33Dz/7/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200255.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Sp. zn. 1. inštancie
- 32Dz/3/2025
- IČS
- 9625200255
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., sudcov JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M., JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., vo veci oznámenia zaujatosti sudcu JUDr. Michala Matulníka, PhD. voči obhajcovi disciplinárne obvineného R.. T. V., so sídlom: F. XA, XXX XX F., zapísaný v zozname advokátov pod reg. č. XXXX, v konaní vedenom na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32Dz/3/2025, takto
rozhodol:
Sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Michal Matulník, PhD. nie je vylúčený podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v účinnom znení v spojení s § 4 disciplinárneho súdneho poriadku v účinnom znení z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32Dz/3/2025.
Odôvodnenie
I.
1. V konaní vedenom Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) pod sp. zn. 32Dz/3/2025 sudca Najvyššieho správneho súdu JUDr. Michal Matulník, PhD. (ďalej len „sudca“), zaradený účinným rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2025 do senátu 32Dz, oznámil svoju zaujatosť pre pomer k obhajcovi disciplinárne obvineného. Sudca uviedol, že s obhajcom sa pozná viac než 15 rokov, v minulosti s ním ako advokát spolupracoval a je krstným otcom jeho mladšieho syna. S obhajcom je v sporadickom kontakte. Tieto skutočnosti sú známe relevantnému okruhu osôb. Zaujatý sa byť necíti, avšak toto oznámenie urobil z dôvodu možnej pochybnosti o jeho nezaujatosti.
II.
2. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v účinnom znení (ďalej len „Trestný poriadok“) z vykonávania úkonov . . . konania je vylúčený sudca . . ., u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Toto ustanovenie sa podľa § 4 disciplinárneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „DSP“) vzťahuje aj na toto konanie. 3. Vo svojich doterajších rozhodnutiach Najvyšší správny súd poukázal, že vylúčenie sudcu je výnimkou z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Najvyšší správny súd upriamuje pozornosť na bod 14 svojho predošlého uznesenia sp. zn. 31Dz/10/2022 zo dňa 21. júna 2022, podľa ktorého: .
. .rozhodnutie o vylúčení sudcu, ako aj prísediaceho predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Najvyšší správny súd vo svojej judikatúre tiež poukázal, že nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej
úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje (bod 3 uznesenia sp. zn. 33Dz/6/2024 zo 4. decembra 2024). 4. Najvyšší správny súd skúmal intenzitu vzťahu medzi disciplinárne obvineným a obhajcom. Z oznámenia sudcu nevyplýva taká intenzita vzťahu, ktorá by zakladala dôvody pre vylúčenie
sudcu. Sudca vzťah s obhajcom neoznačil ani ako bližší a priateľský. Uvádza len, že sa s obhajcom pozná, v minulosti s ním spolupracoval a občasne sa s ním stretáva. Z oznámenia sudcu vyplýva, že súčasné kontakty sudcu s obhajcom sú skôr náhodné. Z oznámenia nie je možné vyvodiť, že sú časté a pravidelné.
5. Sudca je síce krstným otcom obhajcovho syna, čo sa v súčasnosti javí ako najužší element vzťahu medzi sudcom a obvineným. Táto skutočnosť však bez ďalšieho nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti pripúšťa, že v minulosti mohol medzi sudcom a obhajcom existovať bližší vzťah. Vzťah sudcu a obhajcu je však potrebné posudzovať k súčasnému obdobiu (porovnaj bod 9 uznesenia 33Dzo/2/2024 z 20. decembra 2024). Pre Najvyšší správny súd bolo pri posudzovaní vzťahu podstatné, že sudca aj napriek krstnému rodičovstvu k jednému zo synov obhajcu sa podľa svojho vyjadrenia zaujatý byť necíti. Uvedené teda zvýrazňuje tú skutočnosť, že v súčasnosti vzťah sudcu a obhajcu nedosahuje väčšiu intenzitu (porovnaj bod 18 uznesenie sp. zn. 31Dz/10/2022 z 21. júna 2022).
6. Najvyšší správny súd pre úplnosť uvádza, že vzťah medzi sudcom a R.. T. V. bol aj predmetom posudzovania v uznesení Najvyššieho správneho súdu 31Dz/6/2025 z 3. júna 2025. V tejto veci však R.. T. V. nebol v čase rozhodovania v postavení obhajcu a ani inej osoby uvedenej v § 31 ods. 1 Trestného poriadku.
III.
7. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré oznámil sudca, zo subjektívneho a ani objektívneho hľadiska neboli naplnené dôvody na vylúčenie sudcu pre jeho pomer k obhajcovi podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku. Najvyšší správny súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 8. Najvyšší správny súd prijal toto uznesenie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 4. novembra 2025