← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·21. 1. 2025

33Dz/2/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200148.1

Vyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Sp. zn. 1. inštancie
32D/12/2024
IČS
9625200148
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/12/2024 proti disciplinárne obvinenému B.. V. L., L..M.., prokurátor W. O. A. P. pre disciplinárne previnenia podľa § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, konajúc o námietke zaujatosti disciplinárne obvineného proti prísediacemu sudcovi JUDr. Marekovi Tomašovičovi, PhD. a o oznámení prísediaceho sudcu JUDr. Mareka Tomašoviča, PhD., na neverejnom zasadnutí senátu konanom dňa 21. januára 2025, takto

rozhodol:

Prísediaci sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Marek Tomašovič, PhD. je vylúčený podľa § 31 ods. 1 v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. Disciplinárny súdny poriadok z vykonávania úkonov a rozhodovania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/12/2024.

Odôvodnenie

1. Dňa 8. januára 2025 doručil disciplinárne obvinený B.. V. L., L..M.. (ďalej ako „disciplinárne obvinený“) vo veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd“) pod sp. zn. 32D/12/2024 námietku zaujatosti proti prísediacemu sudcovi JUDr. Marekovi Tomašovičovi, PhD. (ďalej ako „prísediaci sudca Tomašovič“), ktorý bol náhodným výberom pridelený ako prísediaci sudca v predmetnej disciplinárnej veci. 2. Námietka zaujatosti bola pridelená na rozhodnutie senátu 33D tunajšieho súdu, ktorý je príslušným na konanie o tejto námietke podľa § 12 ods. 5 Disciplinárneho súdneho poriadku, podľa ktorého ďalšia námietka zaujatosti podaná v disciplinárnom konaní v tej istej disciplinárnej veci sa prideľuje tomu senátu (§ 24 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ezbierky- fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/20240320>), ktorému bola pridelená prvá námietka zaujatosti v tomto disciplinárnom konaní. Týmto senátom rozhodujúcim o skoršej námietke vo veci sp. zn. 32D/12/2024 bol práve senát 33D Najvyššieho správneho súdu. Vzhľadom na uvedené potom o námietke zaujatosti disciplinárne obvineného rozhodoval tiež senát 33D tunajšieho súdu, a to v zložení podľa Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v znení účinnom do 30. novembra 2024. Námietka zaujatosti bola senátu príslušnému o nej rozhodnúť pridelená dňa 20. januára 2025.

3. Disciplinárne obvinený v námietke uviedol, že prísediaci sudca Tomašovič je dlhoročným prokurátorom W. O. A. P. zaradeným na netrestný odbor. Na tomto odbore bol blízkym kolegom B.. N. Č., ktorá na tomto odbore niekoľko rokov pôsobila.

Podľa vedomostí disciplinárne obvineného sa aj po jej odchode z netrestného odboru títo pravidelne stretávajú a spolu absolvujú (niekedy) aj obedné prestávky, teda aj spoločenské stretnutia. Keďže skutok 1) disciplinárneho návrhu sa týka výlučne sporu disciplinárne obvineného s B.. N. Č., uvedené je podľa disciplinárne obvineného okolnosťou, ktorá môže zakladať dôvod zaujatosti prísediaceho sudcu Tomašoviča. Disciplinárne obvinený poukázal na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva v otázkach zaujatosti sudcov a tiež na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 33Dz/6/2024 zo dňa 4. decembra 2024, ktorým bol na základe vlastného oznámenia zaujatosti vylúčený v tejto disciplinárnej veci sudca Michal Matulník, a to z dôvodu jeho sporadických spoločenských stykov s disciplinárne obvineným v minulosti. Poukázal na to, že so sudcom Matulníkom po spoločných študentských časoch žiaden kontakt neudržiaval, až v rokoch 2019 - 2020 počas výkonu advokácie mali jedného spoločného klienta a z toho dôvodu sa výlučne niekoľkokrát pracovne stretli.

Od nástupu disciplinárne obvineného na prokuratúru dňa 15. februára 2021 nie sú so sudcom Matulníkom v kontakte a ani sa nestretli. Žiadal, aby bola povaha vzťahu prísediaceho sudcu Tomašoviča s B.. N. Č. posúdená obdobne. 4. Prísediaci sudca JUDr. Marek Tomašovič, PhD. vyjadrením doručeným Najvyššiemu správnemu súdu dňa 15. januára 2025 potvrdil, že B.. N. Č., ktorá je uvedená v skutkovej vete, a ktorej vypočutie ako svedka prichádza do úvahy, je jeho kolegyňou a dobrou priateľkou, navštevujú sa a často spolu chodia na obedy. Tieto skutočnosti sú na pracovisku podľa prísediaceho sudcu všeobecne známe. Námietku zaujatosti disciplinárne obvineného preto považoval za dôvodnú. Rovnako sám podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku oznámil dôvody svojho vylúčenia v predmetnej disciplinárnej veci materiálne z rovnakých dôvodov, pričom námietkový senát v tomto konaní posudzoval aj toto oznámenie a rozhodol o ňom.

5. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje Disciplinárny súdny poriadok (ďalej aj ako „DSP“) s čiastočnou subsidiaritou Trestného poriadku (§ 4 DSP), pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa DSP vzťahujú aj ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení súdu a iných osôb, a to v prípade „ak tento zákon [rozumej DSP] neustanovuje inak a ak to povaha veci pripúšťa“. Vzhľadom na skutočnosť, že DSP neobsahuje osobitný katalóg dôvodov pre vylúčenie sudcu z konania, Najvyšší správny súd oznámenie dôvodov vylúčenia prísediaceho sudcu preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1

Trestného poriadku. 6. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

7. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu (za rovnakých okolností aj prísediaceho sudcu) z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom) pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, ako aj z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

Týmto všeobecným východiskám zodpovedá aj rozhodovacia prax námietkových senátov Najvyššieho správneho súdu, podľa ktorej (inter alia - sp. zn. 31Dz/10/2022 zo dňa 21. júna 2022): „I keď disciplinárny súdny poriadok obdobne Trestný poriadok v citovanej právnej úprave spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [.

. .], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu, ako aj prísediaceho predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.“

8. Z námietky disciplinárne obvineného vyplýva, že dôvody zaujatosti prísediaceho sudcu Tomašoviča viazal na to, že tento pozná B.. N. Č., ktorá je uvedená v skutku 1) kladeného disciplinárne obvinenému za vinu a že táto je navrhnutá ako svedok v disciplinárnom konaní.

9. V tomto kontexte námietkový senát ustálil, že B.. N. Č. v disciplinárnom konaní vedenom pod sp. zn. 32D/12/2024 nevystupuje ako účastníčka konania, príp. ako zástupkyňa ktoréhokoľvek účastníka konania. Na strane druhej, námietkový senát uvádza, že nie je a priori vylúčené, aby za určitých okolností bol dôvod na vylúčenie sudcu/prísediaceho sudcu z disciplinárneho konania daný na tom základe, že tento sa viaže na konkrétny materiálny prvok skutku, za ktorý sa disciplinárne konanie vedie - vrátane osôb.

10. V súdenej veci z disciplinárneho návrhu vyplýva, že skutku 1) sa disciplinárne obvinený mal dopustiť - okrem iných - tým, že „pri stretnutí sa s B.. N. Č., riaditeľkou osobného úradu W. O. A. P., neprijateľným spôsobom - kričiac, vytýkal B.. N. Č., že rozhodnutie generálneho prokurátora Slovenskej republiky [.

. .] doručila osobne dňa 05.08.2024 [. . .]“, ďalej tým, že kričal, že menovaná je „poplatná Žilinkovmu režimu“, ako aj tým, že jej mal hroziť tesne pred tvárou prstom; že sa jej mal vyhrážať podaním trestného oznámenia a pod.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potom dôvodné skúmať vzťah prísediaceho sudcu Tomašoviča k B.. N. Č. cez právnu perspektívu jeho vzťahu k veci, keď B.. Č. je súčasťou opisu skutkového deja, ktorým mal disciplinárne obvinený naplniť znaky disciplinárneho previnenia. 12.

Zohľadniac subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, z vyjadrenia prísediaceho sudcu Tomašoviča vyplýva, že námietku považuje za dôvodnú a sám požiadal o svoje vylúčenie. 13. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci posúdil námietkový senát aj z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah, v tomto prípade, k skutku cez osobu, ktorá je súčasťou tohto skutku. Dôvodom pre vylúčenie môže byť len taký vzťah k osobe uvedenej v skutku, ktorý dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti rozhodovať nestranne a nezaujato nebude môcť prísediaci sudca takto konať.

14. Z námietky zaujatosti, ako aj z vyjadrenia prísediaceho sudcu Tomašoviča je zrejmé, že vzťah prísediaceho sudcu Tomašoviča k B.. Č. presiahol hranicu bežných profesionálnych kontaktov dvoch príslušníkov právnickej profesie, keďže tento sám prísediaci sudca označil za priateľský (B.. Č. označil za „dobrú priateľku“), pričom majú často tráviť spolu čas aj mimo plnenia pracovných povinností. Existencia takéhoto bližšieho osobného vzťahu k osobe uvedenej v skutku môže mať za následok, že prísediaci sudca si na základe svojich doterajších poznatkov už vytvoril určitý (kladný alebo záporný) názor na skutok, ktorého bola jemu blízka osoba osobne účastná. Tento názor môže - hoci aj podvedome - negatívne ovplyvňovať schopnosť sudcu posudzovať skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, výlučne na základe procesného materiálu získaného počas konania (obdobne, napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 31Dz/6/2022 a sp. zn. 31Dz/ 27/2022). Takto definovaný priateľský vzťah medzi prísediacim sudcom a osobou, ktorá je súčasťou skutku kladeného disciplinárne obvinenému za vinu, preto podľa Najvyššieho

správneho súdu zakladá dôvod vylúčenia prísediaceho sudcu z rozhodovania. 15. Vzhľadom na to, že už vzťah medzi prísediacim sudcom a osobou, ktorá je súčasťou skutku kladeného disciplinárne obvinenému za vinu, odôvodňoval jeho vylúčenie, námietkový senát neskúmal aj prípadné dôvody vylúčenia prísediaceho sudcu z dôvodu, že v predmetnom konaní je navrhnuté, aby B.. Č. bola vypočutá v pozícii svedka. Rovnako sa senát ani ďalej nevenoval argumentácii disciplinárne obvineného o podobnosti intenzity jeho vzťahu k JUDr. Matulníkovi ako - podľa disciplinárne obvineného - analogickej právnej situácii k posudzovanej veci, keďže námietku zaujatosti vyhodnotil námietkový senát na základe okolností tejto konkrétnej veci ako dôvodnú.

16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol námietkový senát o podanej námietke a oznámení tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, keď zistil, že boli splnené zákonné podmienky pre vylúčenie prísediaceho sudcu Tomašoviča z vykonávania úkonov vo veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/12/2024.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. januára 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 33Dz/2/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik