33D/7/2023

I. U.. H. O., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX W., sudca P. X. W. D. sa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) uznáva vinným, že ako sudca E. X. W. G., v jemu pridelenej trestnej veci vedenej na E. X. W. G. pod sp. zn. 1T/ 106/2010 nepostupoval svedomito a nekonal bez zbytočných prieťahov tým, že v období od 04.05.2016, keď bolo expedované uznesenie o nariadení obmedzenia osobnej slobody svedka H. X., až do dňa 07.05.2020, bol vo veci absolútne nečinný a nevykonal žiadny úkon smerujúci k trestnému stíhaniu obžalovaného, v dôsledku čoho sa trestné stíhanie stalo neprípustné, nakoľko bolo premlčané, a preto bolo uznesením E. X. W. G. sp. zn. 1T/106/2010 zo dňa 7.4.2022 zastavené, teda svojím zavineným konaním porušil povinnosť podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je sudca povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za to sa mu ukladá podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 42 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon súhrnné disciplinárne opatrenie za skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia a za skutok uvedený v právoplatnom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31D/21/2022 zo dňa 21. marca 2023, a to zníženie funkčného platu o 30 % na obdobie troch mesiacov. Zároveň sa podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o disciplinárnom opatrení v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31D/21/2022 zo dňa 21. marca 2023, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. II. Podľa § 38 ods. 2 DSP je disciplinárne obvinený U.. H. O. povinný nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- eur, a to do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

3. Disciplinárne obvinený podľa navrhovateľa porušil povinnosť uvedenú v § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, podľa ktorého je sudca povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo a bez zbytočných prieťahov.

4. Navrhovateľ argumentoval, že Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) bol dňa 14. júla 2022 doručený podnet Okresnej prokuratúry W. G. na disciplinárne stíhanie disciplinárne obvineného, v ktorom bol namietaný jeho postup v konaní vedenom na E. X. W. G. pod sp. zn. 1T/106/2010. Okresná prokuratúra W. G. v tejto veci dňa 15. decembra 2010 podala obžalobu na E. X. W. G., pričom vec bola pridelená disciplinárne obvinenému.

5. Navrhovateľ zaujal presvedčenie, že trestné konanie obsiahnuté v návrhu je poznačené prieťahmi zavinenými zákonným sudcom v dôsledku jeho nečinnosti. Poukázal na nezanedbateľný následok takéhoto postupu, a to zastavenie trestného stíhania z dôvodu jeho premlčania. Uznal, že disciplinárne obvinený nemal spis po celý čas nečinnosti u seba, keďže tento bol na lehote „zatykač“, ale podľa jeho názoru to nič nemení na zavinení disciplinárne obvineného, keďže základnou povinnosťou sudcu je sledovať plynutie premlčacej doby vo všetkých jemu pridelených veciach. Sudca je podľa navrhovateľa povinný veci, v ktorých hrozí premlčanie, uprednostniť a urobiť v nich neodkladné úkony smerujúce k trestnému stíhaniu, aby došlo k odvráteniu ich premlčania. Sudca je zodpovedný za organizáciu práce vo svojom súdnom oddelení, čo podľa navrhovateľa bezpochyby zahŕňa aj udelenie pokynov pre súdny aparát, aby veci, ktoré sú na lehote, boli pravidelne kontrolované a vykonávané v nich úkony, ktoré by mali za následok prerušenie premlčania. Poukázal na to, že v spise sa od úkonu nariadenia obmedzenia osobnej slobody svedka na č.l. 319 nenachádza žiaden pokyn sudcu,

6. Vo vzťahu k disciplinárnemu opatreniu zaujal názor, že z preventívneho hľadiska a vzhľadom na porušenie povinnosti, ktoré malo za následok premlčanie trestného stíhania, je potrebné disciplinárne obvinenému uložiť disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu. Poukázal na to, že disciplinárne obvinený bol uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie (napomenutie) rozhodnutím disciplinárneho senátu do dňa 7. augusta 2020 vo veci sp. zn. 5Ds/1/2019.

II. Vyjadrenie disciplinárne obvineného

7. Disciplinárnemu súdu bolo dňa 16. októbra 2023 doručené vyjadrenie disciplinárne obvineného, v ktorom uviedol, že vo veci boli vykonávané viaceré pojednávania, pričom dňa 11. apríla 2016 súd vydal nariadenie, aby svedkovi bola v zmysle § 88 ods. 1 Trestného poriadku obmedzená jeho osobná sloboda. Do tohto okamihu podľa disciplinárne obvineného súd konal bez prieťahov. Po tomto dátume bol spis daný na príslušnú lehotu a disciplinárne obvinený nemohol sledovať obsah spisu aj vzhľadom na množstvo trestných vecí, pričom poukázal na zaťaženosť E. X. W. G. v danom období. Uviedol, že sa necíti byť zodpovedný za vzniknuté prieťahy, ktoré viedli k premlčaniu trestného stíhania a žiadal spod disciplinárneho návrhu oslobodiť. Vyslovene požiadal, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Vyzval súd, aby zobral do úvahy, že skutky, za ktoré bol doteraz sankcionovaný, sa mali udiať až po konaní posudzovanom v tejto veci.

III. Konanie pred disciplinárnym súdom

8. Predsedníčka disciplinárneho senátu podľa § 28 DSP nariadila na prejednanie veci ústne pojednávanie na 11. septembra 2023, ktoré bolo odročené z dôvodu kolízie pojednávaní na strane disciplinárne obvineného. Nový termín ústneho pojednávania bol nariadený na deň 19. októbra 2023 a bol riadne oznámený všetkým účastníkom konania. Na pojednávaní sa zúčastnil zástupca navrhovateľa. Disciplinárne obvinený sa z tohto termínu ospravedlnil a žiadal, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Disciplinárny senát preto v súlade s § 29 ods. 1 DSP vec prejednal v neprítomnosti disciplinárne obvineného. Navrhovateľ predniesol disciplinárny návrh zhodne s jeho písomným vyhotovením.

9. Na ústnom pojednávaní predsedníčka senátu podľa § 29 ods. 3 DSP podala informáciu, že v rámci predbežného šetrenia podľa § 25 DSP si senát vyžiadal z P. X. W. G. spis sp. zn. 1T/106/ 2010, osobný spis disciplinárne obvineného a do spisu založil štatistické výkazy disciplinárne obvineného za roky 2016 - 2020.

disciplinárne obvineného za roky 2016 až 2020, podnet Okresnej prokuratúry W. G. na začatie disciplinárneho konania zo dňa 8. júla 2022 a z osobného spisu disciplinárne obvineného obdobie jeho práceneschopnosti v roku 2020. 11. Ku skutku kladenému disciplinárne obvinenému za vinu z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že vo veci vedenej na E. X. W. G. pod sp. zn. 1T/106/2010 bol disciplinárne obvinený od doručenia tejto veci zákonným sudcom, pričom v období odo dňa 4. mája 2016, keď bolo expedované uznesenie o nariadení obmedzenia osobnej slobody svedka, až do dňa 25. júna 2020, kedy bol spis pridelený novému zákonnému sudcovi, nebol disciplinárne obvineným realizovaný vo veci žiadny úkon.

12. K výkonu funkcie sudcu disciplinárne obvineným z vykonaných dôkazov vyplýva, že v období rokov 2016 až 2020 riadne bez obmedzení vykonával funkciu sudcu v bežnej trestnej agende. V roku 2016 mu bolo pridelených 429 vecí, vybavil 410, pričom na konci roka mal 145 nevybavených vecí. V roku 2017 mu bolo pridelených 246 vecí, vybavil 266, pričom na konci roka mal 125 nevybavených vecí. V roku 2018 mu bolo pridelených 354 vecí, vybavil 337, pričom na konci roka mal 142 nevybavených vecí. V roku 2019 mu bolo pridelených 312 vecí, vybavil 254, pričom na konci roka mal 200 nevybavených vecí. V roku 2016 využil 94 z 98 pojednávacích dní, v roku 2017 využil 102 z 99 pojednávacích dní, v roku 2018 využil 119 zo 100 pojednávacích dní, v roku 2019 využil 81 zo 100 pojednávacích dní. V roku 2020 mu

13. Uvedené skutkové závery bezrozporne vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo, ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP). Tieto nerozporoval ani disciplinárne obvinený, ktorý namietal iba svoje zavinenie.

Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, disciplinárne obvinený bol už odo dňa 11. mája 2020 dlhodobo práceneschopný (a bol aj dňa 25. júna 2020, kedy nadobudol účinnosť rozvrh práce). V tejto súvislosti už disciplinárny súd opakovane uviedol (napr. sp. zn. 33D/9/2021), že sudca v čase svojej práceneschopnosti neplní funkcie sudcu a z toho dôvodu nemožno dobu trvania jeho zavineného konania ohraničiť dátumom, v ktorom bol preukázateľne dlhodobo práceneschopný. Zodpovednosť za vytýkanú nečinnosť, a teda jeho zavinenie, môže byť disciplinárne obvinenému pripísané do dňa, kedy preukázateľne pracoval a mohol plniť svoje povinnosti. 15.

Ak navrhovateľ skutok disciplinárne obvineného ohraničil dňom 22. júna 2020 a v súvislosti s týmto počítal plynutie objektívnej lehoty na podanie návrhu, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tejto skutočnosti (návrh by bol podaný oneskorene, keďže bol podaný 12. júna 2023 a trojročná objektívna lehota podľa § 120 ods. 4 zákona o sudcoch účinného do 30. novembra 2021 na podanie návrhu by uplynula 8. mája 2023). 16.

posudzovanej veci. Aplikoval tak ustanovenia § 118 ods. 2 písm. b) a 3 zákona o sudcoch, podľa ktorých sa premlčanie disciplinárneho previnenia prerušuje, ak sa v premlčacej lehote sudca dopustí iného disciplinárneho previnenia, pričom prerušením premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. V zmysle citovaných ustanovení tak odo dňa 27. septembra 2021 začala plynúť nová premlčacia lehota, pretože (i) týmto dátumom došlo k spáchaniu trváceho disciplinárneho previnenia (jeho dokonaním), (ii) bolo spáchané v čase plynutia objektívnej/ premlčacej lehoty na podanie návrhu v posudzovanom skutku (odo dňa 7. mája 2020 do 7. mája 2023) a (iii) za predchádzajúce previnenie bol disciplinárne obvinený právoplatne uznaný vinným. Disciplinárny senát tak vyhodnotil, že trojročná objektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu bola zachovaná, keďže odo dňa 27. septembra 2021 začala plynúť nová premlčacia lehota a návrh bol podaný dňa 12. júna 2023.

Podstata skutku zostáva zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Tz 207/95, judikát R 9/1997). Neskoršia judikatúra tieto závery spresnila v tom zmysle, že totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach.

19. Uvedené závery možno podľa najvyššieho správneho súdu aplikovať aj v disciplinárnom konaní a pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcov, pri ktorej § 150 ods. 2 zákona o sudcoch odkazuje na primerané použitie všeobecnej časti Trestného zákona. Ani najvyšší správny súd tak nie je doslovne viazaný formuláciou skutkovej vety (opisu skutku) v disciplinárnom návrhu, ale môže k nemu po vykonanom dokazovaní pripojiť nové skutočnosti, ktoré v návrhu neboli uvedené alebo vynechať skutočnosti, ktoré sa ukázali

V. Právne posúdenie

21. Disciplinárny senát dospel k záveru, že disciplinárne obvinený svojím nekonaním ako zákonný sudca vo veci sp. zn. 1T/106/2010 tieto svoje povinnosti porušil. 22. Predtým, ako disciplinárny senát posúdil prieťahy v posudzovanej veci, ustálil východiská, ktorými sa riadil. Hodnotenie nečinnosti sudcu je totiž závislé na mnohých individuálnych okolnostiach, ako je napr. celkové množstvo nevybavených vecí sudcu ovplyvňujúce jeho schopnosť a možnosť s vecami priebežne a bez prieťahov pracovať, pracovné zázemie a podmienky včítane organizácie práce podľa rozvrhu práce, druhu a zložitosti agendy, rozhodovací stupeň, správanie účastníkov konania, význam veci a pod.

Z nich vyplýva, že podľa § 122 ods. 1 Trestného zákona (v spojení s § 150 ods. 2 zákona o sudcoch) sa totiž konaním rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Judikatúra k citovanému ustanoveniu sa sústredila na posúdenie otázky, čím má byť založená povinnosť konať, a dospela k záveru, že má ísť o povinnosť právnu alebo aspoň povinnosť podobnej právnej sily (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 5 Tz 2/87, judikát R 7/1988, rozsudok Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 5 Tz 81/76, judikát R 25/1977). Trestnoprávne (a aj disciplinárnoprávne) relevantné môže byť nekonanie len za predpokladu, že existuje aspoň vo všeobecnosti takáto povinnosť, ktorá zaťažuje aj páchateľa. Judikatúra sa však podrobnejšie nezaoberala výkladom pojmov „podľa okolností a svojich pomerov“. Tieto pojmy individualizujú rozsah a obsah povinnosti, aká zaťažuje konkrétneho páchateľa v konkrétnej situácii. Aby sa nekonanie stalo konaním v zmysle § 122 ods. 12 Trestného zákona, je nevyhnutné, aby sa páchateľ, ktorý vo všeobecnosti

Riešenie prípadov takejto kolízie v zásade vychádza z myšlienky, že nikto nemôže byť povinný konať nemožné, takže ani od konajúceho sa nedá žiadať nemožné splnenie oboch povinností súčasne. Z disciplinárnoprávneho hľadiska sa v podobnej kolízii povinností ocitá aj sudca, ktorý je podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch povinný konať bez zbytočných prieťahov v každej jednej jemu pridelenej veci. Vzhľadom na spôsob prideľovania vecí náhodným výberom však môže dôjsť k situácii, že počet pridelených vecí je tak veľký, že sudca túto povinnosť nemôže splniť súčasne vo všetkých veciach. Ak totiž vykonáva určité úkony v jednej z nich, pri obmedzenom celkovom čase, ktorý má k dispozícii na ich vybavovanie, logicky v tomto čase nemôže vykonávať úkony v iných veciach.

Ak zákon takúto úpravu neobsahuje, musí byť vyšší záujem na veci odôvodnený zmysluplnými (racionálnymi) kritériami vychádzajúcimi z hodnotového nastavenia právneho poriadku. Takými kritériami môžu byť najmä kritériá predmetu konania, ktoré uplatňuje ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre k právu na prerokovanie veci bez

konanie. Zásadná povinnosť uprednostniť „staršie“ veci pred novšími totiž vyplýva z toho, že čím je konanie dlhšie, tým viac zasahuje do základných práv účastníkov (strán). Spomedzi inak rovnakých vecí je tak zásadne potrebné uprednostniť veci reštančné a medzi nimi zasa veci staršie pred vecami, ktoré na súd napadli neskôr.

Konečné rozhodnutie sudcu o tom, aké úkony a v akých veciach bude vybavovať najskôr, je tak výsledkom váženia všetkých týchto kritérií. Práve okolnosť, či sudca má alebo nemá v určitom konkrétnom období pridelené tieto tzv. prednostné veci, predstavuje okolnosti vo vyššie uvedenom zmysle, ktoré sú podstatné pre posúdenie jeho nečinnosti v určitej veci ako konania v zmysle § 122 ods. 1 Trestného zákona. Ak mu takéto povinnosti bránili v konaní v určitej veci do tej miery, že v nej s ohľadom na svoj pracovný čas (§ 39 zákona o sudcoch) alebo hranice pracovného nasadenia, ktoré od sudcu možno vyžadovať, konať nemohol, potom nebol povinný v tejto veci konať „s ohľadom na okolnosti“ podľa § 122 ods. 1 Trestného zákona a takéto jeho nekonanie nemožno považovať za disciplinárnoprávne relevantné konanie. Takýmto nekonaním tak sudca neporuší svoju povinnosť podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, takže ním nespácha ani disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch.

29. Za tejto situácie potom disciplinárny senát vyhodnocoval skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenému kladie za vinu, keďže išlo o špecifickú situáciu, kedy vo veci existovala hrozba premlčania trestného stíhania. Existencia hrozby vážneho následku v podobe premlčania trestného stíhania musí byť podľa disciplinárneho senátu sudcom v trestnom konaní vyhodnotená vždy ako taká priorita, ktorá neznesie odklad. Sudca je preto povinný veci, v ktorých hrozí premlčanie, uprednostniť pred všetkými ostatnými vecami a urobiť v nich neodkladné úkony. V opačnom prípade sudca koná v rozpore so základným účelom trestného konania, keď súdy majú konať tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní (§ 1 Trestného poriadku) a rovnako porušuje svoju základnú povinnosť sudcu konať tak, aby neohrozil dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov (§ 30 ods. 1 zákona o sudcoch).

31. Podľa disciplinárneho senátu je pritom irelevantné, že posudzovaný spis bol na lehote „zatykač“, pretože je povinnosťou každého sudcu konať tak, aby vo veciach nevznikali prieťahy a v trestných veciach kontrolovať plynutie premlčacej doby. Zodpovednosť za tieto povinnosti nemôže byť sudcom prenesená na súdny aparát.

Podľa názoru najvyššieho správneho súdu každý sudca má vedieť, že ak nebude vykonávať úkony v jemu pridelených veciach, v týchto veciach môžu vzniknúť prieťahy; pre nedbanlivosť nie je nevyhnutná vôľová zložka, teda vôľa určitý následok aj spôsobiť. Disciplinárne obvinený jasne vedel (musel vedieť), aké veci mu boli ako zákonnému sudcovi pridelené a rovnako poznal platnú právnu úpravu upravujúcu premlčanie trestného stíhania. Preto aj mal vedieť, že ak v niektorej z týchto vecí nebude konať, môže v nich vzniknúť neprijateľný prieťah s následkom premlčania. Disciplinárne obvinený sa preto dopustil zavineného porušenia povinnosti podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch.

Rovnaký záver platí aj v súvislosti s argumentáciou disciplinárne obvineného, keď poukazoval na preťaženosť E. X. W. G.. Vzhľadom na to, že disciplinárne obvinený v iných veciach riadne pojednával a rozhodoval (mal preukázateľne časový priestor na konanie vo veciach registra T), ale zlou organizáciou práce neuprednostnil veci prioritné, v ktorých hrozil vážny následok, sa preto dopustil disciplinárneho previnenia.

34. Pri ukladaní disciplinárnych opatrení súd prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia (§ 117 ods. 6 zákona o sudcoch). V prerokúvanej veci disciplinárny senát prihliadol predovšetkým na povahu porušenej povinnosti, keďže nečinnosť disciplinárne obvineného bola spojená s významne škodlivým následkom, a to premlčaním trestného stíhania a následným zastavením veci. Ako už disciplinárny senát uviedol vyššie, je základnou povinnosťou sudcu v trestnom konaní dohliadať na plynutie premlčacej doby a konať tak, aby k jej uplynutiu nedošlo, a teda aby nebol zmarený primárny účel trestného konania jeho zastavením. 35. Rovnako musel disciplinárny senát zohľadňoval skutočnosť, že disciplinárne obvinený bol uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 31D/21/2022-48 zo dňa 21. marca 2023 pre vznik prieťahov pri vyhotovovaní rozhodnutia, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie funkčného platu o 15% na obdobie 3 mesiacov. Podľa § 42 Trestného zákona v spojení s § 4 DSP uložil preto disciplinárny senát disciplinárne obvinenému súhrnné disciplinárne opatrenie, keďže ho odsudzoval za disciplinárne previnenie, ktoré disciplinárne obvinený spáchal skôr, ako bolo disciplinárnym senátom sp. zn. 31D/21/2022 vyhlásené rozhodnutie za iné jeho disciplinárne previnenie. Z toho dôvodu aj zrušil výrok o disciplinárnom opatrení uloženom skorším rozhodnutím pod sp. zn. 31D/21/2022 (§ 42 ods. 1 a 2 Trestného zákona). 36. Disciplinárny senát nemohol pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadať na uložené disciplinárne opatrenie (napomenutie) zo dňa 7. augusta 2020 vo veci sp. zn. 5Ds/1/2019. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. októbra 2020 a podľa § 134 ods. 1 zákona o sudcoch v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa disciplinárny postih zahládzal zásadne jedným rokom od vykonania disciplinárneho opatrenia. Ustanovenie § 133 ods. 1 zákona o sudcoch účinného 30. novembra 2021 predpokladalo výkon rozhodnutia osobitnými opatreniami osobného úradu len tam, kde to bolo potrebné. Zákon teda nepredpokladal osobitný výkon disciplinárneho opatrenia - napomenutia, v dôsledku čoho je potrebné považovať ho za vykonané už tým, že sa sudcovi právoplatne vyslovilo. Na základe toho tak najvyšší správny súd vychádzal z toho, že disciplinárny postih vyslovený týmto rozhodnutím sa zahladil pred rozhodnutím v tejto veci. 37. Povahu porušenej povinnosti, aj po zohľadnení riadneho plnenia ďalších pracovných úloh disciplinárne obvineným a stavu na E. X. W. G., ako aj to, že ukladal súhrnné opatrenie, považoval disciplinárny senát za tak závažné, že odôvodňovali uloženie najprísnejšieho možného disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch - zníženie funkčného platu o 30% na obdobie troch mesiacov.