33Dz/4/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200168.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Sp. zn. 1. inštancie
- 32D/12/2024
- IČS
- 9625200168
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a Mgr. Kristíny Babiakovej - v konaní o námietke zaujatosti vznesenej disciplinárne obvineným (X.. P. J., J..Q.., prokurátor) - vo veci vedenej na Najvyššom správnom sude Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/12/2024, (navrhovateľ: generálny prokurátor Slovenskej republiky) - proti prísediacej sudkyni JUDr. Jane Kupcovej - zo dňa 05.03.2025 - na neverejnom zasadnutí senátu konanom dňa 17. marca 2025, takto
rozhodol:
Prísediaca sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jana Kupcová nie je vylúčená - podľa § 31 ods. 1 v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) - z vykonávania úkonov a rozhodovania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/12/2024.
Odôvodnenie
1. Na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“) je pod sp. zn. 32D/12/2024 vedené disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenému - X.. P. J., J..Q.., prokurátorovi - a to na základe disciplinárneho návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky (disciplinárny návrh - č. X/5 Spr 17/24/1000-35 zo dňa 22.11.2024, najvyššiemu správnemu súdu doručený dňa 25.11.2024).
2. V disciplinárnej veci podľa bodu 1 tohto uznesenia je členkou disciplinárneho senátu aj JUDr. Jana Kupcová, prokurátorka, a to ako prísediaca sudkyňa (ďalej aj ako „JUDr. Kupcová“ alebo „prísediaca sudkyňa“). Dňa 06.03.2025 bolo k predmetnej veci najvyššiemu správnemu súdu doručené podanie disciplinárne obvineného (zo dňa 05.03.2025) - označené ako „Disciplinárne konanie - námietka zaujatosti“ (ďalej aj ako „námietka“), ktorým sa disciplinárne obvinený domáha vylúčenia menovanej prísediacej sudkyne z vykonávania úkonov vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 32D/12/2024 (disciplinárna vec podľa bodu 1 tohto uznesenia).
3. Podanú námietku disciplinárne obvinený odôvodnil tým, že dňa 25.02.2025 obdržal informáciu, podľa ktorej JUDr. Kupcová mala byť oslovená vykonávať funkciu námestníčky krajského prokurátora v Banskej Bystrici (pre trestný úsek). Dňa 02.03.2024 (pozn.: námietkového senátu - vzhľadom na kontext podania sa jedná o zrejmú chybu v písaní, keď správne by mal byť predmetný dátum: 02.03.2025), mala byť táto informácia - vo vzťahu k disciplinárne obvinenému - potvrdená. V tejto súvislosti doplnil, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, námestníka krajského prokurátora vymenúva do funkcie generálny prokurátor na návrh krajského prokurátora bez výberového konania.
4. Vo vyššie uvedenom kontexte následne uviedol, že disciplinárnym navrhovateľom vo veci, ktorá je proti nemu vedená (bod 1 vyššie) a v ktorej je prísediacou sudkyňou aj JUDr. Kupcová, je práve generálny prokurátor Slovenskej republiky. Má za to, že skutočnosti uvedené v jeho vyjadrení k disciplinárnemu návrhu preukazujú „osobnú nenávisť a pomstu ako motivačné predpolie generálneho prokurátora pre podanie daného disciplinárneho návrhu“. Odkazujúc na body 4 až 20 svojho vyjadrenia k disciplinárnemu návrhu, disciplinárne obvinený skonštatoval, že generálny prokurátor má mimoriadny záujem na výsledku disciplinárneho konania v predmetnej veci.
5. Uviedol, že nedisponuje žiadnym oficiálnym potvrdením ponuky menovania JUDr. Kupcovej do príslušnej funkcie. 6. Disciplinárne obvinený v námietke zaujatosti napokon deklaroval, že nemá pochybnosti o profesionálnej integrite JUDr. Kupcovej, túto osobne nepozná, keď v prostredí prokuratúry je vnímaná ako čestná a odborne erudovaná prokurátorka. Zároveň však doplnil, že ak by informácia o jej menovaní bola pravdivá a JUDr. Kupcová by po skončení disciplinárneho konania bola vymenovaná do funkcie vedúcej prokurátorky, a to práve disciplinárnym navrhovateľom v jeho veci, tak by z hľadiska objektívneho testu nestrannosti bola jej nestrannosť spochybnená. 7.
V závere námietky poukázal na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva v rovine tzv. subjektívneho a objektívneho testu nestrannosti sudcu (Piersack v. Belgicko, Kyprianou v. Cyprus) a na mimoriadnu dôležitosť toho, aby v podmienkach demokratickej spoločnosti požívali súdy dôveru verejnosti - vrátane strán konania (DN v. Švajčiarsko).
8. Navrhol, aby - „v prípade potvrdenia ponuky na vymenovanie do funkcie vedúcej prokurátorky“ - bola JUDr. Kupcová vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 32D/12/2024.
9. Z vyjadrenia JUDr. Kupcovej (zo dňa 10.03.2025) k podanej námietke vyplýva, že krajský prokurátor v Banskej Bystrici ju oslovil s tým, aby zvážila možnosť vykonávať pozíciu námestníčky pre trestný úsek, avšak len v právnom režime tzv. poverenia, k čomu napokon ani nedošlo a poverený výkonom uvedenej funkcie bol iný prokurátor Krajskej prokuratúry
Banská Bystrica. Je toho názoru, že reálne neexistujú okolnosti, a to ani objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že by mohla nezaujatým spôsobom participovať na postupe a rozhodovaní v predmetnej disciplinárnej veci.
10. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje DSP s čiastočnou subsidiaritou Trestného poriadku (§ 4 DSP), pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa DSP vzťahujú aj ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení súdu a iných osôb, a to v prípade „ak tento zákon [rozumej DSP] neustanovuje inak a ak to povaha veci pripúšťa“.
Ustanovenie § 4 DSP zároveň definuje aplikáciu ustanovení Trestného poriadku „primerane“. Vzhľadom na skutočnosť, že DSP neobsahuje osobitný katalóg dôvodov pre vylúčenie sudcu z konania, najvyšší správny súd oznámenie dôvodov vylúčenia sudkyne preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku.
11. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
12. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom) pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností.
Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.
Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti (k tomu pozri aj zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko) - k tomu porovnaj aj rozhodnutie najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 32Dz/3/2022 zo dňa 7. februára
2022. 13. Ako to vyplýva z námietky disciplinárne obvineného, tento nestrannosť prísediacej sudkyne z hľadiska tzv. subjektívneho testu nestrannosti nenapádal, resp. nespochybňoval. Dôvody pre jej vylúčenie z disciplinárneho konania identifikoval v tom, že prísediaca sudkyňa (by) mala byť - podľa neoficiálnych informácií, ktoré má disciplinárne obvinený k dispozícii - menovaná do vedúcej prokurátorskej funkcie (ako námestníčka krajského prokurátora v Banskej Bystrici pre trestný úsek), pričom do tejto funkcie by potom bola menovaná práve disciplinárnym navrhovateľom - generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.
Mimoriadny záujem generálneho prokurátora na podanom disciplinárnom návrhu, resp. jeho „osobná nenávisť a pomsta“ vo vzťahu k disciplinárne obvinenému (k tomu pozri aj bod 4 vyššie) v spojení s jeho menovacou právomocou, ktorú by potom uplatnil vo vzťahu k JUDr.
Kupcovej, môžu - podľa disciplinárne obvineného - spochybňovať nestrannosť prísediacej sudkyne cez tzv. objektívny test nestrannosti. 14. K uvedenému námietkový senát úvodom a vo všeobecnosti uvádza, že len samotná existencia menovacej právomoci generálneho prokurátora (menovanie vedúcich prokurátorov) nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre vylúčenie prísediaceho sudcu (prokurátora) z vykonávania úkonov v konkrétnej disciplinárnej veci. Takýto výklad by totiž znamenal, že z tohto dôvodu by mohol, resp. by mal byť z disciplinárneho konania „paušálne a preventívne“ vylúčený ktokoľvek - akýkoľvek prísediaci, u koho by prichádzala do úvahy možnosť jeho menovania do funkcie vedúceho prokurátora úkonom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ako disciplinárneho navrhovateľa v disciplinárnych veciach).
15. Na strane druhej, námietkový senát nerozporuje, že menovanie prokurátora do vedúcej funkcie zo strany generálneho prokurátora môže byť aj prejavom, napr. akejsi kvalifikovanej blízkosti tohto prokurátora a generálneho prokurátora, a to najmä v odbornej rovine.
V tomto kontexte je možné uvažovať napr. o hlbšej dôvere generálneho prokurátora vo vzťahu k menovanej osobe, k jej odborným, príp. manažérskym schopnostiam a pod. Aj v takýchto prípadoch je však potrebné mať existenciu príslušných okolností (ktoré by mali viesť k menovaniu do vedúcej funkcie) dostatočne preukázanú, keď ich existencia a intenzita by mohla byť aj sama osebe relevantná ako dôvod pre prípadné vylúčenie prísediaceho sudcu z konania už len z dôvodu jeho relevantného vzťahu k navrhovateľovi. Na strane druhej, len samotná existencia abstraktnej menovacej právomoci generálneho prokurátora vo vzťahu k prokurátorovi (a to hoci aj vo vzťahu k prísediacemu sudcovi - prokurátorovi), nie je takou okolnosťou, na základe ktorej by mal byť prísediaci sudca z vykonávania úkonov vo veci vylúčený. 16.
Disciplinárne obvinený pritom v podmienkach súdenej veci kvalifikovane a konkrétne neosvedčil žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali, napr. akúkoľvek blízkosť prísediacej sudkyne a generálneho prokurátora alebo iné relevantné okolnosti, ktoré by mali preukazovať dôvody jej menovania do vedúcej funkcie generálnym prokurátorom v nadväznosti, alebo v súvislosti s prebiehajúcim disciplinárnym konaním podľa bodu 1.
Takúto blízkosť, príp. okolnosti neindikovala ani samotná prísediaca sudkyňa. Naopak, táto vo svojom vyjadrení uviedla, že bola oslovená krajským prokurátorom v Banskej Bystrici (t. j. nie generálnym prokurátorom Slovenskej republiky), aby zvážila svoje možné pôsobenie na uvedenej prokuratúre ako „poverená“ vykonávaním pozície námestníčky pre trestný úsek, pričom doplnila, že predmetnú funkciu napokon vykonáva tretia osoba (iný prokurátor).
V tomto námietkovom konaní teda neexistujú ani len indície toho, že by medzi prísediacou sudkyňou a generálnym prokurátorom prebehla čo i len komunikácia k možnému budúcemu menovaniu prísediacej sudkyne do riadnej funkcie vedúceho prokurátora, príp. za akých podmienok alebo okolností by k tomu mohlo dôjsť, ako ani toho, že by krajský prokurátor v Banskej Bystrici (ako oprávnený navrhovateľ) akúkoľvek informáciu v tomto smere čo i len komunikoval vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi (k tomu pozri aj bod 3 vyššie, resp. § 19 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. „(1) Vedúceho prokurátora (§ 4 ods. 3) vymenúva do funkcie generálny prokurátor na základe výberového konania a po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov; to neplatí, ak ide o vymenovanie do funkcie námestníka generálneho prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora. Generálny prokurátor vymenúva námestníka krajského prokurátora na návrh krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora na návrh okresného prokurátora. [.
. .]“). 17. Vzhľadom na skutočnosť, že námietky disciplinárne obvineného sa vo svojej podstate viažu na štrukturálne väzby v rámci prokuratúry Slovenskej republiky, senát najvyššieho správneho súdu upriamuje pozornosť v tomto rozhodnutí aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. PL. ÚS 2/2023 zo dňa 14. júna 2023), v ktorom sa tento podrobne venoval viacerým právnym aspektom týkajúcich sa obsadzovania miest prísediacich sudcov v disciplinárnych konaniach vedených na najvyššom správnom súde.
Osobitne pritom najvyšší správny súd poukazuje na niektoré body nálezu, ktoré cituje nižšie (pozn.: zvýraznenie textu uskutočnené námietkovým senátom): 84. Podmienkou zvolenia za prísediaceho prokurátora je, že nie je vedúcim prokurátorom podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona o prokurátoroch alebo členom rady prokurátorov.
To z opaku znamená, že každý prísediaci prokurátor je prokurátor, ktorý nie je vedúci a ak sa stane vedúcim prokurátorom alebo ak sa stane členom rady prokurátorov, jeho funkcia prísediaceho prokurátora zaniká. Táto nezlučiteľnosť znižuje riziko zásahu do nezávislosti prísediaceho prokurátora v tom, že by záujemca o túto funkciu využíval svoje postavenie vedúceho prokurátora alebo člena rady prokurátorov na ovplyvňovanie v prospech svojho zvolenia za prísediaceho prokurátora.
85. Za inštitucionálnu záruku nezávislosti prísediacich prokurátorov je možné pokladať spôsob ich voľby do databázy prísediacich disciplinárneho senátu. Prísediacich prokurátorov do databázy prísediacich disciplinárneho senátu volí rada prokurátorov, ktorá je najvyšším výkonným orgánom samosprávy prokurátorov s celoštátnou pôsobnosťou, ktorého úlohou je iniciatívne zabezpečovať a chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov a koordinovať činnosť prokurátorských rád. Radu prokurátorov tvoria predsedovia prokurátorských rád. Funkcia generálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora je nezlučiteľná s členstvom v prokurátorskej rade, a tým aj v rade prokurátorov. Na voľbe prísediacich prokurátorov do databázy prísediacich disciplinárneho senátu sa tak nepodieľa generálny prokurátor a ani iní vedúci prokurátori. [.
. .] 98. Napokon je ochrana prísediaceho sudcu zabezpečená aj trestným právom, a to trestným činom zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 Trestného zákona. Snaha vedúcich prokurátorov či iných prokurátorov ovplyvňovať nezávislosť a nestrannosť prísediacich prokurátorov by mohla zakladať trestnú zodpovednosť osoby snažiacej sa ovplyvniť rozhodovanie disciplinárneho senátu.
18. Akokoľvek teda disciplinárne obvinený poukazoval v námietke zaujatosti na to, že generálny prokurátor ako disciplinárny navrhovateľ (v jeho veci) k nemu prechováva osobnú nenávisť, resp. že podaný disciplinárny návrh je prejavom pomsty a že navrhovateľ má „mimoriadny záujem“ na výsledku prebiehajúceho disciplinárneho konania (pozn.: námietkovému senátu pritom neprislúcha hodnotiť tieto predpoklady, resp. vyhlásenia disciplinárne obvineného), aj keby uvedené skutočnosti boli pravdivé, neboli v námietkovom konaní identifikované žiadne relevantné okolnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť prísediacej sudkyne v predmetnej veci len na tom základe, že prichádza(la) do úvahy ako prokurátor, ktorý by bol/mohol byť poverený výkonom funkcie námestníka krajského prokurátora pre trestný úsek, príp. že by mohla byť menovaná do funkcie námestníčky krajského prokurátora.
Len potenciál zastávať určitú funkciu (vyššiu prokurátorskú funkciu), do ktorej je zo zákona a za zákonných podmienok prokurátora oprávnený menovať generálny prokurátor Slovenskej republiky (ktorý je zároveň jedným z možných disciplinárnych navrhovateľov), totiž sama osobe nemôže vyvolať legitímne pochybnosti o nestrannosti tohto prokurátora ako prísediaceho sudcu, a to ani cez tzv. objektívny test nestrannosti (tzv. teória
zdania). 19. Záverom námietkový senát dopĺňa, že disciplinárne obvinený v námietke zaujatosti nesplnenie podmienky objektívneho testu nestrannosti prísediacej sudkyne pomenoval tak, že takáto situácia by nastala, ak by prísediaca sudkyňa „po skončení disciplinárneho konania bola vymenovaná do funkcie vedúcej prokurátorky“. V súvislosti s týmto senát uvádza, že námietka zaujatosti (tak, ako ju formuloval disciplinárne obvinený) fakticky vychádza z budúcej - ním predpokladanej - skutočnosti, ktorá je naviac z právneho hľadiska neistá (t. j. ani k nej nemusí dôjsť). Prípadné vylúčenie prísediaceho sudcu z vykonávania úkonov vo veci, a to ani cez test objektívnej nestrannosti, nemôže byť koncipované bez ďalšieho a výlučne na predpoklade určitej budúcej udalosti, ku ktorej ani nemusí dôjsť.
Dôvody pre vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov vo veci musia byť dané v čase, keď ich námietkový senát posudzuje, resp. o námietke rozhoduje. Takýmto dôvodom pre vylúčenie sudcu z konania môžu byť nepochybne skutočnosti minulé, ukončené deje a pod., ako aj skutočnosti, javy a stavy vyvolávajúce kvalifikovanú pochybnosť o nestrannosti sudcu v širšom kontexte (tzv. objektívny test nestrannosti), avšak abstraktná - hypotetická a neistá udalosť nebude spravidla bez ďalšieho odôvodňovať vylúčenie prísediaceho sudcu z vykonávania úkonov vo veci, ak okolnosti takejto budúcej neistej udalosti zároveň nelegitimizujú pochybnosti o nestrannosti (prísediaceho) sudcu už v rozhodnom čase. Skutočnosti takejto povahy pritom v posudzovanej veci zistené neboli.
20. Samotná ponuka zastávania vedúcej prokurátorskej funkcie daná prísediacej sudkyni krajským prokurátorom (poverenie výkonom pozície námestníčky krajského prokurátora pre trestný úsek) nemôže per se vyvolávať, a to ani cez prizmu tzv. objektívneho testu nestrannosti, pochybnosti o tom, že prokurátorka (prísediaca sudkyňa), ktorej takáto funkcia bola ponúknutá, bude konať nestranne vo veci disciplinárneho návrhu, ktorý podal generálny prokurátor (ako subjekt, ktorý by prísediacu sudkyňu inak do predmetnej funkcie mal oprávnenie menovať).
21. Len pre úplnosť je potrebné dodať, že ak by prísediaca sudkyňa bola menovaná do vedúcej prokurátorskej funkcie, toto by zároveň viedlo k zániku jej funkcie ako prísediacej sudkyne podľa príslušných ustanovení DSP priamo zo zákona (§ 11 ods. 2 písm. a) DSP „(2) Funkcia prísediaceho zaniká c) ustanovením prísediaceho do funkcie podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 10 ods. 2 písm. c) alebo § 10 ods. 3 písm. c).“, § 10 ods. 1 písm. c) DSP „(1) Za prísediaceho podľa § 9 ods. 1 písm. a) môže byť zvolený prokurátor c) ktorý nie je vedúcim prokurátorom3) alebo členom Rady prokurátorov Slovenskej republiky.“) - k tomu pozri aj citovaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (bod 17 tohto uznesenia).
Vyššia prokurátorská funkcia je teda ex lege dôvodom pre zánik funkcie prísediaceho sudcu, čo však neznamená, že už len ponuka alebo možnosť túto funkciu zastávať a byť do nej menovaný, predstavuje objektívnu pochybnosť o nestrannosti takéhoto „kandidáta“ v disciplinárnom konaní.
22. Záverom potom námietkový senát sumarizuje - a to poukazujúc aj na všetky vyššie uvedené dôvody - že ak disciplinárne obvinený tvrdil, že JUDr. Kupcová má byť vylúčená z vykonávania úkonov vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 32D/12/2024 v prípade „potvrdenia ponuky na vymenovanie do funkcie vedúcej prokurátorky“, že hoci takáto ponuka v určitej forme v námietkovom konaní preukázaná bola (k tomu pozri bod 9 vyššie), jej formulovanie zo strany krajského prokurátora v Banskej Bystrici adresované prísediacej sudkyni samo osebe nepreukazuje existenciu zákonných dôvodov pre vylúčenie JUDr. Kupcovej z disciplinárneho konania vo veci, keď táto bez ďalšieho neosvedčuje existenciu ani jedného zo zákonných dôvodov pre takýto postup (k tomu pozri bod 11 vyššie).
Vzhľadom na uvedené potom námietkový senát rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. 23. Napokon senát (z procesného hľadiska) uvádza, že námietka zaujatosti disciplinárne obvineného (bod 2 tohto uznesenia) bola pridelená na rozhodnutie senátu 33D tunajšieho súdu, ktorý bol príslušným na konanie o nej podľa § 12 ods. 5 DSP, podľa ktorého ustanovenia „ďalšia námietka zaujatosti podaná v disciplinárnom konaní v tej istej disciplinárnej veci sa prideľuje tomu senátu (§ 24 ods. 2), ktorému bola pridelená prvá námietka zaujatosti v tomto disciplinárnom konaní.“. Týmto senátom rozhodujúcim o skoršej (prvej) námietke vo veci sp. zn. 32D/12/2024 bol práve senát 33D najvyššieho správneho súdu.
Vzhľadom na uvedené potom aj o tejto námietke zaujatosti disciplinárne obvineného rozhodoval senát 33D tunajšieho súdu, a to v zložení podľa Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v znení účinnom do 30. novembra 2024.
24. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave dňa 17. marca 2025