33Dz/13/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200125.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9622200125
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka, v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenému: JUDr. T. L., sudca B. U. U. G., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v konaní o oznámení sudcu Mgr. Michala Novotného o jeho zaujatosti v konaní vedenom pod sp. zn. 31Dz/11/2022, takto
rozhodol:
Sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal Novotný je vylúčený z konania vedeného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 31Dz/11/2022 podľa § 4, § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) a § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení.
Odôvodnenie
1. V konaní o námietke zaujatosti vedenom Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) pod sp. zn. 31Dz/11/2022 sudca najvyššieho správneho súdu Mgr. Michal Novotný, zaradený účinným Rozvrhom práce najvyššieho správneho súdu na rok 2022 do senátu 31D, prejednávajúceho a rozhodujúceho aj veci zapísané do registra 31Dz, podaním zo dňa 22. júna 2022 označeným ako „Oznámenie možných dôvodov vylúčenia“ oznámil najvyššiemu správnemu súdu možné dôvody týkajúce sa jeho vylúčenia resp. skutočnosti, pre ktoré by bolo možné mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Vo svojom oznámení poukázal na skutočnosť, že v období od 1. júna 2020 do 1. augusta 2021 vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Sudca Mgr. Michal Novotný vo svojom oznámení ďalej uviedol, že „ .
. .odporučil ministerke spravodlivosti, aby podala disciplinárny návrh proti disciplinárne obvinenému. Táto okolnosť podľa § 31 ods. 1 Tr. por. zakladá môj pomer k prejednávanej disciplinárnej veci.“. Nad rámec vyššie uvedeného sudca Mgr. Michal Novotný poukázal na skutočnosť, že predmetom, o ktorom má rozhodovať senát 31Dz nie je samotný disciplinárny návrh, ale otázka týkajúca sa pochybností o nepredpojatosti členov disciplinárneho senátu rozhodujúceho disciplinárnu vec. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. 0. ÚS 1/2013 konštatujúc podobnosť s prejednávanou vecou. 2. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) s čiastočnou subsidiaritou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) (§ 4 disciplinárneho súdneho poriadku), pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa disciplinárneho súdneho poriadku vzťahujú aj ustanovenia Trestného poriadku o
vylúčení súdu a iných osôb, a to v prípade „ak tento zákon [rozumej disciplinárny súdny poriadok] neustanovuje inak a ak to povaha veci pripúšťa“ a ustanovenie § 4 disciplinárneho súdneho poriadku zároveň definuje aplikáciu ustanovení Trestného poriadku „primerane“. Najvyšší správny súd teda oznámenie dôvodov vylúčenia sudcu Mgr.
Michala Novotného preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku. 3. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
4. Najvyšší správny súd preskúmal oznámenie sudcu Mgr. Michala Novotného a celý podkladový materiál. Jeho právomoc pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku. Po vecnom posúdení prišiel k záverom, ktoré bližšie odôvodňuje v nasledovnom texte. 5.
Z ustálenej judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom), pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť
sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď. tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")]. 6.
V prejednávanej veci sudca Mgr. Michal Novotný oznámil dôvody svojej zaujatosti vo vzťahu k disciplinárnej veci, ktorá s prejednávanou vecou bezprostredne súvisí. Dôvody svojej zaujatosti teda obsahovo vymedzil svojim pomerom k disciplinárnej veci. Z jeho podania je zrejmé, že ním uvádzaným skutočnostiam subjektívne prikladá taký význam, ktorý by zakladal dôvod jeho vylúčenia z vykonávania úkonov predmetného disciplinárneho konania.
7. Z oznámenia sudcu Mgr. Michala Novotného vyplýva, že jeho pomer k disciplinárnej veci disciplinárne obvineného má charakter kvalifikovaného vzťahu, keďže sudca Mgr. Michal
Novotný predmet disciplinárneho konania v skutkovej a právnej rovine nielen pozná, ale ho aj posudzoval a vyjadril k nemu svoj postoj. Jeho postoj k veci bol následne reflektovaný jednak do znenia disciplinárneho návrhu (ako uvádza sudca Mgr. Michal Novotný: „ ...som odporučil ministerke spravodlivosti, aby podala disciplinárny návrh proti disciplinárne obvinenému.“) jednak zrejme do samotnej skutočnosti, že ministerka spravodlivosti predmetný disciplinárny návrh podala. 8. S ohľadom na uvedené je neprípustné, aby sudca rozhodoval o námietke zaujatosti vznesenej disciplinárne obvineným, vo vzťahu ku ktorého (ministerkou spravodlivosti tvrdenému) disciplinárnemu previneniu sa sudca Mgr. Michal Novotný skôr vyjadroval, resp. podanie disciplinárneho návrhu skôr odporúčal. Vzhľadom na uvedené u sudcu Mgr. Michala Novotného možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k veci. 9. V súvislosti s rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. 0. ÚS 1/2013, na ktoré sudca Mgr. Michal Novotný vo svojom podaní upozornil, najvyšší správny súd poukazuje na odlišnosti s prejednávanou vecou. V označenej veci ústavný súd aplikoval „reštriktívny výklad relevantných ustanovení právnych predpisov regulujúcich vylúčenie sudcov“ z dôvodu výnimočnej situácie spočívajúcej v paralýze rozhodovacej činnosti ústavného súdu v dôsledku vznesených námietok predpojatosti. Ostatne sám ústavný súd označil túto situáciu za jedinečnú konštatujúc, že ide o „prvé prípady v histórii ústavného súdu“. Ústavný súd ďalej poukázal na špecifiká posudzovania námietok voči sudcom ústavného súdu a s odkazom na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 76/99 uviedol, že „ ...námietka zaujatosti sudcu v konaní pred ústavným súdom môže mať závažnejšie právne účinky ako námietka zaujatosti sudcu v konaní pred orgánom všeobecného súdnictva.“. V neposlednom rade najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že vo veci sp. zn. 0. ÚS 1/2013 ústavný súd rozhodoval o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom voči sudcom ústavného súdu (ktorou sa sťažovateľ domáhal vylúčenia sudcov ústavného súdu) a teda nerozhodoval o podaní týchto sudcov, ktorým by oznamovali skutočnosti zakladajúce dôvod vylúčenia tak, ako to bolo v prípade sudcu Mgr. Michala Novotného. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší správny súd k záveru, že skutočnosti, ktoré sudca Mgr. Michal Novotný uviedol vo svojom oznámení zakladajú dôvod jeho vylúčenia podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 4 disciplinárneho súdneho poriadku a preto rozhodol tak, že ho podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku vylúčil z vykonávania úkonov konania vedeného na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 31Dz/11/2022. 11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu (v zložení podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku) v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júna 2022