3Sfk/121/2022

1. Dňa 3. októbra 2012 začal Daňový úrad v Nitre (ďalej len „správca dane“) u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2011 a január až august 2012. Daňová kontrola bola správcom dane prerušená v období od 15. januára 2013 do 5. augusta 2016 za účelom vybavenia piatich žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. V rozhodnutí o prerušení konania č. 9400401/ 5/56311/2013 zo dňa 7. januára 2013 správca dane neuviedol deň, od ktorého malo dôjsť k prerušeniu daňovej kontroly. 2. Daňová kontrola bola z dôvodu opätovnej medzinárodnej výmeny informácií prerušená v období od 22. novembra 2016 do 2. januára 2018 (rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 104313677/2016 zo dňa 16. novembra 2016. V rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 16. novembra 2016 správca dane uviedol, že daňovú kontrolu prerušuje od 22. novembra 2016. 3. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokoly č. 100452273/2018 a č. 100452274/2018, oba zo dňa 27. februára 2018, ktoré boli žalobkyni doručené spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 2. marca 2018, kedy aj došlo k ukončeniu daňovej kontroly. Následne správca dane rozhodnutím č. 100825520/2018 zo dňa 25. apríla 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobkyni rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2011 v sume 2.033,34 € s tým, že daň vyrubenú daňovým priznaním zo dňa 18. novembra 2011 v sume 2.090,78 € zvýšil na sumu 4.124,12 €. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101537791/2018 zo dňa 8. augusta 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). Týmto žalovaný rozhodnutie správcu dane postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. 4. Žalovaný v zhode so správcom dane konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala osobu, ktorá jej dodala tovar a ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 66 ods. 2 písm. a), b), c) zákona o DPH, a preto je povinná pri predaji tovaru odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle § 22 ods. 1 predmetného zákona, keďže podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dodaním tovaru a týmto dňom je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadala zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobkyňa v žalobe brojila najmä proti tvrdenému porušeniu § 46 ods. 10 Daňového poriadku správcom dane, a teda prekročeniu maximálnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Spochybňovala pritom zákonnosť celkovej dĺžky trvania prerušenia daňovej kontroly (bod 1 a 2 tohto rozsudku) a poukazovala na skutočnosť, že podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie“) je požiadaný orgán povinný poskytnúť vyžiadané informácie bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Neposkytnutie vyžiadaných informácií v určenej lehote nemôže ísť podľa žalobkyne na ťarchu kontrolovaného subjektu a správca dane je preto povinný po uplynutí predmetnej lehoty

Nemohla preto odôvodňovať prekážku v priebehu daňovej kontroly vo vzťahu k ďalším kontrolovaným zdaňovacím obdobiam. 6. Žalobkyňa poukázala aj na to, že v prvom rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 7. januára 2013 chýbal, v rozpore s ustanovením § 61 ods. 3 Daňového poriadku, deň, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená. Toto podľa názoru žalobkyne spochybňuje právne účinky tohto rozhodnutia vo vzťahu k prerušeniu plynutia lehoty podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 7.

Správny súd rozsudkom č. k. 11S/217/2018-104 zo dňa 4. decembra 2019 zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Súčasne priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Z rozsudku správneho súdu č. k. 11S/215/2018-89 zo dňa 17. júla 2019 vyplýva, že dôvodom zrušenia súvisiacich rozhodnutí žalovaného bolo neuvedenie dňa prerušenia daňovej kontroly v prvom rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 7. januára 2013 (bod 1 tohto rozsudku) v rozpore s § 61 ods. 3 Daňového poriadku. Správny súd dospel k právnemu názoru, že ide o absenciu obligatórnej náležitosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, bez ktorej „nie je možné určiť deň, kedy bola daňová kontrola prerušená, teda kedy prestala plynúť lehota na jej vykonanie.“ Za tento deň správny súd nepovažoval deň doručenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly daňovému subjektu a ani deň právoplatnosti tohto rozhodnutia, lebo pre to nie je právny základ v § 61 ods. 3 Daňového poriadku. Prvé rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 7. januára 2013 preto podľa správneho súdu bolo neúčinné a nemohlo vyvolať prerušenie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly. V dôsledku tohto stavu podľa správneho súdu daňová kontrola v predmetnej veci presiahla jednoročnú zákonnú lehotu

12. K ďalšiemu procesnému postupu správneho súdu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol: „V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vysporiadať sa s ostatnými námietkami žalobkyne, ktoré uplatnila v správnej žalobe. Osobitne vo vzťahu k námietke vplyvu lehôt obsiahnutých v čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty na prerušenie daňovej kontroly dáva kasačný súd do pozornosti správneho súdu rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 30. septembra 2021, HYDINA SK s.r.o. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, C-186/20 podľa ktorého: Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu

Dňa 9. apríla 2013 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy k subjektu TOURNIER CAR KFT., dňa 15. apríla 2013 bola správcovi dane doručená odpoveď talianskej finančnej správy k daňovému subjektu EFFEMME AUTO S.N_C_ a dňa 27. mája 2013 bola správcovi dane doručená odpoveď talianskej finančnej správy k daňovému subjektu CIRPACI IOSIF. Listom zo dňa 10. júna 2013 správca dane urgoval žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúce sa spoločností TRUCK-BOSS TRADE KFT. (Maďarsko) a AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. (Taliansko).

S ohľadom na návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom konateľov spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT. a získanie ďalších listinných dôkazov správca dane vypracoval a zaslal ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vo vzťahu k spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT. (Maďarsko), v nadväznosti na čo rozhodnutím zo dňa 16. novembra 2016 správca dane opätovne prerušil daňovú kontrolu od 22. novembra 2016. Konečná odpoveď bola správcovi dane po urgenciách doručená až dňa 2. januára 2018.

15. Podľa správneho súdu nemohol správca dane pokračovať vo výkone daňovej kontroly po doručení odpovede maďarskej finančnej správy vo vzťahu k subjektu TOURNIER CAR KFT. Je tomu tak preto, že správca dane nemohol vedieť, aká bude odpoveď zahraničných orgánov finančnej správy na jeho otázky týkajúce sa iných subjektov, s ktorými žalobkyňa v spornom období obchodovala, a teda či aj vo vzťahu k týmto ďalším subjektom nebudú dané dôvody pre neuznanie daňových oprávnení uplatnených žalobkyňou.

Lehota na poskytnutie informácií podľa čl. 10 Nariadenia je lehotou stanovenou pre dožiadaný orgán iného členského štátu, nie pre správcu dane. Správca dane napokon ani nemohol dodržanie lehoty príslušným dožiadaným orgánom relevantným spôsobom ovplyvniť.

Poukázal pritom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021. 17. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobkyne správny súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa v zdaňovacom období september a október 2011 deklarovala nadobudnutie použitých motorových vozidiel z Maďarska od dodávateľa TOURNIER CAR KFT. a pri predaji týchto vozidiel v októbri 2011 si uplatnila osobitnú úpravu dane pri použitom tovare v zmysle § 66 zákona o DPH tvrdiac, že dodávateľom bol subjekt, ktorý nie je identifikovaný pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte.

o DPH. Nemožno potom ani podľa správneho súdu tvrdiť, či táto osoba je alebo nie je identifikovaná na DPH v členskom štátne EÚ, a preto bola žalobkyňa povinná odviesť daň zo základu zisteného v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je

Kasačný súd dáva do pozornosti, že podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP je náležitosťou kasačnej sťažnosti vymedzenie konkrétnych dôvodov podania kasačnej sťažnosti (a teda aj nezákonnosti rozsudku správneho súdu), pričom nesprávne právne posúdenie musí sťažovateľ podľa § 440 ods. 2 SSP vymedziť tak, že uvedie konkrétne právne posúdenie správneho súdu, ktorého nesprávnosť namieta a vymedzí tiež v čom spočíva jeho nesprávnosť. Kasačný súd pritom za sťažovateľku dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho súdu

23. Kasačnou sťažnosťou sťažovateľky sa vinú v zásade dve námietky (i) nedostatočné odôvodnenie napádaného rozsudku a nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k primeranosti dĺžky daňovej kontroly a (ii) nedostatočné odôvodnenie napádaného rozsudku vo vzťahu k odobreniu záveru žalovaného o nesplnení podmienok pre daňový režim uplatnený

kontroly sa lehoty na vykonanie daňovej kontroly nepočítajú, ale ich plynutie sa prerušuje (bod 52 napádaného rozsudku) a náležite sa vysporiadal aj s otázkou, prečo prekročenie lehoty na vykonanie medzinárodnej výmeny informácii podľa čl. 10 Nariadenia nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného (body 53 a záverečné časti bodu 50 napádaného rozsudku, body 15 a 16 tohto rozsudku).

26. Rovnako kasačný súd uvádza, že správny súd sa dostatočne vysporiadal aj s otázkou (ne)preukázania hmotnoprávnych podmienok osobitného spôsobu zdaňovania použitého tovaru uplatneného sťažovateľkou. Tieto odpovede sú obsiahnuté v bodoch 54 až 56

27. Pre úplnosť kasačný súd tiež konštatuje, že správny súd riadne rešpektoval pokyny Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí sp. zn. 5Sžfk/27/2020 zo dňa 27. októbra 2021.

V. Záver

28. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a v postačujúcej miere odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. januára 2023