33D/25/2022

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) disciplinárne obvinenú: B.. M. K., notárka so sídlom úradu: Notársky úrad v K., R. XXXX/XX, XXX XX K. uznáva vinnou, že ako súdna komisárka poverená dňa 17. 6. 2019, Okresným súdom K. T., č. k.: 69D/420/ 2019-4, prejednaním dedičstva po poručiteľovi M. Č., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom Č.. E. Č.. XXXX/XXX, K. v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde K. T., pod sp. zn. 69D/420/2019, v období odo dňa 20. 9. 2019 do dňa 18. 7. 2020, odo dňa 13. 1. 2021 do dňa 7. 10. 2021 a odo dňa 17. 11. 2021 do dňa 29. 5. 2022 spôsobila prieťahy v dedičskom konaní teda zavinene porušila povinnosť vyplývajúcu z čl. 5 ods. 2 a čl. 12 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 druhej vety zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) za čo sa jej ukladá úhrnné disciplinárne opatrenie podľa § 91 ods. 3 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notárskeho poriadku) - písomné pokarhanie. II. Podľa § 38 ods. 2 DSP je disciplinárne obvinená, B.. M. K., notárka, so sídlom úradu: Notársky úrad v K., R. XXXX/XX, XXX XX K. povinná nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- Eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie

I. Disciplinárny návrh

Okresným súdom K. T., č. k.: 69D/420/2019-4 zo dňa 17. 6. 2019 poverená na konanie a rozhodnutie vo veci prejednania dedičstva. Začala vykonávať úkony predbežného šetrenia, a to lustráciu v Notárskom centrálnom registri závetov, lustráciu v katastri nehnuteľností, registri fyzických osôb v Registri fyzických osôb a ďalšie súčinnosti. Dňa 23. 7. 2019 bola s účastníčkou dedičského konania, V. Č., spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení.

Podľa záznamu z 31. 8. 2020 sa zamestnanec disciplinárne obvinenej telefonicky dohodol s touto dedičkou, že dedičia do konca septembra 2020 doručia disciplinárne obvinenej dohodu o dedičstve. Dedička V. Č. bola 21. 10. 2020 opätovne telefonicky kontaktovaná za účelom predloženia dohody o dedičstve. Disciplinárne obvinená následne vytýčila termín dedičského pojednávania na 2. 2. 2021, ktoré však oznámením zo dňa 19. 1. 2021 bolo zrušené vzhľadom na situáciu, týkajúcu sa opatrení súvisiacich s ochorením Covid-19. Dňa 12. 1. 2021 bola disciplinárne obvinenej doručená dohoda dedičov, ktorá nezohľadňovala podmienky zákona č. 180/1995 Z. z.

7. Navrhovateľ prejednávané dedičské konanie nehodnotil ako právne zložité či časovo náročné. Pripustil, že účastníčky mohli v určitej miere prispieť k celkovej dĺžke dedičského konania predložením dedičskej dohody až v januári 2021, ktorá navyše odporovala zákonu č. 180/1995 Z. z.

V období od 17. 11. 2021 minimálne do 29. 5. 2022 disciplinárne obvinená nevykonala v dedičskom konaní žiaden úkon napriek písomnému upozorneniu súdu. Dňa 29. 5. 2022 odoslala spis navrhovateľovi. 9. Vyslovil názor, že vzhľadom na omeškanie dedičov pri predložení dohody, v konečnom dôsledku odporujúcej zákonu č. 180/1995 Z. z., mala disciplinárne obvinená rozhodnúť v zmysle § 203 ods. 1 písm. e) CMP a potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa zákonných podielov. Postup disciplinárne obvinenej považoval za neefektívny a nesústredný vzhľadom na dovtedajší priebeh dedičského konania a takmer rok trvajúcu nečinnosť.

Navrhovateľ zdôraznil, že disciplinárne obvinená je zodpovedná za vedenie dedičského konania a túto zodpovednosť nemôže prenechať na účastníkov dedičského konania. Následkom nečinnosti a neefektívneho postupu disciplinárne obvinenej bol vznik prieťahov v jednotlivých obdobiach nečinnosti, ako aj celková neprimeraná dĺžka skutkovo a právne nenáročného konania. Zo samotnej povahy dedičského konania je daný záujem na čo možno najrýchlejšom ukončení veci (čl. 5 ods. 2 CMP v spojení s čl. 12 CMP).

Zohľadnil tiež skutočnosť, že disciplinárne obvinená nekonala ani po napomenutí sudkyňou Okresného súdu K. T., pričom dedičské konanie nebolo právne ani skutkovo zložité.

15. Disciplinárny senát skôr ako pristúpil k meritórnym úkonom v predmetnej právnej veci, oboznámil sa s návrhom na začatie disciplinárneho konania a doručenými listinnými dôkazmi. Zistil, že disciplinárny návrh obsahuje všetky náležitosti podľa § 19 ods. 1 a ods. 2 DSP, disciplinárny návrh bol podaný oprávnenou osobou (podľa § 18 písm. a) DSP), návrh smeruje proti subjektu spadajúcemu pod právny režim DSP (§ 1 DSP), disciplinárny senát rozhoduje o podanom návrhu v zákonnom zložení podľa § 5 a nasl. DSP a zároveň, že neexistujú predpoklady pre zastavanie disciplinárneho konania (§ 26 DSP), ako ani na prerušenie disciplinárneho konania (§ 27 DSP). 16. Lehota na podanie disciplinárneho návrhu je upravená v § 14 DSP, podľa ktorého „Disciplinárny návrh možno podať do jedného roka odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do troch rokov odo?dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v konaní, najneskôr do piatich rokov odo dňa spáchania tohto disciplinárneho previnenia.“ 17. Disciplinárny navrhovateľ ohraničil prieťahy v konaní sp. zn. 69D/420/2019 v období odo dňa 1. 8. 2019 do 7. 10. 2021 a odo dňa 17. 11. 2021 do dňa 29. 5. 2022, pričom disciplinárne obvinená mala byť v rámci takto stanovenej doby absolútne nečinná odo dňa 1. 8. 2019 do dňa 18. 7. 2020, odo dňa 13. 1. 2021 do dňa 7. 10. 2021 a odo dňa 17. 11. 2021 do dňa 29. 5. 2022. Disciplinárny návrh bol najvyššiemu správnemu súdu doručený dňa 9. 11. 2022. 18. Hoci ide v prejednávanom prípade o vytýkané prieťahy v jednom dedičskom konaní, obdobie, v ktorom bola disciplinárne obvinená nečinná, resp. nekonala efektívne a plynulo bez zbytočných prieťahov, netvorí jedno ucelené obdobie, ale možno ho vymedziť, a tak ho vymedzil aj navrhovateľ, v rámci viacerých časových úsekov. Z toho dôvodu uvedené samostatné časové úseky tvoria na účely disciplinárneho konania samostatné skutky. Zároveň platí, že disciplinárne previnenie spočívajúce v nečinnosti alebo v neefektívnom konaní s prieťahmi je trváce disciplinárne previnenie, ktoré spočíva vo vytvorení a udržiavaní protiprávneho stavu (§ 122 ods. 12 Trestného zákona v spojení s § 150 zákona č. 385/2000 Z. z.). Vzhľadom na vyššie uvedené disciplinárny senát posudzoval lehoty na podanie návrhu jednak pre jednotlivé časové úseky (skutky) samostatne a prihliadal na skutočnosť, že ide o trváce disciplinárne previnenia. 19. Zohľadniac vyššie uvedené mal disciplinárny senát za preukázané, že navrhovateľ sa o všetkých skutkoch dozvedel dňa 6. 5. 2022, preto subjektívna lehota na podanie návrhu bola zachovaná (návrh bol doručený dňa 9. 11. 2022). Rovnako disciplinárny senát vyhodnotil splnenie objektívnej lehoty na podanie návrhu, keď prvý skutok kladený disciplinárne obvinenej za vinu mal podľa navrhovateľa trval do dňa 7. 10. 2021 a podľa vyhodnotenia disciplinárneho senátu do dňa 18. 7. 2020. Objektívna lehota pre druhý skutok, ktorý mal trvať do 29. 5. 2022, tak bola zákonite zachovaná tiež.

Vyjadrenie ku sťažnosti zo strany disciplinárne obvinenej zo dňa 7. 9. 2021 (č.l. 136). 21. Na ústne pojednávanie sa dostavila disciplinárne obvinená, ktorá v zásadnom rozsahu potvrdila priebeh dedičského konania tak ako ho opísal navrhovateľ v disciplinárnom návrhu. Poukázala na to, že hneď po doručení spisu vykonala lustrácie, a keď jej 19. 9. 2019 prišla odpoveď z centrálneho depozitára cenných papierov a dňa 28. 11. 2019 jej prišli doklady zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, na deň 27. 7. 2020 predvolala manželku poručiteľa a medzitým vyhotovila súpis majetku poručiteľa. Uviedla, že už dňa 23. 7. 2019 bola manželka poručiteľa poučená o zákaze drobenia pôdy a rovnako tak urobila aj dňa 27. 7. 2020, keď jej odovzdala súpis majetku. Zdôraznila, že vzhľadom na veľké množstvo pozemkov bolo podľa nej potrebné, aby jej dedičia dohodu predložili ešte pred pojednávaním, ale dedičky v dohodnutom termíne nereagovali a dohodu nedodali. Preto opakovane (31. 8. 2020, 16. 9. 2020, 21.10.2020, 23.11.2020) telefonovala s dedičkami, či dospeli k dohode. Dňa 30_

Poukázala na to, že dňa 29. 9. 2021 jej bolo doručené vyjadrenie z notárskej komory na sťažnosť dedičiek, ktorá bola vyhodnotená ako nedôvodná. Keď si spis žiadal súd, predpokladala, že vec bude pridelená inému notárovi. Na koniec skonštatovala, že stále čakala na dohodu dedičiek, ktorú nedodali, za čo im asi mala uložiť pokutu. K vytýkanému obdobiu od 28. 11. 2019 do 27. 7. 2020 disciplinárne obvinená uviedla, že v tom období sa asi pripravovala zápisnica na pojednávanie, pretože v tomto období už mala všetky podklady. Poukázala na to, že išlo o obdobie pandémie a mala vtedy aj zdravotné problémy (od februára 2020 do konca apríla 2020).

však odmietla predložiť akékoľvek doklady preukazujúce jej tvrdenia. Uviedla, že v rozhodujúcom období nebola formálne práceneschopná a nič jej nebránilo vo výkone funkcie súdnej komisárky, z toho dôvodu disciplinárny senát upustil od ďalšieho dokazovania.

aj uskutočnilo. V období po predbežnom vyšetrení jej boli postupne doručované odpovede na lustrácie (kataster nehnuteľností, centrálny depozitár cenných papierov), a to až do 19. 9. 2019, kedy jej bola doručená posledná odpoveď od Centrálneho depozitára cenných papierov.

dedičského konania o pridelenie nového súdneho komisára a sudkyňa Okresného súdu K. T. vydala upozornenie, č. k.: 69D/420/2019-140, zo dňa 13. októbra 2021, ktorým disciplinárne obvinenú upozornila, že má vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

24. Uvedené skutkové závery vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo, ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP).

25. Podľa § 16 ods. 1 a 2 CMP v prípadoch ustanovených týmto zákonom súd poverí notára, aby ako súdny komisár konal a rozhodoval v určitej veci; poverenie nie je súdnym rozhodnutím. Rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie.

27. Predtým, ako disciplinárny senát posúdil konanie disciplinárne obvinenej, ustálil východiská, ktorými sa riadil pri posudzovaní vytýkaných prieťahov konania v činnosti súdneho komisára. 28. V súvislosti s prístupom k posúdeniu subjektívnej stránky disciplinárneho previnenia súdneho komisára za prieťahy v konaní, ktorý sa v dedičskom konaní považuje za súd, poukazuje disciplinárny senát na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 31D/9/ 2021 zo dňa 3. mája 2022, podľa ktorého „Podľa § 122 ods. 1 Trestného zákona (v spojení s § 150 zákona č. 385/2000 Z. z.) sa konaním rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Judikatúra k citovanému ustanoveniu sa sústredila na posúdenie otázky, čím ma byť založená povinnosť konať, a napospol dospela k záveru, že má ísť o povinnosť právnu alebo aspoň povinnosť podobnej právnej sily (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 5 Tz 2/87, judikát R 7/1988, rozsudok Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 5 Tz 81/76, judikát R 25/1977). Trestnoprávne (a aj disciplinárnoprávne)

Inak povedané, aby sa nekonanie stalo konaním v zmysle § 122 ods. 12 Tr. zák., je nevyhnutné, aby sa páchateľ, ktorý vo všeobecnosti má určitú povinnosť, ocitol v takých konkrétnych okolnostiach, že na základe tejto povinnosti musí niečo konkrétne vykonať na ochranu záujmu chráneného príslušným trestným alebo disciplinárnym predpisom. (.

zum StGB. 4. vydanie, 2020, marg. č. 251 a nasl.].“ 29. Úlohou disciplinárneho senátu preto bolo pri zavinení súdneho komisára v súvislosti s prieťahmi v konaní skúmať, či neexistovali objektívne okolnosti, ktoré disciplinárne obvinenej v prejednávanej veci bránili v úkonoch súdneho komisára a ktoré by ju mohli zbaviť zodpovednosti za vytýkané prieťahy v konaní. Ak jej takéto povinnosti bránili v konaní v určitej veci do tej miery, že v nej s ohľadom na svoj pracovný čas alebo hranice pracovného nasadenia, ktoré od súdneho komisára možno vyžadovať, konať nemohla, potom nebola povinná v tejto veci konať „s ohľadom na okolnosti“ podľa § 122 ods. 1 Trestného zákona a takéto jej nekonanie nemožno považovať za disciplinárnoprávne relevantné konanie.

Cez optiku takto nastavených východísk následne disciplinárny senát posúdil celé dedičské konanie, v ktorom sa disciplinárne obvinenej kladú za vinu prieťahy v konaní, ako aj jednotlivé skutky vymedzené navrhovateľom. 30. Ako všeobecné východisko pre posúdenie nastolenej otázky považoval disciplinárny senát skutočnosť, či disciplinárne obvinená nebola ako súdny komisár poverená v iných konaniach, v ktorých by mala zákonnú povinnosť konať prednostne. V súvislosti s touto otázkou z vykonaného dokazovania nemal disciplinárny senát za preukázané a disciplinárne obvinená to ani netvrdila, že by ako súdna komisárka v posudzovanej veci nemohla konať z dôvodu nadmerného zaťaženia a povinnosti konať prednostne v iných konaniach.

Následne disciplinárny senát pristúpil k vyhodnoteniu jednotlivých období, v ktorých boli disciplinárne obvinenej kladené za vinu prieťahy v konaní. Disciplinárny navrhovateľ ohraničil prieťahy v konaní sp. zn. 69D/420/2019 v období odo dňa 1. 8. 2019 do 7. 10. 2021 (ďalej ako „skutok 1“) a odo dňa 17. 11. 2021 do dňa 29. 5. 2022 (ďalej ako „skutok 2“), pričom disciplinárne obvinená mala byť v rámci takto stanovenej doby absolútne nečinná odo dňa 1. 8. 2019 do dňa 18. 7. 2020, odo dňa 13. 1. 2021 do dňa 7. 10. 2021 a odo dňa 17. 11. 2021 do dňa 29. 5. 2022. Ako už bolo vyššie uvedené, jednotlivé časové úseky tvoriace samostatné obdobia prieťahov v konaní sú samostatnými trvácimi skutkami (bod 18).

12. 1. 2021 (medzi nečinnosťami) zavinene spôsobila prieťahy v konaní svojim nesústredeným a neefektívnym konaním. 34. Disciplinárny navrhovateľ začiatok trvania skutku 1 ohraničil dňom 1. 8. 2019, kedy mala začať aj nečinnosť disciplinárne obvinenej. S uvedeným vymedzením začiatku nečinnosti, ako ani nesústredeného či neefektívneho konania disciplinárne obvinenej, sa disciplinárny senát nestotožnil. Mal za to, že keď disciplinárne obvinená podala žiadosti o súčinnosť (Okresný úrad Bratislava dňa 11. 7. 2019, Okresný úrad Malacky dňa 11. 7. 2019, Centrálny depozitár cenných papierov dňa 31. 7. 2019), ktorých výsledok mal byť podkladom pre spísanie majetku poručiteľa, nemožno jej bez ďalšieho ako nečinnosť či nesústredené konanie pripisovať čas čakania na odpovede na zadané súčinnosti. Z predloženého spisu vyplynulo, že disciplinárne obvinenej bola ako posledná doručená odpoveď z centrálneho depozitára cenných papierov dňa 19. 9. 2019, pričom až deň nasledujúci po doručení tejto odpovede možno podľa disciplinárneho senátu považovať za začiatok nečinnosti disciplinárne obvinenej.

36. Z vykonaného dokazovania mal preto v súvislosti s ďalším postupom disciplinárne obvinenej disciplinárny senát za preukázané, že disciplinárne obvinená odo dňa 20. 9. 2019 do dňa 18. 7. 2020 bola absolútne nečinná, keď dňa 19. 7. 2020 bol vytvorený protokol o lustrácii v elektronickom systéme bánk.

38. Disciplinárny senát tiež posudzoval, či množstvo pozemkov, ktoré boli predmetom dedičstva a teda rozsiahlosť spisu (listy vlastníctva sú na č.l. 17 - 99 dedičského spisu), mohli byť objektívnym dôvodom pre vzniknuté prieťahy v konaní. Na svoju obhajobu disciplinárne obvinená uvádzala, že v tomto období mala pripravovať zápisnicu na pojednávanie ale rovnako uviedla, že už mala všetky potrebné podklady. Vzhľadom na to, že disciplinárne obvinená ako prvý krok, ktorý vykonala po nečinnosti dlhej 10 mesiacov, bola dňa 19. 7. 2020 lustrácia bánk a dňa 27. 7. 2020 odovzdala súpis majetku dedičom, pričom nenariadila pojednávanie (ku ktorému by mohla smerovať príprava zápisnice), disciplinárny senát nemal za preukázané, že by samotná rozsiahlosť spisu odôvodňovala nečinnosť disciplinárne obvinenej v rozhodnom období.

40. Disciplinárny navrhovateľ vyhodnotil ako disciplinárne previnenie aj obdobie od 19. 7. 2020 do 12. 1. 2021, kedy podľa jeho názoru síce nebola disciplinárne obvinená nečinná, ale vykonávala nesústredené a neefektívne úkony. V súvislosti s týmto obdobím mal disciplinárny senát za preukázané, že disciplinárne obvinená dňa 27. 7. 2020 odovzdala dedičkám súpis majetku, kde malo dôjsť k dohode, že jej dedičky do mesiaca predložia dohodu dedičov. Vzhľadom na to, že dohodu nepredložili, dňa 31. 8. 2020 telefonovala s dedičkou, ktorá mala prisľúbiť zaslanie dohody do konca septembra 2020. Dňa 16. 9. 2020 opäť telefonovala s dedičkou, rovnako dňa 21. 10. 2020, keď mal byť dohodnutý termín stretnutia na deň 27. 10. 2020, na ktorý sa ale dedička nedostavila. Dňa 23. 11. 2020 disciplinárne obvinená telefonicky urgovala zaslanie dohody zo strany dedičov a dňa 30. 12. 2020 nariadila dedičské pojednávanie na 2. 2. 2021. Dedičky jej dňa 12. 1. 2021 zaslali dohodu, na čo ona dňa 19. 1. 2021 zrušila

42. Naopak, vzhľadom na to, že dedičia dňa 12. 1. 2021 doručili dohodu dedičov, ktorá nekorešpondovala s požiadavkami nedrobenia pôdy podľa zákona č. 180/1995 Z.z., aj napriek opakovaným poučeniam zo strany disciplinárne obvinenej, následnú nečinnosť disciplinárne obvinenej vyhodnotil disciplinárny senát ako disciplinárne previnenie.

43. Preto disciplinárne obvinenou tvrdený argument pre neuskutočňovanie procesných úkonov spočívajúci v tom, že dedičia jej neprezentovali návrh dohody, ktorý by bol v súlade so všeobecne záväznou právnou úpravou o nedrobení pôdy, vyhodnotil disciplinárne senát v období od 13. 1. 2021 do 7. 10. 2021 (dňa 8. 10. 2021 bol dedičský spis zaslaný súdu), ako

Disciplinárny senát tiež posudzoval dôvodnosť zrušenia dedičského pojednávania nariadeného na deň 2. 2. 2021 z dôvodu zákazu vychádzania a pandémie. V uvedenom období platilo ustanovenie § 1 ods. 1 písm. k) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení účinnom od 23. 1. 2021, podľa ktorého v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v konaní o dedičstve.

súdneho komisára. Disciplinárny senát preto uzavrel, že disciplinárne obvinenej tak žiadna zákonná prekážka nebránila v uskutočnení pojednávania a zavinene v dedičskom konaní spôsobila prieťahy v konaní. 45. Ku vymedzeniu skutkov disciplinárny senát uvádza, že podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP môže najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v disciplinárnom návrhu. Judikatúra v tejto súvislosti už zdôraznila, že pri posudzovaní toho, čo tvorí skutok v zmysle uvedeného ustanovenia, nie je vždy rozhodujúci jeho doslovný opis v skutkovej vete obžaloby (disciplinárnom návrhu). Podstata skutku je totiž určená účasťou obvineného na určitej (trestne) stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska (trestného) práva hmotného.

Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 TdoV 19/2011).

Ani najvyšší správny súd tak nie je doslovne viazaný formuláciou skutkovej vety (opisu skutku) v disciplinárnom návrhu, ale môže k nemu po vykonanom dokazovaní pripojiť nové skutočnosti, ktoré v návrhu neboli uvedené, alebo vynechať skutočnosti, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Podstatné je, aby zostala zachovaná totožnosť skutku vo vyššie vymedzenom význame.

V. B Skutok 2

48. V období vytýkaných prieťahov v rámci skutku 2 odo dňa 17. 11. 2021 do dňa 29. 5. 2022 mal disciplinárny senát za preukázané, čo disciplinárne obvinená potvrdila, že v tomto období bola ako súdna komisárka absolútne nečinná. Po vrátení spisu z Okresného súdu K. T. dňa 16. 11. 2021 a až do opätovného odoslania spisu disciplinárnemu navrhovateľovi disciplinárne obvinená v dedičskom spise neurobila žiaden úkon. A to aj napriek tomu, že bola Okresným súdom K. T. dňa 13. 10. 2021 upozornená na povinnosť konať. 49. Disciplinárne obvinená sa bránila, že dedičia opakovane jej, ako aj súdu, napísali, že s ňou odmietajú komunikovať a žiadali ju, aby s nimi už nekomunikovala. Uvádzala tiež, že z toho dôvodu predpokladala, že súd v tejto veci určí iného súdneho komisára. 50. Vzhľadom na to, že disciplinárne obvinená bola v dedičskom konaní stále poverená výkonom povinností súdneho komisára (súd jej poverenie nezrušil), disciplinárny senát nemohol prihliadnuť na jej obhajobu ako na dôvod, ktorý by ju zbavoval zodpovednosti za spôsobené prieťahy v konaní. Ako súdna komisárka je povinná postupovať podľa čl. 12 CMP a konať bez zbytočných prieťahov, pričom CMP jej v pozícii súdu dával širokú škálu možností, ktorú mohla využiť na riadne a efektívne konanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že disciplinárne obvinená neurobila žiaden úkon a nevyužila žiadnu zo svojich zákonných možností pre ukončenie dedičského konania. Z toho dôvodu aj obdobie skutku 2 disciplinárny senát vyhodnotil ako prieťahy v konaní, ktoré vznikli zavinením disciplinárne obvinenej.

51. Keďže mal disciplinárny súd za preukázané, že disciplinárne obvinená sa protiprávneho konania (disciplinárneho previnenia) dopustila, následne rozhodoval o sankcii - disciplinárnom opatrení. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadal súd najmä na spôsob spáchania disciplinárneho previnenia, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu disciplinárne obvinenej (primerané použitie § 34 ods. 4 Trestného zákona v spojení s § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku). 52. Odkazujúc na uvedené kritériá, disciplinárny senát v prvom rade prihliadal na rozsah a povahu porušenej povinnosti, pričom v súlade so zásadou individualizácie sankcie skúmal okolnosti, za ktorých sa disciplinárne obvinená protiprávneho konania dopustila. 53. Disciplinárny senát považoval za poľahčujúcu okolnosť, že disciplinárne obvinená sa dopustila nečinnosti v čase pandémie Covid-19 a hoci neexistovali zákonné prekážky pre konanie v dedičskom konaní, súd prihliadal aj na ľudský aspekt tejto doby a vek disciplinárne obvinenej, ktorý mohol objektívne vyvolávať obavy z fyzických stretnutí. Rovnako disciplinárny senát pri ukladaní sankcie ako poľahčujúce zohľadnil špecifickosť dedičského konania a nesúčinnosť dedičov, keď v predmetnom dedičskom konaní by za ideálneho stavu malo byť najefektívnejším riešením uzavretie dohody dedičov, ktorú ale dediči nevedeli dodať a nedodali v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. Rovnako správanie dedičov, ktorí výslovne žiadali zmenu súdneho komisára a žiadali, aby disciplinárne obvinená s nimi nekonala, mohlo vyvolávať otázniky o možnostiach vhodných úkonov v predmetnom dedičskom konaní. Ako poľahčujúce tiež považoval disciplinárny súd to, že nemal za preukázané, že by disciplinárne obvinená bola doteraz disciplinárne potrestaná. Vzhľadom na uvedené disciplinárny senát dospel k názoru, že písomné pokarhanie, ako najmiernejšia forma disciplinárneho opatrenia, splní voči disciplinárne obvinenej svoj účel. 54. Podľa § 1 vyhlášky č. 434/2021 Z. z. je disciplinárne obvinený, ktorý bol právoplatne uznaný za vinného, povinný zaplatiť trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- eur. 55. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0 (§ 35 ods. 2 DSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.