovania zákonných dôvodov) a rozhodne nesmie kategorizovať jednotlivé veci, v ktorých koná na viac dôležité alebo menej dôležité.
16. Na vznik disciplinárnej zodpovednosti musia byť naplnené materiálne a formálne predpoklady. Materiálnym predpokladom disciplinárnej zodpovednosti je relevantný stupeň spoločenskej škodlivosti konania. Ak určité konanie síce napĺňa formálne znaky disciplinárneho previnenia, avšak jeho spoločenská škodlivosť nie je žiadna, takéto konanie nie je disciplinárnym previnením. Materiálne predpoklady sú vyjadrené v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tak, že musí ísť o konanie, ktoré „porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“. Stupeň spoločenskej škodlivosti je zároveň kvalifikačným znakom rozlíšenia, či ide o disciplinárne previnenie (§ 116 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z.) alebo o závažné disciplinárne previnenie (§ 116 ods. 2).
17. Senát na podklade podaného návrhu, na neverejnom zasadnutí preskúmal odôvodnenosť podaného návrhu na začatie konania. Senát poukazuje na ustanovenie § 150 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu sa primerane použije prvá časť Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, pri posudzovaní.
18. Senát v konaní v prvom rade skúmal včasnosťou podania návrhu. Zistil, že predsedníčka Krajského súdu v Ž. rozhodla podľa § 117 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z.z. dňa 14.12.2021. Dotknutá sudkyňa - navrhovateľka sa podľa § 117 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z.z. v lehote 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o udelení napomenutia, obrátila na najvyšší správny súd s návrhom na určenie, že napomenutie je neplatné, dňa 27.12.2021.
19. Senát sa v druhom rade zaoberal náležitosťami návrhu. Návrh navrhovateľky zo dňa 22.12.2021 (najvyššiemu správnemu súdu doručený 27.12.2021) bol podaný osobou oprávnenou na podanie (§ 117 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z.z.).
20. Na prieskume náležitostí uloženého napomenutia pritom senát skúmal nielen ich formálnu, ale aj kvalitatívnu stránku, a to osobitne jeho výrok, keď dospel k záveru, že výrok uloženého napomenutia nespĺňa minimálne zákonné predpoklady, čo následne determinovalo výrok senátu v tejto veci.
21. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V konaní je predmetom konania posudzovanie, disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnúť aj do výroku rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre
vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania; riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo28/2007 ,sp. zn 3Szd/9/2009, sp. zn. 6Sžo/255/2010).
22. Senát sa primárne zaoberal vymedzením predmetu konania vo výroku písomného napomenutia. Je pravdou, že predsedníčka krajského súdu rozhodla podľa § 117 ods. 7 zákona o sudcoch, avšak na výrokovú časť rozhodnutia nekládla dôraz. Tým, že v období od 01.01.2021 do 30.09.2021, kedy bola navrhovateľka dočasne pridelená na výkon funkcie sudkyne na správne kolégium Krajského súdu v Ž., súčasne obdobie január 2021 až máj
2021 bolo obdobím prísnych pandemických opatrení a súčasne obdobím mimoriadnej situácie, predsedníčka súdu riadne neformulovala výrok rozhodnutia tak, aby v ňom konkrétne porovnala pracovné výsledky navrhovateľky v porovnaní s pracovnými výsledkami iných sudkýň na krajskom súde vybavujúcich rovnakú agendu správneho súdnictva na krajskom
súde. Pritom nemožno opomenúť skutočnosť, že navrhovateľku ani nemožno spravodlivo porovnávať so sudkyňami vybavujúcimi tú istú agendu správneho súdnictva z dôvodu, že navrhovateľka na okresnom súde, kde vykonávala funkciu sudkyne do 31.12.2020, agendu správneho súdnictva nikdy nevykonávala. Porovnanie výsledkov práce navrhovateľky s pracovnými výsledkami ostatných sudkýň správneho kolégia, ktoré boli v rovnakom období zaradené do správneho kolégia a bola im prideľovaná rovnaká agenda (JUDr.
Jana Vargová, JUDr. Martina Brniaková, JUDr. Zuzana Jančárová), nepostačuje uviesť len v odôvodnení rozhodnutia. 23. V tomto smere senát poukazuje aj na judikát R 18/20211 (Zbierka NS 2/2011), z ktorého vyplýva, že konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za aký skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Vzhľadom k uvedenému podstatnou náležitosťou výroku rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia je opísanie skutku s právnou kvalifikáciou o disciplinárnom previnení s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené.
V zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 49 Ústavy SR len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné újmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Ide o deklarovanie univerzálneho princípu „nullum crimen, nulla ponena sine lege“, ktorý sa po formálnej stránke prejavuje tak, že vo výroku rozhodnutia musí byť uvedený opis konania, ktorý je skutkom a súčasne jeho právna kvalifikácia s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené. Následne sa tento princíp prejavuje ako náležitosť rozsudkov vydaných v trestnom konaní podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku (výrok, ktorým sa žalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu).
Vzhľadom na tieto okolnosti nerešpektovanie formálnych náležitostí sankčných rozhodnutí má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva tiež v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania.
Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. 24. Skutočnosť, že aj písomné napomenutie vydané podľa § 117 ods. 7 zákona č. 385/ 2000 Z.z. musí obsahovať náležitosti rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, možno argumentačne podporiť aj tým, že predsedníčka krajského súdu mala možnosť za uvedené konanie (namiesto písomného napomenutia) podať návrh na začatie disciplinárneho konania, kedy by prípadné rozhodnutie muselo bezpochybne obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, a teda použitím výkladového pravidla argumentum a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu) musí takéto náležitosti obsahovať aj písomné napomenutie uložené podľa § 117 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z.z. (k tomu porovnaj rozhodnutie Disciplinárneho senátu - sp. zn. 5Ds 6/2016). Rovnako podľa § 117 ods. 8 posledná veta zákona č. 385/2000 Z.z. sa na konanie o platnosti napomenutia primerane použije disciplinárny súdny poriadok.
V zmysle § 19 ods. 2 návrh na disciplinárne konanie musí s ohľadom na konkrétne okolnosti obsahovať uvedenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedenie iných skutočností, a to tak, aby skutok bol dostatočne konkretizovaný a nemohol byť zamenený s iným skutkom a aby bolo odôvodnené použitie navrhovaného disciplinárneho
opatrenia. Disciplinárny návrh tiež obsahuje právnu kvalifikáciu skutku s uvedením príslušného zákonného ustanovenia alebo ustanovenia interného predpisu príslušnej komory. Uvedené je nevyhnutné aplikovať aj na napomenutie vydávané podľa § 117 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z.z.
25. Nevyhnutnosť takéhoto záveru vyplýva aj z princípu právnej istoty, ktorá musí existovať pre prejednanie disciplinárnej zodpovednosti sudcu. Takýto záver je pritom v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou disciplinárnych senátov (napr. sp. zn. 1Ds 11/202, sp. zn. 1 Ds 15/2013). Takýto záver je v súlade s rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. 2Ds 2/2014, ktoré riešilo problematiku náležitostí písomného napomenutia z iného pohľadu, a to z pohľadu nutnosti riadneho opisu skutku vo výroku rozhodnutia so záverom, že odôvodnenie písomného napomenutia nemôže suplovať neexistenciu opisu skutku v jeho výroku pod následkom určenia neplatnosti písomného napomenutia.
26. Na základe uvedeného musel senát konštatovať, že predmetné písomné napomenutie je nepreskúmateľné pre formálne nedostatky v jeho výroku, ktorý nemá všetky náležitosti disciplinárneho rozhodnutia/návrhu v zmysle vyššie uvádzaného zákona, a preto senát určil, že toto písomné napomenutie je neplatné, a to bez ohľadu na posúdenie uloženého napomenutia z obsahového hľadiska, keďže pri konštatovaní formálneho nedostatku výroku písomného napomenutia, je posúdenie jeho obsahovej stránky už právne nepodstatné (rozhodnutie sp. zn. 5Ds/1/2021).
V. Záver
27. Z vyššie uvedených dôvodov senát podľa § 117 ods. 8 veta druhá zákona o sudcoch určil, že napomenutie predsedníčky Krajského súdu v Ž. Spr 413/2021 zo dňa 14.12.2021 je neplatné. 28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 14. decembra 2022