33Dz/15/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a sudcov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci disciplinárne obvineného súdneho exekútora S.. K. H., pre závažné disciplinárne previnenie podľa ustanovenia § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, navrhovateľ: ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, o oznámení zaujatosti prísediaceho sudcu JUDr. Tomáša Vranoviča vo vzťahu k disciplinárne obvinenému v konaní vedenom na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/18/2022, takto

rozhodol:

Prísediaci sudca disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Tomáš Vranovič je vylúčenýz vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/18/2022 podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku.

Odôvodnenie

2. JUDr. Tomáš Vranovič ako prísediaci sudca vo veci sp. zn. 32D/18/2022 (ďalej aj ako „prísediaci sudca“) podaním zo dňa 08. augusta 2022 doručeným najvyššiemu správnemu súdu toho istého dňa a označeným ako „Námietka zaujatosti“ oznamuje dôvody svojho možného vylúčenia z predmetného konania. Tieto materiálne konkretizuje tak, že disciplinárne obvinený je jeho „osobný priateľ“, pričom poukazuje na to, že vzťah blízkosti medzi ním a disciplinárne obvineným pretrváva dlhodobo, keď disciplinárne obvinený je zároveň jeho „bývalý vysokoškolský spolužiak, ktorý [rozumej: disciplinárne obvinený] počas nášho vysokoškolského štúdia patril do úzkeho okruhu mojich blízkych priateľov.“.

Trestného poriadku. 4. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. 5. Účelom citovanej právnej úpravy je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedenej právnej úpravy je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom

6. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu (poznámka námietkového senátu - pre účely konania o podanom oznámení sa za sudcu považuje aj prísediaci sudca) z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom), pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností.

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ak sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca pristupuje k veci určitým - nie nezaujatým - vzťahom. Vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [porovn. tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).

9. Námietkový senát - vychádzajúc z materiálneho odôvodnenia podania prísediaceho sudcu - preto primárne skúmal práve povahu, resp. intenzitu vzťahu, ktorá existuje medzi prísediacim sudcom a disciplinárne obvineným. Tento vzťah i sám prísediaci sudca označil ako „osobné priateľstvo“, čo indikuje takú kvalitu vzťahu medzi ním a disciplinárne obvineným, ktorá nepochybne presahuje rámec „profesionálnych kontaktov dvoch príslušníkov právnickej profesie“ (k tomu pozri bod 8. odôvodnenia vyššie). Naviac, v tejto súvislosti nebolo možné neprihliadnuť na skutočnosť, že prísediaci sudca zároveň implicitne označil časový úsek, od ktorého medzi ním a disciplinárne obvineným existuje vzťah blízkeho priateľstva, keď uvádza, že disciplinárne obvinený už v čase ich spoločného štúdia na vysokej škole patril do okruhu jeho blízkych priateľov. Z komplexného hodnotenia textu podania disciplinárneho sudcu potom vyplýva, že jeho blízky priateľský vzťah s disciplinárne obvineným má kontinuálnu a dlhodobú podobu (v trvaní niekoľkých rokov, resp. desaťročí) a tento pretrváva aj v súčasnosti, keď prísediaci sudca v oznámení dôvodov svojej možnej zaujatosti uviedol, že

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a prihliadajúc aj na citované rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel námietkový senát k záveru, že blízky osobný priateľský vzťah prísediaceho sudcu s disciplinárne obvineným, ktorý je naviac i z časového hľadiska dlhodobej povahy, predstavuje dostatočný dôvod pre jeho vylúčenie z konania a rozhodovania vo veci sp. zn. 32D/18/2022. Je totiž zrejmé, že takýto dlhodobý osobný - priateľský a blízky vzťah nepochybne vedie k legitímnemu predpokladu, že poznatky, ktoré si už o osobe disciplinárne obvineného prísediaci sudca v súdenej veci vytvoril (v pozícii jeho „osobného priateľa“), ovplyvnia, resp. môžu ovplyvniť jeho schopnosť posudzovať skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho konania (sp. zn. 32D/18/2022) výlučne na základe procesného materiálu získaného počas konania, v dôsledku čoho by takýto pomer medzi prísediacim sudcom a disciplinárne obvineným mohol i objektívne vyvolať pochybnosti o tom, či sudca o disciplinárne obvinenom rozhodne nezaujato.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu (v zložení podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku) v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.