33D/9/2022

I. disciplinárne obvinený S.. S. H., narodený XX.XX.XXXX, notár so sídom Notárskeho úradu v N. D., K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D. sa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny

vyhlásenie účastníkov K.. C. K., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, Ž. a K. A., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H., zapísané na LV č. XXX pod B1-B4 a na LV č. XXX pod B1-B3, napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice č. R. XXX/ XXXX zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/1964 Zb.

znení účinnom v rozhodnom čase, v bode II. dňa 16.11.2020 na Notárskom úrade K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D. spísal notársku zápisnicu č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX v znení opravy zo dňa 18.11.2020, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníčky konania X.. S. J., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, D., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. K., evidovaných na LV č. XXX pod B2, B7, B9, B10, B11, napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/

v bode III. dňa 23.11.2020 na Notárskom úrade K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D. spísal notársku zápisnicu č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX v znení opravy zo dňa 07.01.2020, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníka S. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, T., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území T., evidovaných na LV č. XX pod B65, na LV č. XXXX pod B28, na LV č. XXXX pod B65, na LV č. XXXX pod B69, na LV č. XXXX pod B57, na LV č. XXXX pod B7, na LV č. XXXX pod B5, na LV č. XXXX pod B57, na LV č. XXXX pod B6, na LV č. XXXX pod B4, na LV č. XXXX pod B14, na LV č. XXXX pod B11, na LV č. XXXX pod B31, na LV č. XXXX pod B6, na LV č. XXXXX pod B21, na LV č. XXXXX pod B4 napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/

v bode IV. dňa 16.12.2020 na Notárskom úrade K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D. spísal notársku zápisnicu č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníka X.. O. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX

Občiansky zákonník, hoci vyhlásenie účastníka neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce začatie jeho oprávnenej držby na dobu trvania oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 1 Notárskeho

dňa 16.12.2020 na Notárskom úrade K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D. spísal notársku zápisnicu č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníkov K. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.-D. XX, N. a W. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, N., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., evidovaných na LV č. XXXX pod B1 a pod B6 napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, hoci vyhlásenie účastníka neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce začatie jeho oprávnenej držby na dobu trvania oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku, teda tým, že v bodoch I. až V. neodmietol spísať uvedené zápisnice, hoci bolo zjavné, že vyhlásenie účastníkov odporuje zákonu, závažne a opätovne porušil povinnosť pri činnosti notára vyplývajúcu z § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 prvej vety Notárskeho poriadku, a to závažného porušenia povinností pri činnosti notára, za to sa mu ukladá disciplinárne opatrenie podľa § 91 ods. 3 písm. b/ zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok v znení účinnom v rozhodnom čase, a to peňažná pokuta vo výške 1000,- eur, ktorú je povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. II. Podľa § 38 ods. 2 DSP je disciplinárne obvinený S.. S. H. p o?v?i?nný nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľka“ alebo „ministerka spravodlivosti“) podala dňa 25.04.2022 podľa § 18a) Disciplinárneho súdneho poriadku návrh na začatie disciplinárneho konania (č. 10203/2022/152-DK) proti S.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, notárovi so sídlom Notárskeho úradu v N. D., K.. W.. Š. Č..

2020. Dňa 26.04.2021 bola disciplinárne obvinenému zaslaná opakovaná žiadosť, keďže na žiadosť zo dňa 08.03.2021 nereagoval. 3. Dňa 30.04.2021 boli navrhovateľke doručené príslušné notárske spisy, v ktorý deň mala navrhovateľka možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, a teda sa dozvedieť o možnom disciplinárnom previnení disciplinárne obvineného, na základe ktorých mohla splniť zákonné náležitosti disciplinárneho návrhu. S poukazom na uvedené mohla disciplinárny návrh podať do 30.04.2022, teda v lehote do jedného roka odo dňa, kedy sa navrhovateľka dozvedela o disciplinárnom previnení disciplinárne obvineného.

4. 2. Navrhovateľka v prvom rade poukázala na skutočnosť, že právne nástupníctvo nie je dôvodom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ale je dôvodom pre nadobudnutie vlastníckeho práva dedením, pričom vydržaním nemožno obchádzať dedenie ako odlišný právny inštitút (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Asan/19/2019 zo dňa 29.09.2021).

činnosti. Disciplinárne obvinený však namiesto tohto postupu pojal do notárskej zápisnice vyhlásenie, že účastníčky vydržali vlastnícke právo na základe právneho nástupníctva. 4. 3. Skutočnosti uvedené v bode 4.2. museli byť disciplinárne obvinenému zrejmé už z vyhlásenia účastníčok, bez potreby osobitného dokazovania alebo vykonania iného šetrenia. S poukazom na uvedené je podľa názoru navrhovateľky zjavné, že účastníčky nesplnili obligatórne hmotnoprávne podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a teda disciplinárne obvinený bol povinný v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku odmietnuť spísať notársku zápisnicu, keďže táto obchádza príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

poriadku. 5. 1. k bodu II. Disciplinárne obvinený pojal do notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX vyhlásenie účastníčky X.. S. J. vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorom účastníčka odvodila svoje vlastnícke právo k vydržanej nehnuteľnosti od darovacej zmluvy v roku 1994, ktorá nemala byť do príslušného katastra nehnuteľností zavkladovaná z dôvodu, že v katastri nehnuteľností bola predmetná parcela nesprávne zavkladovaná (darkyni E. Š. nesvedčil zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností). Účastníčka však disciplinárne obvinenému nepredložila žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení, či už samotnú darovaciu zmluvu alebo napríklad protokol o prevzatí darovanej nehnuteľnosti.

právo k nehnuteľnosti a následný zápis prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do príslušného registra, pričom právna norma je určitá a zrozumiteľná a nepripúšťa odlišný výklad. Pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať sa účastník mohol danému právnemu omylu vyhnúť, a teda ide o neospravedlniteľný právny

5. 4. Skutočnosti uvedené v bode 5.2. a 5.3. mohli byť disciplinárne obvinenému zrejmé už z vyhlásenia účastníčky, bez potreby osobitného dokazovania alebo vykonania iného šetrenia. S poukazom na uvedené je podľa názoru navrhovateľky zjavné, že účastníčka nesplnila obligatórne hmotnoprávne podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a teda disciplinárne obvinený bol povinný v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku odmietnuť spísať notársku zápisnicu, keďže táto obchádza príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

poriadku. 6. 1. k bodu III. Disciplinárne obvinený pojal do notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX vyhlásenie účastníka S. Š. o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom účastník odvodil svoje vlastnícke právo od darovacej zmluvy zo dňa 19.03.1991. Účastník však disciplinárne obvinenému nepredložil žiaden dôkaz o existencii predmetnej darovacej zmluvy. Účastník vo vyhlásení opisuje zvyšný majetok (teda nie vydržané nehnuteľnosti) N. Š. nadobudol dedením S. Š. I.. (nar. XX.XX.XXXX) a po ňom titulom dedenia nadobudol všetok majetok účastník S. Š. K.. (nar. XX.XX.XXXX) v 1 a S. Š. (nar. XX.XX.XXXX) v 1.

O. J. o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom účastník odvodil svoje vlastnícke právo od darovacej zmluvy z roku 1998. Navrhovateľka dala do pozornosti skutočnosť, že jednou z vydržaných nehnuteľností je rodinný dom, pričom účastník tvrdí, že mu ho mal darovať jeho starý otec J. J., ktorý mal zomrieť slobodný a bezdetný. Účastník však disciplinárne obvinenému nepredložil žiaden dôkaz o existencii predmetnej darovacej zmluvy.

II. Vyjadrenie disciplinárne obvineného k návrhu na začatie disciplinárneho konania

osvedčí. Pokiaľ teda účastník splní náležitosti § 63 Notárskeho poriadku, predpokladá sa splnenie podmienok vydržania podľa Občianskeho zákonníka a notár osvedčí vyhlásenie o vydržaní vlastníctva formou notárskej zápisnice. Spísanie notárskej zápisnice nemá povahu rozhodnutia a notár pri tomto postupe nezískava a nehodnotí dôkazy.

14. Vo všetkých bodoch disciplinárneho návrhu sa konštatuje, že som bol povinný v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku odmietnuť spísať notársku zápisnicu, keďže v žiadnej z vecí účastníci nesplnili obligatórne hmotnoprávne podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

držby. Týmto spísanie notárskych zápisníc malo zjavne obchádzať ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že u všetkých posudzovaných notárskych zápisníc bola oprávnenosť držby účastníkmi podrobne zdôvodnená a nad rámec zákona aj podporená listinnými dôkazmi a nie je ju možné redukovať iba na dôvody uvedené v disciplinárnom návrhu.

- neprebiehal a ani neprebieha súdny a ani iný spor o vlastníctvo k predmetu vydržania, - neexistuje žiadna tretia osoba, ktorá by akýmkoľvek spôsobom demonštrovala vlastníctvo alebo si uplatňovala svoje práva, - počas celej zákonom ustanovenej vydržacej lehoty nedošlo k nijakej súkromnej ani úradnej intervencii, ktorá by mohla spôsobiť pochybnosti o ich vlastníctve, - plynutie vydržacej doby bolo teda neprerušené a držba neprestala byť dobromyseľná a oni neprestali z právneho hľadiska nakladať s vecou ako so svojou, - tým splnili hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka.

16. Pokiaľ teda notárovi žiadateľ podľa § 63 Notárskeho poriadku predloží potrebné vyhlásenia a vyjadrenia a vyhlási, že splnil podmienky vydržania podľa Občianskeho zákonníka, nemôže notár spochybňovať to, či účastník bol dobromyseľný pri držbe predmetu vydržania, teda, či mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Účastník nie je povinný predkladať žiadne ďalšie listiny, ktoré by potom mal notár vyhodnocovať a posudzovať ako dôkaz a notár takéto listiny nemôže od účastníka vyžadovať.

Z uvedeného dôvodu mal za to, že sa pri spísaní predmetných notárskych zápisníc nemohol dopustiť porušenia § 36 Notárskeho poriadku v spojení s § 134 a § 130 Občianskeho zákonníka tak, ako je to uvedené v disciplinárnom návrhu, čo malo byť dôvodom založenia jeho disciplinárnej zodpovednosti.

§ 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym.

podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

Fotokópie čestných vyhlásení podľa § 63 ods. 1 písm. a/ ako dôkaz priložil v prílohe. Teda aj súdy pri rozhodovaní o okolnostiach a dôvodoch vydržania dodržiavajú deklaratórnu povahu rozhodovania o vydržaní vlastníctva, pričom pre ústavný súd je v prospech vydržiteľa rozhodujúce to, či „držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol“. V spojení s uvedeným nálezom ústavného súdu mal za to, že ktorákoľvek zo zákonom uvedených skutočností pri poctivom spôsobe nadobudnutia môže vyvolať u držiteľa dobromyseľnosť a po splnení ďalších zákonných podmienok aj vydržanie

Aj v prípade, že je dedičov viac, tak aj dedičská dohoda o vyporiadaní dedičstva môže založiť dobrú vieru držiteľa vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V notárskej zápisnici R. XXX/XXXX sa uvádza, že predmetná parcela bola v minulosti nepresne zameraná, a preto bolo potrebné v roku 2020 upraviť údaje v katastri nehnuteľností a v mape určeného operátu. Tým účastníčky dôvodili, že už ich právni nástupcovia a teraz oni užívajú časť cudzej parcely, ktorá ale bola zameraná. Do jej užívania vstúpili právnym nástupníctvom - dedením susednej parcely, ktoré spolu s osvedčenou parcelou tvoria jeden oplotený pozemok - dvor. Obdobne v notárskej zápisnici R. XXX/XXXX účastník vstúpil do užívania predmetnej parcely podľa vlastného vyhlásenia dedením po svojom otcovi. To bolo uvedené už v Notárskej zápisnici R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX spísanej notárom S.. Ľ. J. pri osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k inej parcele. Táto notárska zápisnica je súčasťou spisu a odkazuje na ňu aj vyhlásenie účastníka pri spísaní notárskej zápisnice

19. Navrhovateľka v popise skutku II. - V. uvádza, že predmetné notárske zápisnice boli spísané napriek tomu, že účastník síce uviedol titul, od ktorého odvodzoval svoju dobromyseľnosť, a to konkrétnu zmluvu, ale túto zmluvu nepredložil a ani nedoložil iný dôkaz o existencii takejto zmluvy. Notár nemá právomoc žiadať od účastníkov iné listiny, ako tie, ktoré sú určené Notárskym poriadkom. Notár nemôže podmieňovať vykonanie notárskeho úkonu doložením listín uvádzaných navrhovateľkou v disciplinárnom návrhu (písomné zmluvy, resp. iné dôkazy o ich existencii), keďže takýto postup nemá žiadnu oporu v zákone. Samotný účel ustanovení Občianskeho zákonníka o vydržaní predpokladá, že titul nadobudnutia nemusí byť možné doložiť, keďže vydržaním sa vysporiadavajú aj nedoložené právne vzťahy.

Vo všetkých posudzovaných prípadoch naviac všetci vlastníci, prípadne ich právni nástupcovia zapísaní v katastri nehnuteľností vyhlásili, že súhlasia s nadobudnutím vlastníckeho práva v ich prospech vydržaním. Čiže aj osoby, ktorým inak svedčí vlastnícke právo podľa evidencie vlastníctva uznali, že vlastníkom je v skutočnosti iná osoba, a to vydržiteľ ako účastník notárskej zápisnice, čo taktiež svedčí o možnej oprávnenej držbe účastníkov. Preto tvrdil, že v prípade vydania notárskych zápisníc bol riadne preukázaný spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, skutočnosť, že držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, a teda možná dobromyseľnosť vydržateľov, rovnako oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, ako aj uplynutie vydržacej doby, a zároveň bolo predložené súhlasné vyjadrenie príslušných obcí, ako aj vyjadrenia žijúcich osôb, ktorých posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo, resp. ich právnych nástupcov.

Disciplinárne obvinený vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu doplnil podaním doručeným disciplinárnemu súdu dňa 25.10.2022. Uviedol, že podľa skutkových viet pod bodmi I. - V. disciplinárneho návrhu spísanie notárskych zápisníc zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/1964 Zb., a to tým, že účastníci zjavne neboli oprávnenými držiteľmi, keďže svoju dobromyseľnosť odvodili z titulu právneho nástupníctva a pretože svoju dobromyseľnosť odvodili od zmlúv, ktoré nedoložili a nepredložili iný dôkaz o ich existencii.

disciplinárne obvinený porušiť pri spísaní predmetných notárskych zápisníc. Ustanovenie § 130 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorých porušenie disciplinárny návrh odkazuje, v žiadnom prípade a/ neukladajú účastníkovi predkladať notárovi zmluvy alebo dôkazy o ich existencii a ani notárovi neukladajú tieto listiny alebo dôkazy o nich od účastníkov vyžadovať, b/ neustanovujú, že absencia doloženia zmlúv alebo iných dôkazov o ich existencii ex lege zjavne spôsobuje zjavnú nedobromyseľnosť, a tým aj neoprávnenú držbu u vydržiteľa, c/ neurčujú, že dedenie ako právne nástupníctvo nemôže v účastníkovi zjavne vyvolať dobromyseľnosť, a tým aj oprávnenú držbu. V zmysle ustanovenia § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku by konanie disciplinárne obvineného napĺňalo znaky disciplinárneho previnenia len v prípade, ak by v ustanoveniach § 134 a § 130 Občianskeho zákonníka bolo výslovne uvedené, že oprávnení držitelia svoju dobromyseľnosť nesmú odvodiť z titulu právneho nástupníctva a že oprávnení držitelia musia predložiť zmluvy alebo iné dôkazy nad rámec § 63 Notárskeho poriadku (vyjadrenie vlastníkov a právnych

22. Trestné činy v zmysle všeobecnej časti Trestného zákona možno spáchať rovnako aktívnym konaním, ako aj opomenutím konania - omisívne trestné činy. Ak by disciplinárne obvinený nekonal a odmietol spísať notársku zápisnicu aj napriek tomu, že oprávnení držitelia svoju dobromyseľnosť odvodili z titulu právneho nástupníctva, bol by to rovnako dôvod na disciplinárne stíhanie disciplinárne obvineného pre bezdôvodné nekonanie pri spísaní notárskej zápisnice. Disciplinárne obvinený mal za to, že doplnenie vyjadrenia bez ďalšieho odôvodňuje, aby disciplinárny senát disciplinárne obvineného oslobodil.

24. V ďalšej časti doplneného vyjadrenia uviedol, že vydržanie je inštitút dovolený, predpokladaný zákonom, na deklarovanie ktorého účastníci môžu použiť po splnení podmienok uvedených v § 63 Notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva.

Práve naopak, účastníci splnili všetky zákonom predpokladané podmienky na spísanie notárskej zápisnice a notár jej spísaním splnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladal zákon. 25. Pri vydávaní vyzývacích uznesení súdmi v konaní o potvrdenie vydržania podľa § 359a CMP, ktoré nahradili osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v absolútnej väčšine navrhovatelia odvodzujú svoju dobromyseľnosť od domnelých titulov nadobudnutia alebo neformálnych titulov nadobudnutia, bez ich doloženia súdu. Je úplne bežné, že svoju dobromyseľnosť odvodzujú aj od titulu dedenia, kedy ako právni nástupcovia vstúpili do držby právneho predchodcu. Podotkol, že súd môže sám vykonať potrebné šetrenie na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa, alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

o nich. Rovnako nerozumie právnemu názoru navrhovateľa, ktorý nevychádzal zo žiadnych právnych predpisov a v návrhu nie je nijako odôvodnený, prečo by vydržiteľ nemohol byť ako dedič/právny nástupca oprávneným držiteľom.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Dňa 1. decembra 2021 nadobudol účinnosť disciplinárny súdny poriadok, na základe ktorého (§ 3 disciplinárneho súdneho poriadku) o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnych senátoch. Disciplinárny návrh ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky bol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky doručený 25.04.2022. Disciplinárna vec bola náhodným výberom pridelená disciplinárnemu senátu 33D najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej konal pod spisovou značkou 33D/9/2022. 27. O začatí disciplinárneho konania bol disciplinárne obvinený notár upovedomený podľa § 23 ods. 1 Disciplinárneho súdneho poriadku dňa 12.08.2022, kedy mu bol doručený návrh ministerky spravodlivosti a zároveň bol poučený o práve navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu a práve zvoliť si obhajcu a vyjadriť sa k návrhu. Podľa Rozvrhu práce NSS SR na kalendárny rok 2022 bola vec elektronickou podateľňou NSS SR pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do súdneho oddelenia 33D, v zložení riadiaci predseda disciplinárneho senátu JUDr. Viola Takáčová, PhD., sudcovia Mgr. Kristína Babiaková a prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., prísediaci sudcovia JUDr. Martin Palovčík a K.. S. H.. Zloženie senátu bolo disciplinárne obvinenému notárovi oznámené dňa 12.08.2022. 28. Prísediaci sudca - notár K.. S. H., doručil disciplinárnemu súdu dňa 17.08.2022 žiadosť o vylúčenie prísediaceho sudcu v disciplinárnej veci vedenej pod sp. zn. 33D/9/2022 z dôvodu, že disciplinárne obvinený notár S.. S. H., notár so sídlom K.. W.. Š. XXX, N. D. je s ním v blízkom rodinnom pomere - brat. Z tohto dôvodu možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. 29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 24.08.2022 uznesením sp. zn. 32Dz/16/2022 o vylúčení prísediaceho sudcu disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky K.. S. H. z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/9/2022 podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 zákona č. 432/

32. Dňa 04.08.2022 disciplinárny súd nariadil vo veci ústne pojednávanie, ktorého termín bol určený na 27.10.2022 o 13:00 hod. Upovedomenie o ústnom pojednávaní bolo navrhovateľke doručené 12.08.2022, disciplinárne obvinenému notárovi 12.08.2022 a prezidentovi Notárskej komory Slovenskej republiky tiež dňa 12.08.2022. 33. Úlohou disciplinárneho súdu bolo v prvom rade posúdiť, či disciplinárny návrh navrhovateľky spĺňa predpoklady pre jeho vecné prejednanie. Dospel k záveru, že návrh bol podaný oprávnenou osobou, obsahuje stanovené náležitosti a vo vzťahu k skutkom vymedzeným v skutkovej vete návrhu bol podaný v lehote podľa § 14 Disciplinárneho súdneho

osvedčiť každé jedno vyhlásenie bez ohľadu na to, či jeho obsah dostatočne osvedčuje to, že účastníkom tvrdená držba bola aj oprávnenou držbou. Skutočnosti uvádzané vo vyhláseniach účastníkov, na základe ktorých disciplinárne obvinený spísal notárske zápisnice, celkom zjavne vylučovali záver, že držba týchto účastníkov sa zakladá na ich dobromyseľnosti o tom, že sú vlastníkmi držaných nehnuteľností. Skutočnosti uvedené v týchto vyhláseniach vylučovali, aby ich držba spĺňala podmienky oprávnenej držby v zmysle § 130 OZ a mohla tak viesť k vydržaniu v zmysle § 134 OZ. Disciplinárne obvinený ako notár, ktorému zákon zveril osobitné oprávnenie vykonávať notársku činnosť, pri zachovaní odbornej starostlivosti v zmysle § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, mohol zistiť, že účastníci na základe nimi tvrdených skutočností nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním dotknutých pozemkov.

K navrhovanému druhu a výške disciplinárneho opatrenia uviedol, že bude dostatočné predovšetkým za účelom naplnenia represívneho charakteru a zároveň sa domnieval, že môže pôsobiť preventívne vo vzťahu k všeobecnej a základnej povinnosti disciplinárne obvineného vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou. 35.

OZ v spojení s ustanovením § 130 OZ. V súvislosti s ustanovením § 4 DSP uviedol, že nepochybne najdôležitejším právom, ktoré sa realizuje v trestnom konaní, je právo obvineného na obhajobu. Čiastkové právo obvineného na obhajobu predstavuje tiež právo obvineného vedieť, z čoho je obvinený. Disciplinárny návrh pred disciplinárnym senátom nikdy prednesený nebol, hoci to obligatórne prikazuje ustanovenie § 29 ods. 2 DSP. Od začiatku súdneho konania disciplinárne obvinený namietal, že v disciplinárnom návrhu, ktorý mu bol doručený, absentuje objektívna stránka, teda konkrétne protiprávne konanie obvineného, z ktorého je možné odvodiť záver, že obvinený zjavne obchádzal zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.

Podľa Trestného zákona trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa zákona o priestupkoch, priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, je za priestupok výslovne označené v zákone za priestupok alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo trestný čin. Ak je nejaká osoba obvinená z trestného činu, resp. z priestupku, znaky trestného činu alebo priestupku sú uvedené priamo v skutkovej podstate, ktorá z hľadiska objektívnej stránky nejaké konanie prikazuje, resp. zakazuje a porušením tohto príkazu, resp. zákazu zo strany porušovateľa dôjde k protiprávnemu konaniu. V danej veci podala ministerka spravodlivosti disciplinárny návrh proti disciplinárne obvinenému z dôvodu, že disciplinárne obvinený zjavne obchádzal zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. OZ v spojení s ustanovením § 130 OZ, čo malo za následok porušenie jeho povinnosti uvedenej v § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou a podľa

Občianskeho zákonníka. Podľa názoru disciplinárne obvineného pri porušení akejkoľvek právnej normy, v tomto prípade Občianskeho zákonníka, musí ísť o porušenie konkrétnej hypotézy právnej normy. 36. Ustanovenie § 134 OZ (vydržanie) v spojení s ustanovením § 130 OZ (držba) však obsahuje abstraktnú hypotézu, ktorá pripúšťa široký výklad. V zmysle ustanovenia § 130 OZ sa dobromyseľnosť posudzuje so zreteľom na všetky okolnosti, pričom sa pri pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená. Tak široký pojem dobromyseľnosti sa tak musí v konkrétnom prípade dať do kontextu všetkých okolností daného prípadu berúc do úvahy zákonodarcom určenú prezumpciu dobromyseľnosti, prípadne pochybností.

37. Disciplinárne obvinenému sa kladie za vinu, že porušil povinnosť uvedenú v § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, nakoľko neodmietol vykonať požadovaný úkon - osvedčenie vyhlásenia jednotlivých účastníkov o vydržaní. Ako však vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, táto povinnosť sa na notárov vzťahuje len v prípade, ak je zjavné, že taký úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom alebo na vykonanie úkonu osobitne zveril zákon inému orgánu verejnej moci. Zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom nevyplynulo, že účastníci vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva uvedeného v

38. Disciplinárny návrh ministerky je postavený na údajne nesprávnom posúdení otázky dobromyseľnosti účastníkov zo strany disciplinárne obvineného, a teda oprávnenosti samotnej držby, pri ktorej nesprávne posúdenie malo za následok porušenie povinnosti odmietnuť realizovať úkon disciplinárne obvineným. Priamo z dikcie ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku vyplýva, že disciplinárne obvinený bol povinný odmietnuť úkon iba v prípade, ak by išlo o zjavný rozpor so zákonom, prípadne, ak by účastníci vyhlásenia o vydržanie vlastníckeho práva obchádzali zákon. Konštatovaním ministerky spravodlivosti v podanom disciplinárnom návrhu, že účastníci vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva neboli zjavne oprávnenými držiteľmi, je iba právnym názorom navrhovateľky. V konaní pred týmto senátom nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorým by bola preukázaná požiadavka zjavnosti v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku vo vzťahu k ustanoveniu § 130 ods. 1 OZ, tak ako tvrdí v návrhu navrhovateľka. Takáto požiadavka zjavnosti by bola naplnená iba vtedy, ak okolnosti už na prvý pohľad jednoznačne vylučujú možnosť dobromyseľnosti aj pri

Typickým príkladom, že účastník nemal byť dobromyseľný je, že sa účastník sporí s inou osobou o pozemok, a preto sa ho snaží vydržať, a teda prostredníctvom inštitútu vydržania sa snaží obísť sporové konanie. Posudzovaním otázky zjavnosti sa zaoberal aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, v ktorom ÚS SR konštatoval, že ústavne komfortným je taký výklad ustanovenia § 134 OZ, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym.

Notár pri spísaní notárskej zápisnice, ktorej obsahom je vyhlásenie oprávneného držiteľa, nepotvrdzuje skutočnosti, ktoré oprávnený držiteľ vyhlasuje, a teda nie je povinný ani oprávnený vykonávať šetrenie, či údaje uvádzané účastníkom úkonu zodpovedajú skutočnosti.

V notárskych zápisniciach disciplinárne obvinený uviedol všetky podstatné okolnosti, ktoré je potrebné v notárskej zápisnici uviesť, a teda aj začatie oprávnenej držby, v každej zápisnici je uvedený aj samotný nadobúdací titul. Nadobúdacie tituly, ktoré účastníci uviedli v notárskych zápisniciach, objektívne vyvolali vnútorné presvedčenie držiteľov o tom, že sú vlastníkmi nehnuteľností, opak v tomto súdnom konaní dokazovaním preukázaný nebol. Notár v notárskej zápisnici obsahujúcej osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vždy osvedčuje len vyhlásenie oprávneného držiteľa. V notárskej zápisnici neosvedčuje, ani nekonštatuje, že oprávnený držiteľ je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú mal v oprávnenej držbe.

Je všeobecne známe, že inštitút vydržania sa ,,vďaka,, nedokonalej a nejasnej právnej úprave v niektorých prípadoch zneužíval. Nedokonalosť zákona však nemôže byť dôvodom na disciplinárne stíhanie notárov. V prvom rade musia byť vyšpecifikované presné pravidlá a až potom je možné brať na zodpovednosť osoby, ktoré ich nedodržujú. Tak, ako je to v normách trestného zákona, poprípade priestupkového zákona, kde je jasne stanovené, ktoré konanie, resp. nekonanie je protiprávne. V opačnom prípade obvinená osoba ani nevie, voči čomu sa má brániť, čo bolo aj v tomto prípade. Disciplinárne obvinený pri spisovaní notárskych zápisníc vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva postupoval v zmysle článku 2. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej ako orgán verejnej moci nemohol prekročiť svoje

40. Zo samotného disciplinárneho návrhu je zrejmé, že navrhovateľ v návrhu prezentuje svoj právny názor k interpretácii ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 OZ bez toho, aby z hľadiska objektívnej stránky poukázal na konkrétne protiprávne konanie disciplinárne obvineného vo vzťahu k hypotéze týchto právnych noriem.

V disciplinárnom návrhu navrhovateľ poukazuje na rozsudky NS SR týkajúce sa omylu držiteľa vychádzajúceho z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona, podľa ktorého je právny omyl neospravedlniteľný. Navrhovateľka v disciplinárnom návrhu poukazuje, že podľa právneho názoru NS SR, ktorý zastáva aj v tejto veci, nie je neznalosť inak jasného, zrozumiteľného ustanovenia zákona, pred urobením právneho úkonu, ospravedlniteľná. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle

skutočnosť, že názor NS SR uvedený v rozhodnutiach, ktoré cituje navrhovateľka v podanom disciplinárnom návrhu, je prekonaný nálezom ÚS SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 04.11.2018, v ktorom ÚS SR korigoval neprimeranú rigoróznosť uvedenú v rozhodovacej činnosti NS tým, že prelomil doterajší postoj NS SR, že nesplnením formálnych právnych náležitostí či požiadaviek právnych noriem sa vylučuje dobromyseľnosť. ÚS SR zdôraznil, že podstatné je skúmať aj to, či ide o poctivý spôsob nadobudnutia, napr. aj to, či ide o dar ako bezodplatné plnenie a poukázal na to, že dĺžka uplynutého času vyvažuje nedôslednosť týkajúcu sa formálnych náležitostí prevodu, pričom do úvahy bral aj skutočnosť, že v danom prípade neboli prítomné signály zneužitia inštitútu vydržania. V tomto disciplinárnom konaní pri posudzovaní dobromyseľnosti nie je možné vychádzať len z kritérií skoršej judikatúry NS

Pri spisovaní notárskych zápisníc bral disciplinárne obvinený na zreteľ okrem kritérií uvedených v zákone aj kritériá uvedené v náleze ÚS SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 04.11.2018. Je teda zrejmé, že disciplinárne obvinený nekonal ani v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít. Naopak, reflektoval aj aktuálnu judikatúru ÚS SR. Aj keby disciplinárny súd dospel k názoru, že disciplinárne obvinený nemal správny právny názor na aplikáciu ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 OZ týkajúceho sa dobromyseľnosti účastníkov o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva, nepostačuje to na to, aby sa automaticky vyvodil záver o disciplinárnej zodpovednosti disciplinárne obvineného. Nesprávnosť právneho názoru musí mať určitú kvalifikovanú vadu, ktorá ho vylučuje z rámca akceptovateľného právneho názoru. To však ale predpokladá existenciu kritérií, na základe ktorých sa určí a stanoví hranica medzi tým, či ide len o nesprávny právny názor, alebo o taký právny názor, ktorý opodstatňuje konštatovanie zodpovednosti. Žiadne takéto kritériá však v podanom disciplinárnom návrhu ministerka spravodlivosti neuvádza.

Vo všetkých notárskych zápisniciach spísaných disciplinárne obvineným bola vo vyhlásení účastníkov oprávnenosť držby účastníkmi podrobne zdôvodnená a podložená aj ďalšími listinnými dôkazmi. Vo všetkých notárskych zápisniciach účastníci vyhlásili, že splnili všetky podmienky dobromyseľnej držby a vydržania uvedenej nehnuteľnosti podľa § 134 OZ, a teda začiatok oprávnenej držby je odvodený od uvedeného konkrétneho nadobúdacieho titulu, na základe ktorého nemali počas celej vydržacej doby akékoľvek pochybnosti o tom, že im vec patrí a patrila aj ich právnym predchodcom. Tento nadobúdací titul (aj keď neformálny) vyvolal v nich vnútorné psychické presvedčenie, avšak založené na objektívnych okolnostiach, nielen na subjektívnom hľadisku osobného presvedčenia o tom, že predmet vydržania vlastníctva im patrí, opak v tomto konaní dokazovaním preukázaný nebol. Nepretržitosť oprávnenej držby bola preukázaná tým, že do držby počas celej zákonom ustanovenej držby nikto nezasahoval, nikto ich pri výkone ich práva nerušil, ani neruší. Počas celej zákonom stanovenej doby nedošlo zo strany pôvodných vlastníkov, resp. ani žiadnej tretej osoby k žiadnej ingerencii,

Z uvedeného dôvodu preto účastníci splnili hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 OZ, pričom opak v tomto konaní preukázaný nebol. Vo všetkých posudzovaných veciach účastníci predložili súhlasné vyjadrenia príslušnej obce a nad rámec zákonnej povinnosti aj ďalšie listiny preukazujúce pravdivosť ich vyhlásenia. Dokazovaním pred disciplinárnym súdom nebolo preukázané, že konanie disciplinárne obvineného pri spísaní zápisníc bolo svojvoľné a už vôbec nebolo preukázané, že disciplinárne obvinený konal v rozpore s ustanovením § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. V konaní pred súdom nebol vykonaný žiaden konkrétny dôkaz, z ktorého by bolo zjavné, že disciplinárne obvinený obchádzal zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. OZ v spojení s ustanovením § 130 OZ. Pri spisovaní notárskych zápisníc vyhlásenia účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva sa disciplinárne obvinený pohyboval v rámci prístupného výkladu ustanovenia § 134 v spojení s § 130 OZ, pričom zohľadňoval aj aktuálnu rozhodovaciu činnosť ÚS SR.

Právny zástupca disciplinárne obvineného navrhol, aby disciplinárny súd podľa § 34 ods. 2 písm. b) DSP oslobodil disciplinárne obvineného spod disciplinárneho návrhu vo všetkých bodoch pre disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, nakoľko skutky pod bodmi I. až V. disciplinárneho návrhu nie sú disciplinárnym previnením.

Nepostačí, že má navrhovateľ alebo súd za to, že právny úkon je alebo by mohol byť v rozpore so zákonom. Rovnako nie je podstatné ani to, ako vykladá zákon, či už konštantná alebo aktuálna judikatúra, právna teória, komentáre alebo právne názory navrhovateľa alebo súdu. Pre moju disciplinárnu zodpovednosť je podstatné výlučne to, či právny úkon účastníka je v zjavnom rozpore alebo zjavne obchádza normatívny text, a to niektoré konkrétne kogentné ustanovenie zákona, či už § 130, § 134 ods. 1 OZ alebo iného právneho predpisu.

44. Mal za to, že pri zásade práva na obhajobu, rovnosti účastníkov a nestrannosti súdu mal navrhovateľ preukázať, že disciplinárne obvinený závažne alebo opakovane porušil svoju povinnosť danú zákonom. Nie disciplinárne obvinený sa musí vyviniť na to, aby bol oslobodený spod disciplinárneho návrhu, ale naopak navrhovateľ musí pred súdom uniesť dôkazné bremeno svojho disciplinárneho návrhu a preukázať mu vinu, ak má byť uznaný za vinného.

Bol presvedčený, že ani dokazovaním pred súdom neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by jemu alebo navrhovateľovi neboli známe už pred samotným disciplinárnym konaním. Zápisnice boli spísané v roku 2020, boli k nim založené spisy a tým bol daný skutkový stav, ktorý nijako nerozporoval. Notárske spisy zapožičal navrhovateľovi. Ministerka mala všetky spisy zapožičané bezmála 1 rok. Disciplinárny návrh bol dôsledne odôvodnený a je z neho zrejmé, že sa ministerka podrobne oboznámila s notárskymi zápisnicami a s obsahom spisov.

Traja ministri a ich zamestnanci ani po dva a pol roku od oboznámenia sa so spismi neidentifikovali iný dôvod disciplinárneho stíhania ako ten, ktorý je uvedený v návrhu. Z toho jednoznačne vyplýva, že iné právne posúdenie môjho údajného disciplinárneho previnenia nie je možné jednoducho pre absenciu zjavnosti. Inak povedané, nie je možné, aby právny úkon účastníka zjavne odporoval zákonu alebo zákon zjavne obchádzal z iných dôvodov, ako to je uvedené v disciplinárnom návrhu. Disciplinárne obvinený trval aj na námietkach k zloženiu senátu a spôsobu výkonu dohľadu zo strany navrhovateľa tak, ako ju podal vo svojom vyjadrení právny zástupca dňa 11.01.2023.

1. Navrhovateľ počas celého konania nepredniesol disciplinárny návrh, aj keď je v zápisnici z pojednávania zo dňa 27.10.2022 uvedené, že tak urobil. Aj napriek tomu, že nemá k dispozícii zvukový záznam z prvého pojednávania, mal za to, že navrhovateľ iba vyhlásil, že sa pridržiava návrhu, ktorý však nebol prednesený a odôvodnený. Túto skutočnosť nepovažoval za natoľko závažnú, aby ju namietal, pretože mal za to, že sa senát bude pri dokazovaní, a najmä výsluchu zaoberať návrhom na disciplinárne konanie, ktorý mu bol doručený dňa 25.4.2022. 2.

3. V súlade so zásadou kontradiktórnosti a prezumpcie neviny mal byť považovaný za nevinného, pokiaľ mu súd nevysloví právoplatným rozhodnutím vinu. Vinu má preukázať navrhovateľ, a to na ústnom pojednávaní pred nestranným súdom. Podľa zásady ústnosti v trestnom konaní sa za rozhodujúce považujú tie skutočnosti, ktoré boli súdu ústne prezentované a platí teda pravidlo, čo nie je prezentované na súde, neexistuje.

Ten musí preukázať, prečo disciplinárne obvinený notárske zápisnice nesmel spísať a akú konkrétnu právnu normu ich spísaním závažne alebo opakovane porušil. Nie disciplinárne obvinený má preukazovať, prečo ich mohol spísať.

notárskej zápisnice priznáva aj navrhovateľ v disciplinárnom návrhu, čo uvádza v odôvodnení pri každom z posudzovaných skutkov. 6. Namiesto preukázania porušenia konkrétnej právnej normy mu zo strany senátu boli kladené otázky: „čo bránilo tomu, aby si žiadateľ uplatnil vlastnícke právo v dedičskom konaní, či bolo mojou úlohou skúmať a po právnej stránke vyhodnotiť vyhlásenie účastníka, či bolo možné zahrnúť osvedčované nehnuteľnosti do dedičského konania, akým spôsobom som mal preukázané trvanie dobromyseľnej držby, či som skúmal, či po smrti manžela pôvodnej vlastníčky súrodenci žiadateľa súhlasili s tým, že nehnuteľnosti zdedí žiadateľ, prečo som neskúmal právny úkon, na základe ktorého žiadateľ prenajal nehnuteľnosti, či som mal k dispozícii rozhodnutie ROEP, či som skúmal, komu patrilo vlastníctvo pôvodnej vlastníčky pred rozhodnutím ROEP, či nebolo na mieste prejednať majetok ako dedičstvo v dedičskom konaní.“ Otázku môjho právneho zástupcu, či som mal za to, že účastníci obchádzali zákon, senát považoval za sugestívnu, a to napriek tomu, že otázka údajného zjavného obchádzania

8. Poukazujem na skutočnosť, že navrhovateľ ako účastník tohto konania zjavne nie je slabšou stranou a mal za to, že súd za neho nemá dôvod preukazovať vinu mne ako disciplinárne obvinenému. Navrhovateľ je minister spravodlivosti, pričom každý z troch ministrov spravodlivosti, ktorí podali disciplinárny návrh alebo pokračujú v disciplinárnom konaní, sú osoby s právnickým vzdelaním a dlhoročnou právnou praxou. Disponujú aparátom niekoľkých stoviek odborných zamestnancov, z ktorých časť je špecializovaná na výkon dohľadu nad právnickými profesiami. Títo zamestnanci vykonávajú dohľad v rámci svojej profesie.

46. K disciplinárnemu návrhu uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že účastníci zjavne neboli oprávnenými držiteľmi, keďže svoju dobromyseľnosť odvodili z titulu právneho nástupníctva je jeho právnym názorom nepodloženým žiadnym zákonným ustanovením.

Ustanovenie § 130 a ani § 134 ods. 1 OZ takéto ustanovenie neobsahujú a navrhovateľ neuviedol iné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo iného zákona, ktoré by takto podaný disciplinárny návrh odôvodňovali. Zopakoval, že tento právny názor nemá oporu v žiadnom mne známom právnom predpise. Vyslovil presvedčenie, že by nemal byť ani len disciplinárne stíhaný, a nie to disciplinárne odsúdený za právny názor, ktorý navrhovateľ prezentoval. Z návrhu je zrejmé, že § 134 ods. 1 a § 130 OZ neobsahujú kogentnú právnu normu, ktorú by účastník zjavne obchádzal alebo zjavne porušil. Z návrhu vyplýva, že si navrhovateľ osobuje právo autoritatívneho výkladu zákona a chce, aby som bol postihnutý za to, že jeho právny názor nezdieľam. Čo ak je právny názor navrhovateľa na výklad ustanovení § 134 ods. 1 a § 130

Nie je naplnená skutková podstata disciplinárneho previnenia, lebo inak by som musel byť postihnutý za právny názor. 47. Dobromyseľnosť a okolnosti držby. Považoval za potrebné poukázať, že je disciplinárne stíhaný za svoj právny názor. Obdobný postup by pri akejkoľvek inej právnickej profesii neprichádzal do úvahy, pričom uvedená rigoróznosť v tomto prípade nie je ničím opodstatnená. Výkon notárskej činnosti realizoval svedomito, s odbornou starostlivosťou, a to bez toho, aby boli porušené práva akejkoľvek tretej osoby. Navrhovateľ jeho pochybenie videl primárne v tom, že nesprávne právne posúdil otázku dobromyseľnosti jednotlivých účastníkov.

Už tak široký pojem dobromyseľnosti sa musí v konkrétnom prípade dať do kontextu „všetkých okolností“ daného prípadu, berúc do úvahy zákonodarcom určenú prezumpciu dobromyseľnosti v prípade pochybností. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia ust. § 134 OZ v spojení s ust. § 130 OZ nepripúšťa mechanickú subsumpciu a zároveň ponecháva mimoriadne široký priestor na uváženie - teda na právny názor. Dobromyseľnosť, dobrá viera, je psychický stav držiteľa. Držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí. V skutočnosti tomu tak môže, ale aj nemusí

Od účastníkov striktne požadoval listiny, ktoré sú uvedené v zákone, § 63 Notárskeho poriadku. Iné dôkazy od účastníkov nepožadoval. Posudzoval som to, či právny úkon - vyhlásenie účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva zjavne neodporuje zákonu alebo nie je zjavne v rozpore so zákonom. Opakujem, výlučne s textom zákona - zákonnými právnymi normami. Nič iné mi zákon ani neukladá a ani neumožňuje, a za nič iné nemôžem byť ani disciplinárne zodpovedný. Rovnako platí, že pojem okolnosti držby je pojmom širokým, relatívne neurčitým a zákonom nedefinovaným. Z výsluchu mal za to, že súd považuje preskúmanie a preukázanie okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby za kľúčové. Na základe položených otázok, akým spôsobom som mal preukázané okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby vo veci a akým spôsobom som mal preukázané trvanie dobromyseľnej držby súd nepochybne skúma mieru mojej povinnosti pri preukazovaní okolností držby. Hoci túto skutočnosť navrhovateľ nijakým spôsobom v mne doručenom disciplinárnom návrhu nenamietal a nenamietal ju ani v priebehu konania.

Zákon teda neuvádza žiaden prívlastok k tomu, aké okolnosti má účastník uviesť. Neuvádza, že účastník má uviesť okolnosti jednoznačné, dostatočné, obšírne a pod. Zákon rovnako neuvádza, že ich účastník má preukázať alebo dokázať. Žiaden právny predpis nestanovuje, v akom rozsahu, ako podrobne alebo ako jednoznačne majú byť okolnosti odôvodňujúce začatie držby účastníkom uvedené, respektíve potrebné na to, aby mohli byť považované za dostatočné na to, aby účastník mohol byť pokladaný za dobromyseľného. Neexistuje teda kogentná právna norma, ktorá by účastníkovi ukladala alebo zakazovala, aké okolnosti má uviesť alebo ako ich nesmie uviesť. Otázka, či sú okolnosti dostatočné alebo jednoznačné je nepochybne otázkou právneho názoru a výkladu práva a nie otázkou zjavného rozporu so zákonom.

Príkladom je koniec koncov aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorého rozhodovacia prax už v súčasnosti upustila od uplatňovania výkladu uvedeného v Rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 283/ 2009 a reflektuje na uvedený Nález Ústavného súdu SR (napr.: Uznesenie Najvyššieho súdu

Nedodržanie konkrétneho judikátu nie je dôvodom na odmietnutie právneho úkonu. Podľa § 38 ods. 1 Notárskeho poriadku okrem prípadov uvedených v § 36 a 37 NP notár NESMIE odmietnuť žiadosť o vykonanie úkonu notárskej činnosti. Navyše, rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR boli vydané až po spísaní predmetných notárskych zápisníc a ja som nemal ani objektívne možnosť sa oboznámiť s právnymi názormi Najvyššieho správneho súdu SR na

Najvyšší správny súd SR rozhoduje o tom, či existuje kogentné ustanovenie zákona, ktoré účastník zjavne porušil alebo zjavne obišiel a ja som napriek tomu spísal notársku zápisnicu. Čiže rozhoduje, či disciplinárne obvinený závažne alebo opätovne porušil svoje povinnosti. V tomto disciplinárnom konaní mu nikto, ani navrhovateľ, ani súd nepreukázal existenciu kogentnej právnej normy, ktorú by ktorýkoľvek z účastníkov porušil a už vôbec nie zjavne. Posúdenie okolností držby a z toho vychádzajúcej dobromyseľnosti (dobrej viery) je pomerne zložitou otázkou, ktorá nevedie k jasne konkluzívnej, jedinej možnej odpovedi, čo preukazuje aj existujúca judikatúra súdov. Avšak, zatiaľ čo v prípade sudcov, ktorí podľa nadriadených súdov pri aplikácii ust. § 130 OZ v konaniach o určovacej žalobe pochybili, išlo o klasickú, systémom predpokladanú chybu (hoc mohlo dôjsť aj k zásahu do práv iných subjektov), v danom prípade ide podľa navrhovateľa o závažné disciplinárne previnenie, za ktoré by som mal byť uznaný vinným a mala by mi byť uložená pokuta. Nie je mysliteľné, aby notár bol disciplinárne stíhaný za to,

Pri aplikácii zákonných noriem disciplinárne obvinený vychádzal pri osvedčovaní vyhlásení o vydržaní nielen zo zákonných ustanovení, ale podporne aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, v ktorom ústavný súd v bode 52. skonštatoval, že ústavne konformným je „[T]aký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný.“ Pri otázke preukázania okolností uvádzaných účastníkmi vo vyhlásení pred notárom dáva zákon jednoznačnú odpoveď a ja som ju zopakoval vo svojich písomných vyjadreniach a pri ústnom výsluchu a trvám na nej aj v tejto záverečnej reči. Okolnosti vyhlasuje účastník a podľa § 63 NP v znení účinnom v čase spísania predmetných notárskych zápisníc ich nemusí preukázať. Je to uvedené v zákone a on nemôže byť trestaný za znenie právnej normy.

Neexistuje postup dokazovania v konaní pred notárom. Avšak mal za to, že nie on má preukázať súdu, že dokazovanie nemusel vykonať, ale navrhovateľ má pred súdom dokázať, že ho musel vykonať. 49. Podľa svojho právneho názoru vo všetkých predmetných veciach účastníci nielen že by mohli byť oprávnenými držiteľmi osvedčovaných nehnuteľností, ale všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že nimi aj skutočne boli, a to aj pri vyhodnotení mne známych právnych teórií a judikatúry k oprávnenej držbe. Som si vedomý, že v prípade súdneho sporu by účastníci mohli, aj nemuseli uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Som si vedomý

č. k. II. ÚS 194/2017-10 zo dňa 16. 3. 2017“ 50. V ďalšom zdôraznil osobitný zákonom predpokladaný „kvalifikačný“ znak zjavnosti. Zjavný rozpor so zákonom znamená, že na posúdenie rozporu nie je potrebná právna úvaha, žiadne dokazovanie, žiadny výklad. Zjavnosť vyplýva priamo z textu právnej normy. Neexistuje žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by boli zjavne, čiže očividne, na prvý pohľad, nedobromyseľní. O zjavnú nedobromyseľnosť ide vtedy, ak nie je žiadna zákonná možnosť, že by mohli byť dobromyseľní, a to pre zjavný rozpor s právnou normou a nie s právnym názorom. O zjavný rozpor s právnou normou pôjde napríklad, ak účastníci uvedú nedovolený titul nadobudnutia (napr. krádež), ak pôjde o titul, ktorým sa vlastnícke právo nenadobúda (napr. užívanie, nájomná zmluvy), ak pôjde o nedovolený predmet držby.

Skutočnosť, že jeho právny názor na okolnosti držby a dobromyseľnosť účastníkov je iný ako právny názor navrhovateľa, prípadne aj súdu, ale neznamená, že vyhlásenie účastníka zjavne odporuje zákonu alebo zákon zjavne obchádza. Navyše, jeho právny názor k okolnostiam držby a dobromyseľnosti spadá do rámca prípustnej zákonnej interpretácie, a to zohľadňujúc aj rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR. Ide pritom o postup, ktorý by napr. v prípade inej právnickej profesie nebol prípustný a považujem za krajne nespravodlivé, že sa k môjmu postupu pristupovalo takto rigoróznym spôsobom. Navyše uviedol, že disciplinárnym postihom nemôžu byť riešené konflikty vyplývajúce z odlišných právnych názorov, čo judikoval Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí (m. m. sp. zn. PL. ÚS 97/07).

Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 314/07, citovaného aj v neskorších rozhodnutiach Ústavného súdu SR: Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný.

Vyjadrenie sa k jednotlivým skutkom a) Notárska zápisnica R. XXX/XXXX - O. J. To, či po J. J. bolo možné prejednať nárok žiadateľa X.. O. J., nie je pre posúdenie mojej viny podstatné. Mne, ako disciplinárne obvinenému sa v mne doručenom disciplinárnom návrhu kladie za vinu neodmietnutie spísania predmetnej notárskej zápisnice z dôvodu zjavného obchádzania zákona žiadateľom pre to, že žiadateľ údajne nebol dobromyseľný. Nie je mi známe, aby som bol obvinený z dôvodu prejednania alebo neprejednania dedičstva po neb.

Okolnosti odôvodňujúce začatie držby sú uvedené v Čl. 1 bod 1 notárskej zápisnice ako vyhlásenie účastníka v tom rozsahu, ako to ukladá zákon - § 63 ods. 1 písm. a) NP. Účastník uviedol ako okolnosť začatia oprávnenej držby dar (darovacia zmluva) z roku 1998.

Neexistuje kogentná právna norma, ktorá by účastníkovi ukladala alebo zakazovala, aké okolnosti má uviesť alebo aké nesmie uviesť tak, aby to v ňom mohlo vyvolať dobromyseľnosť, a tým aj oprávnenú držbu. Účastník bez akýchkoľvek pochybností v notárskej zápisnici uviedol okolnosti odôvodňujúce začatie, trvanie a nepretržitosť držby.

Rovnako nie je možné vykladať všetky okolnosti spísania notárskej zápisnice v neprospech mňa ako disciplinárne obvineného, pretože by sa porušili zásady nestranného súdu, prezumpcie neviny a zásada v pochybnostiach v prospech obvineného. Opätovne poukazujem na skutočnosť, že ani jeden z navrhovateľov ani pri podaní disciplinárneho návrhu, ani počas pojednávania nenamietal a nepreukázal skutočnosť, že okolnosti odôvodňujúce trvanie oprávnenej držby by boli nejednoznačné alebo sporné.

Preto nemôžem osvedčiť skutočnosť, že bol dobromyseľný, že mu vec patrí, ale osvedčuje skutočnosť, že účastník vyhlásil, že bol dobromyseľný - tým, že uvedie, že splnil podmienky oprávnenej držby a vydržania. Samotný doslovný prepis odpovede k danej otázke zo zvukového záznamu obsahuje cez 1 stranu A4 textu. Z položených otázok má za to, že senát, respektíve niektorí jeho členovia, majú pochybnosť o trvaní držby u K. A., prípadne pokladajú jej vyhlásenie za také, ktoré je v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, lebo v Čl. I bod 2 účastníčky uviedli, že „Uvedené parcely tvoria oplotený celok užívaný dlhodobo a dobromyseľne vlastníkmi rodinného domu.“ Nie je úlohou disciplinárne obvineného obhajovať vyhlásenie účastníčok. Pokladám vyhlásenie účastníčok uvedené v Čl. 1 bod 2 Notárskej zápisnice za také, ktoré zodpovedá § 63 ods. 1 písm. a) NP. Účastníčky síce v úvode svojho vyhlásenia uviedli, že uvedené parcely tvoria oplotený celok užívaný dlhodobo a dobromyseľne vlastníkmi rodinného domu. Zároveň ale pokračovali v uvádzaní okolností

Z vyhlásenia účastníčok a z doložených listín je zrejmé, že dom a pozemky boli ďalej užívané deťmi Š. I. - teda aj C. K. aj K. P., ktorí ich mali zdediť. Následne podľa vyhlásenia účastníčok osvedčovanú parcelu užívali C. K. od 29.11.1970, ktorá ju zdedila po otcovi Š. P. a K. A. titulom dohody dedičov v dedičskom konaní po svojom otcovi K. P., synovi Š. P..

právnych nástupcov s úradne osvedčenými podpismi vrátane Š. P., toho času podielového spoluvlastníka domu, z ktorých každý súhlasil, aby sa K. A. vydržaním stala podielovou spoluvlastníčkou predmetnej parcely. Neexistuje priama kogentná právna norma, ktorá by účastníkovi ukladala alebo zakazovala, aké okolnosti má uviesť alebo aké nesmie uviesť tak, aby to v ňom mohlo vyvolať dobromyseľnosť, a tým aj oprávnenú držbu. Ustanovenie § 63 Notárskeho poriadku, že účastník musí vyhlásiť, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä uvedie okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. Toto účastník bez akýchkoľvek pochybností v notárskej zápisnici uviedol. Podľa právneho názoru notára sú okolnosti uvádzané účastníkmi spôsobilé založiť účastníkovu dobromyseľnú držbu v zmysle § 134 a § 130 Občianskeho zákonníka.

Opätovne poukázal na skutočnosť, že ani jeden z navrhovateľov ani pri podaní disciplinárneho návrhu, ani počas pojednávania nenamietal a nepreukázal skutočnosť, že okolnosti odôvodňujúce trvanie oprávnenej držby by boli nejednoznačné alebo sporné. P.) R. XXX/XXXX - S. Š. Na otázku predsedníčky senátu, či ako notár skúmal pri tomto úkone skutočnosť, že po N. Š., pôvodnej vlastníčke, všetky nehnuteľnosti zdedil v roku 2020 manžel, teda otec žiadateľa, a či následne po smrti otca súrodenci súhlasili s tým, že nehnuteľnosti zdedí práve žiadateľ, zápisnica z pojednávania neobsahuje korektný prepis z toho, čo uviedol, resp. moja odpoveď je nedokončená. Na výsluchu ako účastník doslovne uviedol: „Pre vydanie tejto notárskej zápisnice to podľa môjho názoru nie je rozhodujúce a určite to neznamená zjavný rozpor so zákonom, keďže účastník uviedol ako titul nadobudnutia nie dedenie po svojej matke, ale darovaciu zmluvu, ktorá sa nezachovala, nebola podľa jeho vyhlásenia pozemkovoknižne zapísaná a uviedol, že tá zmluva bola uzavretá 19.03.1991.“ Na otázku zástupcu DO, či

Uviedol: Nie je podstatné pre moju činnosť, či vyhlásenie žiadateľa obchádza zákon, ale či ho obchádza zjavne. Určite z môjho pohľadu vyhlásenie účastníka a právny úkon účastníka zákon zjavne neobchádza. Ďalšia časť dokazovania zo strany senátu smerovala k tomu, či notár mal k dispozícii rozhodnutie ROEP, ktoré je uvádzané ako titul nadobudnutia pôvodnej vlastníčky, či sa ním notár zaoberal a či teoreticky mohol účastník predmetné nehnuteľnosti prenajať, keď ich pôvodná vlastníčka nadobudla osvedčením na základe rozhodnutia ROEP z roku 2019.

vlastníčky: Rozhodnutie o schválení diela ROEP T. č. ROEP T. P. XX/XXXX-U.-X/XXXX. V každom liste vlastníctva je pod týmto titulom uvedený ďalší titul nadobudnutia: zväčša čd. Je pravdou, že podľa § 11 zák. č. 180/1995 Z. z. o vydržaní môže rozhodnúť správny orgán - okresný úrad o vydržaní, titul nadobudnutia by bol v takom prípade Rozhodnutie o vydržaní OÚ PB podľa § 11 zák. č. 180/1995 Z. z. Navyše uvádzam, že pôvodná vlastníčka zomrela v roku 1996 a k zápisu ROEP došlo v roku 2019, teda cca 23 rokov od jej smrti. Nie je teda možné, aby osoba bez právnej subjektivity mohla nadobudnúť k roku 2019

vlastníctva. Napríklad na liste vlastníctva číslo XXXX je ako titul nadobudnutia uvedený zo 77 vlastníkov pri 67 vlastníkoch: Rozhodnutie o schválení diela ROEP T. č. ROEP T. P. XX/XXXX-U.-X/XXXX. Pri posledných desiatich vlastníkoch je uvedený iný titul len z dôvodu, že sa stali vlastníkmi predmetnej parcely po zápise ROEP, teda po roku 2019 na základe neskorších nadobúdacích titulov. Titul nadobudnutia nie je záväzným údajom katastra nehnuteľností podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/291/2019 zo dňa 15.12.2020: „K rozhodnutiu o schválení ROEP .

Nad rámec vyššie uvedeného najvyšší súd v zhode so závermi odvolacieho súdu uvádza, že Rozhodnutie o schválení ROEP v zásade nezakladá účinky tak „prejudiciality“, ako aj „viazanosti súdu inými rozhodnutiami“. Uvedené konvenuje aj názoru vyslovenému dovolacím súdom (Najvyšším súdom SR) vo veci sp. zn. 4MCdo/12/2014, podľa ktorého „ .

Kto nadobudol nehnuteľnosti v dedičskom konaní po pôvodnej vlastníčke je z pohľadu možnej dobromyseľnosti účastníka podľa právneho názoru notára nepodstatné. Na základe vyhlásenia účastníka a ním doložených listín má za to, že účastník svojím právnym úkonom určite zákon zjavne neobišiel, ani právny úkon účastníka nebol v zjavnom rozpore so zákonom.

vlastníckeho práva. Zároveň poukázal na to, že nie je možné vykladať všetky okolnosti tak, aby boli výlučne v neprospech účastníka notárskeho úkonu, pretože by sa porušila prezumpcia oprávnenej držby podľa § 130 ods. 1 druhá veta OZ. Rovnako nie je možné vykladať všetky okolnosti spísania notárskej zápisnice v neprospech disciplinárne obvineného, pretože by sa porušili zásady nestranného súdu, prezumpcie neviny a zásada v pochybnostiach v prospech

K tejto veci mi neboli položené žiadne otázky, a preto poukazujem na moje vyjadrenie uvedené vyššie k mne doručenému disciplinárnemu návrhu navrhovateľa. E.) R. XXX/XXXX - K. N. K tejto veci mi neboli položené žiadne otázky, a preto poukazujem na moje vyjadrenie uvedené vyššie k mne doručenému disciplinárnemu návrhu navrhovateľa.

A ak by mal odmietnuť ich právny úkon, mal by to vedieť zákonne odôvodniť a vydať o odmietnutí písomné potvrdenie. Odmietnutie úkonu, ktoré nezodpovedá § 36 - § 38 Notárskeho poriadku, nie je len v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s jeho vnímaním výkonu notárskej činnosti ako služby verejnosti. Nemohol by obstáť ako právnik, ak fabuluje mimozákonné dôvody na odmietanie úkonov. Nezákonným odmietnutím notárskeho úkonu sa navyše vystavuje hrozbe sťažnosti a disciplinárneho konania. Aký je vôbec účel tohto konania? V prospech koho je vôbec toto disciplinárne konanie?

V prospech samosprávy? Obce majú nielen užívateľov nehnuteľností, ale aj platcov daní. Všetky obce potvrdili, že vydržaním nie sú dotknuté ich záujmy. V prospech spoločnosti? Spoločnosť sa už v roku 1992 prostredníctvom parlamentu rozhodla, že držitelia si môžu mimosúdne, nesporovo, vysporiadať svoje vlastníctvo, a to na základe svojho vyhlásenia do notárskej zápisnice a po predložení príslušných listín. Ak by to bol taký vypuklý problém, ako tvrdila v návrhu navrhovateľka, minister ako gestor zákona už mohol dávno v minulosti sprecizovať, sprísniť právnu úpravu. Napríklad aj o povinnosť predložiť notárovi zmluvu.

Má byť uznaný za vinného, čo má pre každého notára negatívny vplyv nielen na jeho bezúhonnosť, reputáciu, ale aj na možnosť byť volený do orgánov komory. Má byť potrestaný finančnou pokutou, za to, že účastníci sú údajne neoprávnení držitelia. Ale čo samotní údajne nedobromyseľní účastníci? Ak sú zjavne neoprávnení držitelia, sú zo zákona povinní vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu. To navrhovateľovi, ani spoločnosti nevadí, že nielen účastníci mojich notárskych zápisníc, ale aj státisíce ďalších údajne neoprávnených držiteľov sú v údajne zjavnom rozpore so zákonom zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností? Notársky poriadok obsahoval § 63 a možnosť osvedčovať vyhlásenie účastníka o vydržaní od svojej účinnosti od 1.1.1993. Ustanovenia zákona boli viackrát novelizované, ale nikdy nie tak, aby zásadne zasiahli do koncepcie tohto úkonu. Počas 28 ročnej účinnosti zákona notári vydali viac ako 430.000 zápisníc osvedčujúcich vyhlásenie účastníkov o vydržaní.

dalo zhrnúť, či navrhovateľ preukázal v konaní, že existuje zrejmé zákonné ustanovenie - všeobecne záväzná právna norma, ktorá by a) účastníkovi ukladala, že k vyhláseniu o vydržaní vlastníckeho práva musí notárovi predložiť zmluvu alebo iný dôkaz o jej existencii, b) účastníkovi zakazovala odvodzovať svoju dobromyseľnosť od titulu dedenia, resp. právneho nástupníctva, c) účastníkovi ukladala, že okrem vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva musí notárovi preukázať aj existenciu okolností začatia, trvania a nepretržitosti držby a notárovi stanovovala povinnosť preverovať alebo posudzovať, či vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva je

Preto ako notár nemal dôvod ani povinnosť úkony odmietnuť, a teda a contrario som mal povinnosť ich vykonať, čiže spísať predmetné notárske zápisnice, čo aj urobil. Tým by mala byť otázka jeho disciplinárnej zodpovednosti uzavretá. Z pohľadu jeho disciplinárnej zodpovednosti je nepodstatné, aký ma ktorý orgán právny názor na výklad ktorejkoľvek právnej normy. On ako

Alebo že mi musia predložiť zmluvu alebo iný nešpecifikovaný dôkaz, hoci to žiaden zákon neustanovuje? To by nebol zákonný dôvod. Pre neho bolo vyhlásenie účastníkov ohľadom okolností držby v každej veci dostatočné, zrozumiteľné, individualizované v súlade s mne známym chápaním oprávnenej držby a podľa mne známej dostupnej judikatúry najmä s ohľadom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/ 2015 zo dňa 14.11.2018. Určite nebol žiadny právny úkon účastníkov v posudzovaných zápisniciach zjavne protizákonný, ani zákon zjavne neobchádzal.

54. Disciplinárne obvinený právom posledného slova uviedol: Do prípravy obhajoby na celé disciplinárne konanie investoval značné úsilie. Toto disciplinárne konanie však nevnímal výlučne negatívne ako nespravodlivú a neadekvátnu snahu o postih jeho osoby zo strany navrhovateľa, navyše z nezákonných dôvodov. Vnímal to aj ako príležitosť preukázať nielen navrhovateľovi, ale aj najvyššej súdnej inštancii, že spisovanie notárskych zápisníc osvedčujúcich vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva malo svoje miesto v právnom poriadku SR, dalo sa vykonávať zodpovedne, slušne a s citom.

Musel však aplikovať tie právne normy, ktoré boli účinné v čase spísania notárskych zápisníc a aplikoval ich najlepšie ako som vedel. A tak to robili v tejto agende počas takmer 30 rokov jej existencie aj stovky kolegov, keď slušným ľudom, ktorí využili tento zákonný a zjednodušený spôsob, pomohli vysporiadať desaťtisíce nedoložených právnych vzťahov, navyše vo viac ako 99 % prípadov bez následných súdnych sporov. Vyriešenie otázok nastolených na disciplinárnom konaní má vplyv nielen na jeho činnosť, ale aj na činnosť celej notárskej obce, pretože sa môže týkať ktoréhokoľvek notára a ktorejkoľvek notárskej agendy. Kladie si otázku: či je možné vykonávať dohľad zo strany navrhovateľa bez akýchkoľvek pravidiel dohľadu a bez možnosti sa k dohľadu vyjadriť; je možné disciplinárne stíhať notára bez uvedenia konkrétnej právnej normy, ktorú porušil; je možné disciplinárne stíhať notára za jeho právny názor, hoci je v obvyklých medziach interpretácie zákona; je možné so zmenou ministra spravodlivosti zásadne zmeniť aj pohľad na to, čo je zjavne protizákonné, a to bez zmeny právnej úpravy; nie je potrebná žiadna kontradiktórnosť disciplinárneho konania? Vyslovil presvedčenie o

V. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci disciplinárnym senátom

61. Judikatúra ESĽP (napr. rozhodnutie vo veci Albert and Le Compte v. Belgisko z 10.2.1983, Gautrin a ostatní v. Francúzsko z 20. 5. 1998) vyžaduje pre disciplinárne konanie, aby vec prejednalo profesionálne disciplinárne teleso, ktoré bude samo osebe disponovať všetkými atribútmi súdu tak, ako ich vyžaduje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, alebo ak ich tento disciplinárny orgán nespĺňa, aby bola pripustená možnosť následnej kontroly disciplinárneho rozhodnutia súdom s plnou jurisdikciou.

Týmto osobitným zákonom je zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok). 64. Podľa tejto zákonnej úpravy je disciplinárny senát päťčlenný. Disciplinárny senát sa skladá z predsedu disciplinárneho senátu, dvoch sudcov disciplinárneho senátu a dvoch prísediacich sudcov disciplinárneho senátu. Prísediaci sú vyberaní z databáz prísediacich podľa § 9 pri zaevidovaní disciplinárneho návrhu v podateľni pre každý disciplinárny návrh zvlášť. Prísediaci sa určujú náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov z databázy prísediacich podľa § 9 ods. 1 písm. c), ak je disciplinárne obvineným notár. Na účely vytvárania disciplinárnych senátov sa vytvárajú databázy prísediacich z radov a) prokurátorov zvolených Radou prokurátorov Slovenskej republiky, b) súdnych exekútorov zvolených prezídiom Slovenskej komory exekútorov, c) notárov zvolených prezídiom Notárskej komory Slovenskej republiky, d) iných osôb zvolených súdnou radou.

Disciplinárny senát vyhodnotil námietku disciplinárne obvineného k zloženiu disciplinárneho senátu za nedôvodnú. 66. Za nedôvodnú disciplinárny senát vyhodnotil aj námietku smerujúcu proti samotnému postupu disciplinárneho súdu, na ktorého pojednávaní bol navrhovateľom prednesený disciplinárny návrh len v podstatných častiach jeho dôvodov (nie hlasným a doslovným čítaním celého jeho textu). Disciplinárny súd konštatoval, že boli splnené všetky podmienky konania, keď disciplinárne obvinený bol riadne oboznámený s disciplinárnym návrhom a so skutkami, ktoré mu boli kladené za vinu - návrh na začatie disciplinárneho konania mu bol riadne doručený do vlastných rúk. Disciplinárne obvinený doručil na výzvu súdu písomné vyjadrenie, ktoré následne doplnil písomne a k návrhu sa opakovane vyjadroval na niekoľkých ústnych pojednávaniach. Spolu s tým bol disciplinárnym senátom riadne poučený o svojich základných procesných právach - o práve zvoliť si obhajcu z radov advokátov, vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, uvádzať skutočnosti slúžiace v jeho prospech, navrhnúť o nich dôkazy a o práve nevypovedať. Povinnosť poučiť obvineného

Postup disciplinárneho súdu nemal negatívne dôsledky na zákonné práva disciplinárne obvineného, ktoré sa s tým spájajú. 67. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

69. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka len oprávnený držiteľ, ktorý drží vec zákonom stanovenú dobu, k nej môže vydržať vlastnícke právo. 70. Držbou sa rozumie parciálne oprávnenie vlastníka patriace k obsahu každého vlastníckeho práva, vtedy je právo držby imanentnou súčasťou vlastníckeho práva, ktorého súčasťou je sám vlastník; kde však bez ohľadu na skutočnosť, či ide o držbu vykonávanú vlastníkom alebo osobou odlišnou od vlastníka, je držba právnou teóriou charakterizovaná ako faktická moc nad vecou napĺňajúca dva pojmové znaky, a to faktická moc (corpus) a držobná vôľa (animus).

73. Podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku pri výkone notárskej činnosti bol notár povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a bol povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak bolo zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Toto zákonné ustanovenie

74. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ Notárskeho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase notárskou činnosťou je osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64). 75. Podľa § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice.

K vyhláseniu účastník dokladá zákonom predpísané listiny. 76. Z ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. apríla 2021 vyplývalo, že predmetom osvedčenia notára bolo vyhlásenie účastníka o tom, že splnil podmienky vydržania, ktoré boli upravené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Notár podľa týchto ustanovení osvedčoval vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Vyhlásenie muselo obsahovať najmä okolnosti odôvodňujúce začiatok oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka. Notár tak musel pred spísaním notárskej zápisnice o osvedčení tohto vyhlásenia s odbornou starostlivosťou preskúmať, či toto vyhlásenie účastníka obsahuje opis takých okolností, ktoré boli spôsobilé založiť účastníkovu dobromyseľnú držbu tak, ako to upravuje ustanovenie § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka tak, ako to vykladá judikatúra. Ak vyhlásenie účastníka takéto konkrétne okolnosti neobsahovalo, znamenalo to, že z jeho vyhlásenia nie je zrejmé, že splnil podmienky vydržania, a preto jeho vyhlásenie odporuje predpokladom uvedeným v § 134 Občianskeho zákonníka.

Rovnaký právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tunajšieho súdu sp. zn. 5Asan/16/2020, v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/8/2020 a v rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn. 31D/1/2022.

Taký omyl môže byť skutkový, ako aj právny. Právny omyl môže spočívať v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych následkov právnych skutočností.

bezodplatné plnenie (nález sp. zn. II. ÚS 484/2015, č. 48/2018 Zbierky nálezov a uznesení). 78. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. a/ Notárskeho poriadku výslovne predpokladá, že tým, kto vydržal vlastnícke právo, je účastník, ktorý robí toto vyhlásenie a ktorého vyhlásenie má notár

Uvedené ustanovenia však nadobudli účinnosť až 1. januára 1992. Až do 31. decembra 1991 ustanovenie § 135a ods. 2 OZ účinné od 1. apríla 1983 ustanovovalo, že ak má občan pozemok nepretržite v držbe v zmysle § 132a ods. 1 (t. j. dobromyseľnej) 10 rokov, nadobúda vlastníctvo k pozemku štát. V nadväznosti na to § 872 ods. 6 OZ ustanovil, že ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemkom, kde na základe predpisov účinných do 31. decembra 1991 bolo možné nadobúdať len právo na uzavretie dohody v osobnom užívaní pozemku, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1. januárom 1992. Citované ustanovenia však upravovali len možnosť započítať si určitú dobu do desaťročnej doby ustanovenej v § 134 ods. 1 OZ a tým splniť podmienku vydržania podľa citovaného ustanovenia. Nevyplýva z nich však možnosť akéhosi „reťazenia vydržaní“, teda záveru, že ak podmienky vydržania boli už splnené u právneho predchodcu, je držba právneho nástupcu automaticky oprávnená z rovnakých dôvodov, kvôli ktorým bola oprávnená

V žiadosti uviedli, že vydržaním nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nástupníctvom po pôvodnom vlastníkovi Š. P. v k.ú. H., parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu, parc. č. XX, záhrada o výmere 192 m2, vlastníctvo zapísané na liste vlastníctva č. XXX pod B 1 na mene J. S. podiele 1/10, pod B 2 na mene I. Š. v podiele 1, pod B 3 a pod B 4 na W. C. spolu v podiele 3/10, spolu v podiele 18/20 k celku, a to K.. C. K. v podiele 9/20 a K. A. v podiele 9/20 a parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu, parcelné číslo XXX, orná pôda o výmere 664 m2, vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva číslo XXX pod B 1, pod B 2 a pod B 3 na meno I. Š.T_ P. v podiele 1/1, a to K.. C. K. v podiele 1 a K. A. v podiele 1. Predmetná parcela registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu parcelné číslo XX je dvorom k rodinnému domu súpisné číslo XX, postavenom na parcele registra „C“ číslo XX, ktorá sa skladá z parciel registra „E“ parcelné číslo XX/X, parcelné číslo XX/X a parcelné číslo XX.

Parcely registra „E“ parc. č.: XX/X, XX/X, XX O. XX, XX boli vyznačené na mape určeného operátu na základe nepresnej pozemkoknižnej mapy. Disciplinárne obvinený pojal do notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX vyhlásenie účastníčok K.. C. K. a K. A. o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom účastníčky opisovali, ako nadobudli vlastnícke právo k vydržaným nehnuteľnostiam pôvodní vlastníci. Svoje vlastnícke právo k vydržaným nehnuteľnostiam odôvodnili právnym nástupníctvom po pôvodnom vlastníkovi

držiteľom. Právna skutočnosť, ktorou smrť bezpochyby je, totiž zakladá povinnosť notára postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (dedenie). Ak mal otec účastníčok sporný pozemok užívať, tak tento mal byť súčasťou dedičstva, ktoré prechádzalo na dedičov, z toho titulu (§ 460 OZ). Vydržiteľky sa tak mali možnosť domáhať určenia, že tento pozemok bol vlastníctvom ich otca v čase smrti, prípadne patril do dedičstva po ňom, a následne usporiadať svoje vlastníctvo. Možná dobromyseľná držba otca nezakladá vydržiteľkám automaticky dôvod na to, aby jeho smrť mohli považovať za právny dôvod vlastnej v zmysle § 130 OZ. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že notár síce nezodpovedá za „pravdivosť“ vyhlásenia účastníka o vydržaní, to však neznamená, že musí osvedčiť každé jedno takéto vyhlásenie bez ohľadu na to, či jeho obsah dostatočne osvedčuje to, že účastníkom tvrdená držba bola aj držbou oprávnenou. Skutočnosti uvádzané vo vyhláseniach účastníčok v tomto skutku, na základe ktorých

držaného pozemku. Skutočnosti uvedené v týchto vyhláseniach vylučovali, aby ich držba spĺňala podmienky oprávnenej držby v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka a mohla viesť k vydržaniu podľa jeho § 134. Disciplinárne obvinený ako notár, ktorému zákon zveril osobitné oprávnenie vykonávať notársku činnosť (§ 2 Notárskeho poriadku), pri zachovaní odbornej starostlivosti v zmysle § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku mal a mohol zistiť, že účastníci na základe nimi tvrdených skutočností nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním dotknutých pozemkov. V dôsledku toho tak mal a mohol zistiť, že ich vyhlásenie odporuje ustanoveniam § 130 a 134 Obč. zák., a tak bol podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku povinný odmietnuť spísať toto vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice v zmysle § 63 ods. 1 Notárskeho

Obe vydržiteľky žiadnou listinou ani svojimi vyhláseniami súčasne nepreukázali, že predmetné nehnuteľnosti po zákonom stanovenú dobu v skutočnosti mali v dobromyseľnej držbe a obmedzili sa len na vyhlásenie o tom, že uvedené nehnuteľnosti považovalo za svoje vlastníctvo po svojich priamych a nepriamych právnych predchodcoch.

Za deň vydržania navrhla 31.12.1994, kedy najneskôr došlo k uzatvoreniu Darovacej zmluvy, ktorou nadobudla parcelu, ktorá je súčasťou dvora k rodinnému domu súpisné číslo XXX od svojej matky E. Š. so započítaním jej oprávnenej

Na základe uvedenej žiadosti, osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 35D 739/2015 zo dňa 12.07.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2016 v konaní o dedičstve po E. Š. a pripojených listín čestných vyhlásení v katastri nehnuteľností zapísaných vlastníkov a ich právnych nástupcov, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva v prospech X..

pod B2, B7, B9, B10, B11. Disciplinárne obvinený v zápisnici zároveň prejavil, že vydržiteľka splnila všetky podmienky dobromyseľnej držby a vydržania k uvedenej nehnuteľnosti podľa § 134 OZ a deň, ktorým vydržiteľka nadobudla vlastnícke právo vydržaním, bol 31.12.1994, kedy najneskôr došlo k uzatvoreniu Darovacej zmluvy, ktorou nadobudla vydržiteľka predmetnú parcelu od svojej matky E. Š. so započítaním jej oprávnenej držby.

Uvedený domnelý dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemôže zakladať dobromyseľnosť držby. Vydržiteľ nemôže byť dobromyseľným, že mu vec vlastnícky patrí len na základe toho, že iná osoba zomrela. Právna skutočnosť, ktorou smrť bezpochyby je, totiž zakladá povinnosť notára postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (dedenie). Vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemôže byť opodstatnené iba z titulu právneho úkonu alebo rozhodnutia, prípadne iných vôľových úkonov uskutočnených pôvodným vlastníkom. Nikdy nie však z titulu jeho smrti. Z uvedeného možno vyvodiť záver o tom, že notár nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania - najmä existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby, trvanie a nepretržitosť držby. Vydržiteľ žiadnou listinou ani svojím vyhlásením nepreukázal, že predmetné nehnuteľnosti po zákonom stanovenú dobu skutočne mal v dobromyseľnej držbe a obmedzil sa len na vyhlásenie o tom, že uvedené nehnuteľnosti považoval za svoje vlastníctvo po svojich priamych a nepriamych právnych predchodcoch. Bolo povinnosťou notára, aby toto preskúmal a na tom

dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, a nie je vždy rozhodujúce, že nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález sp. zn. II. ÚS 484/2015, č. 48/2018 Zbierky nálezov a uznesení). V posudzovanej veci ale účastníčka nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mali preukazovať, na základe čoho mohla byť vydržiteľka presvedčená, že je vlastníčkou dotknutých nehnuteľností.

V žiadosti uviedol, že pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. T. na LV č. XX, bližšie označených v žiadosti, bola matka N.R_ Š., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, ktorá ešte za života dňa 19.03.1991 darovacou zmluvou previedla pozemky na žiadateľa, svojho syna, ktorý uzatvorením darovacej zmluvy vstúpil aj do ich užívania. Na základe uvedenej žiadosti a pripojených listín disciplinárne obvinený dňa 23.11.2020 spísal notársku zápisnicu č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX (v znení opravy zo dňa 07.01.2020), ktorou osvedčil vyhlásenie žiadateľa S. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, T., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území T., evidovaných na LV č. XX pod B65, na LV č. XXXX pod B28, na LV č. XXXX pod B65, na LV č. XXXX pod B69, na LV č. XXXX pod B57, na LV č. XXXX pod B7, na LV č. XXXX pod B5, na LV č. XXXX pod B57, na LV č. XXXX pod B6, na LV č. XXXX pod B4, na LV č. XXXX pod B14, na LV č. XXXX pod B11, na LV č. XXXX pod B31, na LV č. XXXX pod B6, na LV č. XXXXX pod B21, na LV č. XXXXX pod B4.

patrí. Nepretržitosť oprávnenej držby bola daná tým, že - do jeho držby počas celej zákonom ustanovenej držby nikto nezasahoval, nikto ho pri výkone jeho práva nerušil ani neruší, - počas celej zákonom ustanovenej doby nedošlo zo strany pôvodných vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov ani žiadnej tretej osoby k žiadnej ingerencii, a teda u neho ako u oprávnenej držiteľky nevznikli žiadne pochybnosti o vlastníctve veci, - nijaká tretia osoba si voči predmetu vydržania neuplatňuje a ani neuplatňovala žiadne práva, - neprebiehal a ani neprebieha súdny a ani iný spor o vlastníctvo k predmetu vydržania, - neexistuje žiadna tretia osoba, ktorá by akýmkoľvek spôsobom demonštrovala vlastníctvo, lebo si uplatňovala svoje práva, - počas celej zákonom ustanovenej vydržacej lehoty nedošlo k nijakej súkromnej ani úradnej ingerencii, ktorá by mohla spôsobiť pochybnosti o jej vlastníctve. Plynutie vydržacej doby bolo teda neprerušené a držba neprestala byť dobromyseľná a ona neprestala z právneho hľadiska nakladať s vecou ako so svojou, - tým splnil hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 OZ a

spísanie notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 OZ tým, že S. Š. mladší účastník zjavne nebol oprávneným držiteľom, keďže svoju dobromyseľnosť odvodil od darovacej zmluvy z roku

žiadateľa. Z takto predloženej listiny by bolo možné overiť náležitosti nájomnej zmluvy, a to najmä predmet nájmu, účel nájmu, nájomné a spôsob jeho platenia, ako aj doba nájmu. Ako to uvádza najmä § 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, v pozemkovom práve sa vlastníkovi zaručujú všetky práva. Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu aj iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom. Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, ako aj na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu.

172-2/2216 podľa potvrdenia Urbáru T., pozemkové spoločenstvo, T. (nar. XX.XX.XXXX) v 1. Disciplinárne obvinený preto v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase bol povinný odmietnuť spísanie notárskej zápisnice č. R. XXX/

Z tohto titulu J. J. aj vstúpil do držby, o čom svedčí údaj v evidencii obyvateľov Obce N.. J. J. žil v tomto dome celý život až do svojej smrti. Vzhľadom na to, že bol slobodný a bezdetný, daroval predmetné nehnuteľnosti v roku 1998 žiadateľovi s tým, že tam dožije.

Disciplinárne obvinený tak urobil napriek tomu, že táto zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s § 130 OZ, a to tým, že účastník X.. O. J. zjavne nebol oprávneným držiteľom, keďže svoju dobromyseľnosť odvodil od darovacej zmluvy z roku 1998, ktorú však nepredložil a ani nedoložil iný dôkaz o existencii predmetnej darovacej zmluvy. Vymedzenie právnych úkonov, na ktoré je maloletý spôsobilý, upravuje § 9 OZ, podľa ktorého maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Bez ohľadu na vek maloletých disciplinárny senát poznamenáva, že v aplikačnej praxi je považovaný prevod darovacej zmluvy za právny úkon, na ktorý nie je maloleté dieťa spôsobilé, a takýto právny úkon nemôže samostatne vykonať.

Pri zmluvách a dohodách prechádza vlastníctvo až povolením vkladu do katastra. Od 01.01.1993 až do súčasnosti sa aplikuje zákonná požiadavka písomnej formy zmluvy, na základe ktorej sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti a následný zápis prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do príslušného

Disciplinárne obvinený v notárskej zápisnici č. R. XXX/XXXX osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech účastníkov 1/ K. N. a účastníka 2/ W. N. uvedené v bode I. notárskej zápisnice k osvedčovaným nehnuteľnostiam vydržaním, a to u W. N. ku dňu 05.10.2009 a K. N. ku dňu 31.12.2004. Žiadatelia odvodili svoje vlastnícke právo od bližšie nešpecifikovanej darovacej zmluvy z roku 2004, pričom neuviedli ani, či išlo o písomnú formu darovacej zmluvy, alebo o ústnu formu darovacej zmluvy, ani neuviedli, či ostala zachovaná, resp. prečo nezostala zachovaná a taktiež neuviedli, z akého dôvodu darovacia zmluva z roku 2004, ktorou daroval Š. N. v roku 2004 parcelu svojim synom K. N. - žiadateľovi 2/ a Š. N. ml. - nebohému otcovi žiadateľa 1/, po ktorom vstúpil do držby žiadateľ 1/ titulom dedenia v dedičskom konaní D 1238/09 nebola zavkladovaná do príslušného katastra nehnuteľností. Zo žiadosti v danej veci tiež vyplynulo, že žiadatelia aj vstúpili do držby predmetnej parcely, ktorú si aj reálne rozdelili

85. Ako už disciplinárny senát uviedol vyššie, podľa § 36 Notárskeho poriadku sa od notárov pri výkone ich povolania vyžaduje odborná starostlivosť, resp. sa im ukladá zákonná povinnosť odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu

nehnuteľností. Neuskutočnenie takéhoto právne kvalifikovaného posúdenia, resp. nedostatočné právne kvalifikované posúdenie okolností relevantných pre vydržanie sa na strane notára stáva porušením jeho povinnosti vykonávať činnosť notára s odbornou starostlivosťou.

V súdenej veci však disciplinárne obvinený buď právne kvalifikované posúdenie neuskutočnil alebo ich uskutočnil nesprávne, čo následne viedlo k tomu, že spísal notárske zápisnice, ktorých spísanie je predmetom tohto konania, a to napriek tomu, že na to zákonné predpoklady splnené neboli.

Z hľadiska komparatívnej metódy výkladu práva disciplinárny senát poznamenáva, že podľa Ústavného súdu Českej republiky (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 201/96 zo dňa 7. 10. 1996) návrh na vklad do katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej dobe, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle. V inom náleze Ústavný súd Českej republiky (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 331/98 zo dňa 12.6.2000) zdôraznil, že je potrebné s ohľadom na ustanovenie § 133 ods. 2 OZ oddeliť záväzkovoprávne (obligačné) účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou od vecnoprávnych (vecných) účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým sa konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnej veci.

V rovnakom duchu sa v jednom z českých komentárov k Občianskemu zákonníku (Bičovský, J., Fiala, J. a Holub, M.: OBČANSKÝ ZÁKONNÍK. Poznámkové vydání s judikaturou a novou literaturou. Praha, Linde a. s. 1998 s. 79) uvádza, že ustanovenie § 47 OZ saneuplatní u zmlúv, kedy k vzniku vecnoprávnych účinkov je nevyhnutný vklad do katastra nehnuteľností, pretože rozhodnutie o povolení vkladu nie je rozhodovaním o účinnosti zmluvy, ale púhym predpokladom pre vykonanie vkladu. Vzhľadom na vyššie uvedené správa katastra nemôže zamietnuť návrh na vklad iba s poukazom na skutočnosť, že návrh na vklad bol podaný po uplynutí troch rokov od uzavretia zmluvy, a že teda účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa § 34 ods. 1, 2 DSP, ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný, a uloží mu disciplinárne opatrenie. Disciplinárny senát disciplinárne obvineného oslobodí, ak: a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je disciplinárne obvinený disciplinárny stíhaný, b) skutok, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil, nie je disciplinárnym previnením, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal disciplinárne obvinený, alebo d) zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie. 90.

Disciplinárne obvinený ako notár, ktorému zákon zveril osobitné oprávnenie vykonávať notársku činnosť (§ 2 NP) pri zachovaní odbornej starostlivosti v zmysle § 36 ods. 1 NP mal a mohol zistiť, že účastníci na základe nimi tvrdených skutočností nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaných dotknutých pozemkov. V dôsledku toho tak mal a mohol zistiť, že ich vyhlásenie odporuje ustanoveniam § 130 a § 134 OZ, a tak bol podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku povinný odmietnuť spísať toto vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice v zmysle § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku. Tým, že tak neurobil a spísal ich, porušil ustanovenie § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku. Spísanie notárskej zápisnice podľa § 63 Notárskeho poriadku umožňovalo, aby ten, čie vyhlásenie o vydržaní v nej bolo osvedčené, bol priamo zapísaný na list vlastníctva so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývali.

VI. Disciplinárne opatrenie

Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30.11.2021 za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie. 95. Disciplinárny senát v danej veci dospel k záveru, že konanie disciplinárne obvineného v bodoch I. až V. naplnilo znaky disciplinárneho previnenia tak, ako je to uvedené v odôvodnení. Účastníci notárskych zápisníc pri skutkoch II. až V. dobromyseľnosť držby odvodzovali od ústnej darovacej zmluvy. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy skutok II. - rok 1994, skutok III. - rok 1991, skutok IV. - rok 1998 a skutok V. - rok 2004 zákon obligatórne predpisov písomnú formu právnych úkonov týkajúcich sa prevodu nehnuteľností, čo bolo všeobecne známe a súdmi bolo dlhodobo judikované. Disciplinárny senát dospel k záveru o nedostatku dobromyseľnosti účastníkov notárskych zápisníc v skutkoch II. až skutok V., ktorí mali vedieť, že vlastnícke právo v skutočnosti nenadobudli pre nedodržanie písomnej formy zmlúv o prevode nehnuteľností označených v jednotlivých notárskych zápisniciach. Aj podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015-48 pri výklade, že nebolo možné

Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, čím išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti disciplinárne obvineným, spôsob konania disciplinárne obvineného, následok a mieru jeho zavinenia. Prihliadol na spôsob konania disciplinárne obvineného, ktorým sa dopustil porušenia svojich povinností notára podľa Notárskeho poriadku. V súdenej veci však disciplinárne obvinenému postačovali vyhlásenia vydržiteľov o tom, že darovacia zmluva pri skukoch I. až V. bola uzatvorená, čo však podľa názoru disciplinárneho senátu nie je možné bez ďalšieho akceptovať. Disciplinárne obvinený teda pochybil a nekonal s primeranou odbornou starostlivosťou, ktorú od neho Notársky poriadok pri úkonoch tohto typu požaduje.

Z. z. o katastri nehnuteľností a zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam napriek tomu, že na ich spísanie neboli splnené podmienky, treba považovať aj za závažné porušenie povinností notára. Toto porušenie disciplinárne obvinený aj zavinil, a to minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b) Trestného zákona analogicky z dôvodu, že disciplinárne obvinený mal a mohol vedieť, že vyhlásenia jednotlivých účastníkov neobsahujú také skutočnosti, ktoré umožňujú robiť záver o ich oprávnenej držbe a vydržaní § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka, a tak ich vyhlásenia nevyhovujú požiadavke § 63 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku. 99.

. .notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. . . Zákonom predpísaná požiadavka pre odmietnutie úkonu je teda to, že notárovi musí byť zjavné, že úkon (vyhlásenie účastníkov) o tom, že vydržali vlastnícke právo, odporuje zákonu, prieči sa zákonu alebo dobrým mravom. Posúdenie takéhoto obchádzania zákona alebo porušenia zákona pritom musí byť vnímané tak, že je subsumovateľné pod základné odborné povinnosti notára. Práve skúmanie tejto otázky vo veciach uvedených vyššie v bodoch .

Keďže tak neurobil, bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 100. Skutkové a právne okolnosti v danej právnej veci a to spísanie piatich notárskych zápisníc, podľa najvyššieho správneho súdu neodôvodňovali uloženie navrhovanej disciplinárnej sankcie, z ktorých dôvodov mu uložil disciplinárne opatrenie podľa § 91 ods. 3 písm. b/ zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, a to peňažná pokuta vo výške 1000,- eur. Za porušenie zákonných povinností nebol disciplinárne obvinený právoplatne postihnutý rozhodnutím Notárskej komory. Disciplinárny

práva. Na vydržanie pozemku už nestačí len osvedčenie notára spísané v notárskej zápisnici, ako tomu bolo aj v prípadoch disciplinárne obvineného. Táto zmena v právnej úprave bola dôsledkom inštitútu vydržania v niektorých prípadoch špekulatívne prevádzaných pozemkov. Z dôvodu zabezpečenia efektívneho potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vytvorenia priestoru pre účinnú ochranu toho, kto je vydržaním dotknutý na svojich právach, z notárov tak prešla na súdy. VII . Trovy konania, záver 101. Podľa § 1 vyhlášky ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov disciplinárneho konania, je disciplinárne obvinený, ktorý bol právoplatne uznaný za vinného, povinný zaplatiť trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- eur. 102.

V Bratislave dňa 16. októbra 2023