33Dz/9/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci disciplinárne obvineného notára JUDr. U. H., so sídlom W. D. B. W. XXXX/XX, F., v konaní o uloženie disciplinárneho opatrenia, o námietke zaujatosti disciplinárne obvineného notára proti sudcovi Mgr. Michalovi Novotnému a prísediacej sudkyni JUDr. Ľubici Jonekovej v konaní 31D/5/2022, takto

rozhodol:

Sudca disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal Novotný nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/5/2022 podľa § 4 a § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. disciplinárny súdny poriadok. Prísediaci sudca disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľubica Joneková je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/5/2022 podľa § 31 ods. 1 Trestný poriadok v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. disciplinárny súdny poriadok.

Odôvodnenie

I.

4. Disciplinárne obvinený námietku zaujatosti vo vzťahu k Mgr. Michalovi Novotnému odôvodnil tým, že tento od 01.06.2020 zastával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ako „ministerstvo" alebo „orgán dohľadu"), pričom disciplinárny návrh v jeho veci podala ministerka spravodlivosti. Poukázal na kreačný proces, resp. proces obsadzovania funkcie štátneho tajomníka a osobitne akcentoval skutočnosť, že Mgr. Michala Novotného do funkcie štátneho tajomníka navrhla ministerka spravodlivosti. 5. Od tejto skutočnosti disciplinárne obvinený odvodil, že Mgr. Michal Novotný a ministerka spravodlivosti sú osoby názorovo blízke, resp. predpokladá existenciu lojálnosti Mgr.

č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k novelizácii Notárskeho poriadku, a to tak, že žiadosť ministerstva ako oprávneného orgánu (orgánu dohľadu) o zapožičanie spisu už nemusí byť odôvodnená, t.j. z príslušnej právnej normy došlo k vypusteniu slova „odôvodnená".

Michal Novotný „má na vec už vytvorený názor z čias pôsobenia na ministerstve spravodlivosti zhodný s navrhovateľom.". Má za to, že na strane namietaného sudcu preto existujú reálne pohnútky, ktoré môžu mať vplyv na jeho objektívne, nestranné a spravodlivé rozhodovanie v predmetnej veci, čo zároveň disciplinárne obvinený vyhodnotil ako dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudcu Mgr. Michala Novotného. 9. Disciplinárne obvinený zároveň poukázal na to, že Mgr. Michal Novotný sa v minulosti vymedzil voči notárom negatívne, keď podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh týkajúci sa činnosti notárov (ako súdnych komisárov) podľa osobitnej právnej úpravy.

Slovenskej republiky na rokovaniach s ministerstvom. 11. Uviedol, že s navrhovateľkou (ministerkou spravodlivosti) nemá bližší vzťah, že pred menovaním do funkcie štátneho tajomníka vládou Slovenskej republiky ju osobne nepoznal. Zároveň poukázal na to, že od začatia výkonu funkcie sudcu na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky neexistuje medzi ministerkou spravodlivosti a ním žiadny hierarchický ani iný vzťah, ktorý by mohol vyvolať objektívne pochybnosti o jeho nestrannosti.

13. Mgr. Michal Novotný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že si nie je vedomý toho, že by kedykoľvek (vo všeobecnosti) vyjadril svoj právny názor na právnu otázku výkladu zákonného ustanovenia, ktorého interpretácia je predmetom námietky disciplinárne obvineného, a preto jeho úvahy v tomto smere vníma tak, že sú špekuláciou. V súvislosti s legislatívnou zmenou vykonanou zákonom č. 68/2021 Z. z. Mgr. Michal Novotný uvádza, že vlastná zmena normatívnej právnej úpravy svedčí o tom, že táto bola sporná, a preto bola právna úprava formulovaná jednoznačnejšie. Túto legislatívnu zmenu však nevníma ako okolnosť, ktorá by mala čokoľvek naznačovať o vzťahu Mgr. Michala Novotného k veci, resp. k disciplinárne obvinenému. 14.

15. Disciplinárne obvinený vo svojom podaní zo dňa 11.04.2022 namietal aj prísediacu sudkyňu JUDr. Ľubicu Jonekovú (ďalej ako „prísediaca") v súvislosti s ktorou uviedol, že ako člen senátu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky vo veci DK 1/08 v minulosti participoval na jej disciplinárnom postihovaní. Uviedol, že rozhodnutím disciplinárneho senátu bola prísediaca uznaná za vinnú z disciplinárneho previnenia, a to konkrétne rozhodnutím - č. DK 1/08-29 zo dňa 26.09.2008. Namieta, že predmetná skutočnosť môže mať vplyv na jej objektívne, nestranné a spravodlivé rozhodovanie v jeho veci.

Osobný kontakt prísediacej a disciplinárne obvineného je obmedzený na sporadické stretnutia na vzdelávacích podujatiach organizovaných Notárskou komorou Slovenskej republiky. V závere svojho vyjadrenia konštatuje, že ak by „. . .mala vzniknúť pochybnosť o objektívnom, nestrannom a spravodlivom rozhodovaní, rešpektujem vznesenú námietku.".

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 24 ods. 2 DSP posúdil námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi a prísediacej sudkyni súdneho oddelenia 31D v konaní o uložení disciplinárneho opatrenia vzhľadom na ich pomer k účastníkom, ako aj k veci. 18. Podľa § 4 DSP, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodovaní súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania. 19. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa podľa § 4 DSP použije aj v disciplinárnom konaní, je z vykonávania úkonov disciplinárneho konania vylúčený okrem iného prísediaci sudca, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k (okrem iného) osobám, ktorých sa úkon priamo týka. Pomerom prísediaceho sudcu k osobám uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie jeho vzťah k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti prísediaceho sudcu. Za takýto vzťah treba považovať najmä príbuzenský a rodinný pomer, no okrem toho môže ísť aj o priateľstvo. Pri posudzovaní, či tento pomer zakladá alebo nezakladá pochybnosti o nezaujatosti, nie je rozhodujúce subjektívne presvedčenie prísediaceho sudcu. Podstatné je, či oznámené skutočnosti sú objektívne spôsobilé takéto pochybnosti vyvolať. 20. Podľa § 24 ods. 1 DSP, ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu, sudcov disciplinárneho senátu, prísediacich alebo sudcov senátu, ktorý rozhoduje o odvolaní proti disciplinárnemu rozhodnutiu, môže navrhovateľ, disciplinárne obvinený alebo jeho obhajca namietať ich zaujatosť. Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch zaujatosti dozvedel; na neskôr oznámenú námietku zaujatosti sa neprihliada. 21. Podľa § 24 ods. 2 DSP o námietke zaujatosti a o oznámení predsedu disciplinárneho senátu, sudcu disciplinárneho senátu alebo prísediaceho o ich zaujatosti rozhodne trojčlenný senát najvyššieho správneho súdu určený náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti do siedmich dní od predloženia veci. 22. Účelom právnej úpravy ustanovenej v citovanej právnej norme § 24 DSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu, k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1./ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2./ k účastníkom konania (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu tak pozitívneho alebo negatívneho), 3./ k zástupcom účastníkov konania.

Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, resp. domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, (ako aj je nepostačujúci subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej veci). 24.

25. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

27. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci."

29. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým sú stanovené ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom.

30. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci". Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).

32. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach podliehajúcich súdnemu prieskumu. K tomuto postoju čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.

Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať. 34. Procesne účinnou, t. j. spôsobilou vyvolať konanie, je len taká námietka zaujatosti, ktorá je založená na skutočnostiach týkajúcich sa vzťahu sudcu k prejednávanej veci, teda k veci, z ktorej má byť vylúčený alebo ku konkrétnym osobám, ktoré v nej vystupujú.

Inak povedané, subjektívny a objektívny test nezaujatosti sudcu sa uplatní (aktivuje) iba pri posudzovaní dôvodov vylúčenia, ktoré sa týkajú prejednávanej veci a v nich vystupujúcich osôb.

35. Z vyššieho uvedeného (článok I.) vyplýva, že námietky zaujatosti vznesené disciplinárne obvineným k osobe sudcu Mgr. Michalovi Novotného je možné zhrnúť do nasledovných bodov: a) údajná názorová blízkosť ministerky spravodlivosti (ako navrhovateľky) a Mgr. Michala Novotného (ako zákonného sudcu vo veci) vyplývajúca z toho, že Mgr.

36. Senát rozhodujúci o podanej námietke disciplinárne obvineného vznesené námietky v celom rozsahu vyhodnotil a dospel k záveru, že ani jedna z nich nie je spôsobilá - tak zo skutkového, ako ani z právneho hľadiska - viesť k záveru o vylúčení Mgr.

38. Je nesporné, že Mgr. Michal Novotný zastával v minulosti funkciu štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti, a to v čase, keď bola ministerkou spravodlivosti navrhovateľka. Hoci disciplinárne obvinený na tomto skutkovom základe deklaruje akúsi „názorovú blízkosť" a predpokladá lojálnosť Mgr. Michala Novotného vo vzťahu k navrhovateľke, neuvádza v tomto zmysle žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by tieto prezumpcie disciplinárne obvineného v dostatočnej miere preukazovali alebo aspoň v primeranej kvalitatívnej rovine indikovali.

Michal Novotným akýkoľvek taký vzťah, ktorý by bol spôsobilý vplývať na rozhodovanie Mgr. Michala Novotného vo veci podaného disciplinárneho návrhu alebo ktorý by bol spôsobilý vyvolať kvalifikované zdanie, že namietaný sudca nebude konať nestranne, resp. nezaujato.

40. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil senát námietku disciplinárneho obvineného o údajnej názorovej blízkosti, resp. tvrdenej lojálnosti medzi navrhovateľkou a Mgr. Michalom Novotným - ako okolnosti, ktoré by mali byť dôvodom pre vylúčenie namietaného sudcu z konania a rozhodovania vo veci, ako nedôvodné.

Zo vznesenej námietky zaujatosti sa javí, že podľa názoru disciplinárne obvineného mala byť žiadosť ministerstva o zapožičanie notárskeho spisu riadne odôvodnená, avšak nebola, resp. nepostačuje, ak je takáto žiadosť odôvodnená iba tým, že ministerstvo o zapožičanie notárskeho spisu žiada v súvislosti s výkonom dohľadu nad činnosťou notárov.

43. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že aj táto argumentácia disciplinárne obvineného sa javí ako abstraktná. Vo svojej námietke zo dňa 11.04.2022 totiž nešpecifikuje žiadny písomný, ústny, príp. iný prejav Mgr. Michala Novotného, v ktorom by sa tento akýmkoľvek spôsobom vyjadril k predmetnej (právnej) otázke.

45. Za daných okolností potom podľa názoru senátu rozhodujúceho o podanej námietke absentuje aj materiálny základ predpokladu disciplinárne obvineného, ktorý - ako to vyplýva z textu námietky - postoje komunikované či už vo všeobecnej rovine alebo v konkrétnej rovine (vo vzťahu k jeho osobe) zo strany ministerstva spravodlivosti, stotožňuje s názormi Mgr. Michala Novotného.

Michal Novotný zastával funkciu štátneho tajomníka na ministerstve spravodlivosti.

Relevantné právne názory pritom môžu, ale nemusia byť v jednotlivých personálnych kapacitách identické. Senát má za to, že aj keby bolo v rámci konania o podanej námietke disciplinárne obvineného preukázané, že namietaný sudca sa už skôr vyjadril k právnym otázkam súvisiacim s vecou, je možné predpokladať, že ani v tomto prípade by neboli splnené podmienky pre jeho vylúčenie (len na základe tejto skutočnosti). Existencia právneho názoru je prirodzenou súčasťou výkonu akejkoľvek právnickej profesie, a preto aj jeho prípadné všeobecné a nekonkrétne komunikovanie navonok, resp. bez kontextu konkrétnej veci, nemôže bez ďalšieho znamenať, že sudca je zaujatý, nie je nestranný, resp. je predpojatý (napr. z dôvodu, že ma iný právny názor ako účastník konania).

49. V závere považuje senát za relevantné venovať priestor aj tej časti námietky disciplinárne obvineného, z ktorej vyplýva, že Mgr. Michal Novotný „sa vymedzil voči notárom negatívne", keď sa v minulosti mal obrátiť na Ústavný súd SR s otázkou týkajúcou sa činnosti notárov ako súdnych komisárov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že návrh na ústavný súd podal

50. Výkon práv a povinností viažuci sa k funkcii sudcu (čl. 144 Ústavy SR) nie je bez ďalšieho možné vnímať ako okolnosť, ktorá by preukazovala (paušálny) negatívny postoj sudcu k prejednávanej veci, resp. k účastníkovi konania, a ktorý by mal odôvodňovať jeho vylúčenie z konania. Ak je zrejmé, že podanie Mgr. Michala Novotného na ústavný súd bolo realizované v nadväznosti na výkon funkcie sudcu, skutočnosť, že sa tento úkon týkal výkonu notárskej činnosti nemôže byť podkladom pre záver, že takýto úkon je prejavom prima facie negatívneho postoja sudcu k notárskemu stavu. Z vyjadrenia Mgr.

51. V súhrne preto senát dospel k záveru, že všetky parciálne námietky disciplinárne obvineného sú nedôvodné - ako právny základ pre vylúčenie Mgr. Michala Novotného z disciplinárneho konania v predmetnej veci - a preto senát v tejto časti rozhodol výrokom I. tak, ako je to uvedené na titulnej strane tohto uznesenia.

52. Senát rozhodujúci o podanej námietke v prvom rade sumarizuje, že v posudzovanej veci sa „odsúdený" má stať sudcom niekoho, kto pôvodne participoval na jeho „odsúdení". Táto skutočnosť sama osebe je natoľko významná, že sa javí, že postačuje na to, aby bola prísediaca z konania vylúčená. 53. Napriek tomu, že samotná prísediaca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.04.2022 poprela, že by pociťovala vo vzťahu k disciplinárne obvinenému hnev, vyjadrenie takéhoto subjektívneho pocitu nemôže byť pre senát rozhodujúci o podanej námietke v kontexte garancií na spravodlivé súdne konanie, postačujúce. Senát pritom nemá možnosť verifikovať, či je takýto subjektívny pocit prísediacej skutočný alebo len deklarovaný, a preto je potrebné, aby vo veci uplatnil taký výklad právnych a skutkových okolností veci, ktoré splnia aj kritériá objektívneho testovania nezávislosti, resp. nestrannosti zákonného sudcu v rozhodovanej veci. Ako je uvedené vyššie v tomto odôvodnení, už len samotná skutočnosť, že „odsúdený" sa stáva sudcom niekoho, kto ho v minulosti „odsúdil" (uznal vinným z disciplinárneho previnenia), predstavuje podstatné riziko týkajúce sa garancií nezávislosti a nestrannosti takéhoto sudcu/ prísediaceho. 54. Naviac, ako to vyplýva z vyjadrenia prísediacej v tejto veci, proti rozhodnutiu senátu, ktorého členom bol aj disciplinárne obvinený, nepodala opravný prostriedok. Disciplinárne obvinený preto ako člen prvostupňového senátu nielen participoval na „odsúdení" prísediacej, ale je priamo spolutvorcom „odsudzujúceho" rozhodnutia, ktorým bola prísediaca uznaná vinnou, keď po ňom už rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho orgánu vydané nebolo. Prvostupňové disciplinárne rozhodnutie sa tak stalo právoplatným bez toho, aby bola jeho zákonnosť, resp. správnosť preskúmaná v odvolacom režime, čo podľa názoru senátu „osobné" prepojenie prísediacej a disciplinárne obvineného (v tejto veci) - v kontexte prípadných pochybností o nestrannosti a nezaujatosti prísediacej - ešte viac zintenzívňuje. 55. Podľa názoru senátu rozhodujúceho vo veci, ani relatívne dlhý časový úsek medzi právoplatným „odsúdením" prísediacej a touto vecou, t. j. vecou, v ktorej by aktuálne prísediaca mala rozhodovať o osobe, ktorá bola v minulosti jej „sudcom", nemôže kvalifikovane negovať dôvodné pochybnosti, ktoré by sa navonok mohli javiť ako reálne existujúce v kontexte nestrannosti/zaujatosti/predpojatosti prísediacej (k tomu pozri napr. -

uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.12.2011, č. k. I. ÚS 462/2011-22: „Z tohto pohľadu môže mať dokonca určitý význam aj tzv. zdanie (javenie sa) pochybnosti (appearance of bias). Je to inými slovami vyjadrený výstižný výrok ESĽP vo veci Delcourt v. Belgicko, 1970, séria A, č. 11, podľa ktorého „spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že je vykonávaná" (porovnaj citovanú časť z odôvodnenia uznesenia krajského súdu). Podstatnou je dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti u verejnosti vzbudzovať (III. ÚS 16/00).").