3Sfk/108/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200004.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8S/1/2021
- IČS
- 7021200004
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): v právnej veci žalobcu: SPORT CLUB SLOVAKIA s.r.o., Letná 164/65, 044 20 Malá Ida, IČO: 36579475, zastúpený: JUDr. Petrom Majerníkom, so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101566380/2020 z 12. októbra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/1/2021 z 24. februára 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/1/2021-103 zo dňa 24. februára 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2016 až december 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101474755/2018 z 01. augusta 2018. Rozhodnutím č. 102825921/2019 z 09. decembra 2019 správca dane postupom podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") vyrubil rozdiel v sume 2.415,- eur za zdaňovacie obdobie august 2016 na dani z pridanej hodnoty. Z odôvodnenia správneho súdu vyplýva, že za sporné považoval neuznanie odpočítania dane v sume 2415,- eur, ktoré si žalobca uplatnil v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie august 2016 z faktúr za prijaté platby: č. 20160331 od spoločnosti L&K - media s.r.o. a č. 2016/023 od spoločnosti SZVP- marketing, s.r.o., Junácka 6, 832 80 Bratislava, IČO: 35937289, IČ DPH: SK2022015908 (ďalej len „SZVP-marketing, s.r.o.“). 2. Žalovaný rozhodnutím z 12. októbra 2020 č. 101566380 potvrdil rozhodnutie správcu dane a odvolanie žalobcu zamietol. Správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od vyššie uvedených spoločností, pretože žalobca ani jeho dodávatelia L&K - media s.r.o. nepreukázali, že fakturované služby boli dodané práve týmto dodávateľom a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa § 19 zákona o DPH. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane ustanovenej v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“). V prípade dodávateľa SZVP-marketing, s.r.o. uviedol, že aj keď spoločnosť SVZP - marketing, s.r.o. vystavené faktúry zaúčtovala a zaevidovala do svojho účtovníctva a záznamov DPH, daň priznala v príslušných zdaňovacích obdobiach a jej bývalý konateľ Peter Kordík potvrdil existenciu zmluvného vzťahu a vzájomnú spoluprácu s daňovým subjektom, uskutočnenie fakturovaných služieb touto spoločnosťou a ich následné dodanie ďalším odberateľom, nebolo potvrdené. U dodávateľskej spoločnosti SZVP - marketing, s.r.o. teda taktiež nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 a § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. a odberateľovi a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúry č. 2016/023, predmetom ktorej je prijatá platba na základe Zmluvy o reklame zo dňa 30.12.2015.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
3. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanému, pričom namietal, že správca dane nezákonne a nedôvodne neuznal nárok na odpočítanie DPH za preverované zdaňovacie obdobie od spoločnosti L&K - media s.r.o. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že nepreukázal, že sa jednalo o služby, ktoré sa uskutočňovali čiastkovo alebo opakovane. Vyriešenie tejto otázky pritom považoval za rozhodné pre posúdenie veci, nakoľko bez ustálenia tejto skutočnosti nie je možné rozhodnúť o aplikácii konkrétneho ustanovenia zákona. Poukázal na to, že predložil mediálne plány, z ktorých bolo možné zistiť všetky konkrétne a podstatné skutočnosti ohľadne realizovaných zdaniteľných plnení ako je číslo objednávky, názov kampane, termín nasadenia spotu a podobne. 4. K neuznanému nároku na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti SVZP - marketing s.r.o. žalobca uviedol, že predložil fotodokumentáciu zo zverejnenia reklamy ako aj písomne uzavretú zmluvu s týmto subjektom. Poukázal na to, že zmluvne dohodnutá odmena za poskytnutie licencie nebola viazaná na počet reklamných bannerov na podujatiach, billboardoch, web stránkach a printoch. Pokiaľ išlo o zistený obchodný reťazec a personálne prepojenie medzi jednotlivými spoločnosťami tak mal za to, že uvedené nič nemení na obsahu výpovede Ing. Hudáka z Rádia Šport, ktorý logicky popísal spôsob predaja reklamného priestoru a dôvody prečo sa predával v celku jednej reklamnej agentúre. Okrem toho akékoľvek údajné prepojenia sú vo vzťahu k nemu irelevantné. Namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí správcu dane a žalovaného. 5. Žalovaný sa vyjadril k žalobe tak, že mal za to, že rozsiahlym dokazovaním dospel k záveru, že si žalobca odpočítanie dane zo sporných faktúr uplatnil neoprávnene. Tvrdil, že nebolo preukázané, že žalobcovi dodala reklamné služby spoločnosť L&K-media s.r.o. Poukázal tiež na skutočnosť, že sporné faktúry boli vyhotovené v rozpore s § 74 ods. 1 písm.
f) zákona č. 222/2004 Z. z. Konkrétny rozsah služieb, ktoré mali byť v zistenom fakturačnom reťazci dodávané, nebol presne a jednoznačne identifikovaný na žiadnom stupni dodávateľsko- odberateľského stupňa reťazca spoločností. Zopakoval, že neuznal právo daňového subjekt na odpočítanie dane nie z dôvodu účasti na daňovom podvode, ale z dôvodu porušenia ust. § 49 v spojení s § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z .z. Zopakoval aj svoje závery ohľadne sporných obchodov s dodávateľom SZVP-marketing, s.r.o. tak ako ich formuloval v napadnutom rozhodnutí.
6. Správny súd rozsudkom sp. zn. 8S/1/2021 z 24. februára 2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu. Opakovane zdôraznil, že zdaniteľné plnenie musí byť aj skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúrach, pričom tento svoj záver podporil odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf I7/97/2009. Správny súd viackrát uviedol, že v rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu, pričom opätovne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 ako aj č. k. 1Sžfk/74/2017 z 09. októbra 2018. K žalobnému bodu žalobcu, podľa ktorého žalovaný neprávne skúmal splnenie predpokladov pre vznik povinnosti na dani z pridanej hodnoty (§ 19, ods. 1 a ods. 2, 3 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z.) správny súd poukázal na § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
7. Správny súd mal za to, že skutkový stav bol zistený na základe pomerne široko vykonaného dokazovania nielen u žalobcu ako daňového subjektu ale aj u ďalších členov obchodného reťazca. Uzavrel, že presná špecifikácia služieb, ktoré mala dodať spoločnosť L&K-media s.r.o. nevyplýva ani z predloženej Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016, ani z predloženej zálohovej a vyúčtovacej faktúry, ani z faktúr za prijatú platbu.
Podľa správneho súdu neobstojí argumentácia, že spoty boli odvysielané priebežne počas roka 2016 a platby prichádzali mesačne, keďže spoty neboli odvysielané v tom období, v akom prišla platba. Poukázal aj na spochybnený rozsah poskytnutého plnenia a nedostatočné personálne, materiálne ani technické vybavenie dodávateľskej spoločnosti ako aj subdodávateľov.
8. Uviedol, že sporná faktúra, ktorej predmetom je prijatá platba zo dňa 09.08.2016 k ZF č. 0022016 (tzv. platby vopred) nepreukazuje, že dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Žalobca ani k podanej žalobe nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by zo strany deklarovaného dodávateľa došlo k vráteniu nepoužitých zálohových platieb.
Predložené faktúry boli vyhotovované v rozpore s § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z., neobsahovali konkrétny druh a rozsah služieb, ktoré mali byť v zistenom fakturačnom reťazci dodávané a to na žiadnom stupni dodávateľsko-odberateľského reťazca spoločností.
9. Taktiež žalobcom predložené mediálne plány nepreukazujú, že žalobcovi dodal deklarované služby práve dodávateľ, ktorý vystavil preverované faktúry, teda spoločnosť L&K-media s.r.o. Preto je dôvodný i záver, že predložené faktúry boli vyhotovované v rozpore s § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z.
10. Pokiaľ išlo o nepriznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou SZVP-marketing, s.r.o., tak správny súd uviedol, že Zmluvou o postúpení vysielacích, reklamných a marketingových práv zo dňa 30.12.2015, v zmysle ktorej spoločnosť SZVP-marketing s.r.o. udelil licenciu na vysielanie priamych prenosov z vodnopólových podujatí, na odvysielanie zostrihov a ukážok z podujatí a postúpenia reklamných a marketingových práv súvisiacich s týmito športovými podujatiami. Žalobca a ani jeho deklarovaný dodávateľ správcovi dane nepreukázali skutočné dodanie reklamných služieb spoločnosťou SZVP - marketing, s.r.o. a teda splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane.
11. Správny súd odkázal na zistenia, že žalobca predložil monitoring plnení za zverejnenie reklamy pre klientov PHARMA GROUP a.s. a PosAm, spol. s r.o., avšak tieto monitoringy plnenia nepreukazujú dodanie služieb v zdaňovacom období august 2016, ale týkajú sa období 02.09.2016-04.09.2016, 14.10.2016-16.10.2016 a 15.11.2016.
Tieto služby mali byť dodané klientom PHARMA GROUP a.s. a PosAm, spol. s r.o., avšak žalobca túto službu v zdaňovacom období august 2016 nefakturoval ďalej žiadnemu odberateľovi.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa včas, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a navrhol aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby zmenil rozsudok tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
13. Sťažovateľ namietal, že v bodoch 70.-75. odôvodenia rozsudku správneho súdu, je správnosť rozhodnutia daňových orgánov daná s poukazom na zneužitie práva a nepriznanie nároku na odpočítanie DPH z dôvodov podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Z ďalších bodov odôvodnenia rozsudku, a to najmä 72., 79., 82. a 90. však vyplýva, že ako daňový subjekt nepreukázal dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre, teda porušil ust. § 49 v spojení s ust. § 51 ods. 1. zákona 222/2004 Z. z. Podľa jeho názoru tak, správny súd v súvislosti s uplatnením odpočítania dane z posudzovaných obchodných transakcií dospel k záveru o nepreukázaní dodania služby jeho deklarovaným dodávateľom a zároveň vec kvalifikoval ako zneužitie práva EÚ s hlavným cieľom získať daňovú výhodu.
Takéto právne odôvodnenie považoval sťažovateľ za mätúce a nezrozumiteľné, pretože po právnej stránke jednoznačne nevyplýva, či sa správny súd stotožnil s rozhodnutím daňových orgánov z dôvodu, že sa sťažovateľ podieľal na zneužití práva, alebo z dôvodu nepreukázania dodania služby
deklarovaným dodávateľom. Od právnej kvalifikácie dôvodov nepriznania nároku na odpočítanie DPH pritom závisí nielen okruh skutočností, ktoré musia byť v daňovom konaní preukázané, ale aj to, kto tieto skutočnosti preukazuje, čo má vplyv aj na realizáciu práva daňového subjektu na obhajobu a aj na bránenie svojich práv. K tomuto sťažovateľ odkázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, ako aj C-610/19 Vikingó. 14. Ďalej sťažovateľ namietal odôvodnenie rozsudku správneho súdu v bodoch 85.-89. rozsudku, kde správny súd dospel k záveru, že v mesiaci august 2016 malo byť odvysielaných 330 reklamných spotov, pričom však faktúra za prijatú platnú nezodpovedá uvedenému počtu reklamných spotov.
V súvislosti s týmto záverom však poukázal na jeho arbitrárnosť, pričom zdôraznil, že správny súd sa nevysporiadal, resp. vôbec nevyjadril k jeho žalobnej argumentácii v podanej správnej žalobe v bodoch 28.-35. 15. Sťažovateľ mal za to, že pokiaľ teda spoločnosť L&K - media s.r.o. vystavovala počas sledovaného obdobia priebežne faktúry za poskytnuté plnenia, postupovala správne, nakoľko išlo o čiastkové plnenia, pri ktorých vznikla daňová povinnosť najneskôr k 31. decembru 2016, avšak mohla vzniknúť aj skôr, a to v momente vystavenia faktúry. Za dodanie služby pri službách, ktoré sa uskutočňujú čiastkovo tak nie je možné považovať moment odvysielania reklamného spotu v rádiu. Podporne, ako už aj pri žalobných námietkach v žalobe, odkázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-419/02 BUPA Hospital Ltd.
16. Sťažovateľ trval na tom, že správny súd svojim rozhodnutím nedal relevantnú odpoveď na žiadnu z námietok, ktoré prezentoval v podanej správnej žalobe a v odôvodnení sa zameriaval len na rozsiahle teoretické úvahy o dokazovaní v daňovom konaní resp. sa obmedzil len na konštatovanie súhlasu so žalovaným a so správcom dane, pričom žalobným námietkam nevenoval pozornosť a riadne ich nevyhodnotil. Uvedené považoval za hrubé porušenie práva
na súdnu ochranu. 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Mal za to, že sťažovateľ nepreukázal, že údaje uvedené na sporných faktúrach za prijaté platby majú reálny a pravdivý základ.
18. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné, pretože je v ňom súčasne a kumulatívne konštatované nepreukázanie dodania služby deklarovaným dodávateľom a zneužitie práva, uviedol, že z rozhodnutí daňových orgánov je naopak zrejmé, že rozhodujúcu skutočnosťou pre ich vydanie boli závery o porušení ust. § 49 ods. 1 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. Na rozdiel od správneho súdu, žalovaný a ani správca dane nezaložili svoje rozhodnutia na zisteniach o zneužití práva.
IV. Posúdenie kasačného súdu
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 20. Úlohou kasačného súdu bolo v predmetnej veci v prvom rade ustáliť, či je napadnutý rozsudok správneho súdu dostatočne odôvodnený a či správny súd poskytol relevantné a zrozumiteľné odpovede na všetky podstatné žalobné námietky sťažovateľa.
21. Kasačný sťažovateľ prioritne namietal zmätočnosť odvodnenia správneho súdu, keď správny súd v niektorých bodoch spochybňoval splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane a zároveň kumulatívne argumentoval zneužitím práva. Súčasne sťažovateľ uviedol, že sa správny súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho žalobnou argumentáciou ohľadne otázky, či v danom prípade bola sporná faktúra od dodávateľa L&K-media s.r.o. vystavená v režime ust. § 19 ods.3 zákona o DPH, pričom vyriešenie tejto otázky považoval za podstatné.
22. Kasačný súd poukazuje na ust. § 139 ods. 1 a 2 SSP a konštatuje, že povinnou náležitosťou rozsudku správneho súdu je aj jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (teda právo na poznanie dôvodov, pre ktoré správny súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol) je jedným z čiastkových procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu nemusí byť rozsiahle, avšak musí poskytovať odpovede na všetky otázky týkajúce sa kľúčového právneho a skutkového posúdenia veci v nadväznosti na rozsah vymedzený správnou žalobou. Účastník konania má právo na odpoveď/ odôvodnenie len vo vzťahu k podstatným a relevantným okolnostiam prípadu.
23. Kasačný súd ďalej dopĺňa, že extenzívne odôvodnenie, ktoré je však nekonkrétne a neadresné, dokonca zmätočné alebo vnútorne nelogické (vo vzťahu k aplikovanej právnej úprave), má nepochybne nižšiu hodnotu presvedčivosti ako odôvodnenie, ktoré je hoc aj kratšie, avšak jednoznačne a nezameniteľne z neho vyplývajú všetky relevantné závery správneho orgánu, ktoré majú podporiť jeho výrok vo veci. Naviac, ak sa pri jednotlivých zdaniteľných obchodoch dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie líšia, je nepochybne žiadúce, aby tieto okolnosti boli špecificky a zreteľne odôvodnené vo vzťahu ku konkrétnemu zdaniteľnému obchodu, a to práve vzhľadom na to, aby sa dôvody pre nepriznanie práva na odpočet/oslobodenie od DPH v rámci rozhodnutia nezovšeobecňovali.
24. V prejednávanej veci považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že žalobcovi nebolo uznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 2060331 zo dňa 10.8.2016 za zdaňovacie obdobie august 2016 od dodávateľa L&K-media s.r.o. Uvedená faktúra je súčasťou plnenia, ktoré sa malo realizovať na základe zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 1.1.2016, ktorá stanovila určitý ročný objem vzájomných obchodov a na jej základe deklarovaný dodávateľ žalobcu vystavil dňa 01.01.2016 zálohovú faktúru a následne dňa 31.12.2016 vyúčtovaciu faktúru č.20160578.
25. Okrem toho boli v období roka 2016 boli následne vystavované jednotlivé faktúry (mesiace január, marec, apríl, august, september a november 2016). 26. V prejednávanej veci bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktoré sa týkalo nepriznania odpočítania dane z pridanej hodnoty len za zdaňovacie obdobie august 2016 a to konkrétne z faktúry č. 2060331 zo dňa 10.8.2016. Z toho pohľadu bolo potrebné v konaní pred správnym súdom preveriť spornosť len jednej faktúry za zdaňovacie obdobie august 2016 (aj keď v kontexte zmluvy zo dňa 1.1.2016). 27. Žalobca tak v administratívnom konaní ako v konaní pred správnym súdom zdôrazňoval, že vzhľadom na skutkové okolnosti veci ide o faktúru na plnenie v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona o DPH s tým, že pre posúdenie veci je kľúčové ustáliť, či spornou faktúrou bolo vyúčtované čiastkové alebo opakované plnenie a teda jeho dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.3 zákona č. 222/2004 Z. z. resp. či išlo o zálohovú faktúru alebo faktúru, ktorou bolo vyúčtované plnenie poskytnuté v daný mesiac. Uvedenú otázku považoval
za kľúčovú aj s ohľadom na posúdenie otázky vzniku daňovej povinnosti ako aj určenie obsahu dokazovania, pričom v kasačnej sťažnosti namietal, že na túto nastolenú otázku, ktorá je podľa jeho názoru zásadného charakteru nedostal od správneho súdu žiadnu odpoveď.
28. Kasačný súd k uvedenému uvádza, že žalovaný sa k uvedenému v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia k uvedenej otázke vyjadril, pričom jasne vysvetlil svoje závery, ktoré žalobca žiadal podrobiť súdnemu prieskumu. Okrem toho žalovaný s odkazom na rozsudok SD EÚ vo veci C-419/02 BUPA Hospital Ltd. uzavrel, že dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť ani podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH.
29. Správny súd napriek tomu, že žalobca namietal závery žalovaného a uvedenú otázku označil v správnej žalobe za zásadnú, nedal vo svojom rozhodnutí jasnú odpoveď na takúto nastolenú žalobnú argumentáciu. K aplikácii ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o DPH sa žiadnym spôsobom nevyjadril, neodkázal v tejto otázke ani závery žalovaného z administratívneho
konania. K tejto žalobnej argumentácii žalobcu nezaujal žiadne stanovisko, nevysvetlil či a prečo ju považuje za nesprávnu, mylnú resp. pre vec nerozhodnú a nepodstatnú. 30. Správny súd len v odseku 88 a 89 svojho rozhodnutia konštatoval, že nebolo preukázané, že by dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH. Uvedeným si však správny súd nesplnil svoju povinnosť jasne a zrozumiteľne reagovať na žalobnú námietku, ktorú sťažovateľ v postavení žalobcu označil za zásadnú a kľúčovú.
Ak nemalo ísť o čiastkové alebo opakujúce sa plnenie, tak bolo potrebné jasne uviesť závery súdu ohľadne právneho režimu obchodov realizovaných s dodávateľom L&K-media s.r.o., resp. uviesť prečo uvedené nemá pre posúdenie veci význam.
31. V nadväznosti na uvedené, musí aj kasačný súd konštatovať, že správny súd adresne nereagoval na jednotlivé žalobné námietky uplatnené v správnej žalobe. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu nevie kasačný súd ustáliť, ako dopadajú závery uvedené v odstavci 87 rozsudku ohľadne nedodržania deklarovaného rozsahu plnenia za celý rok 2016 a nevrátenia ceny za neodvysielané spoty na spornú faktúru za zdaňovacie obdobie august 2016, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci.
Súčasne bolo žiadúce, aby boli jednotlivé všeobecné závery týkajúce sa obchodov s týmto dodávateľom za celý rok 2016 následne konkrétne aplikované na kontrolované zdaňovacie obdobie august 2016. Kasačný súd musí súhlasiť so žalobcom, že odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu v tejto časti obsahuje v značnej časti všeobecné konštatovania bez toho, aby správny súd reagoval na konkrétne žalobné námietky žalobcu.
32. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia súčasne uvádza dva dôvody neuznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, tak kasačný súd konštatuje, že správny súd skutočne poukazoval aj na zneužívajúce správanie žalobcu, ktoré nemôže požívať ochranu. V tomto ohľade vykazuje odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu určitú zmätočnosť, ktorá v spojení s vyššie konštatovanou arbitrárnosťou dosiahla takú intenzitu vo vzťahu k požiadavkám na zrozumiteľnosť a určitosť rozsudku, že bola ďalším dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.
33. Na druhej strane musí kasačný súd uviesť, že uvedená arbitrárnosť a zmätočnosť nedopadá na závery správneho súdu ohľadne ďalšieho sporného zdaniteľného plnenia a to dodania služieb od dodávateľa SZVP-marketing, s.r.o., ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 2016/023 zo dňa 22.8.2016. V tejto časti správny súd jasne uviedol, dôvody nepriznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom sa adresne vysporiadal aj so žalobnou argumentáciou sťažovateľa. Správny súd uviedol, že dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva sa netýkajú obdobia august 2016, a preto nie sú spôsobilé preukázať tvrdenia žalobcu.
V tomto prípade to bol sťažovateľ, ktorý v podanej kasačnej sťažnosti nereagoval na takto formulované skutkové a právne závery, ale len zopakoval svoju žalobnú argumentáciu. Žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti alebo právne argumenty, ktorými by spochybnil závery správneho súdu. S poukazom na uvedené, nemohol v tejto časti kasačný súd prisvedčiť sťažovateľovi.
34. Napriek uvedenému kasačný súd konštatuje, že v zmysle vyššie uvedeného je možné uznať dôvodnosť námietky žalobcu uplatnenej v kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP, pokiaľ ide o posúdenie podstatných žalobných bodov a právnych argumentov žalobcu. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.
V. Záver a trovy konania
35. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov stotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach (podľa § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku a vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). 36. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. (§ 467 ods. 3 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. decembra 2024