33Dz/1/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu - sudkýň JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a Mgr. Kristíny Babiakovej - v konaní o oznámení zaujatosti sudkyne JUDr. Anity Filovej v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/12/2024 proti disciplinárne obvinenému Q.. F. R., R..V.., W. X. W. B. T. - pre disciplinárne previnenia podľa § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry [navrhovateľ: generálny prokurátor Slovenskej republiky] - na neverejnom zasadnutí senátu konanom dňa 15. januára 2025 takto

rozhodol:

Členka disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Anita Filová nie je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/12/2024 - podľa § 31 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku.

Odôvodnenie

2. Skonštatovala v ňom, že po oboznámení sa s disciplinárnym návrhom (k tomu pozri bod 1 vyššie), v súvislosti so skutkom I identifikovala okolnosti, ktoré by mohli vzbudiť pochybnosti o jej nezaujatosti konať a rozhodovať v tejto veci. Svoje pochybnosti viazala na skutočnosť, že pozná osoby, ktorých účasť je opísaná v skutku I disciplinárneho návrhu (Q.. Z. Č. P. W.. X. L.). 3. K osobe Q.. Z. Č. uviedla, že ju pozná od roku 2014, kedy sudkyňa - JUDr. Filová - pracovne pôsobila na Y. W. A. J. a Q.. Č.Z. bola jej „D.“ - od 01. mája 2014 do 30. júna 2017 (pozn. vybavovala opakované podnety vo vzťahu k podnetom, ktoré pôvodne vybavovala

sa JUDr. Filová nemohla zúčastniť [pozn.: ako členka komisie] na advokátskych skúškach organizovaných Slovenskou advokátskou komorou, a preto Q.. Č. požiadala, aby ju na týchto skúškach zastúpila. Takéto telefonáty - podľa vyjadrenia sudkyne - uskutočnila vo vzťahu k Q.. Č. asi dvakrát. 4. K osobe W.. L. uviedla, že ju tiež osobne pozná z čias, keď pracovala na Justičnej akadémii SR, že si tykajú, avšak odkedy pracuje na X. W. B. sa nestretávajú.

7. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje Disciplinárny súdny poriadok (ďalej aj ako „DSP“) s čiastočnou subsidiaritou Trestného poriadku (§ 4 DSP), pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa DSP vzťahujú aj ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení súdu a iných osôb, a to v prípade „ak tento zákon [rozumej DSP] neustanovuje inak a ak to povaha veci pripúšťa“. Vzhľadom na skutočnosť, že DSP neobsahuje osobitný katalóg dôvodov pre vylúčenie sudcu z konania, Najvyšší správny súd oznámenie dôvodov vylúčenia sudkyne preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného

9. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom) pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, ako aj z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. Týmto všeobecným východiskám zodpovedá aj rozhodovacia prax námietkových senátov Najvyššieho správneho súdu, podľa ktorej (inter alia - sp. zn. 31Dz/10/ 2022 zo dňa 21. júna 2022): „I keď disciplinárny súdny poriadok obdobne Trestný poriadok v citovanej právnej úprave spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [.

Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.“ 10. Z oznámenia JUDr. Filovej (k tomu pozri body 2 až 4 tohto uznesenia) vyplýva, že táto dôvody svojho možného vylúčenia z konania viazala na to, že pozná dve osoby, ktoré sú uvedené v skutku I kladeného disciplinárne obvinenému za vinu (v konaní vo veci samej).

12. V súdenej veci z disciplinárneho návrhu vyplýva, že skutku I sa disciplinárne obvinený mal dopustiť - okrem iných - tým, že „pri stretnutí sa s Q.. Z. Č., T. Y. Ú. X. W. B. T., neprijateľným spôsobom - kričiac, vytýkal Q.. Z. Č., že rozhodnutie generálneho prokurátora Slovenskej republiky [.

. .] v dôsledku intenzity útoku vyšla na chodbu štátna zamestnankyňa W.. X. L., čím [pozn. námietkového senátu - disciplinárne obvinený] znevážil postavenie Q.. Z. Č. [. . .]“. 13. Vzhľadom na parciálne závery uvedené v bodoch 11 a 12 tohto uznesenia bolo potom dôvodné skúmať vzťah sudkyne JUDr. Filovej k obom uvedeným osobám cez právnu perspektívu jej vzťahu k veci, keď tak Q.. Č., ako aj W.. L. sú súčasťou opisu skutkového deja, ktorým mal disciplinárne obvinený naplniť znaky disciplinárneho previnenia.

15. Je totiž zrejmé, že menované osoby (JUDr. Filová a Q.. Č.) sa poznajú z pracovného prostredia; že Q.. Č. bola do roku 2017 „D.N_“ JUDr. Filovej, ktorá v tom čase pôsobila ako prokurátorka. Ich stretnutia v rámci odbornej platformy (či už na pracovných poradách, príp. na odborných prednáškach a pod.) nie je možné považovať za prvok preukazujúci blízkosť ich vzťahu, a to bez ohľadu na to, že si tykajú. Tykanie si v rámci (dlhodobého) pracovného pôsobenia dvoch osôb na jednej inštitúcii (a to bez ohľadu na ich vzájomné hierarchické postavenie) je možné považovať za bežnú zmenu úrovne profesionálnej komunikácie medzi dotknutými osobami z formálnej do menej formálnej roviny, avšak nemusí to automaticky a bez ďalšieho znamenať všeobecnú medziľudskú blízkosť týchto dvoch osôb (osobitne mimo pracovného prostredia). V zmysle súvisiacej rozhodovacej praxe, priateľským vzťahom je hlboký (až emocionálny) vzťah založený na dôvere, úprimnosti, družnosti, prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení, ale aj účasti na spoločnom duševnom i duchovnom živote a pod. (k tomu pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn.

Intenzita priateľského vzťahu sa preukazuje aj v účasti na spoločnom živote vzájomným udržiavaním úzkych kontaktov.“ 16. V oznámení sudkyne opísané voľnočasové aktivity s Q.. Č., a to sporadická spoločná účasť na hudobnom, resp. športovom podujatí, je potom v tomto kontexte potrebné považovať za bezvýznamné, a to tak po kvalitatívnej, ako aj kvantitatívnej stránke, a to osobitne v prípade, kedy je zároveň zrejmé, že ostatná takáto aktivita sa realizovala pred necelými 3 rokmi (účasť na koncerte v júni 2022). Následné dva telefonáty v priebehu roka 2024 a aj to hovory pracovnej povahy (požiadavka na zastupovanie JUDr. Filovej na advokátskych skúškach Q.. Č.) potvrdzujú, že vzťah uvedených osôb je dlhodobo mimo rámca takej osobnej blízkosti, ktorý by legitímne odôvodňoval potrebu vylúčenia JUDr. Filovej z konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 32D/12/2024 titulom toho, že skutok I, o ktorom sa koná, sa viaže na osobu Q.. Č.. Naviac, keďže JUDr. Filová je od 04. decembra 2017 sudkyňou (S.:/. .Q..X..B.-P.- T.-Y.-D.-T.-XXXX/), je nepochybné, že medzi ňou a Q.. Č. došlo - prirodzene - aj k utlmeniu

17. V kontexte osobného vzťahu JUDr. Filovej k W.. L. námietkový senát uvádza, že sudkyňa vo svojom oznámení nekonštatovala žiadnu špecifickosť ich vzťahu, resp. vzájomnú blízkosť a takúto blízkosť neindikovala ani poukázaním na akékoľvek spoločné aktivity, ktoré by boli vnímateľné ako prvok preukazujúci blízkosť jej vzťahu k W.. L. (napr. spoločné voľnočasové činnosti, resp. akúkoľvek inú intenzívnu interakciu a pod.) - [k tomu pozri aj vymedzenie pojmu „priateľský vzťah“ vyššie v bode 15]. V podanom oznámení fakticky uviedla to, že

L. toho času pôsobí na X. W. B. T.) - [k samotnému tykaniu si dvoch osôb pozri vyššie bod 15]. Takto vymedzený vzťah JUDr. Filovej k W.. L. neumožňuje konštatovať medzi menovanými osobami existenciu takej blízkosti, ktorá by mohla dopadať na spôsobilosť JUDr.

18. Napokon je potrebné dodať, že vo vzťahu k Q.. Č., ako aj W.. L. aj sama sudkyňa avizovala, že sa subjektívne necíti byť zaujatá, keď z vyššie uvedených dôvodov ani námietkový senát neidentifikoval také okolnosti, ktoré by odôvodňovali jej vylúčenie z konania v predmetnej veci ani cez prizmu tzv. objektívneho testu nestrannosti, resp. teórie zdania. 19. Pre úplnosť námietkový senát dopĺňa, že jeho pozornosti neušla skutočnosť, že Q.. Č., ako aj W.. L. boli disciplinárnym navrhovateľom navrhnuté ako svedkyne v rámci konania vo veci samej (str. 27 - 28 disciplinárneho návrhu). Odhliadnuc od toho, že samotný návrh na vykonanie dôkazu ešte nezakladá procesný nárok na to, že navrhnutý dôkaz aj bude na ústnom pojednávaní vykonaný, je nesporné, že ak by tomu tak aj bolo, toto žiadnym spôsobom nedopadá na vlastnú blízkosť JUDr. Filovej k uvedeným dvom osobám, resp. na absenciu takejto kvalifikovanej blízkosti medzi nimi. K záverom vysloveným v tomto uznesení vyššie potom námietkový senát naviac - v tomto kontexte - odkazuje napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že predchádzajúce kolegiálne vzťahy sudcu a svedka v rámci iného pracoviska nepredstavujú a priori dôvod pre vylúčenie sudcu z konania a rozhodovania vo veci (k tomu pozri napr. rozhodnutie sp. zn. 3Ndt/3/2014, Najvyšší súd Slovenskej republiky), príp. na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“) vo veci Pullar c/a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska - č. 22399/93, podľa ktorého samotná skutočnosť, že sudca osobne pozná svedka, nie je bez ďalšieho dôvodom na jeho vylúčenie z vykonávania úkonov vo veci, keď relevantným je kvalitatívna stránka príslušného vzťahu. I keď v predmetnom rozhodnutí ESĽP akceptuje, že princíp nestrannosti je dôležitým prvkom na podporu dôvery, ktorú musia súdy vzbudzovať, zároveň však doplnil, že zo skutočnosti, že sudca má určitú osobnú znalosť jedného zo svedkov, t. j. že ho pozná, nevyhnutne nevyplýva, že bude zaujatý. ESĽP tiež formuloval požiadavku, že v každom jednotlivom prípade sa musí posudzovať, či príslušná známosť sudcu a svedka je takej povahy a stupňa, že naznačuje nedostatok nestrannosti zo strany súdu [k tomu pozri bod 38 rozhodnutia ESĽP v uvedenej veci]. Ako to však vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia, podľa námietkového senátu vzťah JUDr. Filovej k Q.. Č., ako ani k W.. L. nedosahuje relevantnú medziľudskú intenzitu (pre jej vylúčenie z konania vo veci samej), keď je zároveň nepochybné, že na kvalitu tohto vzťahu žiadnym spôsobom nedopadá to, či sú menované osoby uvedené v disciplinárnom návrhu ako súčasť skutkového deja, príp. či následne budú vystupovať v rámci konania vo veci samej aj v procesnom postavení svedkov k predmetnému skutku. 20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol námietkový senát o podanom oznámení tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, keď zistil, že neboli splnené zákonné podmienky pre vylúčenie sudkyne JUDr. Filovej z vykonávania úkonov vo veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/12/2024. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.