33Dz/3/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200043.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9624200043
- Citované
- 9× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
D. správny súd Slovenskej republiky v právnej veci disciplinárne obvineného: M.. M. G., sudca D. Z. Z. F., nar. X. D. XXXX, bytom F. XX, XXX XX N., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vedenej pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/16/2023; konajúc o oznámení prísediacej sudkyne JUDr. Jitky Johany Hasíkovej zo dňa 9. apríla 2024 o možných dôvodoch jej vylúčenia z disciplinárneho konania vedeného na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/16/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2024, takto
rozhodol:
JUDr. Jitka Johana Hasíková prísediaca sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky nie je vylúčená podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/16/2023.
Odôvodnenie
1. Dňa 15. decembra 2023 bol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky doručený disciplinárny návrh Sudcovskej rady D. Z. Z. F. a predsedu D. Z. Z. F. proti disciplinárne obvinenému M.. M. G., sudcovi D. Z. Z. F., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch“), o ktorom je na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) vedené konanie pod sp. zn. 32D/16/2023. 2. Dňa 10. apríla 2024 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené oznámenie prísediacej sudkyne JUDr. Jitky Johany Hasíkovej (ďalej ako „prísediaca sudkyňa Hasíková“) zo dňa 9. apríla 2024 o možných dôvodoch jej vylúčenia z disciplinárneho konania sp. zn. 32D/16/2023. Prísediaca sudkyňa Hasíková v oznámení uviedla, že sa vo veci cíti byť zaujatá a doplnila skutkové okolnosti, že dňa 11. júla 2022 ako advokátka prebrala právne zastúpenie L.. O. V., v ktorého trestnej veci sp. zn. XTo/XX/XXXX v roku 2006 rozhodoval disciplinárne obvinený ako člen odvolacieho senátu. 3. Senát najvyššieho správneho súdu rozhodujúci o dôvodoch zaujatosti vyzval prísediacu sudkyňu dňa 11. apríla 2024 na doplnenie jej oznámenia. Vzhľadom na to, že oznámila, že sa v predmetnej veci cíti byť zaujatá a zároveň jej oznámenie obsahovalo iba skutkové okolnosti, vyzval ju na doplnenie dôvodov, prečo sa za týchto skutkových okolností cíti byť zaujatá v predmetnom disciplinárnom konaní. Prísediaca sudkyňa Hasíková dňa 11. apríla
2024 doplnila svoje oznámenie a uviedla, že „subjektívne sa v predmetnej veci necítim byť zaujatá. Inštitút nezaujatosti však vnímam v širších súvislostiach a tiež v rovine objektívnej. Keďže nie je rozhodujúce ako sa ja ako prísediaca sudkyňa subjektívne cítim, vzniesla som námietku zaujatosti z dôvodu vyhodnotenia objektívnych okolností, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že ako prísediaca sudkyňa určitým nie nezaujatým vzťahom k veci skutočne disponujem. Osobne som sa nikdy nedostala do kontaktu s pánom M.. G. a ani som ako advokátka nezastupovala obžalovanú osobu v konaní, v ktorom pôsobil ako predseda senátu alebo jeho člen. Napriek tomu medzi mnou a uvedeným sudcom vidím spojenie v kauze „Y.“, v ktorej v súčasnosti na Krajskom súde v Bratislave prebieha konanie o povolenie obnovy konania a to vzhľadom k tomu, že bol členom senátu, ktorý v roku 2006 v predmetnej veci rozhodoval.“ 4.
Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa podľa § 4 DSP použije aj v disciplinárnom konaní, je z vykonávania úkonov disciplinárneho konania vylúčený okrem iného sudca (za rovnakých okolností aj prísediaci sudca), u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k (okrem iného) osobám, ktorých sa úkon priamo týka.
Pomerom sudcu k osobám uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie jeho vzťah k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Za takýto vzťah treba považovať najmä príbuzenský a rodinný pomer, no okrem toho môže ísť aj o priateľstvo. Pri posudzovaní, či tento pomer zakladá alebo nezakladá pochybnosti o nezaujatosti, nie je rozhodujúce iba subjektívne presvedčenie sudcu. Podstatné je tiež, či oznámené skutočnosti sú objektívne spôsobilé takéto pochybnosti vyvolať.
5. Nestrannosť sudcu teda treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v.
Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982). 6. Zohľadniac subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, z oznámenia a jeho doplnenia prísediacou sudkyňou Hasíkovou mal najvyšší správny súd za to, že prísediaca sudkyňa sa v predmetnej veci necíti byť osobne zaujatá. Hoci pôvodne v oznámení uviedla, že sa zaujatá byť cíti, v doplnení oznámenia bližšie ozrejmila, že subjektívne sa zaujatá necíti byť, ale z objektívneho hľadiska žiada o preskúmanie ňou uvedených skutkových okolností.
7. Zaujatosť konkrétneho sudcu/prísediaceho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať aj z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah, v tomto prípade, k účastníkom tohto konania (k disciplinárne obvinenému). K záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k účastníkom, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností (tzv. teória zdania). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.
Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“ Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci
pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.
Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu ako aj prísediaceho predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu ako aj prísediaceho sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
8. Vo svetle uvedeného senát najvyššieho správneho súdu posudzoval okolnosti a skutočnosti tvrdené prísediacou sudkyňou, keď ako dôvody pre oznámenie videla to, že v kauze „Y.“ zastupuje jedného z obžalovaných, v ktorej v roku 2006 rozhodoval aj disciplinárne obvinený. Z oznámenia prísediacej sudkyne Hasíkovej je zároveň zrejmé, že k disciplinárne obvinenému nemá žiaden blízky rodinný, priateľský či profesionálny vzťah, dokonca uviedla, že sa s ním nikdy osobne nestretla. Z takto oznámených okolností súdu tiež vyplynulo, že disciplinárne obvinený v súčasnosti v tejto kauze nerozhoduje a k stretu prísediacej sudkyne a disciplinárne obvineného na pojednávaniach nedochádza a nakoniec ani v minulosti nedošlo.
9. Najvyšší správny súd v rozhodnutí sp. zn. 31Dz/15/2022 zo dňa 8. augusta 2022 už v obdobnej veci stanovil, že profesionálna práca advokáta menovanej prísediacej sudkyne sama osebe bez ďalšieho nezakladá pomer advokáta (v trestnom konaní obhajcu) k vec prejednávanému sudcovi. Inak povedané, ak prísediaci sudca ako advokát vystupuje ako obhajca v trestnom konaní prejednávanom disciplinárne stíhaným sudcom, uvedené nie je bez ďalších relevantných okolností samo osebe dôvodom na jeho vylúčenie z rozhodovania v disciplinárnom konaní vedenom proti tomuto sudcovi.
10. V tu posudzovanom prípade ide navyše o prípad skutkovo odlišný, keď disciplinárne obvinený sudca nie je zákonným sudcom v žiadnej veci v súčasnosti vedenej na D. Z. Z. F., v ktorej by prísediaca sudkyňa vystupovala ako obhajkyňa. Len skutočnosť, že disciplinárne stíhaný sudca rozhodoval v minulosti v kauze, v ktorej prísediaca sudkyňa teraz vystupuje ako obhajkyňa, alebo potenciálna možnosť stretu prísediacej sudkyne a disciplinárne stíhaného sudcu v trestnom konaní, bez ďalších iných relevantných skutočností preto nemôže byť dôvodom na jej vylúčenie z rozhodovania v disciplinárnom konaní.
Prísediaca sudkyňa Hasíková navyše priamo odmietla blízky vzťah s disciplinárne obvineným a v oznámení nepoukázala na žiadne relevantné okolnosti, ktoré by preukazovali akékoľvek jej kvalifikované osobné prepojenie na disciplinárne obvineného.
Najvyšší správny súd preto dospel aj z hľadiska objektívneho k záveru, že prísediacou sudkyňou Hasíkovou tvrdené skutočnosti a okolnosti uvedené v jej oznámení, neboli spôsobilé spochybniť jej nestrannosť alebo nezaujatosť v úkonoch v predmetnom disciplinárnom konaní.
11. Vzhľadom k uvedenému najvyšší správny súd podľa § 4 a § 24 ods. 2 DSP v spojení s § 31 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol tak, že členka disciplinárneho senátu 32D najvyššieho správneho súdu JUDr. Jitka Johana Hasíková, nie je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. 32D/16/2023. 12. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. apríla 2024