33D/7/2021

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a prísediacich sudcov prof. JUDr. Tomáša Strémyho, PhD. a doc. JUDr. Mariána Gibu, PhD., v disciplinárnom konaní vedenom na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti disciplinárne obvinenému: S.. K. S., nar. XX. R. XXXX, trvalo bytom R.. Ľ.. F. XXXX/X, XXX XX Ž.X., sudca Krajského súdu v Ž. s prerušeným výkonom funkcie sudcu, pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, na ústnom pojednávaní dňa 21. októbra 2022, takto

rozhodol:

Odôvodnenie

I. Disciplinárny návrh

2. Návrh vo veci odôvodnil tým, že disciplinárne obvinený „1. ako predseda senátu a sudca spravodajca vo veci vedenej na Krajskom súde v Ž. pod sp. zn. 5Co/251/2016 porušil povinnosti sudcu uvedené v ustanovení § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, keď dňa 23. augusta 2016 verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok, tento ale písomne nevypracoval a neodoslal v zákonnej 30-dňovej lehote od jeho vyhlásenia a ani v lehote predĺženej podpredsedníčkou súdu do 31. októbra 2016, ale rozsudok Krajského súdu v Ž. sp. zn. 5Co/251/2016 zo dňa 23. augusta 2016 odoslal na Okresný súd Ž. dňa 8. decembra 2016, ktorému bolo toto rozhodnutie doručené dňa 9.decembra 2016, 2. ako predseda senátu a sudca spravodajca vo veci vedenej na Krajskom súde v Ž. pod sp. zn. 5Co/364/2017 porušil povinnosti sudcu uvedené v ustanovení § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, keď v uvedenej veci nekonal, hoci bol povinný konať, a to v obdobiach od 11. decembra 2017 až do dňa 5. februára 2018, kedy spis na žiadosť Okresného súdu Ž.X_ zaslal

3. Podľa navrhovateľa disciplinárne obvinený na tomto skutkovom základe zavinene porušil povinnosti sudcu v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov. Vychádzajúc z uvedeného minister spravodlivosti navrhol disciplinárne obvineného uznať za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a navrhol mu uložiť disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch, a to zníženie funkčného platu o 10 % na obdobie jedného mesiaca.

októbra 2016. Podpredsedníčka súdu predĺžila lehotu do 31. októbra 2016. Navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie bolo z Krajského súdu v Ž. expedované až dňa 8. decembra 2016. Podľa názoru navrhovateľa prieťahy od 31. októbra 2016 do 8. decembra 2016 boli výlučne spôsobené disciplinárne obvineným ako predsedom senátu a sudcom spravodajcom, ktorý nerešpektoval zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého bol povinný rozsudok vyhotoviť a odoslať do dňa 31. októbra 2016.

Následne po vrátení spisu nekonal v období od 14. februára 2018 do 9. októbra 2018, kedy dal pokyn na doručenie vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 4. októbra 2018 právnemu zástupcovi žalovaného a následne vo veci nekonal od predloženia veci spisovou kanceláriou dňa 22. októbra 2018 do dňa 11. marca 2019, kedy vo veci nariadil pojednávanie.

apríla 2019. Tiež doplnil, že vec vedená pôvodne na Okresnom súde Ž. pod sp. zn. 6C/115/ 2012 bola už v dôsledku odvolania predložená krajskému súdu tretíkrát (5Co/773/2014, 5C0/ 251/2016, 5C0/364/2017), pričom prvýkrát krajský súd rozhodol o odvolaní žalovaného po 12 mesiacoch, druhýkrát po 7 mesiacoch a tretíkrát po viac ako 21 mesiacoch ešte nerozhodol.

9. V návrhu navrhovateľ odkázal na vyjadrenie disciplinárne obvineného k podnetu na začatie disciplinárneho konania, podľa ktorého existovali špecifické dôvody na oneskorené vytýčenie pojednávania. Ako dôvody disciplinárne obvinený uviedol, že je pracovne zaťažený, keďže popri senátnej agende pôsobí ako podpredseda súdu a pracuje v revíznej komisii. Vec chcel vraj ukončiť do decembra 2018, no v rámci prípravy pojednávania bolo zistené, že jeden zo svedkov, ktorých prikázal vypočuť najvyšší súd, mal byť podmienečne prepustený na slobodu. Keďže nechcel zvyšovať náklady na eskort svedka, rozhodol sa ešte mesiac, dva počkať.

Na túto obhajobu disciplinárne obvineného navrhovateľ reagoval, že disciplinárne obvinený nenamietal, že by prieťahy vznikli z dôvodu nedostatočného personálneho alebo materiálneho zabezpečenia na strane súdu, takisto nespomína, že by upozorňoval predsedníčku súdu na neprimeraný počet pridelených vecí.

K splneniu lehoty na podanie disciplinárneho návrhu navrhovateľ vo vzťahu k prvému skutku uviedol, že lehotu je potrebné posudzovať podľa zákona o sudcoch účinného do 30. júna 2017, pričom objektívna štvorročná lehota uplynie dňa 1. novembra 2020.

II. Vyjadrenie disciplinárne obvineného

13. Namietal, že sa snažil vždy pracovať čestne, zodpovedne a vždy mu záležalo na tom, aby vybavoval veci v rozumnom časovom horizonte. Od 1. januára 2018 vykonával aj funkciu podpredsedu Krajského súdu v Ž., zároveň bol aj členom revíznej komisie, ktoré mu zabrali veľa časového priestoru. Napriek tomu, aj za cenu úbytku svojho mimopracovného voľného času, pracoval ako sudca a predseda senátu s minimálnym počtom nevybavených vecí.

15. V súvislosti s druhým skutkom uviedol, že časové údaje, ktoré uvádza minister v návrhu v zásade nerozporuje. Je však presvedčený, že vzhľadom na všetky ďalšie okolnosti, nejde o taký prieťah v konaní, ktorý by zakladal jeho disciplinárnu zodpovednosť. Poukázal na rozhodnutie disciplinárneho senátu vo veci sp. zn. 2Ds/2/2014 zo dňa 16. marca 2016, z ktorého vyplýva okrem iného, že zavinené prieťahy v konaní nemožno striktne vymedziť obdobím, kedy vec napadla na súd a až do doby, kedy sudca vo veci spravil prvý úkon, resp. kedy vytýčil termín pojednávania, ale je potrebné zaoberať sa aj skutočnosťou, ako bol sudca spravodajca v tom ktorom období, kedy mu vec bola pridelená, zaťažený, teda koľko mal vecí pridelených v senáte, akého boli tieto veci charakteru, či mu napadli veci, ktoré zo zákona a z pohľadu etiky sudcu majú zákonite prednosť. Takýmito vecami sú všetky neodkladné opatrenia, o ktorých zo zákona je nutné rozhodovať v určených prísnych lehotách, ďalej sú to veci týkajúce sa starostlivosti súdu o maloleté deti, všetky druhy výživného, pracovnoprávne spory, ako aj veci,

16. Vec sp. zn. 5Co/364/2017, ktorá napadla na odvolací súd 11. decembra 2017, po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu najvyšším súdom, ako dovolacím súdom, je podľa jeho názoru mimoriadne náročná po stránke právnej, ako aj skutkovej.

Práve v tomto období začali členovia revíznej komisie, ktorej bol členom, vykonávať rozsiahlu revíziu reštančných vecí na Okresnom súde Čadca. Túto prácu musel zvládať popri práci v senáte a popri vybavovaní náročnej agendy podpredsedu krajského súdu, ktorý mal na starosti sťažnosti, prešetrovanie vybavenia sťažností týkajúcich sa civilných vecí, podnetov a pod. Vzhľadom na dovolenkové obdobie, nemalo už podľa jeho vyjadrenia význam vytyčovať termín rozsiahleho odvolacieho pojednávania, na ktoré v zmysle príkazu dovolacieho súdu mal predvolať aj dvoch svedkov, žalobcu, žalovaného a ich právnych zástupcov. V senáte sa mali dohodnúť, že v období dovoleniek budú členovia senátu individuálne študovať tento rozsiahly a náročný spisový materiál. Vec vraj mienil vytýčiť na termín pojednávania do konca roka

Túto skutočnosť priebežne súd zisťoval, a keďže si bol vedomý, že ide o najstaršiu vec, ktorú mal, nemienil čakať ďalej a vo februári opakovane zreferoval vec v senáte a vytýčil termín pojednávania na 26. marec 2019 s tým, že kancelária zabezpečovala aj úkony súvisiace s doručením predvolania a s eskortou svedka. Niekoľko dní pred termínom pojednávania však dostali informáciu, že svedok bol podmienečne prepustený na slobodu. Následne vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 30. apríla 2019, tento termín však musel zrušiť z dôvodu, že krátko predtým podal S. W. podnet na začatie disciplinárneho konania. Po oboznámení sa s obsahom osočujúceho podnetu požiadal disciplinárne obvinený z dôvodu zaujatosti voči žalobcovi o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania uvedeného sporu.

18. Ku dňu 1. decembra 2021 sa stal účinným zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov [disciplinárny súdny poriadok (ďalej aj ako „DSP“)]. Podľa § 3 DSP „O disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v disciplinárnych senátoch.“. 19.

20. Disciplinárny senát pred realizáciou ďalších úkonov vo veci verifikoval podmienky konania a zistil, že uznesením príslušného disciplinárneho senátu č. k. 3Ds/2/2019-89 zo dňa 12. augusta 2020 bolo disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenému prerušené. Dôvodom prerušenia konania bola skutočnosť, že disciplinárne obvinený sudca mal v čase rozhodnutia prerušený výkon funkcie sudcu.

22. V rámci predbežného šetrenia disciplinárny senát požiadal Krajský súd v Ž. o zapožičanie súdnych spisov sp. zn. 5Co/251/2016 a sp. zn. 5Co/364/2017, ktorý listom zo dňa 13. septembra odpovedal, že spisy sa nachádzajú na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

23. Predsedníčka disciplinárneho senátu nariadila vo veci na deň 21. október 2022 o 13:00 hod. ústne pojednávanie. Upovedomenie o ústnom pojednávaní bolo doručené disciplinárne obvinenému dňa 21. septembra 2022 a ministerke spravodlivosti dňa 19. septembra 2022. Disciplinárny senát pred ústnym pojednávaním skúmal, či návrh spĺňa predpoklady pre vecné

V súvislosti so skúmaním podmienok konania disciplinárny senát pred ústnym pojednávaním ustálil, že disciplinárny návrh v časti prvého skutku bol podaný oneskorene a z toho dôvodu samostatným uznesením zo dňa 21. októbra 2022 konanie v časti prvého skutku v súlade s § 26 ods. 1 písm. a) DSP zastavil.

25. Ústne pojednávanie sa vo veci uskutočnilo dňa 21. októbra 2022 o 13:00 hod., ktorého sa zúčastnila zástupkyňa navrhovateľa. Dňa 18. októbra 2022 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené podanie disciplinárne obvineného, ktorý oznámil, že bol o termíne ústneho pojednávania riadne upovedomený, svoju neúčasť ospravedlnil a výslovne požiadal súd, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Disciplinárny senát tak v súlade s § 29 ods. 1 DSP pokračoval v ústnom pojednávaní a vec prejednal v neprítomnosti disciplinárne obvineného. 26. Zástupkyňa navrhovateľa na ústnom pojednávaní vo svojej úvodnej reči zotrvala na podanom návrhu, ako bol najvyššiemu správnemu súdu doručený. Súčasne oznámila, že vzhľadom na tú skutočnosť, že disciplinárne obvinený má od roku 2020 prerušený výkon funkcie sudcu, navrhuje, namiesto zníženia funkčného platu 10 % na jeden mesiac, uložiť disciplinárne opatrenie - napomenutie. 27. Najvyšší správny súd vykonal prečítaním, resp. prečítaním ich podstatného obsahu na ústnom pojednávaní nasledujúce listiny ako dôkaz v súlade s § 253 ods. 2 v spojení s § 269 Trestného poriadku (§ 4 DSP): - Ročný štatistický výkaz sudcu za rok 2018 - Ročný štatistický výkaz sudcu za rok 2019 - Zoznam všetkých pojednávaní s uvedením dátumu pojednávania a spisovej značky vo veciach, v ktorých bol disciplinárne obvinený sudca spravodajca za obdobie od mesiaca február 2018 do marca 2019 - Zoznam všetkých rozhodnutých vecí, v ktorých bol disciplinárne obvinený sudca spravodajca za obdobie od mesiaca február 2018 do marca 2019, s uvedením spisovej značky a dátumu rozhodnutia - Vyjadrenie disciplinárne obvineného zo dňa 18. novembra 2019 na č.l. 28-31, z ktorého vyplýva, že časové údaje uvedené v skutku 2) nerozporuje - Hodnotenie disciplinárne obvineného na č.l. 33 zo dňa 23. septembra 2019 - Prerušenie výkonu funkcie sudcu zo dňa 10. júla 2020 Zástupkyňa navrhovateľa sa k vykonaným listinám nevyjadrila, právo na nahliadnutie do vykonávaných listín v priebehu ústneho pojednávania nevyužila. 28. Vo svojej záverečnej reči zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že zotrváva na disciplinárnom návrhu, v ktorom bolo náležite zdôvodnené, akým postupom disciplinárne obvineného došlo v bode 2) návrhu k prieťahom v konaní. Navrhla disciplinárne obvineného uznať vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia a uložiť mu disciplinárne opatrenie, a to napomenutie.

2017 až do dňa 5. februára 2018, kedy spis na žiadosť Okresného súdu Ž. zaslal tomuto súdu, následne po vrátení spisu z Okresného súdu Ž. od 14. februára 2018 do 9. októbra 2018, kedy dal pokyn kancelárii na doručenie vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 4. októbra 2018 právnemu zástupcovi žalovaného a následne od predloženia veci spisovou kanceláriou až do 11. marca 2019, kedy vo veci nariadil pojednávanie na deň 26. marca 2019, čím po dobu takmer 15 mesiacov okrem doručenia vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu právnemu zástupcovi žalovaného nevykonal vo veci žiadny úkon. Skutkový stav ustálil disciplinárny senát na základe zhodných tvrdení účastníkov konania. Hoci disciplinárny senát v rámci predbežného šetrenia požiadal najvyšší súd o zaslanie relevantného spisu, ktorý mu však zo strany tohto súdu nebol dodaný, v ďalšom disciplinárny senát na doplnení dokazovania o tento spis netrval, keď skutkové okolnosti veci ohľadom úkonov disciplinárne obvineného neboli medzi účastníkmi konania sporné. 31. Uvedené skutkové závery vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo, ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP). Disciplinárne obvinený skutkový stav ustálený navrhovateľom potvrdil, obsah vykonaných dôkazov žiadnym spôsobom nespochybňoval a ani nenavrhoval doplnenie dokazovania. 32. Vzhľadom na to, že disciplinárne obvinený bol vo veci, v ktorej sa mu kladú za vinu prieťahy v konaní, v pozícii predsedu senátu a sudcu spravodajcu, disciplinárny senát najprv ustálil zodpovednosť predsedu senátu v roli sudcu spravodajcu za prieťahy vo veci, v ktorej rozhoduje senát a rovnako posúdil, či za danú nečinnosť možno disciplinárne obvinenému, vzhľadom na ním deklarovanú zaťaženosť, pripísať zavinenie, a teda túto nečinnosť považovať za disciplinárne previnenie.

35. Podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch je sudca povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov. Pre priebeh občianskeho súdneho konania je táto povinnosť vyjadrená v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

38. V súvislosti s prístupom k posúdeniu subjektívnej stránky disciplinárneho previnenia sudcu za prieťahy v konaní poukazuje disciplinárny senát na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 31D/9/2021 zo dňa 3. mája 2022, podľa ktorého „Podľa § 122 ods. 1 Trestného zákona (v spojení s § 150 zákona č. 385/2000 Z. z.) sa konaním rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.

. .) Osobitnú podmnožinu problematiky, či nekonanie predstavuje porušenie konkrétnej povinnosti konať na ochranu príslušnému chráneného záujmu, predstavujú situácie, v ktorých by konajúci mal mať viacero takýchto konkrétnych povinností súčasne, avšak nemôže takto konať, pretože to z rôznych dôvodov nie je možné. Doktrína v tejto súvislosti hovorí o tzv. kolízii povinností, o ktorú ide, ak by konajúci mal súčasne splniť aspoň dve povinnosti, ale môže splniť len jednu z nich za cenu toho, že druhú nesplní [porov. napr. Erb, V., Schäfer, J. (eds.): Münchener Kommentar zum StGB. 4. vydanie, 2020, marg. č. 251 a nasl.].“ 39. Úlohou disciplinárneho senátu preto bolo pri zavinení sudcu v súvislosti s prieťahmi v konaní skúmať, či bol vzhľadom na počet pridelených vecí schopný vo veciach, v ktorých mu boli prieťahy vytýkané, naplniť povinnosť podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, pričom je potrebné zohľadniť kolíziu povinností, ktorá u sudcu vzniká. Toto je možné len v prípade posúdenia konkrétnej situácie sudcu pri zohľadnení všeobecných východísk.

Konečné rozhodnutie sudcu o tom, aké úkony a v akých veciach bude vybavovať najskôr, je tak výsledkom váženia všetkých týchto kritérií. Práve okolnosť, či sudca má alebo nemá v určitom konkrétnom období pridelené tieto tzv. prednostné veci, predstavuje okolnosti vo vyššie uvedenom zmysle, ktoré sú podstatné pre posúdenie jeho nečinnosti v určitej veci ako konania v zmysle § 122 ods. 1 Trestného zákona.

41. V súvislosti s prioritou konania v reštančných veciach (vo veciach starších ako jeden rok) disciplinárny senát uvádza, že tá vyplýva z toho, že čím je konanie dlhšie, tým viac zasahuje do základných práv účastníkov, čomu preto musí zodpovedať aj povinnosť sudcu venovať dlhotrvajúcim konaniam zvýšenú pozornosť. Reštančné veci je preto spravidla potrebné uprednostniť pred inými vecami, ktoré nemajú žiadnu prioritu. Zároveň platí, že sudca je povinný v záujme ochrany práv účastníkov konania v prípade veľkého počtu reštančných vecí, ktoré nemožno považovať za prednostné z iného dôvodu ako dĺžky ich konania, uprednostniť veci staršie pred vecami obdobne skutkovo a právne obtiažnymi, ktoré na súd napadli neskôr.

43. Disciplinárne obvinený vo svojom vyjadrení nespochybňoval časové údaje jeho nečinnosti, tú potvrdil, ale argumentoval tým, že vo veci objektívne nemohol konať, preto nenesie za vytýkanú nečinnosť disciplinárnu zodpovednosť. Tvrdil, že dôvodom jeho nečinnosti v posudzovanej veci bolo, že (i) rozhodoval o neodkladných opatreniach, vo veciach maloletých a o ťažkých životných situáciách, v ktorých je rozhodovanie prednostné, (ii) ide o mimoriadne skutkovo ako aj právne náročnú vec, (iii) mohol sa jej venovať najskôr v mesiaci máj, ale v tom čase vykonával revíziu na Okresom súde Čadca, (iv) vykonával aj povinnosti podpredsedu súdu, (v) išlo o dovolenkové obdobie a (vi) svedok bol vo výkone trestu, preto čakal na jeho podmienečné prepustenie.

Z uvedených listín, ktoré boli vykonané na pojednávaní, mal disciplinárny senát za preukázané, že v rozhodnom období sa v žiadnej veci, v ktorej bol disciplinárne obvinený sudca spravodajca, nekonalo pojednávanie. V rozhodnom období senát vo veciach pridelených disciplinárne obvinenému teda len verejne vyhlasoval rozhodnutia bez pojednávania alebo vydával uznesenia.

Zo štatistického výkazu za rok 2019 vyplýva, že disciplinárne obvinený do tohto roku vstúpil len s jednou reštančnou vecou, čo by podľa názoru disciplinárneho senátu mala byť vec sp. zn. 5Co/364/2017, ktorá je predmetom tohto konania.

46. Ak disciplinárne obvinený tvrdí, že v rozhodnom čase rozhodoval o tzv. prednostných veciach (o neodkladných opatreniach, vo veciach maloletých a o ťažkých životných situáciách), uvedené z predložených zoznamov nevyplýva. V rozhodnom období senát rozhodol celkovo v 146 veciach disciplinárne obvineného, pričom z toho 25 vecí bolo CoP a CoPr (veci maloletých) a ostatných 120 bolo primárne Co (z toho 23 vecí bolo CoE).

47. Disciplinárne obvinený tiež tvrdil, že posudzovanej veci sa mohol venovať najskôr v máji 2018, ale v tom čase vykonával revíziu na inom súde a mal povinnosti ako podpredseda súdu. Z predložených zoznamov však vyplýva, že disciplinárne obvinený aj naďalej v mesiaci máj 2018 pripravil na rozhodnutie 11 vecí a v mesiaci jún 2018 pripravil 10 vecí, z ktorých okrem troch vecí boli všetky napadnuté až v roku 2018, teda neskôr ako posudzovaná vec (všetky tieto veci boli v týchto mesiacoch rozhodnuté). Disciplinárne obvinený teda aj v tomto období riadne predkladal veci na rozhodnutie senátu, pričom opäť uprednostnil veci, ktoré napadli neskôr ako posudzovaná vec.

49. Rovnako argument disciplinárne obvineného, že nemalo zmysel vo veci nariaďovať pojednávanie pred dovolenkovým obdobím, podľa disciplinárneho senátu nemôže obstáť, keď v záujme konania bez zbytočných prieťahov, práve mohol pojednávanie nariadiť napr. na september 2018, kedy by sa počas dovolenkového obdobia venoval príprave danej veci.

Rovnako však vec bolo možné považovať za prednostnú aj v samotnom konaní sp.zn. 5Co/364/2017, keď ako jediná bola vecou napadnutou v roku 2017 a nevybavenou v roku 2018, na rozdiel od ostatných napadnutých v roku 2017, ktoré boli vybavené už do mája 2018.

Podľa disciplinárneho senátu neexistovali žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by disciplinárne obvinenému bránili v nariadení pojednávania v posudzovanej veci v rovnakom termíne ako konal pri ostatných veciach, ktoré napadli v roku 2017. Ak aj išlo o vec skutkovo a právne zložitú, disciplinárny senát neidentifikoval žiadne dôvody, aby disciplinárne obvinený v tejto veci od mája 2018 (po vybavení všetkých ostatných vecí z roku 2017) nekonal, a teda nenariadil pojednávanie, hoci aj na úkor množstva vybavených vecí napadnutých neskôr ako posudzovaná vec.

VI. Disciplinárne opatrenie

53. Keďže disciplinárny súd mal za preukázané, že disciplinárne obvinený sa protiprávneho konania (disciplinárneho previnenia) dopustil, následne rozhodol o sankcii - disciplinárnom opatrení. Pri rozhodovaní o sankcii prihliadal disciplinárny senát najmä na ustanovenie § 117 ods. 6 zákona o sudcoch, podľa ktorého „Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia.“ 54. Odkazujúc na vyššie uvedené kritériá, disciplinárny senát musel v prvom rade prihliadať na rozsah a povahu porušenej povinnosti, pričom v súlade so zásadou individualizácie sankcie skúmal povahu vecí, v ktorých sa disciplinárne obvinený sudca protiprávneho konania dopustil. 55. Disciplinárny senát pri ukladaní sankcie disciplinárne obvinenému zohľadňoval, že išlo len o jednu vec, v ktorej sa disciplinárne obvinený dopustil prieťahov v konaní a bol dlhoročným sudcom bez uloženia disciplinárneho opatrenia. Rovnako dôležitý však bol fakt, že disciplinárne obvinený má výkon funkcie sudcu prerušený a funkciu sudcu aktívne nevykonáva, preto ani iné disciplinárne opatrenie ako napomenutie mu byť uložené nemohlo. Vzhľadom na uvedené disciplinárny senát dospel k názoru, že napomenutie, ako najmiernejšia forma disciplinárneho opatrenia, splní voči disciplinárne obvinenému svoj účel.

VII. Záver

56. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov disciplinárneho konania, je disciplinárne obvinený, ktorý bol právoplatne uznaný za vinného, povinný zaplatiť trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- eur. 57. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0 (§ 35 ods. 2 DSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.