33D/5/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200048.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9624200048
- Zdroj
- PDF ↗
ROZHODNUTIE
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., sudkýň JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a Mgr. Kristíny Babiakovej a prísediacich sudcov JUDr. Zdenky Benčíkovej a prof. JUDr. Mgr. Vojtecha Vladára, PhD. - v disciplinárnej veci disciplinárne obvinenej: S.. F. P., sudkyňa S. súdu G. F., nar. XX. S. XXXX, bytom G. X, G., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (navrhovateľ: predsedníčka S. súdu G. F., návrh zo dňa 07. mája 2024, č. 1SprV/373/ 2024), na ústnom pojednávaní dňa 24. októbra 2024, takto
rozhodol:
S.. F. P., nar. XX. S. XXXX, bytom G. X, G., toho času sudkyňa S. súdu G. F. sa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) uznáva vinnou, že ako sudkyňa Okresného súdu G. F. a od 01.06.2023 ako sudkyňa S. súdu G. F. - v konaní vedenom na Okresnom súde G. F. pod sp. zn. 23Cpr/6/2019 - spisová značka S. súdu G. F. - G.-23Cpr/6/2019 - kde bola zákonnou sudkyňou, po tom, čo 17. februára 2022 na pojednávaní vyhlásila rozsudok, v rozpore s § 223 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ho písomne nevyhotovila odo dňa 22. marca 2022 do dňa 2. septembra 2024 teda svojím konaním porušila svoju povinnosť vyhotoviť rozsudok do 30 dní od jeho vyhlásenia uvedenú v § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku, v dôsledku čoho zavinene porušila svoju povinnosť v pridelenej veci konať svedomito, plynulo bez zbytočných prieťahov, vyplývajúcu jej z § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch“) čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch za čo sa jej ukladá podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch disciplinárne opatrenie, a to zníženie funkčného platu o 30 % na obdobie jedného mesiaca.
Odôvodnenie
I. Disciplinárny návrh
1. Návrhom zo dňa 07. mája 2024 (č. 1SprV/373/2024) doručeným Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „disciplinárny súd“) dňa 15. mája 2024, sa predsedníčka S. súdu G. F. (ďalej aj ako „disciplinárna navrhovateľka“, „navrhovateľka“ alebo „navrhovateľ“) domáhala toho, aby najvyšší správny súd uznal disciplinárne obvinenú vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení neskorších predpisov) - ďalej aj ako „zákon o sudcoch“ - a uložil jej disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu o 30% na obdobie dvoch mesiacov (podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch). 2. Skutkovo disciplinárny návrh odôvodnila tým, že disciplinárne obvinená vo veci vedenej na S. súde G. F. pod sp. zn. G.-23Cpr/6/2019 vyhlásila dňa 17. februára 2022 rozsudok, tento však následne v zákonnej lehote písomne nevyhotovila a nezaslala stranám sporu. Lehota na uskutočnenie tohto úkonu pritom disciplinárne obvinenej uplynula dňa 21.03.2022. 3. Navrhovateľka ďalej uviedla, že podaním zo dňa 20.02.2024 - doručeným disciplinárne obvinenej dňa 26.02.2024 - túto písomne upozornila na neplnenie si pracovných povinností. Neplnenie pracovných povinností zo strany disciplinárne obvinenej malo spočívať v tom, že táto vo veciach uvedených v upozornení nevypracovala vyhlásené rozsudky, keď predmetným upozornením bola zároveň vyzvaná na ich vypracovanie a odovzdanie. Disciplinárna navrhovateľka v ďalšom skonštatovala, že disciplinárne obvinená upozorneniu vyhovela, keď všetky rozsudky - okrem veci tvoriacej predmet tohto konania - vyhotovila a dala expedovať stranám sporu. 4. V súvislosti s vecou sp. zn. G.-23Cpr/6/2019 navrhovateľka v návrhu doplnila, že pri preberaní upozornenia podľa bodu 3. tohto rozhodnutia, mala disciplinárne obvinená uviesť, že aj tento rozsudok „má rozpísaný a uložený v počítači, avšak nevie nájsť spis. O skutočnosti, že v predmetnej veci nie je vyhotovený a odoslaný rozsudok sa dozvedela od súdnej tajomníčky v mesiaci január 2024 v súvislosti s kontrolou reštančných vecí. Uviedla tiež, že tento rozsudok nebol vykazovaný ako nenapísaný ani na Okresnom súde G. F. do 31.05.2023.“. Na otázku podpredsedu S. súdu G. F., či už začala s rekonštrukciou predmetného spisu mala disciplinárne obvinená uviesť, že „má ešte jednu krabicu nevybalených vecí, kde by sa spis mohol nachádzať, čo ešte skontroluje.“. 5. K disciplinárnemu návrhu priložila navrhovateľka zápisnicu o pojednávaní vo veci sp. zn. 23Cpr/6/2019 (vec pôvodne vedená na Okresnom súde G. F.) zo dňa 17.02.2022, ako aj písomné napomenutia disciplinárne obvinenej - zo dňa 1.9.2017 (č.: Spr 543/97/Pers.), zo dňa 17.3.2004 (č.: Spr. 2191/2003), zo dňa 8.12.2011 (č.: 22242/2011-154), zo dňa 14.04.2015 (č.: Spr. 52/2015), zo dňa 11.04.2016 (č.: Spr. 3215/2016), zo dňa 21.02.2017 (č.: Spr. 22/ 201-pers.) a napokon písomné napomenutie zo dňa 17.02.2022 (č.: 1SprO 29/2022).
II. Vyjadrenie disciplinárne obvinenej k disciplinárnemu návrhu
6. Disciplinárne obvinená vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu doručila najvyššiemu správnemu súdu na ústnom pojednávaní konanom dňa 23. septembra 2024. 7. Uviedla v ňom, že si uvedomuje, že nevyhotovenie rozhodnutia v zákonnej, resp. predĺženej lehote je pochybením v práci sudcu a porušením jeho zákonných povinností. Doplnila, že funkciu sudkyne sa snaží vykonávať čestne, nestranne, dôstojne a odborne.
Snaží sa dodržiavať povinnosti sudcu - vrátane povinnosti konať v primeranom čase a dodržiavať zákonné lehoty. 8. Ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, uviedla, že nedokáže vysvetliť, ako došlo k situácii, že po vyhlásení rozsudku tento nevyhotovila, a to napriek tomu, že išlo o ľahší pracovný spor, ktorý rozhodla na prvom pojednávaní. 9.
To, že rozsudok vo veci nie je vyhotovený zistila až v januári 2024 od súdnej tajomníčky, kedy zároveň zistila, že spis fyzicky nemá - a rovnako ho nemá ani jej asistentka, ako ani jej vyššia súdna úradníčka. Z týchto dôvodov dala pokyn na jeho hľadanie. 10.
V tejto súvislosti uviedla, že samotný rozsudok mala v počítači „z polovice“ napísaný už pred pojednávaním vo veci, avšak na samotné nevyhotovenie rozhodnutia „nebola upozornená ani súdnou tajomníčkou, ani predsedom súdu, ktorí vykonávajú mesačnú kontrolu nenapísaných rozhodnutí.“. Doplnila, že ani samotné strany sporu sa nedožadovali doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.
11. Skonštatovala, že jediným vysvetlením vzniknutej situácie môže byť jej „dlhodobá pracovná preťaženosť v dôsledku neprimeraného počtu vecí“, na ktorú vedenie súdu dlhodobo upozorňuje, ako aj neustále zmeny v osobách asistentky senátu, vyššieho súdneho úradníka, bez potrebných zručností a praxe, ktorý nezvládal vôbec realizovať pokyny sudcu a ani samostatne konať a rozhodovať v zákonnom rozsahu. Tieto okolnosti mali viesť k tomu, že nedokázala vykonávať častejšie kontrolu v oddelení a ani sa plnohodnotne spoľahnúť na správny výkon kompetencií súdneho aparátu. Existujúci stav oddelenia sa - podľa disciplinárne obvinenej - negatívne prejavuje v celkovom systéme práce - vrátane dopadov na dodržiavanie zákonných lehôt pre písomné vyhotovenie rozhodnutí - popri inej činnosti sudcu v preťaženom oddelení. 12.
Doplnila, že na tento negatívny stav v oddelení opakovane upozorňovala postupom podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch. 13. Uviedla tiež, že doposiaľ nebol stanovený optimálny počet vecí v oddelení tak, aby v nich sudca mohol konať bez prieťahov, plynule a sústredene, ako ani spôsob, ako má sudca postupovať v prípadoch, že na súde nastane stav, že je oddelenie neprimerane zaťažené alebo nie sú obsadené miesta sudcov. Má za to, že i napriek uvedenému sa všetka zodpovednosť „prenáša alibisticky na konkrétnych sudcov“, ak nekonajú vo všetkých veciach bez prieťahov, nedodržujú lehoty na vypracovanie rozhodnutí a pod.
14. V súvislosti s predchádzajúcimi napomenutiami, ktoré jej boli uložené, disciplinárne obvinená uviedla, že tieto považuje za zahladené, keď zároveň doplnila, že nedošlo k odstráneniu dôvodov, ktoré k týmto napomenutiam viedli, a to neprimerané množstvo pridelených vecí. Zákon - podľa disciplinárne obvinenej - predpokladá, že sudca má pridelených toľko vecí, aby ich mohol prejednať bez zbytočných prieťahov.
15. Uviedla, že štát, resp. predstavitelia správy súdov si vo vzťahu k nej neplnia svoju povinnosť vytvárať podmienky pre riadny chod súdnictva, a to tak po personálnej, ako aj administratívnej stránke. Zároveň nezabezpečili, aby sudcovia nepracovali dlhodobo v preťažených oddeleniach, kde sa neustále prerozdeľujú ďalšie spisy. Dôvodom, pre ktorý u nej dochádza k prieťahom v konaní pritom - podľa disciplinárne obvinenej - nie je jej laxný prístup k plneniu pracovných povinností, ale to, že v porovnaní s kolegami je zaťažovaná neprimeraným množstvom vecí a náročnejšou agendou.
16. V ďalších častiach svojho vyjadrenia v základných črtách opísala agendu, ktorú vykonávala, a to od vymenovania za sudkyňu (rok 1997) až do nástupu na materskú dovolenku (2011) a následne od návratu z materskej dovolenky (2014) až do roku 2022. Uviedla, že rozhodnutia nebola schopná v zákonných lehotách písomne vyhotovovať ani v minulosti, a to napriek tomu, že pracovala často aj do noci a cez víkendy, pričom táto skutočnosť dopadala aj na jej osobný život a zdravie.
17. Vo svojom vyjadrení tiež detailne popísala režim prerozdeľovania vecí na súde, na ktorom v rozhodnom čase pôsobila so špecifikáciou, z ktorých oddelení jej bol prerozdelený aký počet vecí. Poukázala tiež na to, že v určitom časovom úseku mala zvýšený nápad vecí, keď stav oddelenia mala v decembri 2014 na úrovni 283 nevybavených vecí. Uviedla, že k decembru 2015 rozhodla „697+61 vecí (z toho 492 vybavených), pri ročnom nápade 733 vecí“.
Stav oddelenia mala k decembru 2015 - 536 nevybavených vecí z toho 255 nerozhodnutých, pričom za rok 2015 rozhodla celkom 758 vecí. K decembru 2016 bol stav oddelenia disciplinárne obvinenej na úrovni 497 nevybavených a 267 nerozhodnutých vecí a za rok 2016 rozhodla 489 vecí. V roku 2017 rozhodla celkom 323 vecí a v decembri 2017 mala stav oddelenia na úrovni 492 nevybavených a 244 nerozhodnutých vecí.
18. Napokon disciplinárne obvinená stručne odôvodnila napomenutia, ktoré jej boli v minulosti uložené, keď poukázala na to, že v konkrétnych okolnostiach bolo nenapísanie rozhodnutí v zákonných lehotách spojené so subjektívnymi okolnosťami osobnej povahy (napr. vážny zdravotný stav blízkej osoby - otca, potreba zvýšenej starostlivosti, hospitalizácia, úmrtie otca - december 2017). Ďalšie napomenutie (rok 2022) odôvodnila dlhodobou preťaženosťou, na ktorú poukazovala vo vlastnom texte vyjadrenia k podanému disciplinárnemu návrhu.
19. Disciplinárny senát záverom svojho vyjadrenia požiadala, aby prihliadal na to, že vo veci tvoriacej predmet konania sa strany sporu písomného vyhotovenia rozhodnutia nedožadovali, po jeho doručení žalobkyňa odvolanie nepodala. 20. Doplnila, že úmyselne neporušila svoje povinnosti, avšak „aj sudca má určité limity“ a má za to, že v jej prípade boli tieto - prihliadajúc na jej pracovnú preťaženosť - prekročené.
Pre prípad, že by disciplinárny súd v jej veci dospel k záveru o porušení povinnosti sudcu, žiadala, aby upustil od potrestania, nakoľko navrhovaný trest považuje za neprimerane tvrdý s vážnym dosahom na jej súčasnú životnú úroveň, resp. životnú úroveň jej rodiny.
III. Konanie pred disciplinárnym súdom
21. Na základe výzvy disciplinárneho súdu, listom zo dňa 23. mája 2024 (doručeným najvyššiemu správnemu súdu dňa 24. mája 2024) bol zo strany S. súdu G. F. disciplinárnemu súdu doručený osobný spis disciplinárne obvinenej a zároveň mu bolo oznámené, že disciplinárne obvinená nezačala vykonávať úkony súvisiace s rekonštrukciou spisu, ktorého sa týka podaný disciplinárny návrh. Z tohto dôvodu požadovaný spis nie je možné disciplinárnemu súdu zapožičať. 22. Dňa 20. septembra 2024 bol disciplinárnemu súdu doručený list podpredsedníčky S. súdu
G. F., v ktorom táto najvyššiemu správnemu súdu oznámila, že „dotknutá sudkyňa doposiaľ predsedníčke súdu neoznámila, či spis hľadá, alebo už ho považuje za stratený a vykonáva rekonštrukciu, avšak zo súdneho registra vyplýva, že sudkyňa vložila dňa 03.09.2024 do registra pokyn pre súdneho úradníka na vykonávanie úkonov súvisiacich s rekonštrukciou spisu podľa § 198 vyhlášky MS SR č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku.“. Z predmetného listu tiež vyplýva, že disciplinárne obvinená „dňa 03.09.2024 vyhotovila a podpísala [.
. .] rozsudok v danej veci, ktorý bol odoslaný stranám sporu v rovnaký deň“. 23. Dňa 20. septembra 2024 bolo súdu doručené v elektronickej forme podanie S. súdu G. F., ktorého prílohou je samotný rozsudok vo veci sp. zn. 23Cpr/6/2019, pokyn disciplinárne obvinenej na uskutočnenie súvisiacich úkonov doručený do kancelárie súdu dňa 03.09.2024 a potvrdenia o doručení predmetného rozsudku stranám sporu, resp. ich právnym zástupcom.
24. Na ústnom pojednávaní nariadenom na 23. september 2024 medzi účastníkmi konania k dohode o vine a disciplinárnom opatrení nedošlo. 25. Navrhovateľ v rámci úvodného prednesu zopakoval podstatné časti písomného vyhotovenia disciplinárneho návrhu, odkázal na jeho odôvodnenie a uviedol, že disciplinárny návrh navrhovateľ podáva z dôvodu, že - ako to uviedla disciplinárne obvinená aj počas prerušeného ústneho pojednávania (pozn.: pre účely možnej dohody o vine a disciplinárnom opatrení) - táto nie je schopná plniť si povinnosť vyhotovovať rozhodnutia v zákonných lehotách a aj to je dôvod, prečo bol podaný disciplinárny návrh v tejto konkrétnej veci.
26. Disciplinárne obvinená v súvislosti so skutkom kladeným jej za vinu uviedla, že sa cíti byť nevinná. V rámci svojej výpovede zopakovala, že do januára 2024 nevedela o tom, že predmetné rozhodnutie nenapísala, pričom túto skutočnosť pripísala svojej mimoriadnej pracovnej zaťaženosti. Uviedla, že k tomuto stavu prispeli aj personálne zmeny v rámci jej súdneho oddelenia (v rokoch 2020 až 2024), pričom takáto situácia komplikuje sudcovi možnosť sústredenia sa na štúdium spisov a rozhodovanie, keďže v rozhodnom čase musela vykonávať činnosti, ktoré v kompetencii nemá, a ktorými nahrádzala činnosť asistentky, resp. vyššieho súdneho úradníka. V súvislosti s napomenutiami, ktoré boli priložené k návrhu, uviedla, že tieto s vecou nesúvisia, keďže sa jej nekladie za vinu že „neustále nepíše rozhodnutia“, ale pochybenie v jednej konkrétnej veci. Uviedla, že pri tom množstve vecí a zlých podmienkach sa občas stane, že sa spis stratí a neskôr sa nájde. Poukázala na to, že v minulosti sa stávalo, že jej asistentka „zašila“ spis, aby sa nevidelo, že nevykonala úpravu.
27. Skutočnosť, že spis tvoriaci predmet toho konania sa stratil, zistila až po realizácii úkonov súvisiacich so súdnou mapou, kedy sa v rámci kontroly spisov zistilo, že tento chýba. Opäť poukázala (vo všeobecnosti) na celkový počet jej vecí a na to, že na túto skutočnosť upozorňuje pri vyjadrení sa ku každej jednej sťažnosti, ktorá je podaná - s tým, že očakáva prijímanie nápravných opatrení zo strany správy súdu.
28. Opísala - v základných atribútoch - svoju doterajšiu sudcovskú činnosť, vrátane skladby vecí, ktoré rozhodovala, resp. rozhoduje, keď uviedla, že vzhľadom na určité okolnosti, tieto veci sú náročnejšie ako majú niektorí iní kolegovia, poukázala na začiatky svojho pôsobenia, na počty vecí vo svojom oddelení (200 až 700), na prerozdeľovanie spisov na súde a súvisiace dopady v náraste jej pridelených vecí, vyjadrila sa k súdnej reforme, keď zároveň skonštatovala, že ani táto nedosiahla stav rovnomernosti zaťaženia sudcov. Upriamila
pozornosť disciplinárneho súdu na upozornenia, ktoré podávala, a ktoré bolo obsahom každého vyjadrenia k podaným sťažnostiam (roky 2022 až 2024). Uviedla, že dlhodobo poukazuje na svoju preťaženosť.
29. Potvrdila, že plne vníma právo strán sporu na to, aby sa v ich veci konalo bez prieťahov, keď doplnila, že vyhotovenie rozhodnutia v určenej lehote považuje za „najmenej“, keď mala za to, že nie je možné úplne dôsledne plniť si všetky povinnosti sudcu pri takom stave, v akom je jej oddelenie, t. j. nedodržanie príslušnej lehoty sa disciplinárne obvinenej javí ako „najmenej poškodzujúce stranu sporu“. Podľa disciplinárne obvinenej, pre strany sporu asi nie je najdôležitejšie, či písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracuje do 30 dní alebo 4 mesiacov - aj keď chápe súvisiacu zákonnú úpravu, ako aj to, že je to potom v konečnom dôsledku na jej
vrub. 30. Doplnila, že ako sudkyňa sa snaží zabrániť tomu, čo sa stáva niektorým jej kolegom, ktorí - na rozdiel od nej - nie sú disciplinárne stíhaní a ani nežiadajú o predĺženie lehoty na ich vypracovanie - konkrétne - že sa tie rozhodnutia vracajú pre ich nepreskúmateľnosť. Opäť namietla napomenutia, ktoré boli v konaní produkované ako zahladené a uviedla, že aj napomenutie z roku 2022, ktoré sa týkalo troch nenapísaných rozhodnutí, nakoniec napísala a všetky tri boli krajským súdom potvrdené. Aj toto - podľa disciplinárne obvinenej - preukazuje, že tento stav u nej nie je vyvolaný jej laxným prístupom, resp. tým, že by nevyužívala pracovnú
dobu maximálne. Naopak, niekedy zostáva v práci dlhšie a prácu si berie aj domov. 31. Namietla právu kvalifikáciu skutku tak, ako túto uskutočnila disciplinárna navrhovateľka v podanom disciplinárnom návrhu, keď spochybnila, že by v jej prípade mohlo ísť o disciplinárne previnenie podľa písm. b) (rozumej: § 116 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch).
32. Stručne opísala svoj pracovný režim, prípravné úkony na pojednávania (spoznámkovanie veci, rozpísanie rozhodnutia a pod.), špecifikovala svoje pojednávacie dni a výber skladby vecí, ktoré vytyčuje na pojednávanie, keď zároveň doplnila, že „vyhotovenie rozsudku je niečo celkom iné, musí to byť komplexné a zrozumiteľné, čiže vždy to potrebuje čas.“.
V tejto súvislosti opätovne poukázala na to, že nemá vytvorené vhodné podmienky pre výkon súdnictva a že nemá vytvorené rovnaké podmienky ako ostatní sudcovia. 33. Súd odkázala na hodnotenie jej osoby ako sudkyne (s výsledkom „výborný“) - i keď s uvedením výhrady vo vzťahu k obdobným pochybeniam ako tvoria predmet tohto konania, ako aj na jej štatistické ukazovatele. Tým poukázala na to, že systém práce má, avšak akokoľvek sa jej podarí znížiť stav vecí v oddelení, ako sudkyňa je preťažená, čo je vyvolané najmä neustálym prideľovaním - prerozdeľovaním nových vecí po iných sudcoch.
Súdu potom krátkou cestou doručila zo súdneho registra generovaný stav jej oddelenia (k tomu pozri aj bod 40. tohto rozhodnutia nižšie). 34. Záverom doplnila, že aj keď aj v tejto konkrétnej veci bola upozornená zo strany predsedníčky súdu na nenapísaný rozsudok už vo februári (rozumej: rok 2024), z dôvodu iných pracovných povinností si túto povinnosť vedela splniť až počas letných mesiacov, kedy sa aj menej pojednáva a zároveň uviedla, že mala v oddelení iné - staršie veci - ktoré mali prednosť, ako aj množstvo neodkladných opatrení. V súvislosti s vyhotovením rozsudku vo veci tvoriacej predmet tohto konania prihliadala aj na to, že ani samotné strany neboli aktívne a nedomáhali sa písomného vyhotovenia rozsudku.
35. Disciplinárne obvinená postupne odpovedala na otázky členov senátu, keď uviedla, že v tejto konkrétnej veci predsedu súdu nepožiadala o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku, ďalej že súdny register automaticky nesignalizuje prekročenie lehoty na vypracovanie rozhodnutia a uviedla, kto vypracoval zoznam vecí, v ktorých disciplinárne obvinená nevyhotovila rozhodnutia včas, a ktorý disciplinárnemu súdu odovzdala v priebehu pojednávania (k tomu pozri aj bod 40. tohto rozhodnutia nižšie).
36. Spontánne tiež uviedla, že pri tvorbe rozvrhu práce súdu opakovane poukazovala na nerovnomernú zaťaženosť sudcov a disciplinárnemu súdu krátkou cestou doručila listiny, ktoré majú túto skutočnosť preukazovať (k tomu pozri aj bod 40. tohto rozhodnutia nižšie).
37. V závere svojho výsluchu a na základe položených otázok uviedla, že si nepamätá, kedy sa stratil spis tvoriaci predmet tohto konania, ale bolo to zrejme po pojednávaní, resp. v tom čase, keď doplnila, že takéto veci sa niekedy stávajú a spis musela rekonštruovať asi dvakrát. Uviedla, že za skutok tvoriaci predmet tohto disciplinárneho konania formálne - osobitným úkonom podľa zákona o sudcoch - predsedom súdu napomenutá nebola.
38. Na ústnom pojednávaní dňa 24. októbra 2024 súd vykonal listinné dôkazy, a to osobitne so zameraním na samotný predmet konania vo veci sp. zn. 23Cpr/6/2019 [zápisnica o pojednávaní vo veci sp. zn. 23Cpr/6/2019 zo dňa 17.02.2022, rozsudok sp. zn. 23Cpr/6/2019 (zo dňa 17.02.2022) s podpisom disciplinárne obvinenej, pokyn disciplinárne obvinenej týkajúci sa rozsudku sp. zn. 23Cpr/6/2019 (zo dňa 17.02.2022) - príprava na expedovanie, e- podpis, následné expedovanie, resp. pokyn na rekonštrukcia spisu - pečiatka kancelárie súdu: „došlo: 03.09.2024“, doručenka k rozsudku sp. zn. 23Cpr/6/2019 (zo dňa 17.02.2022) - právny zástupca žalobkyne (doručené: 04.09.2024), doručenka k rozsudku sp. zn. 23Cpr/6/2019 (zo dňa 17.02.2022) - právny zástupca žalovaného (doručené: 19.09.2024).
V rámci tejto kategórie dôkazov vykonal disciplinárny súd aj listinný dôkaz „Upozornenie na neplnenie si pracovných povinností sudcu“, „Výzva na vypracovanie a odovzdanie písomných rozhodnutí“ adresovaný disciplinárne obvinenej predsedníčkou S. G. F. - 1SprV/362/2023 zo dňa 20.02.2024, ktorý - okrem iných - obsahoval informáciu o tom, že rozsudok vo veci tvoriacej predmet tohto konania nebol do dňa predmetného upozornenia disciplinárne obvinenou písomne vyhotovený. Súd sa nad rozsah uvedených listín oboznámil s tzv. absenčnými listami disciplinárne obvinenej za roky 2022 a 2023, ako aj s jej ročnými štatistickými výkazmi za tie isté roky (2022 a 2023).
Ako listina bol na ústnom pojednávaní dňa 24. októbra 2024 vykonaný aj platový dekrét disciplinárne obvinenej zo dňa 12. marca 2024. 39. Disciplinárny súd vykonal ako listinné dôkazy aj všetky navrhovateľom dodané zoznamy (marec 2022 až apríl 2023 - vrátane) nevyhotovených rozhodnutí, resp. vecí, v ktorých mali byť sudcami Okresného súdu G. F., t. j. sudcami, na ktorom pôsobila aj disciplinárne obvinená, pričom predmetné výkazy boli signované zástupcom vedenia uvedeného súdu (predseda, príp. podpredseda) a boli doručované jednotlivým sudcom. Rovnako súd vykonal ako listinný dôkaz aj zápisnice z porád vedenia Okresného súdu G. F. so sudcami, a to primárne za tým istým účelom ako dôkazy podľa predchádzajúcej vety, t. j. s cieľom verifikácie toho, či vec, v rámci ktorej disciplinárne obvinená spáchala disciplinárne previnenie podľa tohto rozhodnutia, bola akýmkoľvek spôsobom predtým komunikovaná vo vzťahu k jej osobe (zápisnica z porady vedenia Okresného súdu G. F. zo dňa 27.01.2022, zápisnica z porady vedenia Okresného súdu
G. F. zo dňa 20.05.2022, zápisnica z porady vedenia Okresného súdu G. F. zo dňa 28.07.2022). 40. Najvyšší správny súd vykonal ako listinné dôkazy aj písomnosti, na ktoré poukázala, resp. ktoré súdu predložila disciplinárne obvinená, a to najmä jej podania vo vzťahu k vedeniu súdu v súvislosti so zmenami rozvrhu práce (námietky disciplinárne obvinenej k niektorým bodom dodatku č. 5 Rozvrhu práce S. súdu G. F. na rok 2023 - zo dňa 21.06.2023, námietky disciplinárne obvinenej proti návrhu Rozvrhu práve S. G. F. - zo dňa 28.03.2023), jej vyjadrenia k sťažnostiam účastníkov konania (strán sporu) v konkrétnych veciach a notifikácie podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch (vyjadrenie disciplinárne obvinenej k sťažnostiam účastníkov konania v konkrétnych veciach, resp. k ústavným sťažnostiam, a to zo dňa
07.10.2022, 25.11.2022, 23.05.2022, 25.04.2022, 22.03.2022, 18.03.2022, 18.02.2022,
19.01.2022, 10.01.2022, 10.11.2021, 06.07.2020, 14.07.2023, 08.09.2023, 16.11.2023, 12.01.2024, 16.01.2024, 01.03.2024, 30.04.2024, 25.06.2024, 08.08.2024, 04.09.2023 - ktoré
okrem vyjadrenia ku konkrétnym veciam obsahovali upozornenie podľa § 30 ods. 4 a § 34 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z., že disciplinárne obvinené nie je s ohľadom na stav oddelenia, objektívne schopná vybavovať pridelenú agendu tak, aby vo všetkých pridelených veciach súd konal plynulo a bez zbytočných prieťahov. Disciplinárne obvinená zároveň žiada o urýchlené odstránenie tohto neúnosného stavu). Disciplinárny súd ako listinný dôkaz vo veci vykonal aj aktuálny stav súdneho oddelenia disciplinárne obvinenej tak, ako bol tento vygenerovaný súdnym registrom ku dňu 22.09.2024, ale aj ňou predložené zoznamy nevyhotovených rozhodnutí adresne doručených jej ako sudkyni (k tomu porovnaj aj bod 39. vyššie) - za mesiace apríl, maj, jún a december 2022.
41. Napokon disciplinárny súd vykonal dokazovanie aj listinami týkajúcimi sa osoby disciplinárne obvinenej, a to najmä jej predchádzajúce napomenutia, resp. disciplinárne rozhodnutia vydané proti jej osobe (výtka uložená disciplinárne obvinenej predsedom Okresného súdu G. F., č. Spr 543/97/Pers zo dňa 01.09.1997, písomné napomenutie disciplinárne obvinenej predsedom Okresného súdu G. F., č. Spr 2191/2003. zo dňa 17.03.2004, písomné napomenutie disciplinárne obvinenej ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky - č. 22242/2011-154 zo dňa 8. decembra 2011, písomné napomenutie disciplinárne obvinenej predsedom Okresného súdu G. F., č. Spr. 52/2015 zo dňa 14.04.2015, písomné napomenutie disciplinárne obvinenej predsedom Okresného súdu G. F., č. Spr. 3215/ 2016 zo dňa 11.04.2016, písomné napomenutie disciplinárne obvinenej predsedom Okresného súdu G. F., č. Spr. 22/2017-pers. zo dňa 21.02.2017, písomné napomenutie disciplinárne obvinenej predsedom Okresného súdu G. F., č. Spr. 1SprO 29/2022 zo dňa 17.02.2022, písomné napomenutie disciplinárne obvinenej predsedom Okresného súdu G. F., č. Spr. 7359/
2006 zo dňa 07.08.2006, rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu pri NS SR - sp. zn. 2Dso 13/04 zo dňa 24. januára 2005, rozhodnutie disciplinárneho senátu vo veci vedenej proti disciplinárne obvinenej - sp. zn. 3Ds/2/2017, rozhodnutie disciplinárneho senátu vo veci vedenej proti disciplinárne obvinenej - č. k. 4Ds/1/2018-82, rozhodnutie disciplinárneho senátu vo veci vedenej proti disciplinárne obvinenej - sp. zn. 6Ds/4/2017). Súd ako listinný dôkaz vykonal aj oboznamovanie listín - vyjadrenia vedenia Okresného súdu G. F. vo vzťahu k účastníkom konania/stranám sporu: „Sťažnosť na prieťahy v konaní - odpoveď“ - Spr. 336 a 3930/2022, „Sťažnosť na prieťahy v konaní - odpoveď“ - Spr. 399/2022, zo dňa 25.11.2022.
42. K vybraným listinným dôkazom sa vyjadril tak navrhovateľ, ako aj disciplinárne obvinená. Disciplinárne obvinená vo vzťahu ku skorším výtkam, písomným napomenutiam a disciplinárnym rozhodnutiam uviedla, že tieto považuje za zahladené. V súvislosti s rozsudkom vo veci sp. zn. 23Cpr/9/2016 (vec tvoriaca predmet tohto konania) skonštatovala, že tento je právoplatný, strany sporu jeho písomné vyhotovenie neurgovali, opravný prostriedok nepodali. V kontexte upozornenia zo dňa 20.02.2024 (k tomu pozri aj bod 38. vyššie) disciplinárne obvinená uviedla, že išlo o nevyhotovené rozhodnutia, ktoré sa týkali pracovnoprávnych sporov, ktoré mali svoje nuansy, avšak všetky rozhodnutia už boli medzičasom vyhotovené a sú
právoplatné. V súvislosti s týmto upozornením uviedla, že jeho doručenie nespochybňuje, resp. nespochybňovala. Pri vykonaní štatistických výkazov disciplinárne obvinenej, táto namietla, že predmetné výkazy - podľa jej názoru - obsahujú určité nedostatky/nepresnosti, ktoré špecifikovala - keď navrhovateľ k uvedenému uviedol, že správnosť týchto údajov mohla disciplinárne obvinená namietať v čase, keď sa štatistika vyhotovovala.
Pri oboznamovaní námietok disciplinárne obvinenej proti rozvrhu práce S. súdu G. F., resp. jeho dodatkom, navrhovateľ uviedol, že boli prijaté opatrenie smerujúce k zrovnomerneniu záťaže sudcov.
Skonštatoval, že zrovnomernenie vecí nebolo možné dosiahnuť cez atribút povahu veci, ale z kvantitatívneho hľadiska, pričom vyhlásil, že ostatní sudcovia stíhajú vyhotovovať rozhodnutia včas. Disciplinárne obvinená s vyjadrením navrhovateľa nesúhlasila.
Pri vykonávaní vybraných listín, disciplinárne obvinená zopakovala, že je pracovne preťažená, že nie je stanovené objektívne kritérium zaťaženosti sudcu; koľko by mal mať sudca vecí v tej-ktorej agende, ďalej že z vykonaných dôkazov vyplýva, že rozhodovala nielen nové, ale aj reštančné
veci. V rámci vykonávania listín doplnila, že predmetné dôkazy preukazujú aj to, že rozhodnutia včas nestíhali vyhotovovať ani iní sudcovia. Vykonané listiny preukazujú aj to, že v množstve vecí rozhodnutia vyhotovovala včas. Akcentovala, že z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by bola upozornená na nenapísanie rozhodnutia vo veci, za ktorú bol disciplinárny návrh podaný. V súvislosti so zoznamom nevyhotovených rozhodnutí (stav k 10.04.2023) uviedla, že z neho vyplýva, že v tom čase sa už sudcovia pripravovali na sťahovanie, nekonali, resp. nerozhodovala, ona však konala a rozhodovala.
Naopak, navrhovateľ mal za to, že z predmetnej listiny vyplýva fakticky len to, že keď už iní sudcovia nepojednávali, disciplinárne obvinená nemala napísané rozhodnutia, ktoré už vyhlásila. V priebehu vykonávania listín sa ďalej vyjadrila k zoznamom nenapísaných rozhodnutí, ktoré disciplinárnemu súdu predložila ona, resp. k dôvodu, prečo ich predložila ona.
Napokon skonštatovala, že v rámci jednej z námietok proti rozvrhu práce S. súdu G. F. namietala aj to, aby sa za tzv. subjektívny prieťah považoval časový úsek v trvaní 2 mesiacov, keď toto - podľa disciplinárne obvinenej - „nereflektuje na realitu“. Doplnila, že je pokles sťažností, resp. že koná a rozhoduje, následne však nestíha vypracovávať rozhodnutia v príslušných veciach. Ukladanie disciplinárnych opatrení voči svojej osobe nepovažuje za systémové riešenie problému.
43. Po vykonaní všetkých dôkazov, účastníci konania návrhy na vykonanie ďalších listín nemali a rovnako nenavrhli ani iné doplnenie dokazovania. 44. V záverečnej reči, zástupkyňa disciplinárneho navrhovateľa uviedla, že cieľom tohto disciplinárneho konania nie je len samotný postih disciplinárne obvinenej za konkrétny skutok, ale to, aby si táto v budúcnosti riadne plnila svoje povinnosti. Skoršie písomné napomenutia a disciplinárne rozhodnutia k jej náprave neviedli. Za znepokojujúce označila to, že disciplinárne obvinená napriek konaniu vedenému proti nej, ani za mesiac október 2024 nevyhotovila dve rozhodnutia včas - ani v predĺženej lehote - keď zároveň vyhlasuje, že si túto povinnosť zrejme nebude môcť riadne plniť ani v budúcnosti. Ak disciplinárne obvinená mala naznačiť, že návrh proti jej osobe mohol byť podaný z dôvodu, že poukazovala na svoju preťaženosť, navrhovateľ toto vylúčil a uviedol, že k podaniu disciplinárneho návrhu došlo až po jej predchádzajúcom upozornení, ako aj to, že podobné disciplinárne návrhy boli podané aj na iného sudcu S. súdu G. F., a to proti S.. V. K.. Predmetné disciplinárne konanie však ďalej nepokračovalo, keďže
S.. K. sa vzdal funkcie sudcu. Navrhovateľ doplnil, že sudca S.. K. sa naviac ani nesťažoval na preťaženosť svojho súdneho oddelenia a pod. Navrhovateľ vo svojom záverečnom prejave žiadal, aby disciplinárny súd uznal disciplinárne obvinenú vinnou a uložil jej disciplinárne opatrenie - zrážky z funkčného platu vo výške 30% na obdobie dvoch mesiacov. 45. Ďalší zástupca disciplinárneho navrhovateľa záverečnú reč nepredniesol.
46. Disciplinárne obvinená vo svojej záverečnej reči odkázala na svoje skoršie vyjadrenia k veci. Namietla, že pokiaľ správa súdu nevytvorí pre všetkých sudcov rovnaké podmienky, nemôže zodpovednosť za neplnenie si povinností prenášať na sudcu.
Nevyhotovenie rozhodnutia, ktoré sa jej kladie za vinu, viazala na to, že o tom dlhodobo nevedela. Zopakovala, že sa o nesplnení tejto povinnosti dozvedela s odstupom dvoch rokov, a to aj s prihliadnutím na to, že na rozdiel od iných strán sporu, strany sporu v tomto prípade písomné vyhotovenie rozhodnutia neurgovali. Doplnila, že má vytýčené pojednávania do mája 2025, niektoré až na jeseň 2025, pričom neustále je v kolobehu pojednávaní náročných - mnohých reštančných vecí - avšak aj ona má svoje limity. Pracuje viac ako je zákonom stanovený počet hodím
v týždni. Veci sa snaží prejednať spôsobom, aby v prípade, že odvolací súd nadobudne iný právny názor, nebolo potrebné dopĺňať už dokazovanie a buď teda odvolací súd zmení rozhodnutie disciplinárne obvinenej alebo jej zrušia rozhodnutie s tým, aby sa dalo najbližšie rozhodnúť. O predĺženie lehoty nežiada, pretože vedenie súdu vydalo opatrenie, že nie je možné predlžovať lehotu na napísanie rozhodnutia o viac ako dva mesiace, pričom v danom prípade by rozhodnutie v predmetnej veci nestihla vypracovať ani v lehote tých dvoch mesiacov. Opätovne namietala svoju preťaženosť. V súvislosti s poukazovaním na iných sudcov, disciplinárne obvinená uviedla, že ona sama ako nastupujúca sudkyňa mala náročnú agendu, pričom nikto neskúmal, či sa s tým bude vedieť „popasovať“. Opakovane sa počas výkonu funkcie stávalo, že keď „stiahla“ svoje oddelenie, boli jej prerozdelené veci po kolegoch, pričom toto platí aj vo vzťahu k S. súdu G. F.. Odkazom na svoje ročné štatistické výkazy uviedla, že rozhoduje veľa vecí, koná v starých veciach a že sa - z tohto pohľadu - nedostáva do nejakých excesov. Uznala, že príslušné lehoty nestíha, avšak doplnila, že
zákonom určenú lehotu považuje za relevantnú v prípadoch, keď má sudca optimálne podmienky. Domnieva sa, že ak by mala štandardné podmienky - administratívu a primeraný počet vecí, nikdy by sa nedostala do tejto situácie. Vyslovila názor, že by mala menej rozhodovať a menej odôvodňovať svoje rozhodnutia, nedbať na to, či sa vec vráti alebo
nie. Doplnila, že ak majú v niektorých oddeleniach vysoký počet rozhodnutých a zároveň vybavených vecí, tam rozhodujú platobnými rozkazom, príp. im je „strašne veľa vecí zrušených“ - inak si to nevie vysvetliť. Napokon uviedla, že ako dlhoročná sudkyňa vie, akým spôsobom by bolo možné prispôsobovať štatistiku, aby to vyzeralo tak, že sudca koná - napriek tomu, že tomu tak nie je. Toto robiť nikdy nechcela, dopláca však na to, že 30-dňovú lehotu na napísanie rozhodnutia - popri iných povinnostiach - nevie stihnúť.
47. Právo posledného slova disciplinárne obvinená nevyužila.
IV. Právne posúdenie veci disciplinárnym súdom
48. Z procesného hľadiska (podmienky konania) disciplinárny súd primárne skúmal, či bol návrh podaný oprávnenou osobou, proti subjektu, o disciplinárnej zodpovednosti ktorého je daná právomoc rozhodovať najvyššiemu správnemu súdu a či bol disciplinárny návrh podaný včas, keď zistil, že disciplinárny návrh podala predsedníčka S. súdu G. F., t. j. oprávnený subjekt, tento smeruje proti sudkyni uvedeného súdu, t. j. proti sudcovi, nad ktorým vykonáva súvisiace personálne právomoci práve disciplinárna navrhovateľka (keď tento status mala bez akéhokoľvek obmedzenia disciplinárne obvinená zachovaný aj ku dňu vyhlásenia disciplinárneho rozhodnutia) a návrh bol podaný včas.
49. V súvislosti so včasnosťou podania disciplinárneho návrhu, najvyšší správny súd uvádza, že v čase jeho podania (15.05.2024) objektívna 3-ročná lehota (podľa § 14 DSP - „najneskôr však do troch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v konaní.
. .“) ešte neuplynula (pozn.: znaky disciplinárneho previnenia disciplinárne obvinená naplnila uplynutím 30. dňa zákonnej lehoty na vypracovanie rozhodnutia vo veci, keď týmto dňom bol 21. marec 2022). Zároveň, v kontexte subjektívnej 1-ročnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu (§ 14 DSP - „.
. .do jedného roka odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení. . .“), disciplinárny súd poukazuje na to, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by sa predsedníčka S. súdu G. F. dozvedela o skutku tvoriacom predmet tohto konania skôr, ako to sama uviedla v podanom disciplinárnom návrhu (v januári 2024 od dozornej úradníčky), resp. hypoteticky najskôr k 01.06.2023, kedy disciplinárne obvinená začala pôsobiť ako sudkyňa S. súdu G. F., na ktorom navrhovateľka pôsobila ako podpredsedníčka a od 01.08.2024 (pozn.: zrejmá chyba v písaní: od 01.08.2023) ako predsedníčka.
Z vykonaných dôkazov tiež nevyplynulo, že by o tomto skutku disciplinárne obvinenej vedel predseda Okresného súdu G. F. už skôr, t. j. nebolo potrebné osobitne posudzovať právny vzťah medzi subjektívnou lehotou predsedu Okresného súdu G. F. a subjektívnou lehotou predsedníčky S.É_ súdu G. F. (ako nástupníckeho súdu) v rámci ich postavenia disciplinárnych navrhovateľov, keď naviac sama disciplinárne obvinená v priebehu konania opakovane uviedla, že na napísanie tohto rozsudku nebola upozornená ani počas pôsobenia na Okresnom súde G. F. a táto vec sa nenachádzala ani v pravidelných mesačných zoznamoch vecí, ktoré tvorili predseda, resp. podpredseda Okresného súdu G. F. (nenapísané rozhodnutia), a ktoré zoznamy boli distribuované sudcom (pozn.: vykonané disciplinárnym súdom ako listinné dôkazy v priebehu konania - k tomu pozri aj čl. III tohto rozhodnutia).
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom najvyšší správny súd dospel k záveru, že vo veci boli splnené podmienky požadované zákonom pre včasnosť podania disciplinárneho návrhu. 50. Vzhľadom na uvedené, v ďalšom pristúpil disciplinárny súd k meritórnemu prieskumu disciplinárneho návrhu, ku ktorému v prvom rade (a to aj v zhode s disciplinárne obvinenou) uvádza, že predmetom tohto disciplinárneho konania je jeden skutok kladený disciplinárne obvinenej za vinu, nie jej všeobecná nečinnosť, príp. iné pochybenia disciplinárne obvinenej (k tomu pozri napr. aj bod 25. tohto rozhodnutia vyššie). Pozornosť disciplinárneho senátu teda bola zameraná len na skutok tvoriaci obsah podaného disciplinárneho návrhu a na to, či tento skutok spĺňa zákonné podmienky na to, aby mohol byť pripísateľný disciplinárne obvinenej ako disciplinárne previnenie.
51. V súvislosti s uvedeným disciplinárny súd konštatuje, že samotné spáchanie skutku disciplinárne obvinená nerozporovala. To, že ku skutku došlo, uznala. Jej obrana spočívala v iných okolnostiach (najmä v jej celkovej preťaženosti), nie v tom, že by sa skutok nestal, resp. že by sa ho nedopustila.
52. Toto však bolo v konečnom dôsledku riadne preukázané aj vykonanými dôkazmi. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní vo veci sp. zn. 23Cpr/6/2019 zo dňa 17. februára 2022 vyplýva, že na tomto pojednávaní disciplinárne obvinená - ako zákonná sudkyňa - vyhlásila rozsudok vo veci. Aj samotný rozsudok, ktorý bol vo veci vyhotovený a zároveň vykonaný ako listinný dôkaz v rámci tohto disciplinárneho konania, obsahuje dátum jeho vyhlásenia 17. február 2022, a preto nemôžu byť pochybnosti o tom, že v tento deň bol rozsudok disciplinárne obvinenou naozaj aj vyhlásený.
53. Z ďalšieho listinného dôkazu - konkrétne z pokynu disciplinárne obvinenej adresovaného asistentke senátu, resp. vyššiemu súdneho úradníkovi vyplynulo, že disciplinárne obvinená v bode 1/ formulovala pokyn nasledovného znenia: „1/ Priprav rozsudok na exp. a predlož na e-podpis“. V bode 2/ formulovala pokyn: „2/ Doruč rozsudok do vlastných rúk - PZ žalobkyne , PZ žalovaného“ a v bode 3/ nariadila realizáciu úkonov smerujúcich k rekonštrukcii súdneho spisu v predmetnej veci („3/ [.
. .] ad 1) podľa § 198 vyhlášky MS SR č. 534/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku OBRATOM realizuj úkony súvisiace s rekonštrukciou spisu - vydaj U o začatí rekonštrukcie - postupuj podľa dokumentov v elektr. súdnom spise (ap. Register), ad 2) v prípade odvolania postupuj podľa § 373 a nasl. C. s. p.“. Z odtlačku pečiatky o dôjdení pokynu kancelárii vyplýva, že tento bol kancelárii doručený dňa 03.09.2024 a v ten istý deň bol vypravený aj samotný rozsudok právnym zástupcom strán sporu.
Z nadväzujúcich elektronických doručeniek je zrejmé, že právnej zástupkyni žalobcu bol rozsudok vo veci doručený dňa 04.09.2024 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 19.09.2024. Uvedené skutočnosti - pri vykonávaní listinných dôkazov - disciplinárne obvinená žiadnym spôsobom nespochybnila, ani nenamietala.
54. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností mal disciplinárny súd z vykonaných dôkazov za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Znaky disciplinárneho previnenia, za ktorý bola disciplinárne obvinená uznaná vinnou výrokom tohto rozhodnutia naplnila tým, že písomné znenie predmetného rozsudku nevyhotovila v zákonnej lehote (§ 223 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého „Rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak“), t. j. do 21.03.2022 (vrátane), a preto bola k 22.03.2022 v omeškaní so splnením tejto zákonnej povinnosti, čím ku dňu 22.03.2022 naplnila všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty. K formálnej reparácii tohto stavu došlo zo strany disciplinárne obvinenej až k 03.09.2024, keď dňa 03.09.2024 bol kancelárii súdu doručený jej pokyn aj s rozsudkom vo veci na expedovanie stranám sporu - k tomu pozri aj bod 53. tohto rozhodnutia vyššie. Tu potom disciplinárny súd dopĺňa, že
skutok, ktorého sa disciplinárne obvinená dopustila a z ktorého bola uznaná vinnou spočíval v porušení povinnosti vyhotoviť rozsudok vo veci do 21.03.2022 (vrátane), keď márnym uplynutím zákonnej lehoty na jeho vyhotovenie bol skutok dokonaný a boli naplnené znaky príslušnej skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia. Časový úsek vymedzený vo výroku tohto rozhodnutia („ho písomne nevyhotovila odo dňa 22. marca 2022 do dňa 2. septembra 2024“) je špecifikáciou skutku v tom zmysle, kedy sa dostala disciplinárne obvinená do omeškania (prvý deň po uplynutí zákonnej lehoty na písomné vypracovanie rozsudku - 22.03.2022) a kedy reálne svoju povinnosť - na základe vykonaného dokazovania - splnila (03.09.2024).
55. V tejto súvislosti disciplinárny súd dopĺňa, že z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by disciplinárne obvinená požiadala predsedu Okresného súdu G. F., resp. predsedníčku S. súdu G. F.. o predĺženie lehoty na písomné vypracovanie sporného rozsudku.
Priamo disciplinárne obvinená v rámci svojej výpovede pred disciplinárnym súdom dňa 23. septembra 2024 uviedla, že o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku vo veci tvoriacej predmet tohto konania nepožiadala. Dôkaz, ktorý by preukazoval opak, v disciplinárnom konaní vykonaný nebol a účastníkmi konania ani nebol navrhnutý. Z tohto dôvodu potom došlo k naplneniu skutkovej podstaty prvým dňom po uplynutí príslušnej zákonnej lehoty na uskutočnenie tohto úkonu zo strany disciplinárne obvinenej (k tomu pozri bod 54. vyššie) a nie k inému dňu - na základe predĺženej lehoty, ktorú by mala na splnenie tejto povinnosti určenú predsedom súdu.
56. Najvyšší správny súd sa musel v ďalšom vysporiadať s tým, či prípadná „strata“ súdneho spisu vo veci sp. zn. 23Cpr/6/2019 akýmkoľvek spôsobom dopadá - v skutkových okolnostiach veci - na právnu zodpovednosť disciplinárne obvinenej, keď dospel k záveru, že tomu tak nie je. 57.
Najvyšší správny súd poukazuje v uvedenom kontexte na to, že disciplinárne obvinená v priebehu disciplinárneho konania uviedla, že o tom, že sporný rozsudok nenapísala, resp. že sa spis stratil, sa dozvedela až v januári 2024 (t. j. necelé dva roky po tom, čo už mal byť rozsudok napísaný). Túto skutočnosť nemohol disciplinárny súd akceptovať ako okolnosť dopadajúcu na jej zodpovednosť, príp. vylučujúcu protiprávnosť jej konania, keďže ak aj k strate príslušného súdneho spisu došlo, v prípade, že by k vyhotoveniu písomného znenia rozsudku pristúpila v zákonnej lehote, nepochybne by - ako zákonná sudkyňa konajúca vo veci - musela zistiť, že tento sa stratil. Ak by potom disciplinárne obvinená pristúpila k splneniu si zákonnej povinnosti riadne a včas, musela by zistiť - už v danom čase (počas plynutia 30- dňovej lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku) - že je potrebné realizovať úkony smerujúce k rekonštrukcii spisu. V posudzovanej veci je zrejmé, že disciplinárne obvinená k rekonštrukcii spisu pristúpila viac ako dva roky po tom, čo jej márne uplynula lehota na splnenie zákonnej povinnosti písomne vyhotoviť rozsudok vo veci, t. j. v čase, keď už znaky disciplinárneho
previnenia naplnila (a fakticky aj po vyhotovení samotného rozsudku - k tomu pozri aj bod 58. tohto rozhodnutia nižšie). Vzhľadom na túto skutočnosť bolo irelevantné, kto daný spis stratil, keďže disciplinárne obvinená ako zákonná sudkyňa, ktorá má povinnosť so spisom pracovať v čase vyhotovovania rozhodnutia a ten odovzdať kancelárii pre expedovanie rozhodnutia, tak neurobila.
58. Sekundárne je potrebné poukázať na to, že disciplinárne obvinená rozsudok vo veci bola schopná a spôsobilá vyhotoviť aj bez samotného súdneho spisu, a preto jej nič nebránilo v tom, aby k tomuto kroku pristúpila skôr - a to aj keby k rekonštrukcii súdneho spisu pristúpila až dodatočne - fakticky tak, ako k tomu nakoniec aj v súdenej veci došlo. Z pokynu disciplinárne obvinenej totiž vyplýva, že rozsudok vo veci vedela vyhotoviť aj bez súdneho spisu.
Podľa jej vlastného pokynu totiž najskôr dala expedovať stranám sporu rozsudok vo veci a až v ďalšom kroku iniciovala realizáciu rekonštrukcie súdneho spisu (k tomu pozri aj bod 53. tohto rozhodnutia). 59. Tu potom najvyšší správny súd dopĺňa, že disciplinárne obvinená sama uviedla, že rozsudok vo veci už mala „z polovice“ napísaný a uložený v počítači pred pojednávaním vo veci (17. február 2022), ako aj to, že išlo o relatívne ľahkú vec, čo tiež naznačuje, že samotný rozsudok bolo možné vo veci vyhotoviť aj bez súdneho spisu, k čomu disciplinárne obvinená napokon aj pristúpila. 60. Ďalšia obhajobná línia disciplinárne obvinenej sa týkala toho, že o tom, že rozsudok vo veci nemá napísaný, sa dozvedela až v januári 2024, o tejto skutočnosti do tohto času nevedela, keďže na to nebola upozorňovaná zo strany vedenia súdu, resp. príslušných zamestnancov. Uvedená vec sa nenachádzala ani v zoznamoch nenapísaných rozhodnutí, ktoré sa - zo strany vedenia súdu - mesačne predkladali sudcom ako avízo o nesplnení si príslušnej povinnosti.
61. K tomuto disciplinárny súd uvádza, že aj táto obhajoba disciplinárne obvinenej musela byť vyhodnotená ako právne irelevantná. Povinnosť písomne vyhotoviť rozsudok v zákonnej lehote je výslovnou povinnosťou sudcu ex lege a neviaže sa na upozornenia, výzvy, ani pripomienky, príp. iné úkony zo strany vedenia, resp. správy súdu alebo akýchkoľvek iných osôb. Je nesporné, že tieto úkony majú svoj význam, keďže sú prejavom riadneho plnenia si povinností zo strany príslušných subjektov (najmä predsedov súdu v otázkach dohľadu nad činnosťou sudcov), nie je však možné vnímať ich ako právny základ pre realizáciu určitej povinnosti sudcu, ktorá sa v skutočnosti viaže na zákonné vymedzenie.
A contrario, absencia takéhoto upozornenia, výzvy a pod. zo strany vedenia súdu, príp. iného príslušného zamestnanca súdu, nezbavuje sudcu povinnosti splniť si zákonnú povinnosť riadne a včas tak, ako mu to ukladá všeobecne záväzný právny predpis.
62. Ak potom disciplinárne obvinená tvrdila, že vedenie súdu, príp. ani iný príslušný zamestnanec súdu ju neupozornil na nenapísané rozhodnutie, toto žiadnym spôsobom nedopadá na právnu - a teda aj disciplinárnu - zodpovednosť disciplinárne obvinenej (ako sudkyne) písomne vyhotoviť vyhlásený rozsudok v zákonnej lehote 30 dní, príp. v predĺženej lehote (k čomu však v podmienkach súdenej veci nedošlo).
63. Obdobne súd vyhodnotil aj tú argumentáciu disciplinárne obvinenej, ktorá sa týkala toho, že ani strany sporu písomné vyhotovenie rozsudku neurgovali, nepodali sťažnosť v tomto smere a pod. Tak, ako absencia výzvy predsedu súdu, príp. iného zamestnanca súdu na nenapísané rozhodnutie nezbavuje zákonného sudcu riadne si túto povinnosť splniť (a teda aj včas), rovnako ani „nečinnosť“ strany sporu, ktorá doručenie písomného rozhodnutia neurguje po uplynutí lehoty na jej písomné vyhotovenie, nedopadá na právnu zodpovednosť sudcu túto povinnosť si riadne splniť. Naopak, výzva predsedu súdu smerujúca k tomu, že určité rozhodnutie nebolo zo strany sudcu napísané včas, ako aj urgovanie, príp. sťažnosť strany sporu v tomto smere, je negatívnym následkom porušenia zákonnej povinnosti sudcu. Za žiadnych okolností potom uvedené skutočnosti nie je možné právne hodnotiť ako okolnosti zbavujúce sudcu deliktuálnej zodpovednosti za predmetný skutok.
64. Disciplinárny súd nemohol napokon prisvedčiť ani tvrdeniu disciplinárne obvinenej o tom, že by ju zodpovednosti - v podmienkach súdenej veci - mala zbavovať jej pracovná preťaženosť. Tento argument nebol pre vec relevantný z dôvodu, že sa jej nevytýkala všeobecná (absolútna) nečinnosť v určitých veciach, ale to, že v jednej konkrétnej veci nevyhotovila písomné znenie rozsudku v zákonnej lehote. Obrana disciplinárne obvinenej preťaženosťou sa pritom javí ako irelevantná aj z dôvodu, že v rámci svojich vyjadrení v priebehu disciplinárneho konania opakovane uviedla, že rozsudok vo veci sp. zn. 23Cpr/6/ 2019 nevyhotovila skôr z dôvodu, že sa o tom, že tento ešte nevypracovala, dozvedela až v januári 2024. Z toho teda vyplýva, že od marca 2022 do januára 2024 bola - podľa vlastného vyjadrenia disciplinárne obvinenej - dôvodom pre nevypracovanie predmetného rozsudku nie jej pracovná vyťaženosť, resp. preťaženosť, ale to, že sama [údajne] nevedela o tom, že predmetné rozhodnutie má písomne vypracovať a že toto sa dozvedela až v januári 2024.
65. Ak disciplinárne obvinená - napriek tomu - v súvislosti so skutkom namietala, že mala neprimerane veľký počet vecí v súdnom oddelení; že pracovná záťaž sudcov nie je rovnomerná, resp. že z dôvodov personálnych zmien v rámci oddelenia, nebola schopná venovať sa plnohodnotne vždy len práci sudcu, keď musela niekedy vykonávať aj úkony, ktoré by inak mala realizovať administratíva/vyšší súdny úradník, čo vedie k prieťahom v konaní, tieto okolnosti boli v súdenej veci - z hľadiska jej disciplinárnej zodpovednosti za príslušný skutok - materiálne bezvýznamné. Na tomto nič nemení ani okolnosť, že vedenie súdu opakovane upozorňovala na svoju pracovnú záťaž a na to, že nie je schopná vo všetkých veciach rozhodovať bez zbytočných prieťahov, t. j. uskutočňovala notifikačné úkony podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch - („Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.“), keď však orgány správy súdu nápravné opatrenia - napriek tomu - neprijali.
Z uvedených dôvodov musela disciplinárne obvinená - podľa vlastného vyjadrenia - opakovane namietať dodatky k Rozvrhu práce S. súdu G. F.. Tak notifikácie podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, ako aj námietky proti dodatkom k rozvrhu práce podľa predchádzajúcej vety mal pritom disciplinárny súd z listinných dôkazov za preukázané.
66. Aj keby argumentácia disciplinárne obvinenej o kumulácii povinností, resp. o jej pracovnej preťaženosti (z akýchkoľvek dôvodov) bola vecne správna, v podmienkach súdenej veci táto nemá povahu účinnej obrany. K obdobným argumentom sa už disciplinárny súd vyjadril napr. v rámci rozhodnutia vo veci sp. zn. 33D/19/2022, kde uviedol, že „Riešenie kolízie povinností, ktorá vzniká pri nadmernom počte pridelených vecí alebo pri kolízii povinností, je [.
. .] v konečnom dôsledku výsledkom pomerovania (váženia) záujmov, ktoré odôvodňujú, aby sudca konal práve v určitej veci, a to aj na úkor iných vecí. Sudca tak musí konať v takých veciach, na ktorých je „väčší záujem“ než na iných. Samozrejme, posúdenie otázky, na čom je väčší záujem, nemôže byť vecou ľubovôle sudcu. To, že na konaní v určitej veci je väčší záujem než na konaní v inej, môže byť odôvodnené samotným zákonom, ak ustanoví, že určité veci sú dôležitejšie než iné; môže tak urobiť výslovne alebo napríklad aj určením lehôt na vybavenie takejto veci. Ak zákon takúto úpravu neobsahuje, musí byť vyšší záujem na veci odôvodnený zmysluplnými (racionálnymi) kritériami vychádzajúcimi z hodnotového nastavenia právneho poriadku. Takými kritériami môžu byť najmä kritériá predmetu konania, ktoré uplatňuje ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tieto kritériá rozoznávajú
veci s bežnou rýchlosťou konania, veci s osobitnou rýchlosťou konania a veci s mimoriadnou rýchlosťou konania (tzv. posudzovanie veci z hľadiska ich významu pre účastníka - stranu). [. . .]“ 67. V tu súdenej veci potom nie je možné opomenúť, že nečinnosti sa disciplinárne obvinená nedopustila tým, že v určitej veci, príp. v určitých veciach nekonala vôbec (toto sa jej nevytýka), ale tým, že v jednej konkrétnej veci vyhlásila meritórne rozhodnutie - rozsudok (dňa 17.02.2022), ktorý však následne písomne v zákonnej lehote nevyhotovila.
68. Disciplinárny súd naviac v tomto kontexte poukazuje na iné rozhodnutie najvyššieho správneho súdu, a to vo veci sp. zn. 31D/9/2021, kde súd rovnako posudzoval právnu povahu nesplnenia rovnakej povinnosti ako tomu bolo v súdenej veci, a to nesplnenie povinnosti písomne vyhotoviť vyhlásený rozsudok riadne a včas [z dôvodov pracovnej záťaže sudcu, resp. iných jeho pracovných povinnosti - fakticky obdobne, ako tomu bolo aj v súdenej veci (k tomu pozri napr. bod 30. tohto rozhodnutia vyššie)]. Najvyšší správny súd v rozhodnutí vo veci sp. zn. 31D/9/2021 uviedol: „Disciplinárne obvinená počas konania opakovane zdôrazňovala, že pracuje takmer nepretržite, aj počas voľných dní a dovoleniek. K tomu však treba poznamenať, že to, čo sa jej v prerokúvanej veci vytýka, nie je skutočnosť, že by pracovala málo, že by nevybavovala dostatočný počet vecí, že by nekonala vo všetkých veciach a pod.
Predmetom tohto konania je konkrétny skutok, ktorý spočíva v nesplnení jednej konkrétnej povinnosti v jednej konkrétnej veci - písomné vyhotovenie už vyhláseného rozsudku. Ako už bolo zdôraznené, táto povinnosť bola natoľko dôležitá, že pred ňou nebolo možné uprednostniť rutinné úkony v iných veciach. Podstata disciplinárneho previnenia disciplinárne obvinenej
tak nespočíva v nedostatočnom pracovnom nasadení vo všeobecnosti, ale v nesprávnom uprednostnení iných úkonov na úkor písomného vyhotovenia už vyhláseného rozsudku.“ [pozn.: zvýraznenie textu pridané disciplinárnym súdom] 69. Naviac, nebolo možné odhliadnuť od toho, že ani samotná povaha sporu, v ktorom sa disciplinárne obvinená porušenia svojich povinností dopustila, nemá všeobecnú povahu.
Ide totiž o spor týkajúci sa náhrady mzdy žalobkyne, a teda o spor pracovnoprávnej povahy, t. j. predmet konania sa týkal/mohol týkať vo svojej podstate živobytia účastníka konania/strany sporu. Nepochybne teda išlo o vec, ktorá musela mať v rámci pracovných úkonov disciplinárne obvinenej prioritné postavenie.
70. Vo veci sp. zn. 32D/17/2021 najvyšší správny súd (a to aj odkazom na ďalšie rozhodnutia disciplinárneho súdu) prezentoval kategórie vecí, ktorú musia mať prednosť v rámci ich vybavovania v kontexte iných vecí. Konkrétne, vychádzajúc zo skoršej rozhodovacej praxe najvyššieho správneho súdu (sp. zn. 33D/19/2021 zo 6. júla 2022), disciplinárny senát (vo veci sp. zn. 32D/17/2021) uviedol - „[.
. .] za prednostné alebo prioritné veci považoval (i) veci tzv. lehotované (veci, pri ktorých zákonodarca stanovil presnú lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť); (ii) veci, ktorých prednosť vyplýva z ich povahy (veci majúce potenciál zasahovať do existenčných potrieb účastníkov resp. do ich špecifickej osobnej sféry ako sú veci rodinné, poručnícke, pracovnoprávne, veci týkajúce sa maloletých, sociálneho zabezpečenia a pod.); (iii) veci, v ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval prieťahy v konaní resp. uložil súdu povinnosť konať; (iv) veci, v ktorých účastník konania adresoval súdu opodstatnenú sťažnosť; (v) veci, ktorých individuálna povaha opodstatňuje ich prednosť (napr. vysoký vek účastníka; obzvlášť trýznivá situácia účastníka a pod.); (vi) veci, v ktorých možno identifikovať vyšší verejný záujem (napr. veci so širším spoločenským dopadom); (vii) veci staršie v porovnaní s vecami neskoršieho nápadu [.
. .]“. 71. Iný senát disciplinárneho súdu v rámci rozhodnutia vo veci sp. zn. 31D/11/2021 rovnako poukázal na potrebu preferenčného vybavovania sporov pracovnoprávnej povahy, keď skonštatoval, že „Vo veci sp. zn. [. . .] bol predmetom konania nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Podľa judikatúry ústavného súdu, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva, musia súdy takýmto konaniam venovať osobitnú starostlivosť (porov. rozsudok veľkej komory z 27. júna 2000, Frydlender proti Francúzsku, sťažnosť č. 30979/96, podobne rozsudok z 3. októbra 2006, Kuril proti Slovensku, sťažnosť č. 63959/00).“.
72. Pozornosti súdu v posudzovanej veci pritom neušlo, že ak bola žaloba vo veci sp. zn. 23Cpr/6/2019 na súd doručená dňa 12.08.2019 (bod 1. rozsudku vo veci) a rozsudok bol vyhlásený dňa 17.02.2022 (t. j. 2,5 roka od nápadu veci), obdobný časový úsek uplynul aj od vyhlásenia rozsudku vo veci po jeho doručenie žalobkyni (k čomu došlo dňa 04.09.2024), t. j. celkové prvoinštančné konanie od jeho začatia po doručenie rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyni trvalo cca päť rokov, čo - najmä vzhľadom na povahu veci - nie je možné považovať za primeranú dĺžku súdneho konania. Takýto časový úsek na písomné vyhotovenie rozsudku je potom o to neprijateľnejší, že sama disciplinárne obvinená mala za to, že sa nejednalo o právne náročnú vec (k tomu pozri aj bod 8. tohto rozhodnutia).
73. Ak disciplinárne obvinená poukazovala na to, že opakovane vo svojich vyjadreniach k sťažnostiam upozorňovala predsedu súdu podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, k tomu disciplinárny súd poukazuje na rozhodnutie iného disciplinárneho senátu vo veci sp. zn. 32D/ 21/2021, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk s rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - č. 50/2023), podľa ktorého „Ustanovenie § 30 ods. 4 zákona č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov síce ukladá sudcovi povinnosť upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí (ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov), tento inštitút však nemožno sám o sebe vnímať ako prostriedok zbavenia sudcu zodpovednosti za prieťahy spôsobené nesprávnou organizáciou práce.“. Ak teda disciplinárne obvinená nesprávne vyhodnotila okolnosti súdenej veci a písomnému vyhotoveniu vyhláseného rozsudku vo veci pracovnoprávnej povahy - napriek zákonnej úpravy lehoty, kedy má toto byť uskutočnené - nepripísala prioritnú povahu, toto je nesporne možné považovať za zložku nesprávnej organizácie práce a v tomto kontexte
potom ani mnohopočetné upozornenia podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch jej disciplinárnu zodpovednosť za predmetný skutok nevylučujú. 74. Ak disciplinárne obvinená v priebehu konania prezentovala obhajobu, že písomné vyhotovenie rozhodnutia považuje v okolnostiach plnenia si svojich pracovných povinností - pri pracovnom zaťažení, ktoré má - za najmenší zásah do práv strán sporu, s týmto sa disciplinárny súd nemohol stotožniť. Naopak, je nesporné, že prvoinštančné konanie je riadne skončené až momentom doručenia rozhodnutia účastníkovi/strane sporu, keďže až od tohto časového úseku mu plynie lehota na podanie opravného prostriedku proti predmetnému rozhodnutiu (ak je prípustný). Potreba včasného vyhotovenia a expedovania rozhodnutia v zákonom stavenej lehote (príp. v predĺženej lehote) teda nie je „iba“ procesnou povinnosťou sudcu, ako ani samoúčelným inštitútom obsiahnutým v procesnom kódexe, ale ide o zákonný nástroj zabezpečujúci riadnu realizáciu (ústavných) práv strán sporu, a to osobitne v kontexte ich práva na účinnú súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces. Čím neskôr sa totiž dostane do ich dispozície (právnej sféry) rozhodnutie prvoinštančného súdu vo veci, tým neskôr
majú možnosť využiť nadväzujúce opravné prostriedky a tým neskôr dochádza k možnému právoplatnému skončeniu veci. Toto potom znamená celkové predlžovanie konania vo veci. Nesplnenie zákonnej povinnosti písomne vyhotoviť rozsudok v určenej lehote, resp. podstatné oneskorenie s plnením tejto povinnosti, má preto potenciál dopadať na práva účastníka konania/strany sporu obdobne ako absolútna nečinnosť súdu v konkrétnej veci.
75. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom disciplinárny súd nemohol dospieť k inému záveru ako k tomu, že disciplinárne obvinená svojím konaním - z nedbanlivosti (§ 115 a § 115a zákona o sudcoch) - znaky disciplinárneho previnenia, z ktorého bola uznaná za vinnú výrokom tohto rozhodnutia, naplnila. Ani jej pracovná zaťaženosť, príp. preťaženosť (ak by aj objektívne existovala) ju v tomto zmysle v tejto konkrétnej veci disciplinárnej zodpovednosti nezbavujú, keďže táto by bola relevantná primárne v prípade, ak by jej disciplinárny navrhovateľ kládol za vinu systematickú nečinnosť (spôsobenú napr. práve nesprávnym vážením hodnoty vecí z hľadiska ich priorít a pod.). Naopak, ani prípadná pracovná preťaženosť disciplinárne obvinenej (a to bez ohľadu na to, že súd týmto rozhodnutím nepotvrdzuje a ani nevyvracia, že tomu tak je), ju nemôže zbaviť povinnosti a nadväzujúcej zodpovednosti písomne vyhotoviť už vyhlásený rozsudok, a to osobitne v pracovnoprávnej veci spojenej s peňažným nárokom žalobkyne (ako zamestnankyne žalovaného) v zákonom stanovenej lehote, k čomu v súdenej veci preukázateľne nedošlo.
76. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v zhode s disciplinárne obvinenou, najvyšší správny súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako túto uskutočnila disciplinárna navrhovateľka, keď disciplinárne obvinená svojím konaním nenaplnila znaky disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch (b) správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania a o úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov).
Vlastné porušenie povinnosti písomne vyhotoviť rozhodnutie vo veci nie je možné kvalifikovať ako správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o úsilí ukončiť súdne konanie (spravodlivo) a bez zbytočných prieťahov, keď nenapísanie písomného rozhodnutia včas je bez ďalšieho porušením zákonnej povinnosti sudcu (ako dokonaný skutok) a nie je to teda „len“ správanie, ktoré by vzbudzovalo oprávnené pochybnosti o vyvolávaní prieťahov v
konaní. 77. Najvyšší správny súd protiprávne konanie disciplinárne obvinenej právne kvalifikoval ako disciplinárne previnenie (t .j. nie ako závažné disciplinárne previnenie), keď - hoci ide o vec pracovnoprávnej povahy a k písomnému vyhotoveniu rozsudku v konaní sp. zn. 23Cpr/6/2019 došlo dlhší časový úsek po jeho vyhlásení - predmetom konania bola náhrada mzdy žalobkyne iba za jeden kalendárny mesiac, a to v sume 1.384,62 Eur (brutto) a prísl., t. j. nominálna suma tvoriaca predmet konania per se neodôvodňovala kvalifikáciu skutku ako závažného disciplinárneho previnenia.
Rovnako súd prihliadal na to, že disciplinárne obvinená vo veci rozhodla na prvom pojednávaní, čím zabránila potrebe nariaďovať ďalšie pojednávania, ktoré by vo svojej podstate tiež mohli viesť k ďalšiemu predlžovaniu konania vo veci, a tak aj ku kvalifikácii skutku ako závažného disciplinárneho previnenia (k tomu pozri § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch - závažným disciplinárnym previneným je b) konanie uvedené v odseku 1 okrem konania uvedeného v písmenách c) a d), ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená).
78. Súd ďalej - v uvedenom kontexte - prihliadal aj na to, že samotné súdne konanie vo veci, v ktorej sa disciplinárne obvinená dopustila protiprávneho konania, trvalo od jeho začatia po vyhlásenie rozsudku cca 2,5 roka (a v súhrne cca 5 rokov - do doručenia prvoinštančného rozhodnutia vo veci stranám sporu), keď za závažné disciplinárne previnenie za podobný skutok považoval iný disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu (sp. zn. 31D/11/2021) situáciu, kedy celková doba súdneho konania v pracovnoprávnom spore bola viac ako 10 rokov, pričom disciplinárne obvinený v nej - rovnako ako v súdenej veci - nevyhotovil v zákonnej lehote rozsudok - avšak bol tiež absolútne nečinný po dobu cca 56 mesiacov a následne rozsudok písomne nevyhotovil cca 8 mesiacov od jeho vyhlásenia.
Vzhľadom na to, že v súdenej veci došlo k rozhodnutiu predmetného sporu relatívne skoro po nápade veci na súd, ako aj prihliadajúc na to, že disciplinárne obvinenej sa v tomto konaní nevytýka (absolútna) nečinnosť, ale pochybenie spojené s nesplnením si povinnosti vyhotoviť rozsudok včas, prihliadajúc aj na okolnosti uvedené v bode 77. tohto rozsudku, súd konanie disciplinárne obvinenej kvalifikoval tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Rovnako súd zohľadnil, že zo strany disciplinárne obvinenej išlo - v rozsahu podaného disciplinárneho návrhu - len o jeden skutok a nie o opakované, resp. viacnásobné porušenie danej povinnosti.
V. Disciplinárne opatrenie
79. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadal najvyšší správny súd najmä na povahu skutku, resp. povahu porušenej povinnosti (§ 117 ods. 6 zákona o sudcoch), keď je zrejmé, že písomné vyhotovenie a následné expedovanie vyhláseného rozhodnutia vo veci - v zákonnej lehote - musí byť vnímané ako základná povinnosť sudcu. Ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil disciplinárny súd to, že protiprávneho konania sa disciplinárne obvinená dopustila v pracovnoprávnej veci, ktorá musí byť nepochybne vnímaná ako preferenčná (prioritná). Nemohlo byť pritom neprihliadnuté aj na samotný časový úsek, o ktorý došlo k prekročeniu zákonnej lehoty na vyhotovenie písomného znenia rozsudku (viac ako dva roky), keď tieto skutočnosti v súhrne bez ďalšieho vylučovali, aby bolo disciplinárne obvinenej uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. a) napomenutie. 80. Zároveň však prihliadajúc na spôsob konania, následok protiprávneho konania a mieru zavinenia disciplinárne obvinenej (§ 117 ods. 6 zákona o sudcoch), súd vyhodnotil, že primeraným disciplinárnym opatrením bude zníženie funkčného platu disciplinárne obvinenej o 30% na dobu jedného mesiaca. Osobitne pritom prihliadal na to, že v podmienkach súdenej veci žalobkyni, resp. stranám sporu žiadne osobitné následky spojené s oneskoreným vyhotovením rozsudku vo veci nevznikli, keď tento bol vo svojej podstate zamietajúci a teda na základe neho by žalobkyni nárok na plnenie zo strany žalovaného ani nemohol priamo vzniknúť ani v prípade, ak by sa žalovaný proti rozsudku neodvolal. Rovnako, žalobkyňa proti rozsudku odvolanie nepodala, čím vyhotovenie a expedovanie rozsudku po uplynutí zákonnej lehoty fakticky nemalo za následok celkové predĺženie konania vo veci samej. Ak by žalobkyňa odvolanie podala, následok pochybenia disciplinárne obvinenej by bol závažnejší, keďže v takom prípade by celková dĺžka konania vo veci bola z dôvodov na strane disciplinárne obvinenej predĺžená o cca dva roky. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že disciplinárne obvinená sa protiprávneho konania dopustila z nedbanlivosti, úmysel jej preukázaný nebol a disciplinárne previnenie spáchala omisívnym konaním, t. j. nie aktívnym konaním porušujúcim zákon.
81. Pri ukladaní postihu, disciplinárny senát prihliadal aj na doterajšiu rozhodovaciu prax najvyššieho správneho súdu v obdobných veciach (napr. sp. zn. 32D/23/2022 - šesť skutkov - nenapísané rozhodnutia v zákonnej lehote, avšak s kratším prekročením zákonnej lehoty: 50% na obdobie troch mesiacov; sp. zn. 33D/16/2021 - jeden skutok - nečinnosť v trvaní cca 1 roka: 30 % na obdobie 3 mesiacov - a i.) a - zároveň - neprihliadal na skoršie postihy disciplinárne obvinenej (ako znaky recidívy, resp. ako priťažujúce okolnosti), keď na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky (zahladenie a i.).
VI. Záver
82. O trovách disciplinárneho konania rozhodne predseda senátu samostatným uznesením. 83. Toto rozhodnutie prijal disciplinárny senát pomerom hlasov 5 : 0 (§ 35 ods. 2 DSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. októbra 2024