3Sfk/131/2022

1. Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie júl 2017, o ktorej vyhotovil protokol č. 102136335/2018 zo dňa 2. novembra 2018. 2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 101996171/2019 zo dňa 20. augusta 2019 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 29.922,41 € za zdaňovacie obdobie júl 2017. Správca dane neuznal žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie dane:

4. K obchodom so spoločnosťou ZOOM Societas s.r.o. správca dane a žalovaný uviedli, že jej konateľom v spornom období bol JUDr. Ján Šofranko. Spoločnosť neskôr v roku 2017 zanikla zlúčením, jej nástupnícka spoločnosť je nekontaktná a bez reálneho sídla.

6. Na ústnom pojednávaní dňa 24. novembra 2017 od splnomocneného zástupcu žalobkyne, pána R. X., príslušné orgány zistili, že veľkoobchodná ponuka na nákup kávy bola žalobkyni doručená e-mailom a v ten istý deň bola e-mailom zaslaná aj objednávka.

mailom. Faktúru prevzal pán X. osobne v Košiciach od pána Q.. 7. Z e-mailovej komunikácie medzi dodávateľom - žalobkyňou - odberateľom vyplynulo, že k dojednaniu obchodu, vrátane objednávky a jej akceptácie, prebehlo prostredníctvom 4 stručných e-mailov v priebehu 1 hodiny.

Svedok potvrdil vystavenie faktúry aj skutočnosť, že tovar bol uskladnený v skladoch spoločnosti OPAL - FYTOS, s.r.o., pri nakládke a vykládke tovaru však nebol prítomný. Svedok predložil zmluvu so spoločnosťou OPAL - FYTOS, s.r.o., pričom ďalšie dokumenty nemal k dispozícii, keďže účtovnú dokumentáciu mal odovzdať nástupníckej spoločnosti. K obchodnému vzťahu so žalobkyňou uviedol, že pre žalobkyňu poskytoval právne služby už dávnejšie, tiež sa zaoberal potravinovými doplnkami. Žalobkyňa ho oslovila na dodanie nejakého tovaru, zmluvu nemali uzatvorenú, avšak sa poznali a dôverovali si.

9. Miestnym zisťovaním v sídle spoločnosti OPAL - FYTOS, s.r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť potvrdila spoluprácu s JUDr. Šofrankom, vystavila faktúru za skladovanie tovaru, zamestnanec spoločnosti opísal priebeh naskladnenia a vyskladnenia tovaru, základné údaje chodili vždy e-mailom. Predmetná spoločnosť predložila aj dokumenty (najmä CMR doklady), z ktorých sa podarilo identifikovať reťazec dodaní tovaru predchádzajúci spoločnosť ZOOM Societas, s.r.o.

Tovar nakúpila z litovskej spoločnosti. 11. Prostredníctvom MVI k spoločnosti Maltepo s.r.o. bolo zistené, že predmetom jej činnosti je nákup a predaj potravinárskeho sortimentu, jej konateľ býva v Košiciach. Konateľ predmetnej spoločnosti predložil písomné vyjadrenie a doklady k obstaraniu tovaru od žalobkyne (objednávku, CMR, objednávku a faktúru za prepravu, zmluvu o skladovaní). Odberateľom tovaru bola spoločnosť MUNET Commerce s.r.o.

flow. Preto aj kávu odkúpil a predal ju svojím odberateľom - spoločnosti BAMOS, spol. s.r.o. a Neo Market s.r.o. Dopravu riešili odberatelia, platby prebiehali bezhotovostne. 13. K spoločnosti Neo Market s.r.o. správca dane zistil, že ide o českú spoločnosť, ktorá je vyšetrovaná z dôvodu zapojenia do karuselových podvodov.

spotrebiteľa. Z daňových priznaní k DPH vyplynulo, že ZOOM Societas s.r.o. nepriznala predaj tovaru v sume 3.075.945,05 € (DPH v sume 615.189,01 €) a MUNET Commerce s.r.o. nepriznala predaj tovaru v sume 5.556.931,23 € (DPH v sume 1.111.386,25 €).

· tovar bol podľa predložených dokumentov dodaný v dňoch 14.07.2017 - 17.07.2017 - 17.07.2017 - 17.07.2017 - 24.07.2017 - 25.07.2017, teda bol prekladaný z kamióna do skladu a zo skladu na ďalší kamión v priebehu 10 dní, bez potrebnej úpravy či už skladov alebo samotných prepravných vozidiel, · celá obchodná transakcia žalobkyne v hodnote 166.000,- € bola potvrdená mailovou komunikáciou v priebehu jednej hodiny, aj s potvrdením prepravy, · cena tovaru sa v obchodnom reťazci znížila pri predaji zo spoločnosti ZOOM Societas, s.r.o. žalobkyni a následne pri predaji tovaru od spoločnosti MUNET Commerce s.r.o., · konatelia slovenských aj českých spoločností zapojených do obchodného reťazca majú trvalý pobyt v Košiciach a aj niektoré spoločnosti majú sídla na rovnakej adrese.

Hoci žalobkyňa vystupovala vo vopred dohodnutom obchode ako sprostredkovateľ, nezaujímala sa o detaily obchodu, pôvod tovaru, kvalitu tovaru a tovar ani nevidela (v deň dovozu bol tovar aj odvezený, zamestnanci žalobkyne neboli pri nakládke a vykládke tovaru).

žalobkyňa na nich participovala z dôvodu svojej nedostatočnej obozretnosti. 19. Ďalším návrhom žalobkyne na vykonanie dokazovania žalovaný nevyhovel.

20. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) a žiadala, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane. 21. Žalobkyňa zastávala názor, že bolo dôkazným bremenom správcu dane a žalovaného preukázať, že žalobkyňa bola súčasťou obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom a o tomto podvodnom charaktere vedela alebo mohla vedieť. Z hľadiska subjektívnej stránky je pritom potrebné podľa názoru žalobkyne rozlišovať, či žalobkyňa o svojej účasti vedela alebo mohla vedieť. Vedel, znamená že účastník obchodného vzťahu konal vedomý si skutočností týkajúcich sa podvodu alebo s úmyslom podieľať sa na takomto podvode. Pri klasifikácií mohol vedieť, že ide o neúmyselnú účasť v dôsledku zanedbania.

1/2010 zo dňa 19. augusta 2010 žalobkyňa konštatovala, že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby sledovala a kontrolovala výrobné procesy a obstarávacie procesy u iných subjektov. 23. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 1/ 2016 žalobkyňa argumentuje, že z verejne dostupných informácií a registrov vyplývalo, že jej dodávateľ v čase zdaniteľného obchodu existoval už dva roky, žalobkyňa od dodávateľa dostala ústne uistenie, že nie je účastníkom žiadneho súdneho konania a riadne si plnil právne povinnosti. 24.

26. Správny súd rozsudkom č. k. 7 S 20/2020-61 zo dňa 20. apríla 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobkyne zamietol. Žalované rozhodnutie bolo podľa názoru správneho súdu dostatočne odôvodnené, vyplýva z neho, že žalobkyňa nepreukázala prijatie rozumných opatrení a starostlivosti, aká sa od nej vyžaduje pri výkone podnikateľskej činnosti, aby sa uistila, či sa môže zúčastniť obchodu v podvodnom reťazci.

27. Správny súd, poukazujúc na judikatúru kasačného súdu, dal do pozornosti, že dôkazné bremeno v daňovom konaní leží prioritne na daňovom subjekte, ktorý preukazuje podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane. Pokiaľ správca dane tvrdenia daňového subjektu spochybní, je práve na daňovom subjekte, aby tieto pochybnosti vyvrátil (bod 30 napadnutého rozsudku).

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

30. Sťažovateľka namieta, že jednou z jej zásadných žalobných námietok bola vnútorná rozporuplnosť rozhodnutia žalovaného založená na tom, že žalovaný tvrdil, že sťažovateľka vedela a súčasne mohla vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Sťažovateľka upozorňuje, že ide o dve odlišné kategórie. Ďalej v správnej žalobe namietala, že správca dane a žalovaný neuniesli svoje dôkazné bremeno pri preukázaní subjektívnej stránky účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Správny súd sa však s touto námietkou vysporiadal len odkazom na strany 29 a 31 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Takýto postup považuje sťažovateľka za nesprávny. Napadnutý rozsudok je tak podľa nej nedostatočne odôvodnený.

32. Sťažovateľka opätovne spochybnila závery správcu dane a žalovaného, že by nedodržala všetky rozumné opatrenia, aby sa vyhla účasti v podvodnom reťazci. Podľa názoru sťažovateľky žalovaný neobjasnil, akým spôsobom by uzavretie písomnej zmluvy a účasť sťažovateľky pri prevzatí a odovzdaní tovaru mohli odvrátiť daňový únik, prečo dospel k názoru, že sťažovateľka neoverovala obchodnú minulosť jej obchodných partnerov či nezisťovala pôvod tovaru a ako by vôbec z týchto informácií mohla získať podozrenia o uzatvorenom obchode. Sťažovateľka nevedela a ani nemohla vedieť, že jej dodávaný tovar pochádza z Českej republiky od spoločnosti TK Company, s.r.o. V prípade obchodovaného tovaru - káva, ide pritom o tovar, ktorý spadá do hlavného predmetu obchodnej činnosti sťažovateľky. Sťažovateľka zdôrazňuje, že jej obchodný partner (dodávateľ) v čase uzatvárania obchodných vzťahov existoval už takmer 2 roky, sťažovateľka bola ubezpečená, že nevedie žiadne aktívne súdne konania a nie je predmetom obchodných, daňových či iných kontrol.

33. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj žalovaný, ktorý akcentoval vecnú správnosť svojich záverov a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 34. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Sfk 131/2022 pridelená do senátu

35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 36. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť (i) jednak otázku preskúmateľnosti, dostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, (ii) ale tiež aj správnosť právneho názoru správneho súdu, žalovaného a správcu dane, že sťažovateľka nekonala s primeranou obozretnosťou, v dôsledku čoho sa zúčastnila obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, čo vyústilo v neuznanie práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov so spoločnosťou ZOOM Societas, s.r.o. 37. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že predmetom jeho posúdenia nebol sporný obchod sťažovateľky so spoločnosťou SCITEX NUTRITION s.r.o., keďže tento, resp. jeho posúdenie nebolo zo strany sťažovateľky namietané ani v správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti. Všeobecné východiská 38. Kasačný súd v nadväznosti na sporné právne otázky a ich vymedzenie zo strany sťažovateľky dáva do pozornosti, že „právna úprava týkajúca sa predmetnej veci, a to zákon o DPH, je úpravou majúcou pôvod v práve Európskej únie, v smernici Rady č. 2006/112/ES. K aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“). Ide o normy východiskovo európske (a v tom zároveň slovenské) a následne o normy vnútroštátne. 23. Uvedená smernica zavádza spoločný a hlavne jednotný systém DPH v Únii, aj v rámci budovania jednotného trhu. Tento jednotný systém je neprípustné narúšať existenciou najrôznejších vlastných, vzájomne nekompatibilných, národných verzií predpisov upravujúcich DPH, či národných verzií interpretácie smernice o DPH. Spoločný a jednotný systém má zmysel, ak je skutočne jednotný, pričom v tomto smere je rola Súdneho dvora nezastupiteľná a vnútroštátne slovenské súdy s ním musia spolupracovať, a to aj vo svetle zásad naposledy uvedených v rozsudku zo 6. októbra 2021 vo veci Consorzio Italian Management e Catania Multiservizi and Catania Multiservizi, sp. zn. C-561/19“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022, body 22 a 23). 39. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu, resp. účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a (iv) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodu zneužitia práva.

Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). 41. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1

Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od dane nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho

Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou, mal vedieť. „[S] režimom s režimom práva na odpočítanie dane stanoveným smernicou 2006/112 nie je zlučiteľné odopretie uvedeného práva zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknutá transakcia bola súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo že iná transakcia, ktorá je súčasťou reťazca dodávok pred alebo po transakcii vykonanej uvedenou zdaniteľnou osobou, bola predmetom podvodu v oblasti DPH.

43. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní.

44. Kasačný súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu naopak. 45. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie.

19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58). Aplikácia všeobecných východísk na prípad sťažovateľky

47. V predmetnej veci musí kasačný súd konštatovať, že tak sťažovateľka, správca dane ako aj žalovaný si boli týchto rozdielov vedomí. Príslušné orgány vo svojich rozhodnutiach totiž nespochybňujú formálne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov zo strany sťažovateľky, zastávajú však názor, že sa im v daňovom konaní podarilo preukázať vedomú (vedela alebo mala vedieť) účasť sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

49. Kasačný súd musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti vysporiadania sa s námietkami sťažovateľky naozaj vykazuje vady. Správny súd pomerne stroho reagoval na argumentáciu sťažovateľky, keď potvrdil závery žalovaného a odkázal na jeho skutkové a právne posúdenie subjektívnej zložky účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Svoje odôvodnenie správny súd doplnil zmätočnou judikatúrnou kolážou k dôkaznému bremenu v daňovom konaní, a to tak vo vzťahu k otázkam daňového podvodu a účasti na ňom (bod 28 tohto rozsudku) ako aj k otázkam preukazovania hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane (bod 27 tohto rozsudku).

50. Na druhej strane však dáva kasačný súd do pozornosti, že z rozsudku správneho súdu (bod 28 napadnutého rozsudku) je poznateľný právny názor správneho súdu na podstatu veci sťažovateľky. Správny súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami žalovaného a správcu dane, z ktorých rovnako vyvodil, že sťažovateľka zanedbala potrebnú starostlivosť, aká sa od nej vyžaduje pri výkone podnikateľskej činnosti, aby zistila, že sa môže zúčastniť obchodu v obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Práve z dôvodu zanedbania tejto starostlivosti bol aj správny súd toho názoru, že sťažovateľka mohla vedieť, že sa zúčastní svojím plnením na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

52. Z hľadiska nastolených právnych otázok dáva kasačný súd sťažovateľke za pravdu aj v tom, že medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo či mohla (mala) vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je naozaj rozdiel. Ako správne podotýka sťažovateľka, pokiaľ je jej vyčítané, že o podvodnom konaní vedela, ide o úmyselné konanie a ak je jej vyčítané, že o podvodnom konaní mohla (mala) vedieť, je jej vyčítaná nedbanlivosť. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľky v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na

53. Pre úplnosť však považuje kasačný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky dodať, že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sťažovateľke vyčíta zanedbanie primeranej obozretnosti a starostlivosti daňového subjektu, resp. neprijatie dostatočného množstva opatrení na uistenie, že pri realizácii sporného obchodu sa nebude zúčastňovať plnenia poznačeného daňovým podvodom (bod 17 tohto rozsudku). Inými slovami, správca dane a žalovaný tak sťažovateľke vyčítajú (na podklade zistených skutočností), že sa v dôsledku svojej neodôvodnenej neopatrnosti a zanedbania prevencie dostala do podvodného obchodného reťazca.

55. Ostatná námietka sťažovateľky spočívala v spochybnení skutkových zistení správcu dane a žalovaného, resp. v spochybnení ich hodnotenia. Podľa názoru sťažovateľky jej správca dane a žalovaný nepreukázali, že vedela alebo mohla vedieť o tom, že sporným plnením (obchodom) sa bude zúčastňovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

Pokiaľ sťažovateľka namieta, že realizovaný obchod spadal do hlavného predmetu jej činnosti podľa obchodného registra, toto kasačný súd nespochybňuje. Táto skutočnosť sa však nevylučuje so zistením správcu dane, že spotrebný tovar takéhoto charakteru, rozsahu a ceny, navyše len ako sprostredkovateľka, sťažovateľka vo svojej obchodnej minulosti bežne nepredávala.

I keby kasačný súd akceptoval tvrdenia sťažovateľky o dôvere vo vzťahu k spoločnosti ZOOM Societas, s.r.o. z dôvodu, že jej konateľom bol jej právnik, osobitný vzťah sťažovateľky k spoločnosti Maltepo, s.r.o. (nakontaktovanie sa, nadviazanie obchodných vzťahov a pod.) nebol preukázaný. · uzatvorenie obchodu s novými obchodnými partnermi e-mailom, v priebehu približne jednej hodiny a bez písomnej zmluvy Z dokladov predložených sťažovateľkou vyplýva, že za približne 1 hodinu jej e-mailom nový obchodný partner/dodávateľ ponúkol tovar, v rámci tej istej hodiny e-mailom sa sťažovateľka skontaktovala s pre sťažovateľku novým odberateľom so záujmom o presne ten istý tovar (v rovnakom množstve) a sťažovateľka v rámci tej istej hodiny uzatvorila s oboma týmito partnermi obchod.

· dodanie tovaru mimo dispozičnej sféry sťažovateľky, bez jej účasti pri jeho nakládke a vykládke Z predložených dokladov a vyjadrení sťažovateľky je zrejmé, že tovar bol dodávaný do logistického skladu spoločnosti OPAL - FYTOS, s.r.o., na základe zmluvného vzťahu medzi jej dodávateľom a predmetným skladom (teda bez účasti sťažovateľky), sťažovateľka (resp. jej zamestnanci) sa pri nakládke a vykládke tovaru nezúčastnila, tovar si prevzal priamo jej odberateľ.

58. Pokiaľ sťažovateľka uvádza, že si preverila svojich obchodných partnerov cez verejne dostupné registre a požadovala od nich ústne uistenia, že nie sú účastníkmi žiadnych súdnych či iných administratívnych konaní, kasačný súd uvádza, že takéto preverovanie je len jednou zo zložiek primeranej obozretnosti a starostlivosti podnikateľa. Podozrenie podnikateľa, že sa môže stať súčasťou podvodného konania v oblasti DPH totiž nemusia vyvolať len záznamy vo verejných registroch, ale aj mimoriadne neobvyklé obchodné podmienky či okolnosti uskutočňovaného obchodu. Napríklad aj také okolnosti, o aké ide práve v tejto veci.

59. Napriek už vyššie uvedeným pochybnostiam o samotnom obchode a jeho korektnosti, sťažovateľka neprijala žiadne osobitné opatrenia - nepožadovala ubezpečenia či písomné prehlásenia o riadnom plnení povinností zo strany jej obchodných partnerov (ich existenciu v daňovom konaní nepreukázala), nevykazovala bližší záujem o pôvod tovaru či o jeho ďalších adresátov, nepovažovala za potrebné tovar skontrolovať, keď pri ďalšom predaji zaň (a jeho vady) preberala zodpovednosť a podobne. Kasačný súd dodáva, že nie je jeho úlohou a ani úlohou žalovaného vymedzovať, aké opatrenia mala sťažovateľka prijať, avšak z toho, čo bolo v daňovom konaní preukázané, nemožno konštatovať, že by sťažovateľka konala v dobrej viere. 60.

61. Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené uzatvára, že správcovi dane a žalovanému sa podarilo preukázať, že sťažovateľka prehliadla pochybnosti týkajúce sa uskutočňovaného obchodného vzťahu, neprijala dostatočné preventívne opatrenia a tým sa vystavila riziku, že sa stane súčasťou obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.

V. Záver

62. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za v podstatnej časti preskúmateľný a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 63. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. novembra 2023