33D/8/2021

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., sudkyne JUDr. Violy Takáčovej, PhD., sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej, prísediacej sudkyne JUDr. Zdenky Benčíkovej a prísediaceho sudcu prof. JUDr. Mgr. Vojtecha Vladára, PhD., vo veci navrhovateľa: JUDr. O. G., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom A. XXXX/XX, A. - Z. Z., sudca Krajského súdu v A. - konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Disciplinárneho senátu sp. zn. 3Ds 3/ 2019 zo dňa 8.12.2020 o zamietnutí návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti písomného napomenutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky - zo dňa 19.11.2019 - č.: 37286/ 2019/151 - na neverejnom zasadnutí 2. augusta 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodnutie disciplinárneho senátu sp. zn. 3Ds 3/2019 zo dňa 8.12.2020 podľa § 46 ods. 5 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v spojení s § 117 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, potvrdzuje.

Odôvodnenie

I. Napomenutie udelené ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky

2. Písomné napomenutie udelil minister sudcovi „za nedostatky v práci menšieho významu spočívajúce v tom, že ako predseda senátu a sudca spravodajca vo veci vedenej na Krajskom súde v A. pod sp. zn. 6CoKR/2/2016 svojou nečinnosťou porušil § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich a spôsobil zbytočné prieťahy, keď v uvedenej veci nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 5.4.2016, kedy mu bola vec predložená za účelom rozhodnutia o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie až do dňa 12.3.2019, kedy určil miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 19.3.2019“.

Z odpovede predsedníčky krajského súdu na uvedenú sťažnosť minister zistil, že vec (odvolanie proti rozsudku súdu prevej inštancie - Okresného súdu A. - č. k. 1Cbi/9/2015-442 zo dňa 7.12.2015) napadla na krajský súd dňa 5.4.2016, pričom krajský súd o tomto odvolaní rozhodol až dňa 19.3.2019. Rozhodnutie bolo vypracované a spis bol dňa 21.3.2019 vrátený súdu prvej inštancie. 4.

5. Predsedníčka krajského súdu poukázala na to, že u sudcu sa jedná o ojedinelý prípad prieťahov. Vo veci neuplatnila svoju disciplinárnu právomoc, keďže doteraz bola zo strany vedenia krajského súdu spokojnosť s vybavovaním vecí dotyčným sudcom.

Uviedol, že ani v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uvedená vec nespĺňala podmienky prednostného vybavenia. Konštatoval, že počas jeho pôsobenia na krajskom súde mu nebol nikdy pozastavený, resp. znížený nápad vecí (na rozdiel od viacerých kolegov) a že okrem obchodnoprávnej agendy vybavoval aj civilnú agendu (vrátane exekučnej). Poukázal na to, že počas jeho celého pôsobenia na krajskom súde veci vybavoval v počtoch, ktoré prevyšovali celorepublikový priemer odvolacích súdov. Zároveň uviedol, že mu boli v rámci prerozdeľovania agendy predložené na rozhodnutie aj veci, ktoré pôvodne mali rozhodnúť iní kolegovia. Dôvodil tiež, že spis si museli naštudovať aj ďalší dvaja členovia senátu 6CoKR. Za relevantné považoval sudca aj to, že v rozhodnom čase sa mu narodilo tretie dieťa (syn) so závažnými zdravotnými problémami, pričom aj vzhľadom na vek dieťaťa bolo potrebné, aby ho na zdravotnícke úkony sprevádzal rodič, čo robil buď on alebo manželka. Uviedol, že je nielen predsedom senátu, ale aj členom senátu v ďalších dvoch senátoch, resp. zastupujúcim členom v iných senátoch.

7. Z vyžiadaného spisu sp. zn. 6CoKR/2/2016 minister spravodlivosti zistil, že predseda senátu a sudca spravodajca (JUDr. O. G.) od 5.4.2016 až do dňa 12.3.2019 v predmetnej veci nevykonal žiadny úkon. Dňa 12.3.2019 určil miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 19.3.2019, keď vo veci senát aj rozhodol. Spis spolu s písomným vyhotovením rozsudku bol Okresnému súdu A. doručený dňa 22.3.2019. Z obsahu spisového materiálu mal minister za preukázané, že v uvedenom čase (5.4.2016 - 12.3.2019) bol sudca v predmetnej veci absolútne nečinný. 8.

spravodajca JUDr. O. G. zavinene nepostupoval v zmysle ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich upravujúcich povinnosti sudcu konať plynulo bez zbytočných prieťahov.“. 9. Minister pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti prihliadol na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia. Prihliadol na vyjadrenie predsedníčky krajského súdu, ktorá deklarovala, že v prípade sudcu išlo o „ojedinelý prípad“. Ďalej minister prihliadol na celkovú zaťaženosť sudcu, ako aj na to, že mu nebol znížený, ani pozastavený nápad vecí. Vychádzajúc z celkového štatistického hľadiska prihliadal tiež na to, že pracovné výsledky sudcu v obchodnoprávnej agende boli nadštandardné, resp. porovnateľné s jeho kolegami. 10.

11. V závere písomného napomenutia minister sumarizoval, že k prieťahom v konaní v trvaní takmer troch rokov síce došlo, ale išlo o ojedinelý prípad nečinnosti sudcu, pričom už skôr došlo k promptnému odstráneniu tohto stavu nečinnosti, a preto považoval za postačujúce disciplinárne opatrenie - uloženie písomného napomenutia za nedostatky v práci menšieho

II. Návrh sudcu na určenie neplatnosti písomného napomenutia, vyjadrenie ministra spravodlivosti k podanému návrhu

sudcovi JUDr. O. G. je neplatné. 13. Návrh na určenie neplatnosti napomenutia odôvodnil sudca formálnymi nedostatkami uloženého napomenutia, keď uviedol, že výrok napomenutia obsahuje iba neurčité vymedzenie skutku. Namietal, že hoci mu bolo písomné napomenutie uložené oprávnenou osobou za nedostatky v práci menšieho významu, aj toto napomenutie musí mať náležitosti rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, a to napriek tomu, že jeho vydaniu nepredchádzalo disciplinárne konanie. Písomné napomenutie, ktoré mu bolo uložené, je potrebné považovať za disciplinárne opatrenie, čo vyplýva - okrem iného - z toho, že je upravené medzi disciplinárnymi opatreniami podľa zákona o sudcoch a prísediacich, ako aj z toho, že je preskúmateľné v disciplinárnom konaní. Takýto výklad je podľa jeho názoru potrebné uplatňovať najmä s prihliadnutím na princíp právnej istoty a - naopak - opačný výklad by bol právne neudržateľný, keďže by nebolo zrejmé, aké náležitosti by malo písomné napomenutie obsahovať a záviselo by to od ľubovôle toho, kto udeľuje písomné napomenutie. 14. Ďalej namietal, že v prejednávanej veci výrok písomného napomenutia obsahuje iba

15. Sudca ďalej napadol nedostatočné odôvodnenie písomného napomenutia. Poukazoval na to, že odôvodnenie písomného napomenutia je nepresvedčivé, nepreskúmateľné a vzájomne si protirečiace. V konkrétnostiach poukázal najmä na nasledovné: 15. 1 v odôvodnení písomného napomenutia absentuje postoj ministra spravodlivosti k obtiažnosti veci, v ktorej malo dôjsť k nečinnosti sudcu, resp. k jeho skutkovej a právnej

Uviedol, že v rozhodnom čase mu napadli prioritné veci ako napr. neodkladné opatrenie, zabezpečovacie opatrenie, poručenské veci, registrové veci, konanie o námietke nepríslušnosti a zaujatosti a pod. Naopak, opätovne poukázal na to, že vec sp. zn. 6CoKR/2/2016 nespĺňala podmienky prednostného vybavenia podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 15. 3 sudca namietol údajný rozpor v písomnom napomenutí, ak na strane jednej minister spravodlivosti poukazuje na to, že sudca vykazoval porovnateľné alebo nadštandardné výkony (v porovnaní s jeho kolegami), avšak napriek tomu pristúpil k uloženiu písomného napomenutia (disciplinárneho opatrenia). V nadväznosti na to uvádza, že nielen v roku 2016, ale aj v roku 2017 mal v porovnaní s kolegami vybavujúcimi obchodnoprávnu agendu najvyšší počet vybavených vecí. Podľa názoru sudcu je písomné napomenutie vnútorne rozporné, ak minister poukazuje na jeho nadštandardné, resp. porovnateľné čísla (v komparatívnom režime s jeho kolegami), na prerozdeľovanie vecí po kolegoch, na to, že mu nebol znížený, ani pozastavený nápad vecí, avšak zároveň konštatuje, že neexistovali okolnosti, ktoré by mu

W., JUDr. Š., JUDr. Š., JUDr. H.). Navyše, v čase dočasného pridelenia JUDr. I., mal v tomto období zvýšený nápad vecí o 1/3, pričom po skončení dočasného pridelenia menovaného sudcu, v súdnom oddelení

Uloženie písomného napomenutia ministrom preto považuje za účelové, neprimerané a diskriminačné. 15. 8 sudca má za to, že rozhodnutie ministra je nekonzistentné a vzájomne si protirečiace, ak - na strane jednej - minister poukazuje na ojedinelosť prípadu, spokojnosť vedenia súdu s vybavovaním vecí v jeho súdnom oddelení, na zaťaženosť sudcu, ďalej na to, že mu nikdy nebol pozastavený, ani znížený nápad vecí, na porovnateľné, resp. nadštandardné počty vybavených vecí, na rýchlosť vybavenia spornej veci po podaní sťažnosti (2 týždne) a na zdravotné problémy jeho syna, avšak - na strane druhej - napriek tomu pristúpil k uloženiu písomného napomenutia. V tomto kontexte poukázal sudca v návrhu na to, že medzičasom došlo u jeho syna k realizácii ďalších medicínskych úkonov, ktoré si vyžadovali prítomnosť sudcu (ako otca maloletého), pričom považuje za „nepochopiteľné a cynické“, že minister spravodlivosti napriek tomu, že tieto skutočnosti cituje v odôvodnení písomného napomenutia, nijako neuvádza, prečo to nezohľadnil v rámci tohto „ojedinelého prípadu mojej nečinnosti“. Dodal, že s manželkou osobne zabezpečoval starostlivosť o ďalšie dve maloleté deti (ktoré v

Uviedol, že „vo svojom vyjadrení som čestne priznal, že zrejme aj s poukazom na vyššie uvedené dôvody po podaní žiadosti obchodnej spoločnosti H. O., V..Z.. o poskytnutie informácií ohľadom konania vedeného pod sp. zn. 6CoKR/2/2016 som po prioritnom naštudovaní tejto veci okamžite cca do dvoch týždňov vytýčil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia a zabezpečil nevyhnutne všetky úkony vrátane predporady členov senátu tak, aby na tomto verejnom vyhlásení rozhodnutia mohlo dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu o odvolaní v tejto veci.“. 15. 10 sudca následne poukazuje na to, že mu nie je jasné, prečo došlo k uloženiu písomného napomenutia viac ako 7 mesiacov po tom, čo už z jeho strany došlo k vybaveniu veci, keď sám minister spravodlivosti v odôvodnení svojho rozhodnutia akceptuje, že „už dávnejšie došlo k promptnému odstráneniu namietaného porušenia práva na včasné vybavenie veci“.

18. K tvrdeným formálnym nedostatkom výroku písomného napomenutia minister uviedol, že má za to, že tento dostatočne určitým spôsobom vymedzuje skutok, za ktorý sa písomné napomenutie uložilo. Obsahuje konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktorý mal dotknutý sudca porušiť (§ 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich), ako aj jeho právnu kvalifikáciu (nedostatky v práci menšieho významu). Ustanovenie § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich obsahuje viacero povinností sudcu, pričom v predmetnej veci bolo písomné napomenutie uložené za „spôsobenie zbytočných prieťahov, keď v uvedenej veci nekonal, hoci bol povinný konať, a to od 5.4.2016, kedy mu bola vec predložená za účelom rozhodnutia o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie až do dňa 12.3.2019, kedy určil miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 19.3.2019“.

19. V súvislosti s údajnou absenciou formy zavinenia v písomnom napomenutí minister argumentuje, že z neho jednoznačne vyplýva, že sa zavinením zaoberal a ustálil, že ide o zavinenie z nedbanlivosti. Uviedol, že z § 163 ods. 3 Trestného poriadku nevyplýva povinnosť uviesť zavinenie vo výroku písomného napomenutia.

21. Minister spravodlivosti ďalej poukázal na to, že sudca v žiadnom zo svojich vyjadrení, ako ani v samotnom návrhu neuviedol, že by v zmysle § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich upozornil predsedníčku krajského súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.

Minister pritom žiadnym spôsobom nespochybnil prácu sudcu ako celok, keď písomné napomenutie uložil len za prieťahy v tejto jednej veci (sp. zn. 6CoKR/2/2016).

23. Disciplinárny senát prvého stupňa (ďalej ako „disciplinárny senát“) po obstaraní vzájomných vyjadrení účastníkov konania k jednotlivým písomným podaniam, po nariadení viacerých ústnych pojednávaní vo veci, resp. po obstaraní a vykonaní dôkazov, rozhodol rozhodnutím č. k. 3Ds 3/2019-168 zo dňa 8.12.2020 tak, že návrh sudcu na určenie, že písomné napomenutie ministra je neplatné, zamietol.

Disciplinárny senát dospel k záveru, že vo výroku písomného napomenutia je potrebné uviesť nielen opis skutku (spôsob konania sudcu, čo je obsahom skutkovej vety rozhodnutia), ale aj ktoré konkrétne ustanovenie z povinností sudcu bolo porušené a označiť príslušné ustanovenie zákona, ktorého znaky skutok napĺňa (teda čo sudca spáchal, čo je obsahom právnej vety rozhodnutia a právnej kvalifikácie konania sudcu). Disciplinárny senát zároveň poznamenal, že z ustanovenia § 163 ods. 3 Trestného poriadku nevyplýva obligatórne uvádzanie zavinenia vo výroku písomného napomenutia. Nedostatky v práci menšieho významu „boli v písomnom napomenutí bližšie špecifikované a vyvodenie zodpovednosti za prieťahy v konaní sudcovi, boli v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní (nedôslednosť).“. Vzhľadom na uvedené potom disciplinárny senát dospel k záveru, že písomné napomenutie uložené ministrom vyššie uvedené požiadavky

Z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu pritom vyplynulo, že každý štvrťrok sa vyhotovoval konkrétny prehľad reštančných vecí sudcov i údaj o poslednom úkone v danej veci. Tieto prehľady sa doručovali jednotlivým kolégiám a príslušným sudcom s tým, aby sa uvedeným reštančným veciam venovala zvýšená pozornosť. Disciplinárny senát dospel k záveru, že z porovnania pracovnej zaťaženosti iných sudcov obchodnoprávneho kolégia, ktorí vykonávali aj občianskoprávnu agendu, nevyplynuli skutočnosti o nerovnomernej zaťaženosti sudcov ju

Predsedníčka krajského súdu navyše osobitne žiadala o dohľad v súdnom oddelení JUDr. G., čo mal disciplinárny senát preukázané listom zo dňa 26.10.2017 a 26.5.2018. Tieto zistenia vyhodnotil disciplinárny senát ako rozporné s argumentáciou sudcu JUDr. G., že na pracovných poradách avizoval, že veci nestíha vybavovať a že chcel znížený nápad civilných vecí.

sudca JUDr. O. G. sa dopustil nečinnosti vo veci sp. zn. 6CoKR/2/2016, keď v tejto veci od 5.4.2016 do 12.3.2019 nevykonal žiadny úkon. Aj disciplinárny senát preto dospel k záveru, že v danej veci sa sudca dopustil prieťahov v konaní, za čo bola voči nemu vyvodená disciplinárna zodpovednosť, a to za menšie nedostatky v práci sudcu - v podobe písomného napomenutia. 24. 9 v závere odôvodnenia rozhodnutia disciplinárny senát uviedol, že písomné napomenutie bolo sudcovi dané včas (v lehote podľa § 120 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich). Vzhľadom na to, že minister spravodlivosti sa o prieťahoch dozvedel dňa 4.3.2019 a písomné napomenutie uložil dňa 19.11.2019, disciplinárny senát vyhodnotil, že 1-ročná subjektívna lehota na písomné napomenutie bola dodržaná. Disciplinárny senát sa zároveň nestotožnil s argumentáciou sudcu JUDr. G., že subjektívna lehota na uloženie písomného napomenutia začala ministrovi plynúť skôr, keďže mu boli doručované štatistické výkazy.

IV. Odvolanie sudcu, vyjadrenie ministra spravodlivosti k odvolaniu

26. Odvolanie vo veci odôvodnil primárne tým, že nebolo dokázané, že sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré mu je kladené za vinu. Rozhodnutie disciplinárneho senátu považuje za nezákonné, pretože disciplinárny senát nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nevykonal všetky dostupné dôkazy a vec nesprávne právne posúdil a nesprávne rozhodol.

Odkazuje na § 163 ods. 3 Trestného poriadku tvrdiac, že výrok musí obsahovať všetky znaky, t.j. musí byť z neho zrejmé, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo sa oslobodzuje spod obžaloby za úmyselný alebo nedbanlivostný trestný čin (odkazuje na rozhodnutia disciplinárnych senátov - napr.: 1Ds 15/2013, 2Ds 2/2014, 5Ds 6/2016, 5Ds 3/2018). Odmieta, že by z písomného napomenutia, ktoré mu bolo uložené, vyplývalo, či z jeho strany došlo k úmyselnému alebo nedbanlivostnému zavineniu nesplnenia alebo porušenia povinnosti sudcu. 27. 2 v ďalšom poukazuje na vnútorné rozpory rozhodnutia disciplinárneho senátu, keď tento na jednej strane uvádza, že minister prihliadol na jeho pracovné výsledky, ako aj na argumenty, ktoré uviedol na svoju obranu (vrátane zdravotného stavu jeho syna), avšak na strane druhej konštatuje, že z vykonaného dokazovania disciplinárny senát nezistil žiadne objektívne relatívne (pozn.: relevantné) okolnosti, ktoré by sudcovi bránili v predmetnej veci konať plynulo a bez prieťahov. Disciplinárny senát sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou v tom zmysle, že mu (na rozdiel od iných kolegov) nebol nikdy

prieťahov. 27. 3 sudca odkazuje na vnútorné rozpory a nekonzistentnosť rozhodnutia disciplinárneho senátu v tom zmysle, že na strane jednej sa v ňom uvádza, že za roky 2016 - 2019 sa neevidujú upozornenia z jeho strany na neprimeraný počet vecí, resp. nerovnomernú zaťaženosť sudcov krajského súdu, avšak - na strane druhej - odôvodnenie odkazuje na zápisnicu porady sudcov z obchodnoprávneho úseku krajského súdu (zo dňa 22.3.2018), na ktorej porade vystúpil na podporu kolegov, ktorí požadovali zníženie nápadu Co vecí, kde on na podporu týchto návrhov poukazoval na zvýšenú náročnosť vybavovania obchodnoprávnych vecí v porovnaní s vecami občianskoprávnymi, čo priamo - podľa jeho názoru - súvisí s nápadom vecí, resp. s prideľovaním vecí. Namieta tvrdenie disciplinárneho senátu, že výkazy o reštančných veciach (aj v jeho oddelení) by mali negovať jeho obranu, že na nemožnosť vybavovaní vecí v primeraných časových úsekoch riadne poukazoval a že žiadal znížiť nápad civilných vecí. Uviedol, že podpredsedu krajského súdu (predsedu kolégia) opakovane (ústne) žiadal o

sudca JUDr. G. uvádza, že aj u iných kolegov boli takéto veci a zároveň deklaruje, že nikdy v minulosti počas 15 rokov výkonu funkcie sudcu mu neboli vytknuté nedostatky v práci, resp. nečinnosť. Pracovné úlohy si plní svedomito, predsedníčkou krajského súdu bol vymenovaný za člena revíznej komisie. Namieta aj to, že disciplinárny senát (rovnako ako minister spravodlivosti) sa žiadnym spôsobom nevysporiadali so skutkovou a právnou náročnosťou veci sp. zn. 6CoKR/2/2016 (v ktorej malo dôjsť k prieťahom v súdnom konaní). 27. 7 sudca disciplinárnemu senátu vytýka aj nesprávne vyhodnotenie otázky začiatku plynutia subjektívnej lehoty pre účely písomného napomenutia. Poukazuje na to, že vec sp. zn. 6CoKR/2/2016 napadla dňa 5.4.2016 a už dňa 5.4.2017 sa stala vecou reštančnou. Takto sa vykazovala aj v štatistických výkazoch, resp. v prehľade reštančných vecí.

je neprípustné. Odkazuje na rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu vo veci sp. zn. 1Dso 2/2017, z ktorého vyplýva, že odvolací disciplinárny senát neakceptoval situáciu, keď jednej oprávnenej osobe márne uplynula subjektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu a následne z tohto dôvodu disciplinárny návrh podala iná oprávnená osoba, ktorej subjektívna lehota začala plynúť neskôr, a teda návrh bol podaný včas. Odvolací disciplinárny senát takýto postup reproboval a vo veci sp. zn. 1Dso 2/2017 dospel k záveru o neprijateľnosti takého postupu, keď disciplinárny návrh podá určitá oprávnená osoba po tom, čo inej oprávnenej osobe už uplynula subjektívna jednoročná lehota.

29. Odvolanie sudcu bolo zaslané ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky prípisom zo dňa 8.2.2021 (dátum doručenia: 9.2.2021). Zároveň jej bola daná možnosť vyjadriť sa k predmetnému odvolaniu v lehote 15 dní, ktoré právo ministerka spravodlivosti nevyužila.

VI. Relevantná právna úprava

34. Podľa § 117 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov nedostatky v práci menšieho významu alebo poklesky v správaní menšieho významu môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania, vybaviť, ak je to postačujúce, aj tým, že sudcu písomne napomenie.

36. Podľa § 117 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.12.2021 do 31.5.2022 sa dotknutý sudca môže v lehote 15 dní odo dňa, keď sa dozvie o udelení napomenutia, obrátiť na najvyšší správny súd s návrhom na určenie, že napomenutie je neplatné.

38. Podľa § 46 ods. 3 DSP, na účely podľa odseku 1 odovzdá Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky spisový materiál do 15. decembra 2021 najvyššiemu správnemu súdu. 39.

40. Podľa § 4 DSP ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodnutiach súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného

42. Podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.

VII. Právne posúdenie veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

45. Odvolací senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší správny súd“) v prvom rade poznamenáva, že predmetom písomného napomenutia boli prieťahy, resp. nečinnosť sudcu JUDr. G. v jednej konkrétnej veci (sp. zn. 6CoKR/2/2016). Odvolací senát potom obmedzil svoju prieskumnú činnosť na zákonnosť, resp. dôvodnosť takto vymedzeného písomného napomenutia, resp. na zákonnosť nadväzujúceho prieskumu realizovaného disciplinárnym senátom prvého stupňa.

47. Disciplinárnemu senátu prvého stupňa sudca JUDr. G. v odvolaní vytýka najmä to, že (i) nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, resp. nevykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, (ii) vec z právneho hľadiska posúdil nesprávne, pričom konkrétne skutkové a právne dôvody odvolania sú uvedené v bode 27. tohto odôvodnenia. 48. Úvodom odvolací senát najmä ustálil a za nesporné vo veci považuje, že: 48. 1 sudca JUDr. G. nerozporuje, že vo veci sp. zn. 6CoKR/2/2016 v čase od napadnutia veci (5.4.2016) do vytýčenia termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia (12.3.2019) nebol z jeho strany uskutočnený žiadny procesný úkon, 48. 2 sudca JUDr. G. nerozporuje, že k nečinnosti, resp. k prieťahom v konaní došlo z dôvodov na jeho strane (a to najmä z dôvodu jeho pracovného zaťaženia a zdravotných ťažkostí jeho syna v rozhodnom období), keď tieto okolnosti mohli byť dôvodom toho, prečo opomenul konať vo veci, za ktorú mu bolo uložené napomenutie, 48. 3 sudca JUDr. G. nerozporuje, že prednostne rozhodoval aj iné - nepreferenčné veci, ktoré

49. V ďalšom sa bude odvolací senát zaoberať parciálnymi námietkami sudcu uvedenými v texte odvolania, resp. návrhu na určenie neplatnosti písomného napomenutia. 50. Podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku, „(3) Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.“.

51. Pre úplnosť odvolací senát dodáva, že podľa rozhodovacej praxe trestných súdov, ani prípadná absencia vymedzenia subjektívnej stránky deliktu vo výroku trestného rozhodnutia nezakladá automaticky jeho nezákonnosť. Naopak, ako judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. neuvedenie subjektívnej stránky vo výroku rozhodnutia nemusí znamenať bez ďalšieho zákonný dôvod dovolania (napr. R 26/2012-IV), uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.11.2011. sp. zn. 2 Tdo 49/2011: Subjektívna stránka trestného činu nemusí byť v skutkovej vete výroku odsudzujúceho rozsudku vyjadrená tak, aby to znamenalo prevzatie zákonnej definície príslušnej formy zavinenia (§ 15 a § 16 TZ <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga2v6mzqgaxhaylsmftxeylgfuytm>) do popisu zisteného skutku. Subjektívnu stránku konania páchateľa pojmovo vymedzuje právna veta, pokiaľ je forma zavinenia uvedená v ustanovení osobitnej časti TZ <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga2v6mzqga> (v dotknutej základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstate).

52. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky teda neguje striktný výklad uplatnený sudcom, ktorý v odvolaní uvádza, že forma zavinenia musí vyplývať priamo z výroku písomného napomenutia. Odvolací senát má za to, že ak takýto striktný výklad neplatí v trestnom konaní, nepochybne aj v disciplinárnom konaní musí byť prijateľný taký postup oprávnenej osoby pri ukladaní písomného napomenutia (ako „najnižšej“ miery vyvodzovania zodpovednosti za pracovné poklesky sudcu), ktorá formu zavinenia rieši v odôvodnení písomného napomenutia.

takéto nedostatky nevykazuje, príp. 5Ds/6/2016 - „Z toho treba odvodiť nutnosť obsahovej náležitosti výroku písomného napomenutia spočívajúcej v uvedení konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré sudca svojim konaním porušil, a teda vo výroku takého rozhodnutia treba uviesť nielen opis skutku (spôsob konania sudcu, čo je obsahom skutkovej vety rozhodnutia), ale aj ktoré konkrétne ustanovenie z povinností sudcu bolo porušené a označiť príslušné ustanovenie zákona, ktorého znaky skutok napĺňa (teda čo sudca spáchal, čo je obsahom právnej vety rozhodnutia a právnej kvalifikácie konania sudcu). V prejednávanej veci výrok písomného napomenutia obsahuje iba vymedzenie skutku v oboch prípadoch, avšak neobsahuje, ktoré konkrétne ustanovenia právnych predpisov mal sudca porušiť a právne posúdenie jeho konania [.

„[. . .] judikát R18/2011 (Zbierka NS 2/2011), rozsudok Krajského súdu v Žiline z 23. júla 2008, sp. zn. 1 To 77/2008), z ktorého vyplýva, že konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom.

. .] Vzhľadom na tieto okolnosti nerešpektovanie formálnych náležitostí sankčných rozhodnutí má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva tiež v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania.

55. V tomto kontexte sa odvolací senát nemohol stotožniť s tvrdením sudcu JUDr. G., ktorý v odvolaní (str. 2, druhý odsek, veta prvá) uvádza, že „ani z odôvodnenia rozhodnutia táto skutočnosť nevyplýva, keď nie je uvedené, či došlo k úmyselnému, resp. nedbanlivostnému zavineniu [.

. . [. . .]“ Neskôr - na tej istej strane písomného napomenutia, v ôsmom odseku - sa minister spravodlivosti ďalej vyjadruje k zavineniu sudcu tak, že pri hodnotení tejto otázky pre účely písomného napomenutia preberá vlastné tvrdenie sudcu JUDr. G. o jeho nedbanlivostnom

Pre úplnosť odvolací senát uvádza, že striktný výklad prezentovaný sudcom ohľadom nevyhnutnosti uvedenia zavinenia vo výroku napomenutia ministra nemá oporu ani v rozhodovacej praxi disciplinárnych senátov. V rámci rozhodovania v súdenej veci sa odvolací senát oboznámil s viacerými rozhodnutiami, v ktorých bola určená neplatnosť uloženého napomenutia, pričom svoju pozornosť zameral súd na tie rozhodnutia, ktorých predmetom boli napomenutia, ktoré rovnako vo výrokovej časti neobsahovali vymedzenie zavinenia. Demonštratívne je možné uviesť, napr. už vyššie uvedené rozhodnutie sp. zn. 5Ds 1/2021 zo dňa 21. mája 2021, kde napomenutie bolo sudcovi uložené za „bezdôvodné omeškanie začatia pojednávania“ (porovnaj prvý odsek odôvodnenia predmetného rozhodnutia), t.j. bez uvedenia

. .] postupoval tak, že vykonávaním neefektívnych úkonov spôsobil zbytočné prieťahy v konaní v uvedenej veci. [. . .]“ (porovnaj druhý odsek odôvodnenia disciplinárneho rozhodnutia), pričom ani toto napomenutie neobsahovalo vymedzenie zavinenia sudcu, ktorému bolo uložené.

. .]“. Hoci sú uvedené rozhodnutia len demonštratívne, odvolací senát nimi poukazuje na to, že absencia zavinenia vo výrokovej časti napomenutia nie je disciplinárnymi senátmi v ich rozhodovacej praxi vnímaná tak striktne, ako to naznačuje sudca JUDr. G.H_ v

58. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a prihliadajúc na to, že meritórne sudca JUDr. G. skutkovú vetu nenapáda - naopak - nerozporuje, že vo veci sp. zn. 6CoKR/2/2016 žiadny úkon v časovom úseku uvedenom vo výroku písomného napomenutia neurobil, ako aj berúc do úvahy, že z písomného napomenutia vyplýva, že išlo o zavinené konanie, ktoré minister spravodlivosti vyhodnotil ako konanie z nedbanlivosti (v súlade s vlastným tvrdením sudcu), ani odvolací senát nevzhliadol v námietke sudcu viažucej sa k formálnym nedostatkom písomného napomenutia také vady, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali zmenu rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho senátu (k tomu pozri § 46 ods. 5 DSP).

60. Podľa názoru odvolacieho senátu je nesprávny predpoklad sudcu, ak mal tento za to, že z vyššie uvedených dôvodov nemal byť postihnutý vôbec. Ako minister spravodlivosti uvádza v písomnom napomenutí, prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 6CoKR/2/2016 preukázané boli, resp. na túto skutočnosť nebolo možné neprihliadať (k tomu pozri, napr. aj vyjadrenie ministra k návrhu sudcu - zo dňa 16.1.2020).

Uvedené však nemôže znamenať, že by na prieťahy v konaní v tejto veci (sp. zn. 6CoKR/2/2016) mala byť na sudcu aplikovaná akási „amnestia“, resp. „ochrana“ majúca svoj základ práve v tom, že sudca JUDr. G. je inak aktívny, že zastáva funkcie spojené s kredibilitou jeho osoby (člen revíznej komisie) a že si riadne plní sudcovské povinnosti. Rovnako ani skutočnosť, že aj iní sudcovia - kolegovia JUDr. G. majú reštančné veci neneguje to, že vo veci, za ktorú mu bolo písomné napomenutie uložené, k prieťahom došlo. Je potrebné rozlišovať medzi

súdu, ktorí údajne mali požadovať zníženie nápadu vecí. 63. Z vyššie uvedených dôvodov nemohol odvolací senát prihliadať ani na námietky sudcu o tom, že jemu (na rozdiel od iných kolegov) nebol nikdy pozastavený, príp. znížený nápad vecí, resp. že mu napadli aj veci po kolegoch - sudcoch, ktorí odišli do dôchodku.

64. Odvolací senát nespochybňuje, že sudca JUDr. G. je aktívnym sudcom, ani to, že v rozhodnom čase mohlo existovať viacero okolností, ktoré jeho pracovné bremeno zintenzívňovali, avšak v takomto prípade bolo jeho povinnosťou upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet vecí, ak zjavne hrozilo, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov. Absencia takéhoto upozornenia zároveň vedie k záveru, že pracovná záťaž sudcu nebola taká, že by nemohol vybavovať veci bez zbytočných prieťahov. Z tejto premisy potom vychádzal tak minister spravodlivosti (tretia strana písomného napomenutia, tretí odsek, resp. vyjadrenie ministra spravodlivosti k návrhu na určenie neplatnosti písomného napomenutia - zo dňa 16.1.2020 - tretia strana, štvrtý odsek), ako aj disciplinárny senát (str. 12 rozhodnutia disciplinárneho senátu).

I., kumulovaná agenda - obchodnoprávna a civilnoprávna a pod.), musel tak minister, ako aj disciplinárny senát a odvolací senát vychádzať z toho, že sám sudca vo svojom oddelení neidentifikoval neprimeraný počet prideľovaných vecí spojený s hrozbou nemožnosti ich vybavenia bez zbytočných prieťahov.

67. Odvolaciemu súdu v tejto súvislosti nedá neuviesť, že aj argumentácia sudcu o údajnej náročnosti veci, v ktorej sa dopustil prieťahov v konaní (sp. zn. 6CoKR/2/2016) sa javí ako účelová, keď je nesporné, že sudca cca do dvoch týždňov od doručenia sťažnosti na prieťahy v konaní v danej veci stihol naštudovať vec, vytýčiť termín verejného vyhlásenia rozhodnutia, vypracovať písomné znenie rozsudku a vec vrátiť súdu prvej inštancie (všetko v časovom rozpätí od 5.3.2019 do 21.3.2019). Ak by predmetná vec bola naozaj takej skutkovej a právnej náročnosti ako to naznačuje sudca, je len málo pravdepodobné, že by všetky tieto úkony sudca dokázal kvalifikovane vykonať za obdobie cca dvoch týždňov.

G. uplatnil notifikačný postup podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, t.j. on sám svoju pracovnú záťaž nepovažoval za takú, ktorá by mu bránila veci vybavovať priebežne a bez prieťahov. Na strane druhej, je nesporné, že iné veci obdobnej povahy rozhodoval sudca prednostne (hoci napadli neskôr ako je vec sp. zn. 6CoKR/2/2016), ako aj to, že ani vec sp. zn. 6CoKR/2/2016 zrejme nebola takej náročnosti, aby nemohla byť rozhodnutá skôr, ak ju sudca dokázal vybaviť po obdržaní sťažnosti na prieťahy v konaní - za cca 2 týždne (vrátane písomného vyhotovenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie).

70. Odvolací senát sa nestotožnil s námietkou sudcu, že ministrovi spravodlivosti uplynula subjektívna 1-ročná lehota na uloženie písomného napomenutia z dôvodu, že sám aktívne nezisťoval, v akých veciach mal sudca JUDr. G., resp. ten-ktorý sudca prieťahy v konaní, ale uspokojil sa so štatistickým výkazom, z ktorého vyplýval iba počet reštančných vecí. Podľa § 120 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich v znení účinnom v rozhodnom čase (do 30.11.2021) platilo, že „(4) Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať na disciplinárnom senáte do jedného roka odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení, najviac však do troch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, najneskôr do piatich rokov odo dňa spáchania tohto disciplinárneho previnenia.“.

JUDr. G.), že minister spravodlivosti je per se povinný obstarávať si detailné údaje o reštančných veciach konkrétnych sudcov a že ak tak neurobí, spôsobuje to stav, keď mu z dôvodov na jeho strane plynie a môže uplynúť subjektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu, resp. písomného napomenutia.

73. Takýto výklad je dôvodný, napr. aj vzhľadom na potrebu ochrany verejného záujmu. Ak by totiž, napr. z akéhokoľvek dôvodu predseda súdu neuplatnil príslušné disciplinárne nástroje voči sudcovi v jemu plynúcej subjektívnej lehote (napr. z dôvodu pozitívnych vzťahov so sudcom, ktorý sa disciplinárneho previnenia dopustil), automaticky by tým negoval možnosť inej oprávnenej osoby zjednať nápravu tohto nežiaduceho stavu, keďže aj tejto inej oprávnenej osobe by už plynula, resp. by uplynula lehota na podanie disciplinárneho návrhu, resp. uloženie písomného napomenutia, a to bez subjektívnej vedomosti tejto oprávnenej osoby o disciplinárnom previnení konkrétneho sudcu. Je nepochybné, že zákonným vymedzením viacerých oprávnených osôb (na podanie disciplinárneho návrhu, resp. uloženie písomného napomenutia) sa sleduje ochrana verejného záujmu spočívajúca v tom, aby prípadné disciplinárne previnenie konkrétneho sudcu mohlo byť postihnuté, napr. aj v prípade nečinnosti konkrétnej oprávnenej osoby, ktorá by tak vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti mohla en bloc zabrániť. Logicky, dosiahnutie ochrany verejného záujmu v zmysle vyššie uvedeného je

Opak by znamenal porušenie princípu právnej istoty. 75. Odvolací senát v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na to, že rozhodnutie odvolacieho senátu - sp. zn. 1Dso 2/2017, na ktoré sudca odkazuje, nie je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax disciplinárnych senátov.

inú oprávnenú osobu, ktorej následne plynie osobitná subjektívna lehota. Vzhľadom na to, že súdená vec podľa odvolacieho senátu nie je takou vecou, vychádzal práve zo všeobecne ustálenej rozhodovacej praxe, že subjektívna lehota každej oprávnenej osobe plynie nezávisle od subjektívnej lehoty inej oprávnenej osoby.

VIII. Zhrnutie

79. Dlhodobé riadne plnenie si sudcovských povinností v iných veciach, príp. jeho „nadštandardné, príp. porovnateľné čísla“ v porovnaní s kolegami - sudcami, ďalej skutočnosť, že aj iní jeho kolegovia - sudcovia majú (mali) reštančné veci a pod., ako ani to, že v

80. V priebehu konania nebolo preukázané, že by sudca JUDr. G. uskutočnil úkon podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich („(4) Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.“). Ak mal za to, že je neprimerane zaťažený (napr. z dôvodu prerozdeľovania vecí, nutnosti vybavenia vecí po JUDr. I., príp. z iných dôvodov), bol povinný na túto skutočnosť upozorniť predsedníčku krajského súdu, čo vo veci preukázané nebolo. Týmto úkonom - ak by bolo jeho tvrdenie posúdené predsedom krajského súdu ako dôvodné - mohlo - okrem iných - dôjsť k prijatiu opatrení smerujúcich k tomu, aby prieťahy v jeho oddelení nevznikali (napr. znížením nápadu vecí). Sudca síce tvrdí, že jemu nápad vecí nikdy pozastavený/znížený nebol, nepreukázal však, že by vo vzťahu k orgánom správy súdu kvalifikovane takúto požiadavku komunikoval. Prípadné vyjadrenia sudcu na pracovných

V konaní bolo tiež preukázané, resp. JUDr. G. nerozporoval, že v rámci činnosti senátu 6CoKR, tento rozhodoval iné - neskôr napadnuté konkurzné/reštrukturalizačné veci pred vecou, za ktorú mu bolo uložené napomenutie. Ak sudca tvrdil, že rozhodoval aj iné veci, pri ktorých z objektívnych dôvodov platí preferenčný režim (napr. predbežné opatrenia, neodkladné opatrenia a pod.), z vykonaných dôkazov vyplýva, že prednostne riešil nielen veci, pri ktorých na to boli splnené zákonné predpoklady, ale aj iné - typovo obdobné ako je vec, v ktorej sa dopustil prieťahov v konaní (sp. zn. 6CoKR/2/2016).

JUDr. G. dokázal ako predseda senátu, resp. sudca spravodajca zabezpečiť rozhodnutie veci, vypracovanie rozsudku a vrátenie veci na súd prvej inštancie v priebehu dvoch týždňov. 82. Výrok písomného napomenutia ministra spravodlivosti vyhodnotil odvolací senát ako dostatočne konkrétny. Skutok, za ktorý sa písomné napomenutie uložilo, je vymedzený dostatočne určito. Právna veta obsahuje aj odkaz na zákonné ustanovenie, ktoré svojim konaním (nečinnosťou) sudca porušil. Rovnako obsahuje vymedzenie, že sa jedná o nedostatok v práci menšieho významu. Výrok síce neobsahuje vymedzenie, že išlo o „zavinené“ konanie, avšak túto skutočnosť je možné abstrahovať zo samotného textu písomného napomenutia. Podľa názoru odvolacieho senátu, absencia zavinenia vo výrokovej časti napomenutia v súdenej veci, resp. konkrétnej formy zavinenia, nespôsobuje nepreskúmatateľnosť tohto úkonu

Disciplinárne previnenie sudcu JUDr. G. však takým nie je, a preto sa odvolací senát nemohol stotožniť s jeho argumentáciou o formálnych nedostatkoch výroku napomenutia. Pre úplnosť odvolací senát dopĺňa, že uvedenie formy zavinenia do výroku disciplinárneho rozhodnutia by bolo dôvodné, napr. aj v prípade, keby orgán rozhodujúci o disciplinárnom návrhu dospel k záveru, že disciplinárne obvinený sa disciplinárneho previnenia dopustil úmyselne (hoci pre naplnenie znakov skutkovej podstaty postačuje nedbanlivosť), a teda samotná forma zavinenia bude determinovať nadväzujúce disciplinárne opatrenie.

83. Odvolací senát nemohol prisvedčiť ani tej námietke sudcu, že písomné napomenutie mu bolo udelené oneskorene (po uplynutí 1-ročnej subjektívnej lehoty, ktorú mal minister spravodlivosti k dispozícii). V zhode s rozhodnutím disciplinárneho senátu, aj odvolací senát má za to, že subjektívna lehota začala ministrovi spravodlivosti plynúť najskôr v deň, keď mu bol doručený („na vedomie“) podnet - sťažnosť H. O., V..Z.. na prieťahy v konaní - sp. zn. 6CoKR/2/2016. Výkon kontrolnej, resp. dohľadovej činnosti ministerstva spravodlivosti, resp. výkon správy má vo všeobecnosti systémový charakter, nie individuálny. Ak má minister spravodlivosti (ako oprávnená osoba) k dispozícii štatistické výkazy, z ktorých vyplývajú len údaje o počtoch reštančných vecí, nemôže takýto výkaz zakladať na strane ministra začatie plynutia subjektívnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia.

84. Záverom odvolací senát dopĺňa, že sa nestotožnil ani s tou argumentáciou sudcu, v ktorej tento namietal, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty má mať „pevný bod“ pre všetky oprávnené osoby, a to odkazom na rozhodnutie sp. zn. 1Dso 2/2017. Ako uvádza odvolací senát vyššie, nejedná sa o ustálenú (paušálnu) rozhodovaciu prax disciplinárnych senátov a navyše kľúčovým pre súdenú vec je to, že skutkové okolnosti veci - sp. zn. 1Dso 2/2017 boli diametrálne odlišné ako to bolo v súdenej veci. Kým vo veci sp. zn. 1Dso 2/2017 malo dôjsť k účelovému konaniu zo strany oprávnených osôb, keď jedna oprávnená osoba po tom, čo jej uplynula subjektívna lehota na uskutočnenie disciplinárneho úkonu notifikovala inú oprávnenú osobu, takýto účelový postup vo veci JUDr. G. medzi oprávnenými osobami identifikovaný

85. Navyše aj aktuálna rozhodovacia prax disciplinárnych senátov (realizovaná v rozhodovacej agende Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky) jednoznačne deklaruje, že každá oprávnená osoba má „vlastnú“ subjektívnu lehotu na podanie návrhu, resp. realizáciu disciplinárneho úkonu nezávisle od subjektívnych lehôt iných oprávnených osôb (napr. sp. zn.33D/19/2021, bode 41.: „Podľa najvyššieho správneho súdu zákon o sudcoch úpravou, ktorou oprávnenie na podanie disciplinárneho návrhu dáva viacerým subjektom a následne s plynutím subjektívnej lehoty na podanie návrhu spája okamih, „keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení“, jednoznačne každému oprávnenému subjektu stanovuje subjektívnu lehotu na podanie disciplinárneho návrhu zvlášť. Ak by súd prijal právny názor disciplinárne obvinenej o jednom okamihu začatia plynutia subjektívnej lehoty, v takom prípade by zákonom stanovená rôznorodosť oprávnených subjektov nemala žiadne odôvodnenie, dokonca by bola v súvislosti s plynutím subjektívnej lehoty nekontrolovateľná (subjekty o sebe navzájom nemajú vedomosť) a jej dodržanie by nemohol najvyšší správny súd vierohodne skúmať.“ 86. Záverom odvolací senát opätovne uvádza, že ak sudca v odvolaní namietal nevykonanie všetkých dostupných dôkazov, sám sudca žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal, a preto bolo dokazovanie riadne skončené (k tomu pozri zápisnicu z pojednávania pred disciplinárnym senátom - 8. decembra 2020). V odvolaní zároveň nešpecifikoval, aké ďalšie dôkazy mali byť vykonané a čo sa nimi malo preukázať. 87. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností a primerane aplikujúc § 117 ods. 8, veta druhá - zákona o sudcoch a prísediacich v účinnom znení, odvolací senát o odvolaní sudcu - JUDr. G. - proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu - sp. zn. 3Ds 3/2019 (č. k. 3Ds 3/2019-168) zo dňa 8.12.2020 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 88. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 5 : 0, t.j. jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.