3Sfk/10/2024

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020, výsledkom ktorej bol protokol z daňovej kontroly z 8. júla 2021. V nasledujúcom vyrubovacom konaní správca dane vydal 9. decembra 2021 rozhodnutie č. 102522183/2021, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za obdobie apríl 2020 v sume 33000 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane poukázal na priebeh a výsledky preverovania v rámci daňovej kontroly, týkajúci sa dodávky tovaru (klimatizačná jednotka) TRANE RTAC 170 od dodávateľa spoločnosti ALFA SONAX s.r.o., v súvislosti s ktorou žalobca predložil faktúru, cenovú ponuku a dodací list s nečitateľným podpisom. V rámci daňovej kontroly správca dane zabezpečil a vyhodnotil opakovanú výpoveď konateľa spoločnosti ALFA SONAX s.r.o. pána Juliša. Pán Juliš uviedol, že dokladmi spoločnosti už nedisponoval, nakoľko ich odovzdal v zmysle zmluvy o prevode obchodného podielu, dodávky tovaru sa sám zúčastnil pri dovoze z Rumunska, pričom tovar do týchto priestorov žalobcu v Prešove doviezol H. Č. na dvoch veľkých dodávkach a následne bol vyložený a preložený na nákladné vozidlo žalobcu. Spustenie a namontovanie chladiarenskej jednotky zabezpečoval žalobca. Z Rumunska bol tovar dovezený nákladnými vozidlami na rumunských evidenčných značkách s rumunskými vodičmi. Ďalej správca dane preveroval spoločnosť ALFA SONAX s.r.o. aj spoločnosť CLASS SOLUTION s.r.o. Bratislava, ktorá bola jej dodávateľom. V rámci preverovania (vrátane miestneho zisťovania u žalobcu) správca dane nespochybnil existenciu klimatizačnej jednotky ani tú skutočnosť, že predmetné zariadenie žalobca využíva vo svojich priestoroch na svoje podnikateľské aktivity. 2. Na základe vykonaného dokazovania správca dane spochybnil uskutočnenie zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom ALFA SONAX s.r.o. a vyvodil, že aj keď žalobca predložením dokladov a dôkazov splnil svoju primárnu dôkaznú povinnosť, vzhľadom na spochybnenie obchodnej transakcie boli spochybnené aj daňovým subjektom predložené dôkazy a dôkazné bremeno bolo opätovne prenesené na žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. S odkazom na nepreukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou ALFA SONAX s.r.o. - dodávateľom uvedeným na faktúre, správca dane poukázal na porušenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 224/2004 Z. z. o DPH a žalobcovi neuznal odpočítanie dane z predloženej faktúry vo výške 33000 Eur. 3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 101664939/2022 z 3. júna 2022 rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

4. Správny súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101664939/2022 z 3. júna 2022 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 102522183/2021 z 9. decembra 2021 postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP ako vychádzajúceho z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

prevádzkových priestorov žalobcu taktiež v mesiaci apríl 2020, čo bolo potvrdené na dodacom liste s dátumom 02.04.2020. Predložené doklady podľa žalovaného vierohodným spôsobom neosvedčujú tvrdenie žalobcu o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom ALFA SONAX, s.r.o.

Nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti v sídlach týchto spoločností, spoločnosti vykazovali vysoké obraty bez zamestnancov, bez základných prostriedkov a skladovacích priestorov, respektíve vôbec nepodávali daňové priznania a kontrolné výkazy (Ronlab, s.r.o.). - pôvod dodávaného tovaru v zistenom reťazci, ktorý sa formálne deklaroval od konkrétnych dodávateľov sa nepreukázal. Rovnako nebola preukázaná ani preprava tovaru do prevádzkových priestorov žalobcu v Prešove, keď žalobca ani jeho deklarovaný dodávateľ nevedeli identifikovať prepravcu tovaru ani vodičov, ktorí tovar prevážali, nevedeli označiť konkrétne miesto nakladania chladiarenskej jednotky. - žalobcovi sa v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepodarilo odstrániť oprávnené pochybnosti správcu dane plynúce z jeho zistení ohľadne dodávateľskej spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o.

Najskôr tvrdil, že medzi spoločnosťou ALFA SONAX, s.r.o. a žalobcom bola uzatvorená aj písomná zmluva upravujúca podmienky dodania klimatizačnej jednotky, vrátane reklamačných podmienok a následne si už nepamätal, či nejaká zmluva bola uzavretá. - Jozef Juliš nevedel identifikovať osoby ani evidenčné čísla vozidiel prevážajúcich tovar a to aj napriek svojim tvrdeniam, že sa osobne zúčastnil prepravy tovaru z Rumunska.

6. Správny súd skonštatoval, že ťažiskom žalobných námietok bolo opakované poukazovanie žalobcu na skutočnosť, že nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie mu nebol priznaný z dôvodu spochybnenia dodania tovaru spoločnosťou ALFA SONAX s.r.o., napriek tomu, že všetkými predloženými dokladmi dodanie riadne preukázal, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno, pričom správca dane nepreukázal opak, ani dodanie tovaru relevantne nespochybnil. Súčasne žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a tvrdil, že pochybnosti správcu dane a žalovaného o ne/uskutočnení zdaniteľného plnenia sa týkajú nižších stupňov obchodného reťazca, za čo nemôže znášať negatívne dôsledky žalobca, pričom v kontexte s touto judikatúrou zdôraznil, že nemal a nemohol mať vedomosť o nezrovnalostiach tvrdených správcom dane.

subjektom. Nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty nie je jediným právnym dôvodom pre jeho zamietnutie. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28.04.2023, bod 30.: V prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, tak nárok na odpočet je možné nepriznať len v prípade preukázania, že zdaniteľná osoba uplatňujúca si právo na odpočet dane vedela alebo vedieť mala o jej účasti na daňovom podvode.

8. Pokiaľ správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetnej faktúre, ale neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku nepreukázania, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na faktúre, takýto záver je v rozpore s najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, Ústavného sudu SR ako aj Súdneho dvora EÚ. Žalobca namietal, že v prípade preukázania dodania tovaru je možné odoprieť právo na odpočítanie dane len vtedy, ak zdaniteľná osoba sa priamo zúčastnila na daňovom podvode alebo postupovala zneužívajúcim spôsobom, alebo vedela, alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa, alebo iného predchádzajúceho subjektu (nižších stupňov obchodného reťazca), čo v konaní nebolo preukázané. Správca dane, aby sa vyhol preukazovaniu spojenému s daňovým únikom, neobjasnil skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálil, že chladiarenské zariadenie nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúre.

prípade. Na okolnosti prejednávanej veci považoval za dôvodné aplikovať závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, ale aj ďalších rozhodnutí (napr. rozsudok vo veci C-277/14, C-28/11 Bonik), podľa ktorých prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.

10. Súdny dvor EÚ dlhodobo judikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet. Rozhodujúcim faktorom pre správne posúdenie nároku na odpočet DPH v kontexte odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobných námietok žalobcu je vyhodnotenie splnenia podmienok pre priznanie odpočtu DPH jednak z hľadiska právnej neudržateľnosti nepriznania odpočtu len z dôvodu nedodania tovaru „deklarovaným dodávateľom“, ale aj z dôvodu nepresvedčivých skutkových záverov správcu dane ohľadom spochybnenia reálneho dodania tovaru touto osobou.

Z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR (napríklad sp. zn. 2Sfk/82/2022 alebo sp. zn. 2Sfk/122/ 2022) jednak plynie, že preukázanie skutočnosti, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre (deklarovaný dodávateľ) nie je hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty a že pochybnosti správcu dane pri spochybnení dodania tovaru musia byť dostatočnej intenzity. Hmotnoprávnou podmienkou je status dodávateľa, ktorý musí byť tzv. zdaniteľnou osobou, t. j. platcom dane. Status dodávateľa nemohol byť dostatočne spochybnený nekontaktnosťou dodávateľa (rovnako to platí na subdodávateľov) a jeho právnych nástupcov, ani faktom, že sídlili na fiktívnych sídlach, nakoľko žalobca nie je schopný ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa. Takýmito okolnosťami nemohli byť ani nepodávanie daňových priznaní a neplnenie iných daňových povinností dodávateľov vrátane zrušenia registrácie platiteľa dane po uskutočnení zdaniteľných plnení ani podrobné nepreukázanie pôvodu tovaru a taktiež nezrovnalosti medzi objednávkami a faktúrami ohľadom času dodania, miesta

Už v rozhodnutí vo veci C-18/13 Maks Pen (bod 32), Súdny dvor EÚ vyslovene uviedol, že pochybnosti o dodávateľovi alebo subdodávateľovi a ich kapacitách (že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami a že ich totožnosť už nie je úplne jasná) odôvodňujú zamietnutie práva na odpočítanie dane iba pod dvojitou podmienkou, že (I) táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a (II) je preukázané, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu. Pochybnosti o dodávateľovi alebo odberateľovi v reťazci dodaní sú relevantné iba ako indikátory pre posúdenie účasti na podvode, samé osebe nemôžu viesť k zamietnutiu práva na odpočítanie dane.

14. Za situácie, kedy správny súd nemal ustálenú existenciu plnenia dodaného zdaniteľnou osobou (platcom dane), je námietka žalobcu o nesprávnom prenášaní dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k dodávateľovi ALFA SONAX, s.r.o. predčasná. Žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach nesprávne právne vyhodnotili skutočnosť ne/dodania tovaru deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre, ktorú sa snažili spochybniť.

15. Správny súd vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého si za účelom správneho právneho posúdenia veci správcom dane mal žalovaný v odvolacom konaní primárne zodpovedať zásadnú otázku spočívajúcu v tom, či existencia materiálneho plnenia dodaného zdaniteľnou osobou (platcom dane) bola v konaní sporná. V prípade, že sa preukázala existencia takého dodania v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ, potom žalovaný mohol zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty iba z dôvodu podvodného konania, a to len za predpokladu preukázania vedomého podieľania sa žalobcu na podvodnom konaní, resp. zanedbania jeho povinností - primeranej ostražitosti (due diligence), t. j. že mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa. Ak žalobca splnil všetky podmienky v zákone č. 222/2004 Z. z. a preukázal reálne existenciu plnenia, avšak správca dane preukázateľne zistil, že dodanie tovaru je spojené s daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, potom dôvodom pre neuznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH nie je porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., ale účasť na daňovom

skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou/ platiteľom. V prípade, že nie je identifikovaný konkrétny dodávateľ, ale je zrejmé, že ide o zdaniteľnú osobu, napr. vzhľadom na množstvo a hodnotu dodaného tovaru, môžu byť aplikované obe rozhodnutia Vikingo aj Kemwater.

Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor. Z ustálenej praxe samotného Súdneho dvora EÚ (tzv. doktrína acte éclairé) a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ použitú v rámci odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že obdobná problematika, ako tá, ktorú predostrel žalobca, už bola predmetom jeho rozhodovacej činnosti, a správny súd z nej pri rozhodovaní o správnej žalobe vychádzal.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

konanie. 19. Sťažovateľ poukázal predovšetkým na body 32., 33., 35., 37. napadnutého rozsudku a uviedol, že s vykonaným správnym vyhodnotením sa nestotožňuje a trvá na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného a jemu predchádzajúcom rozhodnutí správcu

o DPH. Pokiaľ správny súd v bodoch 27., 28. a 32. rozsudku cituje závery uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó, k tomu žalovaný uvádza, že ak v zmysle uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo je možné zamietnuť právo na odpočítanie dane iba v kontexte toho, že je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, tak z takto formulovaného záveru v nadväznosti na body 40. a 45. tohto uznesenia je zrejmé, že v danej veci považoval Súdny dvor EÚ hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane za splnené aj napriek tomu, že osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená (skutočný dodávateľ).

Existencia inej zdaniteľnej osoby (platiteľa DPH) v pozícii skutočného dodávateľa nevyplynula ani z vykonaného dokazovania, a preto skutkové okolnosti daného prípadu nesmerovali k tomu, že zdaniteľné plnenie uvedené na spornej faktúre dodal iný dodávateľ, ktorý mal postavenie platcu DPH.

podmienok. Zároveň poukázal na dostatočne zistený skutkový stav veci, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane, že spoločnosť ALFA SONAX s.r.o. nedodala tovar tak, ako to deklaroval žalobca predložením faktúr a iných dôkazov.

24. S ohľadom na právny záver správneho súdu o aplikácii rozhodnutí Vikingo a Kemwater vo vzájomnej súvislosti, žalovaný uviedol, že odmietnutie odpočítania dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.

preprava. 25. Sťažovateľ považoval za potrebné poukázať na protichodnosť argumentácie správneho súdu, keďže v bodoch 27., 28., 30. a 32. napadnutého rozsudku v podstate naznačuje, že v kontexte danej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) na podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca, čo správca dane ani žalovaný nepreukázali a týmto smerom neviedli úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane.

súvislosti. S poukazom na uvedenú argumentáciu žalovaný zastával názor, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom správny súd sa odklonil aj od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu s odkazom na konkrétne spisové značky rozsudkov.

dodávateľovi. Správca dane v tomto smere nejako neartikuloval svoje pochybnosti a ani nevyzval daňový subjekt, aby tieto pochybnosti odstránil. - tvrdenie žalovaného o tom, že účinne spochybnil totožnosť dodávateľa žalobcu, nie je pravdivé, jediný dôvod, pre ktorý správca dane a žalovaný vyslovili svoje pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťou ALFA SONAX, s.r.o., je nemožnosť nahliadnuť do účtovnej evidencie predmetnej spoločnosti, resp. nemožnosť nahliadnuť do účtovnej evidencie jej subdodávateľa - spoločnosti CLASS SOLUTION s.r.o.

V tejto súvislosti poukázal na právne závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn.: 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011. Žalobca objektívne nemohol väčšmi preukázať, že zdaniteľné plnenie (aj jeho spornú časť) mu dodala spoločnosť ALFA SONAX, s.r.o. a nie iný subjekt, ako to naznačil správca dane. Bolo preto na správcovi dane a žalovaným vyvrátiť preukázané tvrdenia žalobcu a preukázať, že žalobcovi spornú časť zdaniteľného plnenia dodal iný subjekt, odlišný od dodávateľa ALFA SONAX, s.r.o. - objektívne nejestvuje a nejestvoval ďalší dôkaz, ktorý by žalobca mohol navrhnúť, aby zažehnal subjektívne pochybnosti správcu dane a žalovaného o totožnosti jeho dodávateľa. Žalobca objektívne nemôže preukázať, že zdaniteľné plnenie neprevzal od niekoho iného ako od spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o. Žalobca vie preukázať len to, že zdaniteľné plnenie prevzal od spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o. a túto skutočnosť v daňovej kontrole a nadväzujúcom daňovom konaní aj preukázal. To, že napriek predloženým dôkazom mal správca dane a žalovaný naďalej pochybnosti (hoci nejestvujú žiadne dôkazy, ktoré by tieto

ďalšom stupni obchodného reťazca, t. j. dodávateľovi žalobcu - spoločnosti ALFA SONAX, s.r.o. (spoločnosť ALFA SONAX, s.r.o. deklarovala, že to bola spoločnosť CLASS SOLUTION s.r.o.). Tieto pochybnosti nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu. - na účinné spochybnenie totožnosti dodávateľa zdaniteľného plnenia nepostačuje púhe vyjadrenie správcu dane, že má pochybnosti, čo je prejavom svojvoľnej nezákonnosti. - poukaz žalovaného na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-154/20 (Kemwater) je selektívny a výklad tam vyslovených záverov je uskutočňovaný takým spôsobom, ktorým žalovaný úplne neguje najnovšie judikatórne závery SD EÚ, ktoré zamedzujú dlhoročnej nesprávnej praxi správcov dane odmietajúcej daňovým subjektom priznanie odpočítania dane bez ďalšieho, len na základe simplexného argumentu, že zdaniteľné plnenie neposkytol ten dodávateľ, ktorý bol uvedený na faktúre predloženej kontrolovaným daňovým subjektom.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zo znenia článku 9 ods. 1 smernice 2006/112 vyplýva, že pojem „zdaniteľná osoba“ je vymedzený široko a vychádza zo skutkových okolností, takže postavenie dodávateľa alebo poskytovateľa ako zdaniteľnej osoby môže vyplývať z okolností prejednávanej veci (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 43). Platí to najmä vtedy, keď členský štát využil možnosť stanovenú v článku 287 smernice 2006/112 priznať oslobodenie od dane zdaniteľným osobám, ktorých ročný obrat neprekračuje určitú sumu, pokiaľ možno zo skutkových okolností, akými sú objem a cena nadobudnutých tovarov alebo služieb, s istotou vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa alebo poskytovateľa túto sumu prekračuje, takže tomuto dodávateľovi alebo poskytovateľovi nemožno priznať právo na oslobodenie od dane stanovené v tomto článku, a že uvedený dodávateľ alebo poskytovateľ má nevyhnutne postavenie zdaniteľnej osoby. Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný a

29. Podľa § 4 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty: „Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň;.

Zo skutkových okolností potom jasne vyplýva, že dodávateľ (aj keby ním nemal byť ALFA SONAX, s.r.o. - čo popiera) mal postavenie zdaniteľnej osoby. 31. V závere svojej kasačnej sťažnosti žalovaný namietal odklon právneho názoru správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

33. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

35. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce, najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 37. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili, v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne

subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

Kasačný súd vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.

Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.

činnosti. Spornou skutočnosťou v rámci preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatnenia nároku, v súvislosti s ktorým bol uplatnený nárok na vrátenie DPH, bol status tvrdeného (prípadne iného preukázaného dodávateľa), ako platiteľa dane.

42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentoval jednoznačným preukázaním, že u žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadne skutočnosti preukázania dodania tovaru tvrdeným dodávateľom, a preto nebolo dôvodné ďalšie dokazovanie a vyhodnocovanie prípadného podvodného, či zneužívajúceho konania.

veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/ 19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). 44. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za?následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o?tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C- 154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a?splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z?dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39, Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34)

610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64), či (IV) nesplnenie povinností týkajúcich sa identifikácie dodávateľov na účely vysledovateľnosti potravín (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci „Altic“ SIA, C-329/18 zo dňa 3. októbra 2019).

Status dodávateľa nemohol byť spochybnený nekontaktnosťou dodávateľa (rovnako to platí na subdodávateľov) a jeho právnych nástupcov, ani faktom, že sídlili na fiktívnych sídlach, nakoľko žalobca nie je schopný ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa. Takýmito okolnosťami nemohli byť ani nepodávanie daňových priznaní a neplnenie iných daňových povinností dodávateľov, vrátane zrušenia registrácie platiteľa dane po uskutočnení zdaniteľných plnení ani podrobné nepreukázanie pôvodu tovaru a taktiež nezrovnalosti medzi objednávkami a faktúrami ohľadom času dodania, miesta dodania, spôsobu platieb a podobných okolností, nakoľko platná právna úprava nebráni v následnom precizovaní dodania zdaniteľného plnenia podľa potrieb a okolností.

V uznesení Vikingo teda Súdny dvor EÚ posudzoval, či je daňový orgán oprávnený zamietnuť právo na odpočítanie dane bez toho, aby súčasne skúmal existenciu daňového podvodu a vedomosti daňového subjektu o ňom, súčasne v situácii, kedy existencia plnenia (t. j. strojov) nebola zo strany daňových orgánov nijako spochybnená a aj vnútroštátny súd považoval za nesporné, že došlo k dodaniu. Súdny dvor EÚ v nadväznosti na svoju predchádzajúcu judikatúru pomerne jasne zrekapituloval hranice, v rámci ktorých je možné odmietnuť právo na odpočítanie dane daňovým subjektom formou spochybnenia deklarovaného dodávateľa. Už v rozhodnutí vo veci C-18/13 Maks Pen (bod 32), Súdny dvor EÚ vyslovene uviedol, že pochybnosti o dodávateľovi alebo subdodávateľovi a ich kapacitách (že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami a že ich totožnosť už nie je úplne jasná) odôvodňujú zamietnutie práva na odpočítanie dane iba pod dvojitou podmienkou, že (I) táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a (II) je preukázané, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala

V nadväznosti na závery tohto dokazovania sa bude správca dane povinný vysporiadať s existenciou či neexistenciou ďalších podmienok pre vrátenie DPH. 49. Možno teda zhrnúť, že kasačný súd nepovažuje za dôvodné kasačné námietky nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g), námietky v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) neboli konkrétne vymedzené a vady zmätočnosti v tomto smere ani neboli z obsahu spisu zrejmé, námietka odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe vymedzená citovaním spisových značiek väčšieho počtu súdnych rozhodnutí takisto nebola dostatočne vymedzená, takže sa ňou kasačný súd nemohol zaoberať.

V. Záver

50. Vzhľadom na vyššie uvedené závery o nespôsobilosti kasačných dôvodov privodiť zmenu napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol § 461 SSP). 51. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. novembra 2025