3Sfk/10/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200776.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/110/2019
- IČS
- 1019200776
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobcu: EUROPE TRADING GROUP, s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 36820393, právne zastúpený: JUDr. Ing. Michal Žiaran, advokát, konajúci v mene spoločnosti LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36867209, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 183103/2019 z 01. apríla 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/110/2019 - 51 z 26. mája 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/110/2019-75 z 21. septembra 2021, jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím č. k. 2S/110/2019-51 z 26. mája 2021 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 183103/2019 zo dňa 01.04.2019 postupom podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („ďalej len „SSP“) zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 183103/2019 zo dňa 01.04.2019 bolo podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie mesta Senec č. 2017/23882/43/1 zo dňa 11.12.2018, vydané podľa § 12 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“) a Všeobecne záväzného nariadenia mesta Senec (ďalej aj len „VZN“) č. 4/2016 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj na území mesta Senec. Správca dane vyrubil miestny poplatok za rozvoj na základe stavebného povolenia vydaného Stavebným úradom mesta Senec pod Č. j.: Výst. 634-17-Sc,St zo dňa 30.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2017 a ust. § 3 až 9 zákona č. 447/2015 Z. z. Výška poplatku bola určená nasledovne: stavby podľa § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z.: stavby na bývanie, základ poplatku podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z. z.: 822,00 m2, upravený základ poplatku podľa § 8 ods. 1 alebo 2 zákona č. 447/2015 Z. z.: 762,00 m2, pri sadzbe poplatku: 20,00 eur/m2, bol vyrubený poplatok vo výške 15240,00 eur.
3. Z odôvodenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že podľa administratívneho spisu mesto Senec, stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) povolil v stavebnom konaní rozhodnutím č.
j. : Výst. 634-17-Sc,St zo dňa 30.03.2017 stavbu: Súbor rodinných domov Senec-Búroš - SO 100 rodinné domy na parc. č. XXXX/XX - XXXX/XX LV č. XXXX, k. ú. D. žalobcovi ako stavebníkovi, popis stavby: rodinné domy radovej zástavby A-B, C-D-E, F-G, nepodpivničené s II NP, s plochou strechou, druh stavby: novostavba, účel stavby: bývanie v rodinných domoch, podlahová plocha stavieb RD v m2: 821,54.
Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04. 2017. 4. Na základe žalobných námietok sa správny súd zaoberal žalobou napadnutým rozhodnutím z hľadiska správnosti aplikácie právneho predpisu vzťahujúceho sa na dôvodnosť a správnosť vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj a z hľadiska dodržania zákonom predpísaných náležitostí výroku rozhodnutia. 5. Žalobca namieta, že prvostupňové rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj bolo vydané dňa 08.10.2018, na základe VZN č. 4/2016, pričom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia toto zrušené VZN č. 3/2017, ktoré nadobudlo účinnosť dňa
26.05.2017. Podľa žalobcu bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané na základe neúčinného právneho predpisu, a teda prvostupňový správny orgán a následne žalovaný vec nesprávne po právnej stránke posúdili.
6. Správny súd sa s touto námietkou nestotožnil, poukázal na znenie § 4 zákona č. 447/ 2015 Z. z. (citované v ods. 18 odôvodnenia rozsudku), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že právny rámec rozhodnutia o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj je určený ku dňu vzniku právnej záväznosti stavebného povolenia.
To znamená, že správny orgán v ktorého právomoci je vo veci rozhodnúť, určuje výšku predmetného poplatku deklaratórne a pri určení sadzby poplatku túto vypočítava v súlade tými predpismi, ktoré sú právne záväzné ku dňu právoplatnosti stavebného povolenia.
Ak by zákonodarca mal v úmysle umožniť obci, v územnom obvode ktorej sa stavby nachádzajú, aby určila výšku miestneho poplatku za rozvoj podľa sadzby platnej v čase vydania rozhodnutia o poplatku za rozvoj, celkom isto by to explicitne vyjadril v texte zákona. Ak by bol správny výklad žalobcu, potom by napr. v prejednávanej veci vzhľadom na celkove štyri prvostupňové rozhodnutia mohli by štyrikrát určené sadzby poplatku rozdielnou výškou a vzhľadom na jednotnosť administratívneho konania rovnako pri rozhodnutiach o odvolaní by odvolací správny orgán skúmal, aká sadzba platí v deň vydania jeho rozhodnutia. Takýto výklad by privodil právnu neistotu, dokonca by to mohlo vytvoriť priestor pre špekulácie, kedy by určenie sadzby miestneho poplatku za rozvoj ako finančný nástroj zverený obci mohol byť zneužívaný na diskrimináciu niektorých stavebníkov, čo celkom isto nebolo zámerom predmetnej zákonnej úpravy.
7. Ako podporný argument poukázal správny súd aj na to, že zákon č. 447/2015 Z. z. v § 4 ods. 2 ustanovuje zánik poplatkovej povinnosti dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať. Aj z tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca viazal poplatkovú povinnosť (vrátane jej výšky ) na existenciu stavebného
povolenia. Ak v posudzovanom prípade stavebné povolenie žalobcu nadobudlo právoplatnosť 21. apríla 2017, bolo povinnosťou správneho orgánu sadzbu určiť na základe podkladu - právneho predpisu účinného v čase právoplatnosti stavebného povolenia, teda VZN č. 4/2016.
8. Pokiaľ ide o druhú žalobnú námietku, že obsah výroku prvostupňového rozhodnutia bol v rozpore s § 63 ods. 2, ods. 3, písm. c/, d/ a ods. 5 daňového poriadku, pretože v ňom absentuje identifikácia žalobcu v daňovým poriadkom vyžadovanom rozsahu - výrok rozhodnutia neobsahuje DIČ, túto nepovažoval za spôsobilú privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Nespochybnil, že na správu poplatku za rozvoj podľa zákona č. 447/2015 Z. z. sa vzťahuje daňový poriadok, ktorý v § 63 ods. 3, písm. c/ určuje, že obsahovou náležitosťou výroku rozhodnutia má byť meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane a identifikačné číslo daňového subjektu (DIČ) je teda povinným údajom, ktorý sa má nachádzať v rozhodnutí, pokiaľ DIČ bolo subjektu, ktorý je poplatníkom podľa § 5 zákona č. 447/2015 Z. z.), pridelené.
Uvedenie DIČ do výroku rozhodnutia je podľa zákona viazané na jeho pridelenie subjektu, ktorého sa rozhodnutie týka, nie je pri tom podstatné, či vo veci rozhoduje orgán, ktorý dotknutému subjektu aj DIČ sám pridelil. 9. Správny súd zdôraznil, že výrok rozhodnutia predstavuje ústrednú zložku (atribút) rozhodnutia, len táto časť rozhodnutia môže byť právne záväzná a musí vymedzovať práva a povinnosti účastníka/účastníkov konania takým spôsobom, aby nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností týchto účastníkov. Nestotožnil sa však s tvrdením žalobcu, že neuvedením DIČ vo výroku rozhodnutia sa stalo rozhodnutie nepreskúmateľným, že znenie výroku je tým pádom neurčité, nepresné a nezrozumiteľné.
Správny súd považoval za rozhodujúce, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia č. 2017/23882/43/1 zo dňa 11.12.2018 bez akýchkoľvek pochybností určuje, koho sa rozhodnutie týka, a teda že sa týka jednoznačne žalobcu.
Výrok
obsahuje okrem iných údaj o tom, že sa miestny poplatok za rozvoj vyrubuje žalobcovi (EUROPE TRADING GROUP, s.r.o.), je uvedené jeho sídlo (Pribinova 1773/1, 020 01 Púchov) a tiež je uvedené identifikačné číslo (IČO: 36820393). Uvedené údaje sú povinnými identifikátormi vyžadovanými § 63 ods. 3, písm. c/ zákona č. 447/2015 Z. z. Na základe týchto údajov bol žalobca v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu určený dostatočne a bez možnosti zameniť jeho totožnosť s iným subjektom.
Zároveň bolo vo výroku rozhodnutia č. 2017/23882/43/1 zo dňa 11.12.2018 uvedené aj to, že miestny poplatok za rozvoj sa vyrubuje v súvislosti s vydaným stavebným povolením vydaným stavebným úradom mesta Senec pod Č. j.: Výst. 634-17-Sc,St zo dňa 30.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2017, pričom toto stavebné povolenie, ako vyplýva z administratívneho spisu, sa netýka iného stavebníka, ale len žalobcu.
Je preto nad všetky pochybnosti zrejmé, že sa rozhodnutie správcu o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj môže týkať len žalobcu a žalobca ako poplatník miestneho poplatku za rozvoj je v tomto rozhodnutí dostatočne určite identifikovaný.
10. V nadväznosti na vytknutú absenciu tejto zákonnej náležitosti rozhodnutia uviedol, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009).
Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013-36 súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu
zákona. Gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy v danom prípade logický výklad obsahu § 63 ods. 3, písm. c/ zákona č. 447/2015 Z. z. v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.
11. V súvislosti s výkladom a aplikáciou posudzovaných zákonných ustanovení správny súd poukázal na cieľ právnej úpravy, ktorým je spoplatniť stavebníka - osobu, ktorej bolo vydané stavebné povolenie, pričom z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a aj žalovaného je celkom jednoznačné, kto touto osobou je. Neuvedenie DIČ žalobcu vo výroku je len formálnym pochybením nemajúcim vplyv na zrozumiteľnosť rozhodnutia a teda aj jeho preskúmateľnosť. Ak by správny súd vyhovel uvedenej žalobnej námietke a rozhodnutie žalovaného by zrušil len zo striktne formálnych dôvodov, dosiahlo by sa len formálne zopakovanie administratívneho konania, ktoré by celkom isto neprinieslo pre žalobcu v konečnom dôsledku priaznivejší výsledok. Takýto postup by nebol ani v súlade so zmyslom a účelom správneho súdnictva, ktoré má v prvom rade za cieľ ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov administratívnych konaní pred nezákonným zásahom zo strany orgánov, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.
12. Pokiaľ žalobca argumentoval legitímnym očakávaním žalobcu, nakoľko v predchádzajúcich troch rozhodnutiach o odvolaní žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutia práve pre absenciu DIČ vo výrokoch, nemožno takúto skutočnosť považovať za odôvodňujúcu iný záver ako súd uviedol v predchádzajúcich odsekoch. Správny súd uznal, že neuvedenie DIČ vo výroku rozhodnutia je síce pochybením (vadou), vysvetlil však aj to, prečo takéto pochybenie nemá za následok záver o tom, že je rozhodnutie s absentujúcim DIČ potrebné zrušiť.
Správny súd sa zaoberal proporcionalitou medzi pochybením správnych orgánov neuvedením DIČ žalobcu vo výroku rozhodnutia a vplyvom na právne postavenie žalobcu, ktoré takýmto pochybením bolo spôsobené. Správny súd poukazujúc na svoju skoršiu argumentáciu dospel k záveru, že nebol právne relevantný dôvod, aby rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, ktorého očakávaný výsledok vo veci samej by bol rovnaký, ako ten, ktorý žalobca napadol predmetnou správnou žalobou.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného
13. Proti právoplatnému rozsudku správneho súd podal žalobca, v procesnom postavení sťažovateľa, včas, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 14. Kasačný súd podotýka, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadnu novú skutočnosť nad rámec žalobných námietok, odvolával sa na svoje doterajšie podania v správnom konaní a na námietky, ktoré boli obsahom všetkých odvolaní podaných sťažovateľom. Nad rámec žaloby upriamil sťažovateľ pozornosť kasačného súdu na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/167/2015, v ktorom súd konštatoval, že zrušením VZN prestal existovať priamy podklad pre vydanie rozhodnutia o nočnom prevádzkovom čase, na čo súd musel prihliadnuť ex offo, keďže prestal existovať hmotnoprávny podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, v súlade s vyjadrením k žalobe uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom sťažovateľa a plne sa prikláňa k záverom správneho súdu a preto navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
III. Konanie na kasačnom súde
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 17. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
18. Pre rozhodovanie v prejednávanej veci považuje kasačný súd za relevantné nasledovné zákonné ustanovenia: Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. zákona o miestnom poplatku za rozvoj, predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce a) na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“), b) ktorá je ohlásená stavebnému úradu, c) na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo d) ktorá je dodatočne povolená. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku
poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1. Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť
plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.
19. Predmetom kasačného prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/110/ 2019-51 z 26. mája 2021, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 183103/2019 z 1. apríla 2019 vydaného vo veci vyrubenia mestského poplatku za rozvoj podľa § 12 zákona č. 447/2015 Z. z. Kasačný súd v súvislosti s kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Strohá a všeobecná kasačná argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti iba v miere zodpovedajúcej kvalite kasačnej sťažnosti. Úlohou kasačného súdu nie je primárne preskúmavať skutkové zistenia a závery správnych orgánov a následne správnych súdov, ale podrobiť hodnoteniu vykonané právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi správneho súdu.
Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa najvyšší správny súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.
20. Vo vzťahu k prejednávanej veci má kasačný súd za to, že správny súd sa vo viac ako dostatočnom rozsahu zaoberal žalobnými námietkami sťažovateľa. Správny súd poskytol sťažovateľovi jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, pre ktoré neakceptoval jeho právnu argumentáciu obsiahnutú v kasačnej sťažnosti resp. podanej žalobe.
21. Kasačný súd považuje v predmetnej veci za rozhodujúce, tak ako uviedol aj správny súd, že v zmysle § 4 zákona č. 447/2015 Z. z., ktorého poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že právny základ rozhodnutia o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj je určený dňom právoplatnosti - vznikom právnej záväznosti stavebného povolenia. To znamená, že správny orgán v ktorého právomoci je vo veci rozhodnúť, určuje výšku predmetného poplatku deklaratórne a pri určení sadzby poplatku túto vypočítava v súlade tými predpismi, ktoré sú právne záväzné ku dňu právoplatnosti stavebného povolenia. Len pre úplnosť pripomína, že rovnako sa k tejto problematika vyjadril ak NSS SR vo svojom rozsudku 8Sžfk/72/2020 zo dňa 31.03.2022, keď v bode 25. svojho rozhodnutia uviedol: „Práve moment nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia je pritom rozhodujúcim momentom pre vznik poplatkovej povinnosti pri miestnom poplatku za rozvoj podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.“
22. Pokiaľ sa týka druhého zásadného žalobného, či sťažnostného bodu a to, že neuvedením DIČ vo výroku rozhodnutia sa stalo rozhodnutie nepreskúmateľným a znenie výroku je tým pádom neúčinné, nepresné a nezrozumiteľné, kasačný súd sa s ním nestotožňuje.
Plne sa stotožňuje s argumentáciou správneho súdu o tom, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia č. 2017/23882/43/1 zo dňa 11.12.2018 bez akýchkoľvek pochybností určuje, koho sa rozhodnutie týka, a teda že sa týka jednoznačne žalobcu. Výrok obsahuje okrem iných údaj o tom, že sa miestny poplatok za rozvoj vyrubuje žalobcovi (EUROPE TRADING GROUP, s.r.o.), je uvedené jeho sídlo (Pribinova 1773/1, 020 01 Púchov) a tiež je uvedené identifikačné číslo (IČO: 36820393). Uvedené údaje sú povinnými identifikátormi vyžadovanými § 63 ods. 3, písm. c/ zákona č. 447/2015 Z. z. Na základe týchto údajov bol žalobca v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu určený dostatočne a bez možnosti zameniť jeho totožnosť s
iným subjektom. Zároveň bolo vo výroku rozhodnutia č. 2017/23882/43/1 zo dňa 11.12.2018 uvedené aj to, že miestny poplatok za rozvoj sa vyrubuje v súvislosti s vydaným stavebným povolením vydaným stavebným úradom mesta Senec pod Č. j.: Výst. 634-17-Sc,St zo dňa 30.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2017, pričom toto stavebné povolenie, ako vyplýva z administratívneho spisu, sa netýka iného stavebníka, ale len žalobcu.
Je preto nad všetky pochybnosti zrejmé, že sa rozhodnutie správcu o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj môže týkať len žalobcu a žalobca ako poplatník miestneho poplatku za rozvoj je v tomto rozhodnutí dostatočne určite identifikovaný. Aj s poukazom na ústavnoprávne aspekty vyhodnotené v rozsudku správneho súdu je takýto záver dostatočne odôvodnený a ústavne konformný.
V. Záver.
23. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali. 25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. júna 2024