← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 1. 2025

3Sfk/107/2022

ECLI:SK:NSSSR:2025:2020200033.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trnave
Sp. zn. 1. inštancie
14S/11/2020
IČS
2020200033
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: R.U., s.r.o., IČO: 43852998, so sídlom: Mierová 4220/ 22C, Hlohovec, právne zastúpený: CLA Slovakia Legal s. r. o., so sídlom Karpatská 8, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42499500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102740429/2019 z 27. novembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/11/2020-376 zo 17. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Trnave (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým rozsudkom, č. k. 14S/11/2020-376 zo 17. februára 2022 (ďalej „napadnutý rozsudok“), podľa § 191 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“), z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102740429/2019 zo dňa 27. novembra 2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa §

74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej „správca dane“) č. 101296497/2019 zo dňa 29. mája 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5, ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 184430,40 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2016.

2. Správny súd v odôvodnení rozsudku sumarizoval, že správcom dane bolo zistené, že v zdaňovacom období jún 2016 si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 105000 eur z faktúry vystavenej dodávateľom KM Racing Slovakia, s. r. o., Záhradnícka 1675/15, Topoľčany (ďalej len „KM Racing“). Spoločnosť zanikla dňa 8. apríla 2017 v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom je Wale s. r. o. so sídlom Panenská 8, Bratislava.

V kontrolovanom zdaňovacom období jún 2016 si daňový subjekt tiež uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 39430,40 eur z faktúr vystavených dodávateľom STAVOKOMPLET, spol. s r.o., Mýtna 546, Stará Turá, IČO: 31443443, keď predmetom dodania bol stavebný materiál.

3. Správny súd uviedol, že jeho úlohou bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH, v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Nosnou žalobnou námietkou bolo nesprávne právne posúdenie vyhodnotenia zisteného skutkového stavu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že reklamné služby, ktoré mali v prospech žalobcu poskytovať na základe zmlúv spoločnosti CAPTAIN, s.r.o., Domčekova 9, Košice 1, IČO: 36586277 (ďalej len „CAPTAIN“) a KM Racing Slovakia boli zrealizované a k materiálnemu plneniu došlo.

Dôvodom nepriznania uplatneného nároku na odpočet dane zo sporných faktúr bolo podľa správneho súdu neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom. Spochybnenie dodávateľov malo podľa žalovaného za následok záver, že priamym dodávateľom CAPTAIN a KM Racing Slovakia nevznikla podľa § 19 ods. 2 daňová povinnosť a pre absenciu hmotnoprávnej podmienky v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH, došlo k nepriznaniu nároku na odpočet DPH zaplatenej žalobcom na vstupe.

4. Správny súd konštatoval, že žalobca uzatvoril dňa 23. mája 2016 so spoločnosťou CAPTAIN zmluvu o poskytovaní reklamných služieb, pričom neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 Rozsah mediálnych plnení. Predmetom tejto zmluvy boli komplexné

marketingové a reklamné služby v súvislosti s podujatím „BUSINESS GOLF TOUR 2016“. Podľa čl. II zmluvy sa spoločnosť CAPTAIN zaviazala komplexne zabezpečiť poskytovanie reklamných služieb pre žalobcu a za týmto účelom uvádzať logo, obchodné meno, resp. iné označenie žalobcu na reklamných a propagačných tlačovinách, zabezpečujúcich propagáciu a prezentáciu podujatia, na webovej stránke podujatia a na všetkých reklamných a propagačných tlačovinách, zabezpečujúcich propagáciu a prezentáciu podujatia ako hlavného reklamného partnera, pričom rozsah mediálnych plnení pre žalobcu bol uvedený v prílohe č. 1.

5. Zo spisového materiálu bolo zistené, že podľa hodnotiacej správy boli reklamné služby k podujatiu „BUSINESS GOLF TOUR 2016“ poskytnuté žalobcovi od 14. júna 2016 a v ďalších nasledujúcich mesiacoch júl až august 2016. Postupne v rámci reťazca pri priamom dodávateľovi spoločnosti CAPTAIN (táto spoločnosť bola dňa 4. septembra 2019 vymazaná z obchodného registra ex offo), a to STEGOS, s.r.o. (tento bol jediným dodávateľom žalobcu, avšak táto spoločnosť zanikla 8. februára 2017 v dôsledku zlúčenia s tým, že nástupcom sa stala obchodná spoločnosť Vulkano, s.r.o.) a následne jeho dodávateľov v reťazci, bolo by namieste spochybnenie deklarovaných služieb, ktoré by odôvodňovalo prijatie záveru, že spoločnostiam AZANETT DESING s.r.o. (táto spoločnosť bola dňa 25. októbra 2019 vymazaná z obchodného registra ex offo) a Ryngo s.r.o. (táto spoločnosť zanikla 22. februára 2017 v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť REDbird s.r.o.) nevznikla daňová povinnosť, čo by malo ďalej za následok, že ani spoločnosti CAPTAIN,

s.r.o. daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH nevznikla, a teda žalobca by následne nemal nárok na odpočítanie dane na vstupe. Spoločnosť Ryngo s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období deklarovala nákup od dvoch dodávateľov a to: TeniSta, spol. s r.o. a K-production, s.r.o., pričom ani jeden z nich nedodával služby v súvislosti s podujatím „BUSINESS GOLF TOUR 2016“.

6. Podľa názoru súdu bolo potrebné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie vo veci Kittel C-439/04) a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžf/16/2010, sp. zn. 3Sžf/ 1/2016 a sp. zn. 1Sžf/31/2016, zo 17. októbra 2017; správny súd poukázal na to, že Súdny dvor v judikatúre (sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL) stanovil, že „právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (obdobne 4Sžf/16/2020, C-354/03 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum Electronics, C-499/10, Vlaamse Oliemaatschappij, C-440/04 Axel Kittel A Recolta Recycling).“

7. Správny súd zaujal názor, že v prípade zistených reťazcov mohlo ísť o podvodné konanie, správca dane sa však tejto otázke nevenoval. Výsledky vykonaného dokazovania nateraz nepreukazujú, že žalobca vo vzťahu k spoločnosti CAPTAIN prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k účasti na daňovom podvode. Správca dane, však na základe doplneného dokazovania v tomto smere môže prijať aj iný záver, tento však musí byť podložený relevantnými skutočnosťami a musí byť následne náležite odôvodnený. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora, v ktorej sa konštatuje, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť zdaniteľnej osobe zamietnutý iba v prípade, ak by sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že zdaniteľná osoba, ktorej bol tovar alebo poskytnutá služba dodaná, ktorá zakladala nárok na odpočítanie dane vedela alebo mala vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa, alebo iného predchádzajúceho subjektu.

8. Správny súd mal za preukázané, že spoločnosť REVITA, s. r. o., Pavla Horova 6141/7, Bratislava (ďalej len „Revita“) uzatvorila zmluvu so spoločnosťou JK Media, ktorá mediálnu kampaň v zmysle objednávky aj uskutočnila. Táto skutočnosť podľa súdu vyvracia záver správcu dane a žalovaného, že nebolo preukázané, že deklarované služby zabezpečil dodávateľ uvedený na faktúre. Časť marketingových a reklamných služieb spoločnosť REVITA skutočne zabezpečila, zostalo ale nezodpovedané, kto spoty vyrobil. Vo vzťahu k tomuto dodávateľovi prichádza podľa správneho súdu do úvahy tiež otázka zneužitia práva žalobcom, ktorý sa zapojil do získania neoprávnenej daňovej výhody (§ 3 ods. 6 daňového poriadku). Žalobca dôkazné bremeno na preukázanie skutočností oprávňujúcich nárok na odpočet DPH vo vzťahu k priamemu dodávateľovi uniesol.

9. Správny súd vo vzťahu k dodávateľovi KM Racing Slovakia skonštatoval, že predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, najmä vo vzťahu k osobe platcu DPH a dodávateľa deklarovanej služby.

Dospel k záveru o správnosti zistení správcu dane o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na odpočet dane vo vzťahu k tejto spoločnosti. 10. Správny súd konštatoval, že existencia plnenia - reklamných služieb - v konaní nebola sporná, tieto neboli tak v rámci daňového konania, ani súdneho konania žalovaným spochybnené. Žalovaný neoveroval existenciu billboardov a ani nepreveroval frekvenciu a obsah odvysielaných televíznych spotov. Nebola tak sporná existencia plnenia v rozsahu prílohy 1 (Rozsah mediálnych plnení), t. j. prezentácia obchodného mena alebo loga žalobcu v pozícii hlavného reklamného partnera (HRP) reklamnej služby v jednotlivých reklamných spotoch odvysielaných v jednotlivých médiách. Žalobca disponuje zmluvou o poskytovaní reklamných služieb, materiálnym plnením v rozsahu zmluvy (v konaní nezisťované, avšak nespochybňované). Za situácie, kedy žalobca disponuje materiálnym plnením, došlo k úhrade fakturovanej sumy, za súčasnej absencie dôkazov o účasti žalobcu na podvodom konaní, bolo podľa správneho súdu nutné prezumovať dobromyseľné konanie žalobcu, kým sa nepreukáže

opak. Správny súd konštatoval, že judikatúra Súdneho dvora pripúšťa vznik nároku na odpočet DPH u dobromyseľného daňového subjektu aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. ak dodávateľ nie je stotožnený [rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach Mahagében kft. (C-80/11) a Pétér Dávid (C-142/11) resp. v spojených veciach Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-355/03)].

Súdny dvor podľa správneho súdu dlhodobo judikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet. 11.

Správny súd správcovi dane vytkol, že záver o nepreukázaní reálneho dodania tovarov a služieb založil na nepriamych dôkazoch - nedostatkoch na strane dodávateľov žalobcu, náležitým spôsobom však nekonštatoval či neozrejmil jeho vedomosť o účasti na daňovom podvode a nedostatočnú obozretnosť. Doposiaľ vykonané dokazovanie podľa správneho súdu neposkytuje dostatočný skutkový základ pre riadne posúdenie veci. Vzhľadom na existenciu plnenia na jednej strane a zistené pochybnosti na strane dodávateľov žalobcu, tak rozhodnutiu správcu dane a žalovaného absentuje skutkový podklad pre správne právne posúdenie. 12. Žalovanému síce uložil povinnosť v ďalšom konaní vykonať dokazovanie a zamerať sa na relevantné okolnosti na strane žalobcu (ak mieni odoprieť odpočet), ustáliť existenciu a rozsah reklamného plnenia, osloviť organizátorov športových podujatí, vydavateľov tlačovín a poskytovateľov obrazovej prezentácie za účelom ustálenia, kto a za akých podmienok a v akej forme im poskytol logo žalobcu a akým spôsobom toto malo byť prezentované, aby mohol byť stotožnený zadávateľ reklamnej zákazky médiu a spätne stotožnené zmluvné vzťahy späť

k žalobcovi ako objednávateľovi, či iné okolnosti, osvedčujúce resp. vylučujúce existenciu materiálneho plnenia (pokiaľ sa stotožní „skutočný“ dodávateľ reklamných služieb a súčasne vedomý zmluvný alebo iný vzťah žalobcu s týmto dodávateľom, možno vysloviť záver o podvodnom konaní).

13. K námietke žalobcu, že nebol informovaný o výpovedi pána Kakaščíka, konateľa spoločnosti JK Media, ako aj p. Haverla, konateľa spoločnosti CAPTAIN a nemal možnosť klásť mu otázky, správny súd poukázal na skutočnosť, že v rámci inštitútu miestneho zisťovania mal žalobca podľa § 45 ods. 1 písm. d/ daňového poriadku právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania u iného daňového subjektu.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

A) 14. Žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, a teda že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že sa podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti v podstate sumarizoval odôvodnenie rozsudku správneho súdu prvého stupňa. Nesúhlasil so závermi prijatými správnym súdom, pretože zabezpečenie reklamných služieb deklarovaných na sporných faktúrach nebolo uskutočnené a dodané priamymi dodávateľmi a nebola tak preukázaná hmotnoprávna podmienka vzniku nároku na odpočítanie dane, ktorou je vznik daňovej povinnosti u týchto dodávateľov. Skonštatoval, že neuznanie nároku na odpočítanie dane bolo založené na závere o nesplnení hmotnoprávnych podmienok a nie na závere o účasti žalobcu na podvodnom alebo zneužívajúcom konaním, a teda nebolo dôkaznou povinnosťou daňových orgánov tieto skutočnosti preukazovať.

16. Dodanie zdaniteľného obchodu deklarovaným dodávateľom KM Racing Slovakia bolo spochybnené s poukazom na sled na seba nadväzujúcich dodávateľsko-odberateľských vzťahov v reťazci. Vykonaným rozsiahlym dokazovaním podrobne popísaným v prvostupňovom rozhodnutí, bolo preukázané, že spoločnosť SK COMMERCIAL, s.r.o. (dodávateľ dodávateľa KM Racing Slovakia) v preverovanom období nemala žiadnych zamestnancov a jediný konateľ nezabezpečoval žiadnu z činností, ktoré boli následne fakturované spoločnosti KM Racing Slovakia pričom mal o týchto činnostiach len minimálne

vedomosti. Všetky uvedené činnosti mala zabezpečovať jedna jediná, zosnulá osoba, ktorá navyše mala aj za spoločnosť SK COMMERCIAL, s.r.o. vystavovať faktúry, viesť jej účtovníctvo a aj podávať za ňu daňové priznanie, ktorej syn však akúkoľvek spoluprácu so spoločnosťou SK COMMERCIAL, s.r.o. poprel. Z uvedeného je zrejmé, že reklamné a propagačné služby neboli dodané dodávateľovi KM Racing Slovakia, preto je nepochybné, že tieto služby nemohol dodať žalobcovi, t. j. mu nevznikla daňová povinnosť a žalobcovi preto nevzniklo právo na odpočítanie dane. 17. Žalovaný zdôraznil, že priamy deklarovaný dodávateľ CAPTAIN fakturoval služby žalobcovi skôr ako sa predmet služieb uskutočnil, čím je reálnosť dodania plnenia týmto dodávateľom spochybnená v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Daňová povinnosť pri poskytnutí služby vzniká dňom dodania služby. Služba sa má za dodanú vtedy, ak je poskytnutá v plnom rozsahu na základe dohodnutých

podmienok medzi zmluvnými stranami. Služba je teda poskytnutá vtedy, keď sa poskytne jej príjemcovi, ktorý získa možnosť ju užívať, využívať alebo spotrebovať. Moment vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služieb je totožný s momentom ukončenia poskytovania služieb.

18. V ďalšej argumentácii spochybnil tvrdenie správneho súdu, že nezákonnosť žalovaného rozhodnutia potvrdzuje vyjadrenie konateľa spoločnosti JK Media o tom, že mediálne služby si objednala spoločnosť REVITA. Keďže táto spoločnosť ako priamy dodávateľ zabezpečila len časť marketingových a reklamných služieb, vystavená faktúra podľa sťažovateľa nezodpovedá realite a predmetom fakturácie mala byť iba zodpovedajúca časť služieb. Úlohou správcu dane nie je dokazovať, od akého iného dodávateľa služby žalobca - daňový subjekt nadobudol, ale stačí preukázať, že ich nenadobudol od deklarovaného dodávateľa.

19. Poukázal na zákonné predpoklady priznania odpočtu dane § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, ktoré nepovažoval za splnené, vzhľadom na nedodanie služieb konkrétnym platiteľom DPH (odkazoval na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2011, sp. zn. 8Sžf/136/2013). Rozhodovacia prax podľa sťažovateľa ustálila, že po spochybnení dôveryhodnosti údajov na faktúre správcom dane musí daňový subjekt preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo. Na strane daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na

odpočet DPH. Od žalobcu nebolo požadované preukázanie skutočností, nespadajúcich do jeho dôkaznej sféry a za ktoré nemôže niesť zodpovednosť. B) 20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že správca dane počas celého výkonu daňovej kontroly neformuloval riadne svoje pochybnosti, ktoré jediné by mohli viesť k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. Žalobca upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24. februára 2022. Žalobca sa domnieva, že z jeho strany došlo k naplneniu hmotnoprávnej podmienky na vznik nároku na odpočítanie dane. Žalobca splnil všetky nevyhnutné hmotnoprávne podmienky k možnosti uplatnenia odpočítania dane, keďže žalobca je zdaniteľnou osobou.

Spoločnosť KM RACING SLOVAKIA ako aj CAPTAIN boli zdaniteľnými osobami v čase dodania služby. Tieto daňové subjekty boli v čase dodania registrovanými platiteľmi DPH, pričom už len táto registrácia svedčala o tom, že ide o zdaniteľnú osobu. 21. Žalobca poukázal na to, že odôvodňovať porušenie hmotnoprávnych podmienok prvkami zásad zákazu podvodného konania a zákazu zneužitia práva nie je v súlade so zákonom o DPH, pretože medzi hmotnoprávnymi podmienkami upravenými v zákone o DPH prvky uvedených dvoch zásad uvedené nie sú. Žalobca upriamil pozornosť aj na tzv. Axel Kittel test, ktorý žalovaný nevykonal, no napriek tomu tvrdí, že žalobca je súčasťou podvodného reťazca. Žalovaný argumentuje nesplnením hmotnoprávnych podmienok a zároveň aj tzv. deklarovaným dodávateľom. Argumentačná línia žalovaného o deklarovanom dodávateľovi nemá oporu v hmotnoprávnych podmienkach upravených v zákone o dani z pridanej hodnoty a zapadá skôr do argumentačnej línie podvodu spočívajúcom v použití fiktívnej spoločnosti. Kasačnému súdu navrhol podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Konanie na kasačnom súde

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk. 23. Kasačný súd sumarizuje, že kasačná sťažnosť smeruje proti napadnutému rozsudku správneho súdu, ktorým bolo zrušené preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Správny súd zrušil rozhodnutia daňových orgánov z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. Zároveň správny súd uviedol, že doposiaľ vykonané dokazovanie neposkytuje dostatočný skutkový základ pre riadne posúdenie veci. Vzhľadom k existencii plnenia na jednej strane a zistené pochybnosti na strane dodávateľov žalobcu na druhej strane, rozhodnutiu správcu dane a sťažovateľa podľa správneho súdu absentuje skutkový podklad pre správne právne posúdenie aplikujúc aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

24. Medzi účastníkmi konania bola spornou právnou otázkou, či sťažovateľ splnil zákonné podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty § 49 a § 51 zákona o DPH, zo sporných faktúr vystavených deklarovanými dodávateľmi - spoločnosťou CAPTAIN a KM Racing Slovakia v zdaňovacom období jún 2016.

25. Pokiaľ sa týka otázky nesprávneho právneho posúdenia, kasačný súd zistil, že predmetom jeho právneho posúdenia už bola skutkovo a právne obdobná vec žalobcu vedená pod sp. zn. 5Sfk/43/2021 (zdaňovacie obdobie júl 2016). Odlišnosť od prejednávanej veci spočíva len v tom, že sa jedná o iné zdaňovacie obdobia, plnenia sa týkali iného podujatia („STRABAG CHALLENGER OPEN 2016“, „RALLY BOHEMIA 2016“), čiastočne aj iného dodávateľa (Revita), avšak dodávateľ KM Racing Slovakia bol rovnaký. V zásade však išlo o obdobne

odôvodnené rozhodnutia finančných orgánov, ktoré žalobca napádal do značnej miery totožnými žalobami s rovnakými žalobnými bodmi a sťažovateľ v kasačných sťažnostiach uplatnil obdobnú argumentáciu ako v prejednávanej veci. V uvedenej veci kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol.

26. Kasačný súd preto v súlade s postupom v zmysle § 464 ods. 1 SSP v ďalšom poukazuje na odôvodnenie rozsudku sp. zn. 5Sfk/43/2021 z 27. júla 2023, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a neidentifikoval žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od tejto argumentácie odchýliť preto uvádza vybrané časti: „30.

Na úvod kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi ako osobe registrovanej pre DPH) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z

čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej implementácie do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom o DPH.

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú, že: (1) poskytovateľom plnenia (dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie DPH uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/16/2020 z 25. augusta 2022, bod 25).

31. Kasačný súd pripomína, že konajúce daňové orgány na základe vykonaného dokazovania nespochybnili samotné dodanie reklamných služieb, ale spochybnili ich dodanie prostredníctvom dodávateľov, označených žalobcom. Konkrétne išlo o dodanie reklamných a propagačných služieb na podujatí STRABAG CHALLENGER OPEN 2016, ktoré mali byť dodané priamym dodávateľom REVITA, a reklamných a propagačných služieb na automobilovom podujatí RALLY BOHEMIA 2016, zo strany dodávateľa KM Racing

Slovakia. Spoločnosť REVITA tvrdila, že reklamu zabezpečovala prostredníctvom svojich dodávateľov Z Consulting a ALIA TAXAUDIT, s. r. o., toto tvrdenie bolo vykonaným dokazovaním v daňovom konaní spochybnené, pričom tieto pochybnosti neboli zo strany žalobcu odstránené. Dokazovaním bolo zistené, že časť reklamných služieb na podujatí bola žalobcovi dodaná prostredníctvom spoločnosti JK Media. Spoločnosť KM Racing Slovakia označila za dodávateľa, ktorý mal realizovať dodanie reklamných služieb spoločnosť SK- COMMERCIAL, s. r. o.

Zistenie, že priami dodávatelia nevedeli preukázať reálneho poskytovateľa reklamných služieb viedla sťažovateľa a správcu dane k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

32. Sťažovateľ nesplnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane zakladal na skutočnosti, že zabezpečenie reklamných služieb nebolo uskutočnené a dodané priamymi (deklarovanými) dodávateľmi, u ktorých tak nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti. Správny súd podľa sťažovateľa nesprávne posúdil unesenie dôkazného bremena žalobcom, pretože konateľ spoločnosti REVITA, Jozef Novotný, nevedel uviesť vlastníka ochrannej známky či reklamných práv k podujatiu, nevedel sa vyjadriť k podrobnostiam uzatváraných zmlúv ako ani k ich plneniu, pretože služby zabezpečoval prostredníctvom subdodávateľov. Sťažovateľ tak nerozporoval možnosť poskytnúť plnenie prostredníctvom subdodávateľov, žalobcu má však podľa neho zaťažovať dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že službu pre neho vykonal alebo vykonanie zabezpečil na svoju zodpovednosť inou osobou práve ten platiteľ, ktorý mu vystavil faktúru. Žalobca tak mal byť podľa sťažovateľa obozretnejší v tom, že priamy dodávateľ nemal materiálne a personálne vybavenie na zabezpečenie deklarovaných

služieb. 33. Kasačný súd v nadväznosti na námietku rozsahu znášaného dôkazného bremena poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ (tu REVITA) zabezpečil dodanie práve prostredníctvom ním označených subdodávateľských subjektov (v súdenej veci Z consulting alebo spoločnosť ALIA TAXAUDIT), a ich ďalších subdodávateľov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú závery správcu dane aj sťažovateľa v súdenej veci.

K tomuto záveru smeruje aj uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, nasledovne: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti.

Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

34. Taktiež v tejto súvislosti považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že v situácii, kedy mal správca dane vykonaným dokazovaním za preukázané, že reklamné a propagačné služby priamemu dodávateľovi žalobcu boli (aspoň sčasti) dodané zo strany subdodávateľskej spoločnosti JK Media (pričom aj žalovaný konštatuje zistenia čiastočne nasvedčujúce prepojenie týchto plnení s dodávateľom REVITA), nie je kasačnému súdu zrejmé, aké úvahy správcu dane a sťažovateľa viedli k nepriznaniu aspoň čiastočného odpočítania dane, zodpovedajúcemu preukázateľne poskytnutým reklamným službám zo strany subdodávateľa

JK Media.

35. Pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane nepostačuje - pri zistení, kto reálne poskytol službu - konštatovanie, že žalobca nepreukázal dodanie zo strany deklarovaného dodávateľa, bez overenia splnenia hmotnoprávnych podmienok aj vo vzťahu k tomuto skutočnému dodávateľovi; hmotnoprávnou podmienkou, ktorá sa v súdenej veci javila ako sporná, bol status osoby dodávateľa ako platiteľa dane (zdaniteľnej osoby).

36. V skutkových okolnostiach veci tak neobstojí hlavný sťažnostný bod, pretože nesplnenie zákonných predpokladov odpočtu dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nemožno založiť výlučne na závere o nedodaní služieb konkrétnym tvrdeným platiteľom DPH. Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti SDEÚ, nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo, ak sú splnené hmotnoprávne

podmienky. Opomenutie niektorých formálnych podmienok (napr. aj neuvedenie skutočného dodávateľa na faktúre) však nemusí byť dôvodom na odmietnutie priznania odpočtu DPH, ak bolo preukázateľne dokázané splnenie hmotnoprávnych podmienok (Kemwater ProChemie, C-154/20, body 30-32). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že aj v kasačnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že reklamné služby v súvislosti s podujatím „STRABAG CHALLENGER OPEN 2016“ žalobcu spoločnosť JK Media, ktorá tieto služby obstarala v nižšej sume ako spoločnosť REVITA fakturovala svojim odberateľom.

Bolo preto namieste, aby po týchto zisteniach dostal žalobca priestor na preukázanie splnenia hmotnoprávnych i formálnych podmienok odpočítania dane z takto identifikovaných plnení. 37. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ tiež plynie, že nedostatok materiálneho či personálneho zabezpečenia na strane dodávateľa nie je sám osebe dôvodom na odopretie priznania odpočítania dane, a to bez ohľadu na to, že sťažovateľ považoval za dôležitý nedostatok obozretnosti na strane žalobcu. Ako správne argumentoval žalobca, koncept zisťovania obozretnosti daňového subjektu má špecifický význam práve pri odopretí práva na odpočítanie dane pri daňovom podvode.

38. Pokiaľ sťažovateľ smeruje kasačnú argumentáciu k nedostatku vedomosti konateľa spoločnosti REVITA o priebehu uzatvárania zmlúv či zaobstaraniu poskytovania reklamných služieb, k pochybnostiam spočívajúcim v tom, že u subdodávateľských spoločností Z consulting s. r. o. a ALIA TAXAUDIT, spol. s r. o., nebolo potvrdené dodanie deklarovaných služieb, je potrebné pripomenúť, že tieto skutkové okolnosti sa netýkajú zmluvného vzťahu medzi žalobcom a priamym dodávateľom REVITA, ale týmito sťažovateľ smeruje k okolnostiam dodávateľských vzťahov medzi dodávateľom a subdodávateľom, ktorý mal realizovať reklamnú kampaň. Zdôrazňovaním skutkových zistení však nedochádza k relevantnému spochybneniu právneho posúdenia veci správnym súdom, ktorý zrozumiteľne uviedol, prečo podľa neho nemajú žalobcu zaťažovať nezrovnalosti na ďalších stupňoch dodávateľského reťazca.

39. Navyše opätovne kasačný súd pripomína, že je nutné sa dôsledne vysporiadať so skutkovými zisteniami nasvedčujúce plneniu JK Media v prospech dodávateľa REVITA (napr. hodnotiaca správa od JK Media pre REVITA); s týmto konceptom napokon v istom zmysle pracuje aj sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, i keď zároveň poukazuje na „predraženie“ plnení. Kasačný súd aj na základe takýchto okolností poznamenáva, že v zhode so správnym súdom vidí priestor (po dôkladnom vysporiadaní sa so zisteným skutkovým stavom alebo jeho doplnení) na ustálenie záveru o daňovom podvode; takýto záver je však predčasný a nepatrí kasačnému súdu, aby ho urobil.“

27. Z hľadiska uplatnenia dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP kasačný súd poukazuje na požiadavku zakotvenú v § 440 ods. 2 SSP s tým, že dôvod kasačnej sťažnosti je potrebné vymedziť tak, že sťažovateľ musí v rámci sťažnostnej argumentácie uviesť, od ktorej ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sa správny súd v prvostupňovom rozsudku odchýlil, a v čom konkrétne sťažovateľ vzhliadol takýto odklon. Nepostačuje odkaz na jednotlivé zákonné ustanovenia (napr. § 24 ods. 1 Daňového poriadku) či označenie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR tak, ako to učinil sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti, uvedením spisových značiek rozhodnutí, bez uvedenia bližších vecných súvislostí so súdenou vecou, s konkretizáciou, v čom konkrétne v rozsudku správneho súdu nastal odklon.

V takomto rozsahu kasačný dôvod vymedzený nebol.

IV. Záver

28. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd opierajúc sa o vyššie uvedené závery konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP, a v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania. O výške trov konania rozhodne správny súd. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. januára 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 3Sfk/107/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik