3Sfk/1/2023

1. Z administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u úpadcu daňovú kontrolu zameranú na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2019, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101602676/2020 z 20. októbra 2020 (ďalej len „Protokol“). Následne správca dane rozhodnutím č. 100484094/2021 z 24. marca 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) určil úpadcovi rozdiel dane v sume 110956,61 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 97960,57 eur a vyrubil mu daň v sume 12996,04 eur.

3. Správca dane v odôvodnení uviedol, že za účelom preverenia dodania deklarovaných tovarov a služieb dodávateľom Omega Holding a.s. a splnenia podmienok uplatnenia práva na odpočet DPH zo sporných faktúr, vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla deklarovaného dodávateľa, avšak na budove sa nenachádzalo ani popisné číslo a ani označenie samotnej

Holding a.s. Táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, ani žiadne skladové a kancelárske priestory. Priestory, ktoré využívala na adrese sídla boli zbúrané a podľa konateľa p. Haviara sa tam nachádza už len P.O_ BOX. Ďalej uviedol, že spoločnosť Omega Holding a.s. realizovala dodávku technológie pre Pivovar Karpat, ktorý vlastní úpadca, v rámci projektu, ktorý sa realizoval od konca mája 2018 a prebiehal aj v čase ústneho pojednávania s konateľom. Úpadca sa uchádzal o eurofondy a spoločnosť Omega Holding a.s. bola víťazom verejného obstarávania a na základe toho hlavným dodávateľom technológií.

Holding a.s. 4. Správca dane z nahliadnutia do spisu z iného konania zistil aj informáciu o dodávateľoch spoločnosti Omega Holding a.s., ktorá mala, podľa vyjadrenia p. Haviara, tovary a služby v zdaňovacom období júl 2019 nakúpiť od spoločnosti Fairfield Company s. r. o. a AKROM s. r. o. a následne ich dodať úpadcovi. Správca dane z tohto spisu zistil, že na adrese sídla spoločnosti Fairfield Company s. r. o. sa nachádzala ubytovňa a na jednej z poštových schránok, medzi názvami viacerých spoločností, bolo uvedené aj jej obchodné meno.

5. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania nahliadol aj do spisu spoločnosti AKROM s. r. o., ktorá mala byť podľa p. Haviara, jednou zo subdodávateľských spoločností technológií na úpadcovom projekte Pivovar Karpat. Správca dane z miestneho zisťovania v rámci iného konania zistil, že na adrese sídla spoločnosti AKROM s. r. o. sa nachádzal panelákový dom a na jednej z poštových schránok sa nachádzalo aj obchodné meno tejto spoločnosti, avšak správca dane na adrese sídla nikoho nenašiel. Správca dane zo svojich databáz ďalej zistil, že spoločnosť AKROM s. r. o. v zdaňovacom období január až december 2019 nepriznala nadobudnutie zo žiadneho iného členského štátu, ani nedeklarovala nadobudnutie tovaru, ktoré malo byť následne dodané spoločnosti Omega Holding a.s.

Tovar nakúpený v zmysle faktúr č. 20190701 a č. 20190703 sa nachádza v betónových základoch novopostavenej skladovej haly a odvodňovacie žľaby sú osadené v miestnosti ležiackych tankov. Preprava nakúpeného tovaru bola zabezpečená vozidlom s EČV: J. spoločnosti Autodoprava Puškár s.

S., pričom úpadca uviedol vodičov p. B. a p. D.. V prípade služby doúčtovanie projektu išlo podľa úpadcu o zrovnanie rozdielu prefinancovania bankou, nakoľko dodaná technológia v rámci projektu bola o fakturovanú sumu vyššia a banka akceptovala faktúru iba vo výške schválenej tranže - tá bola o danú sumu nižšia. Tranža kopírovala výšku úverových zdrojov.

nekomunikovala a neumožnila tak overiť tvrdenia úpadcu. Tvrdenia úpadcu, že preprava tovaru bola zabezpečená vozidlom spoločnosti Autodoprava Puškár s. r. o., je v rozpore s tvrdením p. Haviara, konateľa spoločnosti Omega Holding a.s., podľa ktorého sa tovar prepravoval priamo od výrobcu ku konečnému odberateľovi, t. j. úpadcovi.

9. Na odvolanie úpadcu žalovaný rozhodnutím č. 101366896/2021 z 2. augusta 2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane o neopodstatnenosti práva na odpočet dane z faktúr od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti Omega Holding a.s.

Miestnym zisťovaním by správca dane nezískal žiadne nové relevantné dôkazy. Ďalej žalovaný pokračoval, že hoci vo vyjadrení úpadcu k Protokolu z 20. októbra 2020 boli uvedení svedkovia, avšak bez presnej špecifikácie. Správca dane podaním z 5. januára 2020 vyzval úpadcu na odstránenie nedostatkov jeho podania (vyjadrenia k Protokolu), teda aby doplnil presnú špecifikáciu úkonov, o ktoré správcu dane žiada s ohľadom na presnú identifikáciu osôb, ktoré úpadca navrhuje vypočuť.

15. marca 2021, teda v rámci odbernej lehoty. Úpadca tak zastal názor, že správca dane mu stanovil lehotu, ktorú nebolo možné dodržať, keďže márne uplynula ešte pred prevzatím zásielky. Žalovaný k tejto námietke ale konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že správca dane zaslal úpadcovi 19. februára 2021 oznámenie zo 16. februára 2021, keď na predmetnej zásielke bola vyznačená úložná lehota 15 dní v prípade uloženia zásielky.

13. Úpadca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorú Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 14 S 88/2021-67 z 23. júna 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol. 14. Správny súd sa v odôvodnení rozsudku stotožnil so správcom dane, ako aj so žalovaným, že úpadca ako kontrolovaný daňový subjekt, nepredložil v priebehu daňovej kontroly, okrem sporných faktúr žiadne dôkazy, ktoré správca dane žiadal viacerými výzvami predložiť a ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Ďalej správny súd pokračoval, že výsledkom odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného, mohli byť len tie skutočnosti, ktoré boli zistené v Protokole o výsledku daňovej kontroly. Keďže úpadca neposkytol potrebnú súčinnosť v súvislosti s daňovou kontrolou, na výzvy zo strany správcu dane žiadnym spôsobom nereagoval, resp. nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodávateľskou spoločnosťou Omega Holding, a.s znamená to, že ďalšie skutočnosti nemohli byť aj vinou úpadcu, správcom dane v rámci daňového konania preverené. 15. V súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, a absencie voľnej úvahy vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, správny súd konštatoval, že išlo o námietku, ktorá nebola riadne zdôvodnená v žalobe, keďže úpadca len vo všeobecnej rovine uviedol, že podstatnou vadou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia je absencia vlastných, logických úvah a záverov správcu dane. Podrobne nevysvetľuje, v ktorom smere považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, keďže z obsahu odôvodnení oboch rozhodnutí je podľa správneho súdu jednoznačne preukázané, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že úpadca nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Daňový subjekt je ten, na ktorom leží dôkazné bremeno a je povinný preukázať skutočnosti, ktoré zakladajú jeho nárok na odpočet DPH. Správny súd zakončil, že správca dane, ako aj žalovaný sa v dostatočnej miere zaoberali všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia, keď poukázali najmä na to, že úpadca nepreukázal dodanie tovarov a služieb od deklarovaného dodávateľa. Takýto záver, ktorý správca dane urobil zo zistených skutkových okolností a následne žalovaný ustálil v napadnutom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

16. Úpadca podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zmeniť tento rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Alternatívne navrhoval zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 17. Úpadca do kasačnej sťažnosti v značnej miere prevzal svoju argumentáciu z odvolania proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ako aj zo správnej žaloby. Namietal, že správca dane nemal záujem vykonať miestne zisťovanie a rovnako tak upriamoval pozornosť na subdodávateľskú spoločnosť Fairfield Company s. r. o., pri ktorej správca dane podľa úpadcu nevyhodnocoval jej podvodné konanie a dodatočné nulové daňové priznanie. Tiež zopakoval, že oznámenie prerokovania pripomienok k Protokolu prevzal 15. marca 2021, teda v rámci odbernej lehoty, avšak termín prerokovania bol už 10. marca 2021, čo nebolo možné objektívne stihnúť, a preto takýto postup vníma ako účelový. 18. Okrem toho úpadca v kasačnej sťažnosti uviedol, že zastáva názor, že zo strany správneho súdu bolo na neho prenesené nie len prenášanie plnenia povinností dodávateľských spoločností (ktoré v konečnom dôsledku potvrdili tvrdenia úpadcu, ale správny súd tieto tvrdenia nebral do úvahy), ale zároveň bolo na neho prenesené aj splnenie si povinnosti správcu dane a žalovaného. Jednoznačne bolo na neho prenášané dôkazné bremeno iných subjektov, s čím sa správny súd žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal, iba konštatoval, že to tak nebolo. Podľa úpadcu jeho úlohou v daňovom konaní bolo tvrdiť a preukázať obvyklými, disponibilnými a súčasne rozumnými dôkazmi dodanie na vstupe, t. j. dodanie tovarov a poskytnutie služieb od spoločnosti Omega Holding, a.s. Tvrdenia daňového subjektu sa stanú nespoľahlivými, len ak správca dane preukázateľne spochybní dôkazy, ktorými sú preukázané, čo sa v predmetnom konaní nestalo. Úpadca namieta aj nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, nakoľko má za to, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a v daňovom konaní predložil zákonom požadované doklady, ktoré preukazujú dodanie tovarov služieb. Naďalej zastáva názor, že preukázal, že naplnil všetky zákonné podmienky nároku na priznanie nadmerného odpočtu DPH, keďže preukázateľne vykonal úhradu zdaniteľnej osobe za plnenie a predmet plnenia existoval. Správny súd sa však týmto jeho tvrdeniami nezaoberal a len prevzal argumenty žalovaného. V závere odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veci sp. zn. 8 Sžf 14/2012 a sp. zn. 3 Sžf 1/2011 a taktiež na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach C-504/10, C-642/11, C-324/11, C-285/11. 19. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu považujúc ho za vecne správny. Ďalej uviedol, že na svojich záveroch trvá, odkázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu a kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

20. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 10. januára 2023 a náhodným spôsobom pridelená tretiemu senátu najvyššieho správneho súdu. V tomto senáte bola vec pridelená predsedníčke senátu JUDr. Kataríne Benczovej ako sudkyni spravodajkyni.

rok 2024. Keďže sudkyni JUDr. Eve Vékonyovej dočasné pridelenie na najvyšší správny súd zaniklo 30. septembra 2025 v zmysle čl. I Opatrenia č. 13, ktorým sa menil a dopĺňal Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu SR na rok 2025, predmetná nerozhodnutá vec zostala v treťom senáte najvyššieho správneho súdu a pridelená bola opätovne predsedníčke senátu

Správca konkurznej podstaty podaním z 3. septembra 2025 vyjadril súhlas s pokračovaním konania, čím sa v zmysle § 47 ods. 4 cit. zák. stal účastníkom konania namiesto úpadcu. Kasačný súd preto v ďalšom texte tohto rozsudku bude namiesto pojmu úpadca, používať pojem sťažovateľ, a to v súlade so záhlavím tohto

23. Spornou otázkou v predmetnej veci, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, je posúdenie toho, či správny súd a správne orgány vychádzali zo správneho posúdenia veci, ak dospeli k záveru, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie DPH zo sporných faktúr bližšie popísaných v bode 2 tohto rozsudku.

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú, že (1) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), že (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a že (3) prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

veci Mahagében a Dávid z 21. júna 2012, C-80/11 a C-142/11, bod 50). 26. Čo sa týka materiálnych podmienok, kasačný súd dáva do pozornosti, že z hľadiska dôkazného bremena daňového subjektu ich splnenie nestačí len formálne deklarovať predložením vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane je tieto potrebné zo strany daňového subjektu aj preukázať. Dôkazné bremeno sťažovateľa sa vzťahuje tak k preukázaniu splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok dane (podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH) ako aj k splneniu formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).

nie je. 27. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane, žalovaný a správny súd argumentovali, že sťažovateľ nepreukázal, uskutočnenie zdaniteľného obchodu medzi ním a dodávateľskou spoločnosťou Omega Holding a.s. (resp. spochybnené bolo dodanie od deklarovaného dodávateľa), všetci títo spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie tovarov a služieb osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).

Rovnaký prístup vo vzťahu k správcovi dane zvolil aj sťažovateľ, keď so správcom dane počas daňovej kontroly nespolupracoval a na výzvy správcu dane nereagoval. Správca dane sa snažil overiť pravdivosť tvrdení sťažovateľa ohľadne nároku na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov aj prostredníctvom podania z 20. januára 2020, v ktorom vyzval žalobcu na predloženie viacerých písomností súvisiacich so sťažovateľovým účtovníctvom. Hoci sťažovateľ predmetnú výzvu prevzal 7. februára 2020, nijako na ňu nereagoval a požadované dokumenty správcovi dane nepredložil. Vo vyjadrení sťažovateľa k zisteniam uvedeným v Protokole z 21. decembra 2020, sťažovateľ dokonca nijakým spôsobom nespomínal subdodávateľské spoločnosti Fairfield Company s. r. o. a AKROM s. r. o. prostredníctvom, ktorých mala deklarovaná dodávateľská spoločnosť Omega Holding a.s. dodať tovary a služby sťažovateľovi. Kasačný súd konštatuje, že správca dane tak skutočne nemal možnosť uvedené tvrdenia overiť v účtovníctve, či už deklarovanej dodávateľskej

29. Kasačný súd tak nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa v kasačnej sťažnosti, že správca dane založil svoj záver na tom, že nespolupráca deklarovanej dodávateľskej spoločnosti Omega Holding a.s. vyvracia vierohodnosť a preukázateľnosť dokladov predložených sťažovateľom. Ako kasačný súd uviedol už vyššie vo všeobecných východiskách, nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov, ako výlučne tvrdená okolnosť, ešte nie je spôsobilá sama o sebe (bez ďalších okolností) vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Kasačný súd k tomuto uvádza, že správca dane ale nezaložil svoj záver o nesplnení zákonných podmienok na nárok na odpočet DPH len na nekontaktnosti dodávateľa. Daňové orgány poukázali na ďalšie rozpory, napr. v súvislosti s dopravou dodávaného tovaru, keď tvrdenie sťažovateľa, že preprava tovaru bola zabezpečená vozidlom spoločnosti Autodoprava Puškár s.r. o., bolo v rozpore s tvrdením

30. Kasačný súd naviac dodáva, že nielen vyššie spomenuté služby, by pri miestnom zisťovaní nebolo možné preveriť, ale nebolo by možné preveriť ani služby: doúčtovanie projektu z faktúry č. 20190704. Kasačný súd tiež poukazuje na vyjadrenie sťažovateľa, že tovar nakúpený v zmysle faktúr č. 20190701 a č. 20190703 sa nachádza v betónových základoch novopostavenej skladovej haly. V zmysle uvedeného by tak nebolo možné preveriť pri miestnom zisťovaní ani existenciu predmetných tovarov, resp. pokiaľ by sa aj správcovi dane podarilo preveriť, že sa v areáli pivovaru nachádzajú nerezové odvodňovacie žľaby, CIP stanica, zariadenie na odplyňovanie vody a riadiaca jednotka rozšírenia kapacity, nebolo by to relevantné, nakoľko daňové orgány nespochybnili existenciu tovarov a služieb ako takých, ale spochybnili ich dodanie deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou Omega Holding a.s. Kasačný súd sa tak stotožňuje s daňovými orgánmi, ako aj so správnym súdom, že miestnym zisťovaním by správca dane nezískal žiadne nové relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili, že predmetné tovary a služby dodala deklarovaná dodávateľská spoločnosť Omega Holding a.s.

potvrdeniami o úhrade, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane je tieto potrebné zo strany daňového subjektu aj preukázať, čo sa v predmetnej veci podľa kasačného súdu nestalo. 32. Spomínané dôvodné pochybnosti vznesené správcom dane sa týkali len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa a v tomto rozsahu sa od neho dôvodne požadovalo vyvrátenie pochybností, ktoré daňovým orgánom vznikli. Kasačný súd zastáva názor, že od daňového subjektu - sťažovateľa uplatňujúceho si odpočet DPH možno rozumne požadovať, aby preukázal okolnosti dodania a prijatia tovaru, ktorého nákup fakturačne deklaruje.

33. Na prijatom závere nemení nič ani námietka sťažovateľa, že správca dane mal k dispozícii formálne doklady poskytnuté sťažovateľom vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole z 21. decembra 2020, ktoré mali podľa sťažovateľa preukazovať, že predmetný tovar a služby boli sťažovateľovi dodané. Ako už kasačný súd uviedol vyššie vo všeobecných východiskách tohto rozsudku, z hľadiska dôkazného bremena daňového subjektu, splnenie materiálnych podmienok nestačí deklarovať len po formálnej stránke predložením vystavenej faktúry alebo inými potvrdeniami, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane je tieto potrebné zo strany daňového subjektu aj preukázať, čo sa v predmetnej veci podľa kasačného

V dôsledku tejto skutočnosti posledný deň na doručenie, t. j. 15. deň od uloženia bol jeden deň po stanovenom termíne, t. j. 11. marca 2021. Znamená to, že odberná lehota na prevzatie zásielky v zmysle § 31 ods. 2 Daňového poriadku skončila 11. marca 2021. Bolo zistené, že v dôsledku chyby na strane doručovateľa Slovenskej pošty, zásielka nebola vrátená správcovi dane, ale bola vydaná úpadcovi po uplynutí odbernej lehoty 15. marca 2021, t. j. až na 19. deň od uloženia. Kasačný súd tak k tomuto uvádza, že hoci by sa mohlo sťažovateľovi zdať, že zásielku prevzal v úložnej lehote, nebolo tomu tak, pretože Slovenská pošta mu zásielku vydala po uplynutí úložnej lehoty, keď sa zásielka na 15. deň, t. j. 11. marca 2021, mala vrátiť späť správcovi dane. Z administratívneho spisu je zrejmé, že splnomocnená zástupkyňa sťažovateľa na vzniknutú situáciu reagovala podaním z 19. marca 2021, v ktorom však len uviedla, že termín nebolo možné dodržať a konanie správcu dane výrazne poškodzuje sťažovateľa.

Nebol to tak správca dane, ktorý poškodil záujmy sťažovateľa, ale sám sťažovateľ, keď si zmaril možnosť prejednania pripomienok vo vyrubovacom konaní svojou následnou pasivitou. 35. Rovnako tak sťažovateľ ostal pasívny aj keď ho správca dane podaním z 5. januára 2020 vyzval na odstránenie nedostatkov podania (vyjadrenia k Protokolu) z 21. decembra 2020, doplnením presnej špecifikácie úkonov, o ktoré správcu dane žiada s ohľadom na presnú identifikáciu osôb, ktoré sťažovateľ navrhuje vypočuť a v akej súvislosti.

36. Záverom kasačný súd konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu, ako aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, od ktorých sa mal správny súd napadnutým rozsudkom odkloniť, neuviedol však ako konkrétne majú tieto súvisieť s prejednávanou vecou a s argumentáciou správneho súdu.

V. Záver

37. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 38. O nároku na náhradu trov kasačného konania bolo rozhodnuté v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že kasačný súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Kasačný súd urobil tak z dôvodu, že sťažovateľ úspech v kasačnom konaní nemal a kasačný súd súčasne nezistil výnimočné dôvody (§ 168 SSP), pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2025