3Sfk/110/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200557.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/164/2020
- IČS
- 4020200557
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná 22, Štúrovo, IČO: 50045822, zastúpeného JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, so sídlom Štefánikova 84, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101575255/2020 zo dňa 13. októbra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/164/2020-74 zo dňa 24. mája 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/164/2020-114 zo dňa 12.07.2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Napadnutým rozhodnutím č. 101575255/2020 zo dňa 13. októbra 2020 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100708474/2020 zo dňa 20. marca 2020, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2017 v sume 127.500,63 eur, nepriznal nadmerný odpočet v sume 9,17 eur a vyrubil daň v sume 127.491,46 eur. 2. Rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov vychádzajú zo zistení získaných počas daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobia január až august 2017.
3. Žalobca sa v zdaňovacom období apríl 2017 zaoberal obchodnou činnosťou - nákupom a predajom mobilných telefónov, pričom tieto obchody v daňovom priznaní deklaroval ako trojstranné obchody. V tomto zdaňovacom období žalobca vykázal nákup tejto komodity v takom režime vo finančnom vyjadrení celkom bez DPH 634.004,34 eur od dodávateľov Yukatel GmbH v sume 549.578,74 eur, Telepart Discount Distribution GmbH v sume 73.828,60 eur a Phonestastic Gsm Srl v sume 10.597 eur. Žalobca zároveň deklaroval nadobudnutie tovaru v tuzemsku v sume 5.177 eur bez DPH od dodávateľa Abacus Electric, s.r.o. Predmetný tovar mal žalobca ako prvý odberateľ ďalej predať do Maďarska druhému odberateľovi spoločnosti UNITOTAL Kft. v celkovej sume 640.344,30 eur. 4. Podľa záverov daňových orgánov vychádzajúcich z rozsiahleho dokazovania počas daňovej kontroly v danom prípade neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri žalobcom deklarovanom trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon DPH“), pretože žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, nepreukázal, že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a nepreukázal v zmysle § 17 ods. 2 zákona DPH, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Proti rozhodnutiam daňových orgánov podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom tak, že žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
6. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že v prejednávanej veci bolo medzi žalobcom a daňovými orgánmi sporné, či žalobca dostatočne preukázal uskutočnenie trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o DPH pri deklarovanom obchodovaní s telefónmi medzi troma daňovými subjektami v rámci Európske únie.
7. Dôvodil, že predpokladom trojstranného obchodu je splnenie nasledujúcich podmienok: - na obchode sa zúčastňujú tri osoby identifikované pre daň z pridanej hodnoty a predmetom obchodu je ten istý tovar, ktorý je prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (obaja sú v inom členskom štáte EÚ a medzi nimi nie je žiadny obchodný vzťah), - osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch
EÚ, - prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého dodávateľa a voči prvému dodávateľovi i druhému odberateľovi vystupuje pod tým istým identifikačným číslom, - tovar je prepravený (odoslaný) prvým dodávateľom, prvým odberateľom alebo na ich účet (druhý odberateľ nesmie s tovarom „manipulovať“), - druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, kde sa preprava (odoslanie) skončí, - druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
8. Na základe uvedeného dochádza k fakturácii dvakrát (dve dodania tovaru, pričom jedno dodanie bude „pohyblivé“ a druhé dodanie „nepohyblivé“ z hľadiska pohybu tovaru) bez dane (tovar fakturuje dodávateľ aj prvý odberateľ). Prvý dodávateľ fakturuje prvému odberateľovi bez dane na základe použitého identifikačného čísla pre daň. Prvý odberateľ fakturuje druhému odberateľovi bez dane tiež na základe použitia identifikačného čísla pre daň. K zdaneniu dôjde iba raz, to znamená, že osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar. Z hľadiska posúdenia trojstranného obchodu rozhodujúci bude platiteľ dane, ktorý bude prvým odberateľom (prostredný v reťazci), lebo len on má obchodný vzťah s ďalšími dvoma platiteľmi dane, t. j. s druhým odberateľom a prvým dodávateľom.
9. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vykonanými dôkazmi a ich obsahom i správny súd dospel k záveru, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami (prví dodávatelia so sídlom v Spolkovej republike Nemecko, v Českej republike a v Rumunsku, prvý odberateľ so sídlom v Slovenskej republike - žalobca a druhý odberateľ so sídlom v Maďarsku) v zdaňovacom období apríl 2017 nemožno posúdiť ako trojstranný obchod napriek tomu, že ho žalobca v daňovom priznaní za uvedené obdobie takto deklaroval, nakoľko neboli splnené vyššie uvedené podmienky.
10. Prvým dodávateľom tovaru pre žalobcu podľa predložených listinných dokladov -faktúr vystavených v zdaňovacom období apríl 2017 bola spoločnosť Yukatel GmbH Merianstrasse 23, Offenbach, Nemecko, TelePart Discont Distribution GmBH, Zeller str. 17, Holzmoden, Nemecko, spoločnosť Abacus Elektric, s.r.o., Planá 2, České Budějovice, Česká republika a spoločnosť Phonetastic Gsm Srl, Splaiul Independentei nr 319, Ob. 1452 Sector 6, Rumunsko. Dve spoločnosti s nemeckým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty, jedna spoločnosť s českým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty a jedna spoločnosť s rumunským identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty, vystavili pre žalobcu ako odberateľa faktúry bez dane z pridanej hodnoty, predmetom ktorých boli tam špecifikované mobilné telefóny, tablety, príp. iný tovar s presným označením, vrátane počtu kusov.
Na predmetných faktúrach je uvedená adresa sídla žalobcu (Hlavná 22, Štúrovo), jeho slovenské identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (SK 2120154883) a adresa príjemcu (destinazione: PHONE TRADER, Váci út 20, Budapest, Ungharia), resp. adresa dodania (delivery address, resp. deliver to: Phone Trader s.r.o., Váci street 20, Budapest, Hungary). Prepravu tovaru zabezpečovali vyššie uvedení dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS,
resp. DHL express, čo nebolo sporné. Ani na jednej z množstva faktúr vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku, Rumunsku a Českej republike nie je uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi, nie je tam uvedené obchodné meno a sídlo druhého odberateľa, ktorému mal byť prepravovaný, resp. odosielaný tovar určený a ktorého žalobca označil ako UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest.
11. Z uvedeného potom vyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad trojstranného obchodu, nakoľko tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v Nemecku, v Rumunsku a v Českej republike k druhému odberateľovi v Maďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané.
Z údajov uvedených na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi nemožno vyvodiť záver o preprave (odoslaní) tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest ako druhému odberateľovi. Taktiež nebolo preukázané, že by táto spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu dodania (Váci ut /street 20, Budapest, Hungary). Napriek tomu, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach pre žalobcu adresu dodania (delivery address: Phone Trader s.r.o., Váci ut / street 20, Budapest, Hungary), nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Ani z jednej faktúry nevyplýva, kto, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ.
12. Okrem nesplnenia podmienky prepravy, resp. odoslania tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu obchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom, prvým odberateľom a druhým odberateľom má byť ten istý tovar.
V predmetnej veci je nepochybné, že tovar uvedený na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku, v Rumunsku a v Českej republike pre žalobcu bol presne konkretizovaný (druh, značka, farba, počet kusov, príp. i ďalšie špecifikujúce údaje). Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca pre svojho odberateľa UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest (podľa žalobcu druhý odberateľ). Žalobca predložil faktúry bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v apríli 2017 pre uvedenú spoločnosť ako odberateľa, pričom na každej je predmet definovaný ako „1 mobiltelefonkészülék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka - prístroj mobilného telefónu) a „1 jutalék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka - provízia). Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá dodávka).
13. Pri obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní ako trojstranný obchod je podstatnou skutočnosťou, že na obchode sa zúčastňujú tri osoby s identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty štátu, v ktorom majú sídlo a že ide o dodanie toho istého tovaru priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského
štátu. Túto skutočnosť daňový subjekt preukazuje faktúrami, a to faktúrami vystavenými prvým dodávateľom, resp. v tomto prípade štyrmi prvými dodávateľmi a faktúrami vystavenými žalobcom pre druhého odberateľa. Z týchto faktúr musí byť zrejmé, že ide o totožnosť tovaru, ktorý žalobca zakúpil od nemeckého, rumunského či českého dodávateľa a ktorý ďalej predal do Maďarska. Totožnosť tovaru, s ktorým mali obchodovať tri spoločnosti (prví dodávatelia z Nemecka, Rumunska a Českej republiky, žalobca ako prvý odberateľ a maďarská spoločnosť ako druhý odberateľ) nebola preukázaná. Všetky tieto faktúry pre spoločnosť UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest sú vystavené žalobcom v maďarskom jazyku (v slovenskom jazyku sú len údaje v tabuľkovej časti faktúry ako: bez DPH, kód), ale na každej je rovnaká veta v slovenskom jazyku „Prenesenie daňovej povinnosti. Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“.
14. Vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predložených faktúr vyvolali u správcu dane dôvodné pochybnosti o existencii žalobcom deklarovaných trojstranných obchodov, a preto správne pristúpil k ich preverovaniu, pričom vykonané dôkazy a ich obsah podrobne opísal (rovnako ako žalovaný) v odôvodnení svojho rozhodnutia.
15. Maďarská finančná správa na základe žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií oznámila, že v spoločnosti UNITOTAL Kft vykonala kontrolu a zistila, že tento daňovník mal sídlo zabezpečené u poskytovateľa sídla, nevykonával reálnu obchodnú činnosť a nemal ani podmienky na vykonávanie ekonomickej aktivity. Jeho konateľom bol M. G., ktorý nikdy neriadil spoločnosť a nemal informácie o obchodoch s mobilnými telefónmi. V mene spoločnosti konali V. W. (zomrel XX. F. XXXX) a B. W. (občan U., s ktorým sa nebolo možné skontaktovať), ktorí neboli jej konateľmi, ani zamestnancami. Podľa udania M. G. udelil plnú moc pre B. W. so začiatkom splnomocnenia 25. novembra 2016, avšak bližšie sa k plnej moci M. G. nevedel vyjadriť, mal za to, že malo ísť údajne o kompenzáciu nejakej
škody. V rámci preverovania sa vyjadril F. N.Á_ (konateľ žalobcu v rozhodnom období), ktorý uviedol, že so spoločnosťou UNITOTAL Kft mal od 01. júla 2016 obchodné vzťahy, pričom tento stav trval aj v čase jeho vyjadrenia pred maďarským správcom dane (14. júla 2017). Podľa jeho vyjadrenia ho vyhľadal B. W. za účelom nákupu. Kontakty s F. N. však M. G. poprel. F. N. uviedol, že tovar určený pre spoločnosť UNITOTAL Kft bol prepravený na parkovisko spoločnosti Vámunió Kft, ktorá však so spoločnosťou UNITOTAL Kft nemala žiadne vzťahy. Tvrdenie F. N., že tovar prepravený pre spoločnosť UNITOTAL Kft prevzali M. G. a B. W., bolo konfrontované s tvrdením predstaviteľa spoločnosti Vámunió Kft, že do skladových priestorov tejto spoločnosti majú prístup len jej zamestnanci, a teda uvedené osoby tam predmetný tovar nemohli prevziať. Spoločnosť UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu uviedla v daňových priznaniach február, apríl, máj a jún 2017 len čiastočne, pričom podľa podaných daňových priznaní nešlo o trojstranný obchod. Daňové priznania boli podané
elektronicky pod prístupovým kódom M. G., ktorý však uviedol, že nevie, kto priznania podával a on nepozná prístupové kódy do svojej elektronickej schránky. Na základe týchto dôvodov maďarský správca dane neuznal v rámci daňovej kontroly spoločnosti UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu za uskutočnené.
16. Správny súd dodal, že W. Q. ako splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 12. júla 2018 uviedol, že konateľ žalobcu prevzal tovar od kuriéra v Budapešti vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, bolo to tiež v Budapešti na parkovisku pred spoločnosťou Vámúnió Kft. Zároveň uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ a tovar doručil odberateľovi sám konateľ žalobcu na parkovisko a tam tovar odovzdal konateľovi spoločnosti UNITOTAL Kft. Konateľ žalobcu F. N. podpísal vyhlásenie zo dňa 19. júna 2017, z ktorého vyplýva, že zo strany spoločnosti UNITOTAL Kft udržiaval kontakt so M. G. a B. W..
Tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36 a prevzali ho M. G. a B. W.. M. G. ako konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft podpísal vyhlásenie zo dňa 31. júla 2017 (známe súdu z úradnej činnosti, fotokópia vyhotovená z administratívneho spisu vedeného v konaní pod sp. zn. 11S/163/2020), z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť počas roku 2017 (od januára do júna) kúpila mobilné telefóny od spoločnosti Phone Trader s.r.o., pričom tovar v každom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa spoločnosti Phone Trader s.r.o., t. j. od F. N.. Prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť Phone trader s.r.o.
17. Z vyššie uvedeného pre správny súd vyplývalo, že tovar v Maďarsku od prepravnej spoločnosti preberal konateľ žalobcu F. N. (vyplýva to i z jeho vyhlásenia) a taktiež i v samotnej žalobe žalobca uviedol, že tovar v Maďarsku preberal zástupca jeho spoločnosti (prvého odberateľa) na rôznych miestach a v rôznych obdobiach a následne ho odovzdal konečnému (druhému) odberateľovi. V priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania však nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý odberateľ oprávnený tovar v Maďarsku prevziať, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod.
Za takýto dôkaz nemožno považovať skutočnosť, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach adresu dodania (delivery address) Phone Trader s.r.o., Váci ut/ street 20, Budapest, Hungary. Ako už bolo vyššie uvedené, nebolo preukázané, že by žalobca mal na tejto adrese v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky
prevziať. Naviac, vo vyhlásení konateľa žalobcu zo dňa 19. 07. 2017 je uvedená iná adresa, na ktorú bol tovar dodaný (Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36). Rovnako tak M. G. vo svojom vyjadrení nepotvrdil obchodnú činnosť v mesiaci apríl 2017.
18. V tejto súvislosti bolo podľa správneho súdu potrebné poukázať na ust. § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, ktorý vyžaduje, aby bol tovar odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, čo v predmetnej veci splnené nebolo a žalobca nepreukázal, na základe čoho jeho zástupca preberal zásielky s tovarom v Maďarsku, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Podľa názoru súdu je v predmetnej veci podstatná tá skutočnosť, ktorá vyplýva z administratívneho spisu, a to, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný druhému odberateľovi, teda že bola naplnená podstata trojstranného obchodu. Za takýto dôkaz nemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly (vyhlásenie F. N. ako konateľa žalobcu zo dňa 19. júla 2017 o tom, že tovar prevzal M. G. alebo B. W. a vyhlásenie M. G. ako konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft zo dňa 31. júla 2017 o tom, že tovar v každom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapesti od konateľa žalobcu, t.
j. F. N.) a ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa tovar prevzal, ako ani nepreukazujú obchodovanie v mesiaci apríl 2017. 19. K vyhláseniam zo dňa 19. júna 2017 a 31. júla 2017, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly, správny súd uviedol, že vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Poukázal na § 24 ods. 4 daňového poriadku, kde sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný zákon v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje.
Predloženie vyhlásení je teda v daňovom konaní právne irelevantné. 20. Správny súd poukázal v tejto súvislosti tiež na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení (vyhlásení) predložených daňovým subjektom v daňovom konaní so záverom, že tieto nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18. apríla 2012, sp. zn. 1Sžf/2/ 2015 zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. 1Sžf/36/2016 zo dňa 12. decembra 2017, sp. zn. 3Sžf/37/2016 zo dňa 21. februára 2018, sp. zn. 2Sžf/102/2016 zo dňa 26. februára 2019). Pokiaľ teda za dôkaz v daňovom konaní nemožno považovať čestné prehlásenie (vyhlásenie), nemožno zaň považovať ani „obyčajné“ vyhlásenie. Uvedené podľa správneho súdu znamená, že žalobca v predmetnej veci nepredložil žiadny relevantný listinný, ani iný dôkaz o tom, že tovar fakturovaný prvými dodávateľmi v Nemecku, Rumunsku a v Českej republike sa
dostal do dispozície druhého odberateľa v Maďarsku, a teda nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu, čo konštatovali i daňové orgány vo svojich rozhodnutiach. Už vyššie správny súd konštatoval, že nebola preukázaná ani totožnosť fakturovaného tovaru, ako aj bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že preverovaní prví dodávatelia nemali vedomosť o trojstrannom obchode.
21. Okrem toho medzinárodná výmena informácií bola doplnená aj o požiadavku, týkajúcu sa preverenia, či spoločnosť UNITOTAL Kft (ako žalobcom deklarovaný druhý odberateľ) podala dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobia a na základe čoho žalobca ako prvý odberateľ s tovarom v Maďarsku manipuloval. Následne na základe druhej
žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií maďarská finančná správa okrem iného oznámila, že po zaslaní prvej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií podala spoločnosť UNITOTAL Kft daňové priznania a súhrnné výkazy cez daňový portál M. G. (konateľ), ale podľa jeho vyjadrenia on tento portál nevie používať a nevedel, kto za spoločnosť tieto úkony urobil, nemal žiadne informácie o obchodných aktivitách spoločnosti, bol riaditeľom len na „papieri“, lebo ho na to presvedčili.
Podľa súhrnného výkazu za mesiac apríl 2017 spoločnosť deklarovala intrakomunitárne (IC) nadobudnutie, ktoré neboli vykonané v rámci trojstranných obchodov. Maďarská finančná správa taktiež poukázala na výpoveď konateľa žalobcu, F. N., podľa ktorého tovar prepravoval žalobca vlastnými vozidlami. Spoločnosť UNITOTAL Kft mala sídlo poskytnuté poskytovateľom sídla, ale nemala žiadne registrované priestory, preto na žiadnom mieste nemohla prevziať tovar. Nevykonávala žiadnu aktivitu, ani IC nadobudnutie od žalobcu v rámci trojstranného obchodu, ani v rámci priameho obchodu, pretože má len sídlo od poskytovateľa sídiel, nemá žiadne registrované priestory.
S odpoveďou maďarskej finančnej správy bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený dňa 10. januára 2020, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Následne správca dane vydal protokol a po prerokovaní pripomienok k protokolu aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20. marca 2020, ktoré následne žalovaný na základe odvolania žalobcu preskúmal a potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím. 22. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o trojstrannom obchode predložil ako dôkazy faktúry, vyhlásenia zo dňa 19. júna 2017 a 31. júla 2017, ktoré ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti nepreukazujú deklarovaný trojstranný obchod. Rozporne pôsobí aj skutočnosť, že ani podpis M. G. na vyhlásení sa nezhoduje s jeho podpismi na potvrdeniach o prevzatí
tovaru. Reálne uskutočnenie predmetných obchodov nepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod jednoznačne spochybňovali, rovnako ako spochybňovali činnosť spoločnosti UNITOTAL Kft ako druhého odberateľa a oprávnenie konať za túto spoločnosť. 23.
V súvislosti s námietkami, ktoré sa týkali postupu maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií (nemožnosť zúčastniť sa na výsluchoch, nemožnosť klásť vyslúchaným osobám otázky) správny súd uviedol, že konateľ žalobcu F. N.H_ ako i štatutárny zástupca spoločnosti UNITOTAL Kft (M. G.) sú občanmi Maďarska a dožiadaný maďarský správca dane ako príslušný štátny orgán vo vzťahu k nim postupoval v zmysle právnych predpisov platných v Maďarsku, pričom slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť ich postup. Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb ako i ďalšie zistenia maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca oboznámený. Daňové orgány v predmetnej veci však prioritne vychádzali z toho, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o trojstrannom obchode, ale ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by bolo možné jeho tvrdenia spoľahlivo overiť.
Podanie dodatočného daňového priznania spoločnosťou UNITOTAL Kft nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru tejto spoločnosti ako žalobcom deklarovaného druhého odberateľa a mohol by mať podstatný vplyv na doterajšie zistenia správcu dane. Dodatočné daňové priznanie je iba nepriamym dôkazom, pričom samé o sebe nepreukazuje aj reálne dodanie tovaru.
24. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca ako prvý odberateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal uskutočnenie ním tvrdeného trojstranného obchodu a v nadväznosti na to si nemôže uplatniť benefit oslobodenia od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty podľa § 45 ods. 2 zákona DPH.
25. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
III. Priebeh kasačného konania
26. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
27. Uviedol, že obchodného vzťahu sa zúčastňovali subjekty z viacerých členských štátov Európskej únie, a to z Nemecka, Českej republiky, Rumunska, Slovenska a Maďarska. Podľa žalobcu správny súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 45 zákona o DPH, ktorý upravuje oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode. Ustanovanie § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH kladie ako jednu z podmienok trojstranného obchodu to „že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa.“ Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že prepravu /odoslanie/ môže urobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ /v tomto prípade spoločnosť Phone trader s.r.o./, pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci.
Uvádzanie druhého odberateľa na faktúrach prvého dodávateľa nie je vyžadované žiadnym zákonom a nie je to ani obchodným zvykom, ani to nie je logická požiadavka. Pozícia prostredníka v trojstrannom obchode je v mnohých prípadoch zaručená práve tým, že prvý dodávateľ a druhý odberateľ
sa nepoznajú. Podľa zákona tovar má odoslať alebo prepraviť prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet. Námietkou, že toto nevylučuje účasť prvého odberateľa (Phone trader s.r.o.) na preprave sa správny súd vôbec nezaoberal. 28. Žalobca ďalej uviedol, že podľa správneho súdu spoločnosť UNITOTAL Kft, teda druhý odberateľ v reťazci, mal prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách uvedených prvým
dodávateľom. Podľa žalobcu bola táto skutočnosť nesprávne vyhodnotená a okrem toho toto nemá na posúdenie toho, či sa jedná alebo nejedná o trojstranný obchod, žiadny význam. Takúto skutočnosť si nevyžaduje ani jedno z ustanovení § 45 zákona o DPH.
Ustanovenie § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH považuje za trojstranný obchod taký obchod, na ktorom sa zúčastňujú 3 osoby a ktorého predmetom je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Je nepochybné, že žalobca ako prvý odberateľ od dodávateľov, a to spoločností Yukatel GmbH, Nemecko, TelePart Discont Distribution GmBH, Nemecko, Abacus Elektric, s.r.o., Česká republika a Phonetastic Gsm Srl, Rumunsko nadobúdal mobilné telefóny a takto definovaný tovar (mobiltelefonkészülék) nadobudol aj druhý odberateľ, teda spoločnosť UNITOTAL Kft, Budapešť. Akým spôsobom správny súd dospel k záveru, že nebola preukázaná totožnosť tovaru tvoriaceho predmet obchodu z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva.
29. Poukázal tiež na to, že faktúry vystavené spoločnosťou Phone trader s.r.o. obsahujú aj vetu v slovenskom jazyku „prenesenie daňovej povinnosti.“ Teda je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o trojstranný obchod a daň je povinný platiť odberateľ.
Podľa žalobcu šetrenie maďarskej finančnej správy nebolo vykonané dostatočne tak, aby bolo z neho možné vyvodiť nespochybniteľný právny záver. Žalobca nemal vedomosť o tom, akým spôsobom maďarská finančná správa vykonávala šetrenie v súvislosti so spoločnosťou UNITOTAL Kft., ani vedomosť o tom, kde a za akých okolností bol vypočutý konateľ tejto spoločnosti M. G.. O takomto výsluchu nebol nikdy informovaný. Toto šetrenie maďarskej finančnej správy je minimálne v rozpore s vyhlásením M. G. zo dňa 31. júla 2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že táto spoločnosť kúpila mobilné telefóny od spoločnosti žalobcu a že M. G. tento tovar prevzal osobne v Budapešti od konateľa spoločnosti žalobcu, ktorým bol v rozhodnom období
F. N.. Ak vznikli takéto zásadné rozpory, mala maďarská finančná správa podľa názoru žalobcu vykonať konfrontáciu medzi konateľom spoločnosti UNITOTAL Kft p. G.G. a vtedajším konateľom spoločnosti žalobcu p. N., aby objektivizovala reálnosť celého obchodu, pričom na takýto úkon mala predvolať aj aktuálneho konateľa. Nadobudnutie tovaru potvrdzuje aj dodatočné daňové priznanie spoločnosti UNITOTAL Kft. Daňové priznania boli podávané elektronicky pod prístupovým kódom konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft M. G.. Ak p. G. uviedol, že nevie kto daňové priznanie podával a nepoznal prístupové kódy, mala ho maďarská finančná správa následne konfrontovať čestným prehlásením zo dňa 31. júla 2017, ktorým potvrdil realizáciu obchodu, teda kúpy mobilných telefónov. 30. Žalobca dodal, že vo vzťahu k realizovanému obchodu sa nikto nezaoberal tým, že tovar, ktorý jeho spoločnosť spoločnosti UNITOTAL Kft predala, bol spoločnosťou UNITOTAL Kft aj riadne uhradený, a to bankovými prevodmi. Teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu zákona a táto skutočnosť je ľahko dohľadateľná zadovážením si príslušných bankových dokladov svedčiacich o prevodoch finančných prostriedkov, resp. vyžiadaním si správy z príslušných bánk, či už na strane odberateľa alebo dodávateľa. 31. Vo vzťahu k zdôvodneniu týkajúceho sa vyhlásení zo dňa 19. júna 2017 a 31. júla 2017, že tieto sú v daňovom konaní právne irelevantné, žalobca uviedol, že túto skutočnosť nespochybňuje, keďže je odôvodňovaná viacerými rozhodnutiami súdu na území Slovenskej republiky, ale ak vznikla pochybnosť v rámci daňovej kontroly o vierohodnosti týchto vyhlásení, malo byť úlohou daňových orgánov, a to či už na území Maďarskej republiky, teda štátu druhého odberateľa a daňových orgánov Slovenskej republiky, teda štátu prvého odberateľa, zobjektivizovať tento stav vzhľadom na ďalšie dôkazy a listiny, ktoré boli v rámci daňovej kontroly zabezpečené. 32. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu považoval napadnutý rozsudok správneho súdu za vecne správny a kasačnú sťažnosť navrhoval ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Posúdenie kasačného súdu
33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
34. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. 35. Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
36. Podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.
37. Podľa § 17 ods. 4 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak a) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa §
80, c) prvý odberateľ nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle nezdržiava v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).
38. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
39. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.
40. Podľa § 45 ods. 3 zákona o DPH pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. 41. Podľa § 45 ods. 4 zákona o DPH zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.
42. Kasačný súd považoval za správny záver správneho súdu, že v danom prípade žalobca ako prvý odberateľ neuniesol dôkazné bremeno s tým, že nepreukázal uskutočnenie ním deklarovaného trojstranného obchodu a z uvedeného dôvodu si nemohol uplatniť oslobodenie od povinnosti platiť DPH podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH.
Všetky relevantné závery pritom podporujú dôkazy založené v administratívnom spise. Bol to práve konateľ žalobcu F. N., ktorý potvrdil, že spoločnosť v Maďarsku prevzala tovar na rôznych miestach a následne ho odovzdala druhému odberateľovi. I konateľ druhého odberateľa p. M. G. vo svojom podpísanom vyhlásení zo dňa 31. júla 2017 uviedol, že jeho spoločnosť kúpila mobilné telefóny od spoločnosti žalobcu, kedy tovar v každom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa spoločnosti Phone trader, s.r.o. p. F. N. a prepravu zabezpečovala spoločnosť Phone trader, s.r.o. Ďalšie relevantné informácie o druhom odberateľovi získal správca dane prostredníctvom MVI. Spoločnosť UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu uviedla v daňových priznaniach február, apríl, máj a jún 2017 len čiastočne, pričom podľa podaných daňových priznaní nešlo o trojstranný obchod. Táto spoločnosť pritom nemala žiadne registrované priestory a nevykonávala žiadnu aktivitu.
43. V ďalšom kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkazuje na obdobnú vec rovnakých účastníkov konania, v ktorej bola posudzovaná prakticky rovnaká právna otázka a ktorá bola predmetom konania a rozhodovania kasačného súdu vo veci sp. zn. 5Sfk/56/2022: „Podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie
toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka, je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého odberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom (pre zmluvné a fakturačné účely) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ (sťažovateľ). Prvý odberateľ (sťažovateľ) sa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre DPH, jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené s podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z členského štátu dodania do členského štátu skončenia prepravy alebo odoslania tovaru“.
„Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45 zákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH]. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime.
Z vykonaného dokazovania mal kasačný súd preukázané, že v prípade sťažovateľa nebola splnená primárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keďže tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu.
Bolo preukázané, že to bol práve sťažovateľ, ktorý tovar opakovane prevzal od prepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia na ich účet. Tieto skutočnosti sťažovateľ ani nespochybňoval, trojstranný obchod však obhajoval tým, že ustanovenie § 45 zákona o DPH nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave“. „Kasačný súd je, až na zákonné výnimky, ktoré v danej veci nie sú prítomné, viazaný sťažnostnými bodmi, pričom sťažovateľ v podstate vymedzil len jeden sťažnostný bod a to nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Tvrdil, že správny súd si nesprávne interpretoval ustanovenie § 45 zákona o DPH dôvodiac tým, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona kladie ako jednu z podmienok trojstranného obchodu to, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa. V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu (odoslanie) môže urobiť
nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (teda spoločnosť Phone trader s.r.o.), pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci. V súvislosti s tvrdeným kasačný súd poukazuje na to, že sám sťažovateľ na ústnom pojednávaní dňa 14.06.2017 správcovi dane uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ.
Rovnako zo zápisnice z uvedeného dňa vyplýva, že konateľ sťažovateľa prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, ktoré malo byť tiež v Budapešti (presná adresa je uvedená na vydaných faktúrach). Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd uvádza, že skutočne prichádza do úvahy, aby tovar odoslal alebo prepravil (teda zabezpečoval prepravu) aj prvý odberateľ, v danom prípade sťažovateľ, avšak vždy musí byť splnená zákonná podmienka, a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH], čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo, keď tovar smerujúci od prvého odberateľa nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi.
Tento bol prepravený k prvému odberateľovi, ktorý ho prevzal od prepravnej spoločnosti a následne ho mal dodať druhému odberateľovi. Práve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu bol naplnený.
Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody spochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu nie je ani potrebné, aby sa k nim kasačný súd vyjadroval“. „Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských faktúr, sťažovateľ v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného obchodu, ale nadobudol tovar s miestom dodania v inom členskom štáte (Maďarsku). Tento záver spolu so skutočnosťou, že sťažovateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku má, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, za následok povinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte. Preto bolo dôvodné vyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr.
Vo vzťahu k ustanoveniu § 17 ods. 2 zákona o DPH kasačný súd dodáva, že sťažovateľ nevzniesol žiadnu sťažnostnú námietku k jeho aplikácii. Aj napriek uvedenému, však kasačný súd považuje za potrebné práve vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH na daný prípad uviesť, že z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na postup podľa § 45 zákona o DPH, správcovi dane nezostávala iná možnosť, ako posudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi sťažovateľa a sťažovateľom, pričom bolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že osobou disponovať s tovarom ako vlastník bol sťažovateľ, a to až do momentu odovzdania tovaru svojmu odberateľovi.
Rovnako bolo preukázané, že sťažovateľ si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku. S poukazom na uvedené bol sťažovateľ povinný zaplatiť daň z týchto obchodov, a to napriek tomu, že sa preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, pričom súčasne nárok na odpočítanie tejto dane sťažovateľovi neprináležal, keďže podmienkou tohto nároku je preukázanie skončenia prepravy v tuzemsku. V tejto súvislosti kasačný súd ešte dodáva, že sťažovateľ nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru (druhý odberateľ - spoločnosť UNITOTAL Kft. síce podala dodatočné daňové priznania za zdaňovacie obdobia 1-3. štvrťrok 2016, avšak v súvisiacom dodatočnom daňovom priznaní deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, teda nie trojstranný obchod, naviac sťažovateľ nepreukázal, že daň bola druhým odberateľom aj uhradená).“
V. Záver
44. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 45. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 46. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. októbra 2023