33Dzo/1/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200131.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Sp. zn. 1. inštancie
- 41Do/1/2024
- IČS
- 9624200131
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v konaní o odvolaní disciplinárne obvineného sudcu S.. K. P., sudcu Krajského súdu v D., proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32D/9/2024 zo dňa 14.10.2024, vedenej pod sp. zn. 41Do/1/2024, o vylúčení sudkyne Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, takto
rozhodol:
Sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Elena Berthotyová, PhD. je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 41Do/1/2024 podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z.z. o Disciplinárnom súdnom poriadku.
Odôvodnenie
1. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky bolo doručené odvolanie proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32D/9/2024 zo dňa 14.10.2024, ktorým bolo rozhodnuté o dočasnom pozastavení výkonu funkcie disciplinárne obvineného S.. K. P., sudcu Krajského súdu v D., podľa § 40 zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v spojení s § 22 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odvolanie bolo náhodným výberom pridelené odvolaciemu disciplinárnemu senátu 41Do najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej koná pod sp. zn. 41Do/1/2024. 2. Dňa 04. decembra 2024 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené Oznámenie skutočností pre vylúčenie sudkyne pre zaujatosť. Sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Elena Berthotyová, PhD., členka odvolacieho disciplinárneho senátu 41Do oznámila okolnosti a skutočnosti, ktoré môžu zakladať dôvod jej zaujatosti ako sudkyne odvolacieho disciplinárneho senátu. Konkrétne uviedla, že: „Od 18. júna 2019 do 10. novembra 2023 som bola členkou Súdnej rady Slovenskej republiky vymenovanou prezidentkou Slovenskej republiky. Ako členka súdnej rady som sa podieľala na rozhodovaní a prijatí uznesenia č. 41/2023 na zasadnutí súdnej rady dňa 14.02.2023, ktorým súdna rada po prerokovaní návrhu stanoviska Kontrolnej komisie č. 3 Súdnej rady Slovenskej republiky v konaní vo veciach majetkových pomerov sudcu na základe podnetu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, číslo: PPZ-NKA-OBA-49054/2022-PZ, prijala na základe návrhu
Kontrolnej komisie č. 3 Súdnej rady Slovenskej republiky v konaní vo veciach majetkových pomerov sudcu podľa §27ha ods. 8 zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov stanovisko: že sudca nie je spôsobilý hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu majetku. Ako členka súdnej rady som dňa 14.02.2023 dotknutému sudcovi (tohto času disciplinárne obvinenému) kládla otázky a hlasovala som za prijatie vyššie uvedeného uznesenia. Uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky č. 41/ 2023 sa stalo podkladom a dôvodom na podanie návrhu predsedu súdnej rady na disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenému, o ktorom bolo disciplinárnym senátom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32D/3/2023 dňa 02.10.2024 rozhodnuté tak, že disciplinárne obvinený sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa §116 ods. 3 písm. c/ zák. č. 385/2000 Z.z., za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - odvolanie z funkcie sudcu. Vzhľadom k tomu, že som sa ako členka súdnej rady podieľala
na rozhodovaní a prijatí uznesenia súdnej rady č. 41/2023 zo dňa 14.02.2023, ktorým bolo aj mojím hlasom prijaté stanovisko, že sudca nie je spôsobilý hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu majetku, mám za to, že vo veci sp. zn. 41Do/1/2024 sa nemôžem ako členka odvolacieho disciplinárneho senátu podieľať na rozhodovaní o sťažnosti dotknutého sudcu, preto tieto skutočnosti oznamujem za účelom môjho vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci sp. zn. 41Do/1/2024“.
3. Najvyšší správny súd podľa § 24 ods. 2 DSP posúdil oznámenie zaujatosti sudkyne súdneho oddelenia 41Do JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32D/9/2024 zo dňa 14.10.2024 o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu S.. K. P. vzhľadom na jej pomer k veci.
4. Podľa § 4 DSP, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodovaní súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného
konania. 5. Podľa § 24 ods. 2 DSP o námietke zaujatosti a o oznámení predsedu disciplinárneho senátu, sudcu disciplinárneho senátu alebo prísediacich a o ich zaujatosti rozhoduje trojčlenný senát najvyššieho správneho súdu určený náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti do siedmich dní od predloženia veci. 6. Účelom právnej úpravy stanovenej v citovanej právnej norme § 24 DSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu, k účastníkom alebo ich zástupcom, a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
7. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
8. S odkazom na ustálenú judikatúru, či už Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo Európskeho súdu pre ľudské práva možno uzavrieť, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom nemožno
považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. 9.
Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa podľa § 4 zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) použije v disciplinárnom konaní, je z vykonávania úkonov disciplinárneho konania vylúčený okrem iného sudca, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnenom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Pri posúdení, či tento pomer zakladá alebo nezakladá pochybnosti o nezaujatosti, nie je rozhodujúce iba subjektívne presvedčenie sudcu. Podstatné je tiež, či oznámené skutočnosti sú objektívne spôsobilé takéto pochybnosti vyvolať.
10. Nestrannosť sudcu treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu o opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).
11. K záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak je možné mať so zreteľom na jeho pomer k účastníkom, ich obhajcom, resp. k veci pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností (tzv. teória zdania). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v jeho objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.
Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci“. Za objektívny pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom, k veci pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.
Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). 12. Pre najvyšší správny súd pri vyhodnocovaní dôvodnosti uplatnenej námietky pre vylúčenie z vykonávania úkonov disciplinárneho konania boli relevantné skutočnosti v rovine subjektívnej zaujatosti, ako aj v rovine objektívneho testu, resp. v kontexte teórie zdania. Z oznámenia sudkyne JUDr. Berthotyovej vyplýva, že jej pomer k disciplinárnej veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 41Do/1/2024 má charakter kvalifikovaného vzťahu, keďže sudkyňa Berthotyová predmet disciplinárneho konania v skutkovej a právnej rovine nielen pozná, ale ho aj posudzovala a vyjadrila k nemu svoj postoj. Ako členka súdnej rady sa podieľala na rozhodovaní a prijatí uznesenia, ktoré sa stalo podkladom a dôvodom na podanie disciplinárneho návrhu, o ktorom bolo dňa 14.10.2024 rozhodnuté odvolaním napadnutým rozhodnutím najvyššieho správneho súdu pod sp. zn. 32D/9/2024. Za daných okolností nie je možné (z objektívneho hľadiska) hovoriť o nestrannosti sudkyne JUDr.
Berthotyovej, keďže bola relevantným spôsobom účastná úkonov jedného z účastníkov disciplinárneho konania. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší správny súd k záveru, že skutočnosti, ktoré oznámila sudkyňa JUDr. Berthotyová v námietke zaujatosti, zakladajú dôvod na jej vylúčenie z vykonávania úkonov odvolacieho disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 41Do/1/2024 podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku.
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. decembra 2024