3Sfk/104/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: BB Creative Solutions s. r. o., Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 47401257, právne zastúpený: Advokátska kancelária REVICKÝ a partneri s. r. o., Krčméryho 16, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9664-9000/2019 zo dňa 1. augusta 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/174/2019-213 zo dňa 26. januára 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/174/2019-213 zo dňa 26. januára 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

a) realizácia minimálne jednej referencie, zákazky, projektu, plnenia, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb technickej podpory informačného systému na platforme Java Enterprise Edition alebo ekvivalentnej, ku ktorému pristupujú identifikovaní a autentifikovaní používatelia cez internet, resp. intranet, informačný systém umožňuje identifikovanému a autentifikovanému používateľovi zaslať údaje v definovanej XML štruktúre (upload), umožňuje autorizáciu zasielaných údajov (prostredníctvom GRID karty alebo elektronického podpisu) a služby technickej podpory sú poskytované kontinuálne minimálne 12 mesiacov v celkovej minimálnej hodnote 100.000 eur bez DPH, b) realizácia minimálne jednej referencie, zákazky, projektu, plnenia, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb rozvoja informačného systému na platforme Java Enterprise Edition alebo ekvivalentnej v celkovej minimálnej hodnote 100.000 eur bez DPH.

3. Uchádzač ďalej musel disponovať kľúčovým expertom, programátorom, ktorý preukázal minimálne trojročnú odbornú prax v oblasti programovania informačných systémov, informačného systému a minimálne dve praktické skúsenosti s programovaním informačného systému v jazyku Java Enterprise Edition. Rovnako musel disponovať kľúčovým expertom, systémovým špecialistom, ktorý preukázal minimálne trojročnú preukázateľnú odbornú prax v oblasti administrácie a/alebo prevádzky informačných systémov a minimálne jednu praktickú skúsenosť s administráciou a/alebo prevádzkou aplikačného servera s využitím technológií open source. Uchádzač musel taktiež disponovať kľúčovým expertom, analytikom pre oblasť elektronických služieb a kľúčovým expertom, špecialistom pre bezpečnosť IT. 4. Žalobca podal verejnému obstarávateľovi dňa 18. januára 2018 podľa § 164 zákona o verejnom obstarávaní žiadosť o nápravu. Verejný obstarávateľ rozhodnutím č. 25575-11/ 2019-BA zo dňa 25. januára 2019 žiadosť o nápravu zamietol.

Enterprise Edition. 6. Verejný obstarávateľ uvádzal ako hlavný dôvod pre vyžadovanie technológie Java Enterprise Edition skutočnosť, že elektronické komunikačné prostredie je vyvinuté v programovacom jazyku Java a je prevádzkované na platforme Java Enterprise Edition a zároveň z dôvodu prechodu k open source riešeniam s využitím operačných systémov Linux, Ubuntu alebo CentOS. Z dôvodu nekompatibility s uvedenými operačnými systémami verejný obstarávateľ nepovažoval platformu .NET za ekvivalent k platforme Java Enterprise Edition. K uvedenému žalobca namietal, že platformu .NET Core je možné prevádzkovať aj na operačných systémoch Linux.

8. Podľa žalobcu bol taktiež nezákonne opísaný predmet zákazky, keďže verejný obstarávateľ neuviedol všetky skutočnosti potrebné na prípravu ponuky, najmä zdrojové kódy a dokumentáciu k systému elektronického komunikačného prostredia. V závere žalobca namietal nezákonnosť niektorých zmluvných podmienok. 9. ÚVO prerušil konanie rozhodnutím č. 4339-6000/2019-OD-P zo dňa 8. apríla 2019 podľa § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu potreby zabezpečenia odborného stanoviska k namietaným otázkam.

K namietanej diskriminačnej povahe podmienky spočívajúcej v ojedinelej kombinácii vyžadovaných technológií poukázal na závery osloveného odborníka, ktorý uviedol, že takáto kombinácia ojedinelá nie je. 12. K nedôvodnosti neakceptovania platformy .NET odkázal na závery odborného stanoviska vypracovaného osloveným odborníkom P.. A. F. S..M.. ktorý skonštatoval, že platformu .NET nemožno považovať za alternatívu ani za ekvivalent platformy Java Enterprise Edition. Platforma .NET totižto nie je kompatibilná s operačnými systémami Linux, Ubuntu alebo CentOS. Podľa žalovaného žalobca zároveň nenamietal neakceptovanie .NET Core, a preto tvrdenie ohľadom kompatibility .NET Core s operačnými systémami Linux nesúvisí s posudzovaním zákonnosti predmetnej podmienky.

14. K námietke nezákonného opísania predmetu zákazky uviedol, že opis predmetu zákazky v súťažných podkladoch je možné považovať za úplný, a teda v súlade so zákonom. V závere sa vyjadril k jednotlivým námietkam ohľadne nezákonnosti jednotlivo napádaných zmluvných podmienok. 15.

K námietke spôsobilosti zadováženého odborného stanoviska predstavovať zákonný podklad rozhodnutia uviedol, že podľa § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní nemožno odborné stanovisko považovať za úkon znaleckej činnosti. Vo vzťahu k zameniteľnosti žalobcom namietaných platforiem poukázal na obsahovú zhodnosť námietok a odvolania, pričom žalovaný považoval v tejto časti odôvodnenie rozhodnutia napadnutého odvolaním za dostatočné. 16.

Vzhľadom na to, že žalovaný neidentifikoval žiadny dôvod na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, odvolanie zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie.

17. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave. Žalobca v prvom rade namietal nezákonný postup žalovaného, ktorý mal spočívať v tom, že Sociálnej poisťovni ako kontrolovanému subjektu zaslal žalovaný odborné stanovisko a umožnil jej nahliadnuť do spisu, ale žalobcovi ktorý taktiež žiadal o sprístupnenie podkladov pre vydanie rozhodnutia, neboli podklady v plnej miere sprístupnené (príkladmo uvádza nesprístupnenie odborného posúdenia). Zároveň bolo žalobcovi odmietnuté nahliadnutie do kompletného administratívneho spisu Sociálnej poisťovne. Žalobca namietal aj to, že odborné stanovisko musí byť úkonom znaleckej činnosti. Odborné posúdenie však nevykonal znalec, nepodala ho preto oprávnená osoba a závery vyplývajúce z odborného stanoviska sú nezákonne získaným dôkazom. 18. Žalobca naďalej trval na tom, že kumulácia technológií Java Enterprise Edition a súčasná požiadavka na dvojfaktorovú ochranu, resp. špecifickú autorizáciu sú príliš špecifickou kombináciou technológií, čo vedie k diskriminácii účastníkov. Uvedené je diskriminačné o to viac, že verejný obstarávateľ nepovažoval technológiu .NET a jej podmnožiny za ekvivalentné technológiám stanoveným v súťažných podkladoch. 19. V žalobných dôvodoch ďalej - vytkol diskriminačný charakter podmienky preukázania znalosti uvedených technológií jednou referenciou, a nie dvoma samostatnými referenciami - odmietol tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca namietal iba technológiu .NET (kompatibilnú iba s operačným systémom Windows) a nenamietal technológie .NET Core (kompatibilnú s operačným systémom Linux), čím mal za preukázané, že v konaní došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. - namietal diskriminačný charakter podmienky požiadavky na kľúčového experta, projektového manažéra, podľa ktorej verejný obstarávateľ neakceptoval ako ekvivalent k certifikátu PRINCE2 Foundation certifikáty IPMA C a IPMA D. Bližšie priblížil jednotlivé certifikáty a došiel k záveru, že takto určená podmienka neumožňovala účasť hospodárskym subjektom, ktoré disponovali ekvivalentnými certifikátmi k PRINCE2 Foundation. - namietal nezákonnosť požiadavky na kľúčového experta, špecialistu pre bezpečnosť IT, keďže návrh architektúry bezpečnosti informačného systému sa v opise predmetu zákazky neuvádza. - namietal nezákonnosť zmluvnej podmienky, podľa ktorej mala byť zmluva uzatvorená v trvaní päť rokov, nakoľko podľa § 83 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní možno rámcovú dohodu uzatvoriť v maximálnej dĺžke štyri roky.

Sociálna poisťovňa ako kontrolovaný subjekt mala vedomosť o obsahu odborného stanoviska výlučne z dôvodu procesnej aktivity. Zároveň žalobcovi nemohlo byť odborné stanovisko poskytnuté z dôvodu, že v čase keď žiadal o poskytnutie podkladov, odborné stanovisko neexistovalo a ani nebolo zrejmé, že žalovaný bude o jeho vyhotovenie žiadať. Žalovaný tiež poukázal na zásadu právo patrí bdelým. K námietke, že žalovaný neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu Sociálnej poisťovne, žalovaný odkázal na § 173 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého do dokumentácie z verejného obstarávania môže nahliadnuť výlučne kontrolovaný.

Z uvedeného žalovaný vyvodil, že zákonodarca pod pojmom odborné stanovisko uvedenom v § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní nemal na mysli odborné stanovisko ako úkon znaleckej činnosti podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

žalobu zamietol. V prvom rade sa zaoberal námietkou použitia odborného stanoviska vypracovaného odborníkom, ktorý však nie je znalcom. Z logického a komparatívneho výkladu dospel k záveru, že ak ustanovenie § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní neodkazuje na zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ani výslovne nešpecifikuje, že ho musí vypracovať znalec, možno dospieť k záveru, že ho môže vypracovať aj odborník nezapísaný v zozname znalcov. V odboroch softvérové inžinierstvo, informačné systémy, počítačové siete nie je v zozname znalcov zapísaný žiaden znalec, a tak neoslovením znalca nemohlo dôjsť k porušeniu zákona. 24.

25. K námietke žalobcu o odňatí práva na vyjadrenie sa k podkladom, správny súd poukázal na § 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní upravujúceho možnosť, nie povinnosť, vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Ak teda žalovaný pred vydaním rozhodnutia o námietkach nevyzve účastníkov konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, neporuší ich procesné práva.

III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde

30. Sťažovateľ rozporoval závery správneho súdu ohľadom vypracovania odborného stanoviska osobou, ktorá nie je znalcom. Podľa sťažovateľa ak má byť na účely zákona o verejnom obstarávaní vylúčená aplikácia zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, musí to explicitne vyplývať zo zákona tak, ako je to uvedené v § 141 ods. 1 Trestného

veci. 31. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom správneho súdu, že nedošlo k porušeniu § 83 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého možno uzatvoriť rámcovú dohodu v maximálnom trvaní štyri roky, pretože súčasťou zmluvy bola aj časť záväzku, ktorá nenapĺňa znaky rámcovej dohody. Sťažovateľ je toho názoru, že ak akákoľvek zmluva obsahuje akúkoľvek časť napĺňajúcu definičné znaky rámcovej dohody, tak na túto časť nemožno uzatvoriť zmluvu na dlhší čas ako štyri roky.

33. V závere sťažovateľ uviedol, že správny súd sa s viacerými žalobnými bodmi a tvrdeniami sťažovateľa nevysporiadal. Poukázal na nasledovné žalobné body: - nedostatočnosť popisu technológie, ktorú bude verejný obstarávateľ akceptovať ako ekvivalentnú,

nie je zrejmé, z akého dôvodu by v danom prípade malo ísť o uzavretie rámcovej dohody. K námietke nezverejnenia zdrojového kódu dal do pozornosti skutočnosť, že v predmetnej verejnej súťaži boli zverejnené dve ponuky, pričom jednu z nich predložil pôvodný poskytovateľ služieb, ktorý sa umiestnil na druhom mieste. Z toho možno vyvodiť, že aj uchádzač, ktorý sa umiestnil na prvom mieste mal dostatok informácií potrebných na vypracovanie konkurencieschopnej ponuky. Pôvodný poskytovateľ služieb teda nebol vo zvýhodnenom postavení oproti iným uchádzačom.

37. Aj keď je nepochybné, že sa jedná nielen o právne ale aj technicky náročné správne konanie čo vyústilo do požiadaviek na súdny prieskum, nemožno opomínať, že správny súd pri svojom rozhodovaní musí v prvom rade prihliadať na zákonné limity súdneho prieskumu rozhodnutí orgánu verejnej správy vymedzené nasledovnou právnou úpravou: Podľa § 2 ods. 2 SSP Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

neoprávnenou osobou Podľa § 61 písm. a) SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. 38. Kasačný súd v prvom rade považuje za potrebné stručne poukázať na zásadné skutočnosti v priebehu dotknutého správneho konania: Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo zverejnené vo vestníku verejného obstarávania č. 223/2018 z 13. novembra 2018. Rozhodnutím z 25. januára 2019 verejný obstarávateľ zamietol žiadosti o nápravu podanú žalobcom podľa ust. § 164 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení účinnom do 26.6.2024.

39. Zo zápisnice z otvárania ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní je zrejmé, že do verejnej súťaže sa prihlásili dvaja uchádzači odlišní od žalobcu, DITEC, a.s. a skupina dodávateľov EMM, spol. s r.o a Factory 4 Solutions a.s.

41. V rámci konania v prejednávanej veci možno zhrnúť, že i/ po podaní žaloby je primárne posudzované splnenie podmienky „procesnej“ aktívnej legitimácie, ktorej preukázanie alebo aspoň tvrdenie je nevyhnutnou súčasťou žaloby (§61 SSP v spojení s § 2 SSP). ii/ následne správny súd v rámci skúmania podmienok pre ďalší postupu vo veci (ale aj kedykoľvek v priebehu konania) skúma, či sa nejedná o žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou, zjavne nenapĺňajúcou kritéria aktívnej žalobnej legitimácie, ako inštitútu procesnoprávnej povahy. Zjavné nenaplnenie kritéria aktívnej žalobnej legitimácie je možné skúmať aj vo vzťahu k preukázaniu priamej dotknutosti na právach alebo záujmoch účastníka. V prípade jednoznačného negatívneho záveru správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP môže žalobu odmietnuť. iii/ v prípade ak je nespochybnená aktívna žalobná legitimácia a otázka tvrdenej priamej dotknutosti na právach alebo záujmoch je sporná, správny súd je povinný vec prejednať, záver o dotknutosti na právach a záujmoch jednoznačne ustáliť a v prípade jej nepreukázania žalobu zamietnuť.

Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

44. Je nepochybné, že úprava revíznych postupov v príslušnom období bola konformná aj s obsahom právne záväzných aktov Európskej únie, najmä Smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30. 12. 1989) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 20. 12. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).

46. Vo vzťahu k prejednávanej veci je ďalej potrebné uviesť, že smernica bližšie určuje požiadavky na postupy preskúmania, kde podľa článku 2 ods. 1 písm. b): „Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia, ktoré sa týkajú postupov preskúmania uvedených v článku 1, zahŕňali ustanovenie o právomoci zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí vrátane odstránenia diskriminačných technických, ekonomických alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných podkladoch alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky.“

48. Pre rozhodovanie v prejednávanej veci môže byť prínosné, že Súdny dvor Európskej únie v rámci rozhodovacej činnosti viackrát riešil otázku, za akých okolností sa dotknutá osoba nemôže domáhať práva prieskumu v takej kvalite, akú garantuje citovaná smernica. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Grossmann Air Service, C-230/02, bod 27 dospel k záveru, že: „Účasť na zadávacom konaní v zásade môže platne predstavovať vzhľadom na článok 1 ods. 3 smernice 89/665 podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje na preukázanie, že dotknutá osoba odôvodnila záujem na získaní dotknutej zákazky alebo že jej hrozí vznik škody z dôvodu údajnej nezákonnej povahy rozhodnutia o zadaní uvedenej zákazky.

49. Uvedené závery Súdny dvor Európskej únie ďalej rozvinul v rozsudku Amt Azienda Trasporti e Mobilita SpA, C-328/17, bod 58: „článok 1 ods. 3 smernice 89/665, ako aj článok 1 ods. 3 smernice 92/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá neumožňuje hospodárskym subjektom podať návrh na preskúmanie rozhodnutí verejného obstarávateľa, týkajúcich sa zadávacieho konania, na ktorom sa rozhodli nezúčastniť z dôvodu, že na základe právnej úpravy uplatniteľnej na toto konanie bolo zadanie dotknutej verejnej zákazky v ich prospech

50. Význam a dôsledky týchto záverov vo vzťahu k otázke aktívnej legitimácie žalobcu treba zohľadniť pri vyhodnocovaní skutočnosti, že sťažovateľ nepredložil ponuku do vyhláseného verejného obstarávania. S ohľadom na citovanú judikatúru SD EÚ bude teda povinnosťou správneho súdu vyhodnotiť, či sa mohol domáhať súdneho prieskumu rozhodnutia o námietkach podľa § 170 zákona o verejnom obstarávaní žalobca, ktorý sa bez relevantných dôvodov rozhodol nezúčastniť verejného obstarávania.

Na druhej strane už v tomto štádiu je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že správny súd sa nevysporiadal s časťou žalobných námietok, požadované odstránenie tohto pochybenia je však tiež naviazané na doriešenie otázky aktívnej legitimácie.

53. Správny súd bude najmä povinný ustáliť, či sťažovateľ ponúkal platformu .NET Core, ak áno, či sťažovateľom ponúkané riešenie v tejto podobe predstavuje ekvivalentné riešenie pre verejným obstarávateľom požadovanú referenciu na platforme Java Enterprise Edition. V nadväznosti na uvedené však nemožno prehliadnuť slobodnú vôľu poskytovateľa pri posudzovaní potrieb vo vzťahu k požadovanej platforme Java Enterprise Edition a riešeniam predstavujúcim jej alternatívu. Ak by totiž iné napríklad aj sťažovateľom navrhované riešenie nezohľadňovalo potreby verejného obstarávateľa hospodárne a efektívne zabezpečiť predmet verejného obstarávania, mohlo by dôjsť k navýšeniu nákladov a k vzniku problémov v súvislosti s implementáciou riešení spôsobených prechodom na inú platformu než tú, na ktorej bol budovaný informačný systém elektronického komunikačného prostredia.

55. Právo na uvedenie dostatočných dôvodov je súčasťou práva na spravodlivý proces a v nadväznosti na to poukazuje kasačný súd i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998), ako aj na závery rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 119/03 alebo IV. ÚS 115/03). Vo vzťahu ku kvalite odôvodnenia pri rozhodovaní správneho súdu o podmienkach verejného obstarávania poukazuje kasačný súd aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 469/2014. V zmysle uvedenej judikatúry kasačný súd zdôrazňuje, že nie je nevyhnutné, aby na každú námietku bola daná podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však správny súd v odôvodnení nereagoval na zásadnú relevantnú námietku sťažovateľa ohľadom ekvivalentnosti jednotlivých

V. Záver

56. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok trpí vadou podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý prešiel zákonom č.151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Bratislave. 57. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu určiť, či sťažovateľovi svedčí žalobná legitimácia. V prípade, ak dospeje k záveru, že sťažovateľovi žalobná legitimácia prislúcha, vec meritórne prejedná a znova rozhodne o všetkých relevantných námietkach sťažovateľa. 58. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. mája 2025