3Sfk/13/2024

1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj len „ÚVO“) konajúci ako správny orgán v prvom stupni listom č. 13236-6000/2020-OD/1 „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“ zo dňa 08.02.2021, v zmysle § 169 ods. 3 písm. a) a § 171 ods. 9 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZoVO“ alebo „zákon o verejnom obstarávaní“) oznámil žalobcovi začatie konania z vlastného podnetu o preskúmanie úkonov žalobcu po uzavretí zmluvy pri zadávaní predmetnej zákazky s nízkou hodnotou na poskytnutie služby na predmet zákazky „Vykonanie právneho auditu nesporovej agendy na 2600 hod./2roky“ a súčasne žalobcu v zmysle § 173 ods. 1 písm. b) v spojení s § 173 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní požiadal o doručenie kompletnej dokumentácie týkajúcej sa predmetného postupu kontrolovaného v origináli, vrátane dokladov, na základe ktorých bola určená predpokladaná hodnota zákazky a relevantné zdôvodnenie výberu konkrétnych hospodárskych subjektov, ktorým bola dňa 20.04.2020 elektronicky zaslaná výzva na predloženie ponúk, a ktorí boli zapojení do

3. Vzhľadom na nepredloženie kompletnej dokumentácie v origináli v zmysle § 173 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní v určenej dodatočnej lehote, ktorá márne uplynula dňa 10.03.2021, ÚVO vydal rozhodnutie č. 13236-6000/2020-OD/4 zo dňa 19.03.2021 ktorým podľa § 175 ods. 4 v spojení s § 173 ods. 6 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní uložil žalobcovi pokutu v celkovej výške 14352,00 eur z dôvodu nesplnenia zákonom o verejnom obstarávaní ustanovenej povinnosti predložiť kompletnú dokumentáciu v origináli vyplývajúcu žalobcovi z § 173 ods. 1 písm. b) v spojení s § 173 ods. 6 ZoVO v nadväznosti na rozhodnutie o prerušení konania č. 13236-6000/2020-OD/2 zo dňa 17.02.2020, vydaného v zmysle § 173 ods. 4 ZoVO, keď úradu nedoručil v dodatočne určenej lehote kompletnú dokumentáciu v originálnom vyhotovení k predmetnému verejnému obstarávaniu, v dôsledku čoho úrad v predmetnom konaní nedisponoval dokladmi v takom rozsahu, aby bolo možné riadne zistiť a preskúmať skutkový stav veci a úkony žalobcu v danom postupe zadávania zákazky s nízkou hodnotou tak neboli riadne preskúmateľné.

ide o zákonnú lehotu. V konaní bolo vyhovené žalobcovej žiadosti o predĺženie lehoty a v následnom rozhodnutí o prerušení konania bol žalobca výslovne upozornený, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti mu úrad v zmysle § 173 ods. 6 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní v rozhodnutí podľa § 175 tohto zákona súčasne uloží pokutu do 5% zmluvnej

Zdôraznil význam povinnosti predložiť kompletnú dokumentáciu v origináli a úradom požadované doklady, k čomu preukázateľne nedošlo čím žalobca zabránil úradu riadne zistiť skutkový stav veci a preskúmať súlad postupu žalobcu pri zadávaní predmetnej zákazky so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobca úradu nedoručil kompletnú dokumentáciu ani po uplynutí určených lehôt, a ani v rámci podaného odvolania, a teda v tomto prípade nedoručil kompletnú dokumentáciu z predmetného verejného obstarávania vôbec. 5. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu, prečo kompletnú dokumentáciu v origináli nepredložil, ani neargumentuje tým, že ju nebol povinný úradu doručiť, prípadne, že by ňou nedisponoval. Žalovaný nepoprel, že na základe písomností doručených úradu pred samotným začatím konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy disponoval napr. kópiou výzvy na predloženie ponuky, ktorá bola dňa 20.04.2020 e-mailom odoslaná vybratým trom hospodárskym subjektom, kópiami predložených ponúk, ako aj kópiou informácie o výsledku verejného obstarávania, úrad však v tomto konaní nedisponoval žiadnou dokumentáciou k predmetnému verejnému

postupoval v súlade s dikciou § 173 ods. 6 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého bol úrad v tomto prípade povinný uložiť kontrolovanému pokutu vo výške do 5% zmluvnej ceny. 6. K argumentácii žalobcu o nezohľadnení skutočnosti, že v danom konaní už disponoval viacerými podkladmi, dokumentárni a informáciami, žalovaný konštatoval, že úrad v tomto konaní nedisponoval žiadnou dokumentáciou k predmetnému postupu zadávania zákazky v origináli, nedošlo teda ani k predloženiu nekompletnej dokumentácie.

Belgickému kráľovstvu). 7. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je potrebné, aby úrad v rozhodnutí podľa § 175 ods. 4 tohto zákona uviedol taxatívny výpočet ustanovení ZoVO, ku ktorých porušeniu došlo, a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a že k vydaniu rozhodnutia podľa § 175 ods. 4 v spojení s § 173 ods. 6 písm. b) ZoVO je možné pristúpiť iba v prípade, ak úrad zistí porušenie tohto zákona s vplyvom alebo možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania, a až následne a súčasne s týmto rozhodnutím je možné pristúpiť k uloženiu pokuty za nedoručenie kompletnej dokumentácie. Žalobcov výklad zákona vyhodnotil ako neprijateľný, keďže na to, aby úrad vedel vykonať kontrolu postupu zadávania zákazky, musí disponovať kompletnou dokumentáciou v origináli, teda úrad vie preskúmať postup zadávania zákazky a prípadne konštatovať porušenie zákona o verejnom obstarávaní len na základe preskúmania kompletnej dokumentácie, pričom ak táto dokumentácia nie je úradu doručená, úrad nemá na základe čoho

obstarávania. 8. K tvrdeným pochybeniam v súvislosti s poučovacou povinnosťou uviedol, že poučenie bolo v rozhodnutí úradu uvedené v rozsahu podľa správneho poriadku. Žalobca mal zároveň k dispozícii verejne prístupné informácie k podávaniu odvolaní, zverejnené na webovom sídle úradu, a taktiež samotný zákon o verejnom obstarávaní, ktorý povinnosť zložiť kauciu s podaním odvolania jednoznačne upravuje.

9. Včas podanou žalobou bolo rozhodnutie žalovaného a aj správne konanie predchádzajúce jeho vydaniu napadnuté správnou žalobou, ktorú Krajský súd v Bratislave (správny súd) zamietol rozsudkom 2S/132/2021-90 zo dňa 29.03.2023.

Posúdenie správneho súdu bolo štrukturované v nadväznosti na rozsah žalobných námietok týkajúcich sa dôvodov na uloženie pokuty, výšky uloženej pokuty a jej odôvodnenia, a námietok vo vzťahu k postupu žalovaného. 11. K posúdeniu dôvodov na uloženie pokuty správny súd reagoval na argumentáciu, že správny orgán disponoval viacerými informáciami a podkladmi súvisiacimi so zadávaním predmetnej zákazky a podľa žalobcu by pokuta v maximálnej výške pripadala do úvahy v takých prípadoch, kedy kontrolovaný vôbec nekomunikuje so správnym orgánom a nepredloží mu žiadnu časť dokumentácie. Aj keď z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca síce so žalovaným formálne komunikoval, v konečnom dôsledku kompletnú dokumentáciu z predmetného verejného obstarávania v origináli nepredložil, čím došlo k zmareniu výkonu

Poukázal na povinnosť verejného obstarávateľa zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania s dôrazom na preskúmateľnosť rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach verejného obstarávania (vyplývajúcu z účelu zákona), bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie a povinnosť a následnú zákonnú povinnosť uchovávať kompletnú dokumentáciu desať rokov odo dňa odoslania oznámenia o výsledku verejného obstarávania.

63 určuje povinnosti verejného obstarávateľa, obstarávateľa a kontrolných orgánov voči úradu a je v ZoVO zaradené do spoločných procesných ustanovení druhej časti zákona týkajúcej sa postupov zadávania nadlimitných zákaziek a nadlimitných koncesií.

Z uvedeného vyplýva, že posúdenie konania žalobcu ako porušenie povinnosti určenej podľa § 173 ods. 1 písm. b) a podľa 173 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní bolo zo strany žalovaného správneho orgánu po právnej stránke správne.

so skutkovou vetou definujúcou porušenie zákona, argument, že žalovaný mohol zvážiť možnosť rozhodnúť o tom, či nariadi zrušiť celý postup zadávania zákazky, považoval súd za neadekvátny vzhľadom k tomu, že v predmetnom procese verejného obstarávania už bola žalobcom uzavretá zmluva. K námietke, že nie je zrejmé, z akého dôvodu bola hodnota zákazky podkladom pre uloženie pokuty v danej výške uviedol, že žalobca predpokladanú hodnotu zákazky určil na sumu 260.000 eur bez DPH, teda tesne pod hranicu finančného limitu pre zadávanie podlimitných zákaziek. Zdôraznil význam toho, že ÚVO bol zo zákona oprávnený preveriť, či výpočet predpokladanej hodnoty zákazky tesne pod (hornou) hranicou finančného limitu pre zákazku s nízkou hodnotou, pre ktorú podľa zákona o verejnom obstarávaní platia menej prísne postupy, bol určený zákonným spôsobom a nie svojvoľne, či žalobca v tomto prípade určil predpokladanú hodnotu zákazky správne, a či vôbec mohol postupovať postupom zadávania zákaziek s nízkou hodnotou, a či žalobca v tomto prípade nemal postupovať podlimitným postupom zadávania zákazky.

14. Správny súd sa skonštatoval, že nakoľko žalobca svojím konaním zmaril možnosť preskúmania jeho postupu pri zadávaní predmetnej zákazky, spôsobil nepreskúmateľnosť samotného postupu predmetného verejného obstarávania, bolo dôvodné uložiť pokutu tak, aby nebola neprimerane mierna, aby spĺňala výchovný účel a do budúcnosti motivovala žalobcu na dôsledné plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona o verejnom obstarávaní, čomu zodpovedá určenie výšky pokuty na hornej hranici príslušnej sadzby.

15. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa postupu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú argumentáciou žalobcu, že žalovaný (konajúc v prvom stupni) rozhodol podľa § 175 ods. 4 v spojení s § 173 ods. 6 písm. b) ZoVO, a preto mal vo svojom rozhodnutí pomenovať taxatívne všetky porušenia zákona a ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

pokuta. Vzhľadom na to nemá oporu v právnej úprave požiadavka na zastavenie konania podľa § 174 ods. 1 písm. o) ZoVO. 16. Správny súd vyhodnotil ako podstatné, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím vydanom v prvom stupni (vo výroku rozhodnutia) zrozumiteľne identifikoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého sa žalobca dopustil, konštatoval nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 173 ods. 1 písm. b) v spojení s § 173 ods. 6 ZVO.

18. Namietal, že správny súd sa v rámci svojej argumentácie v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného prezentovanou v predmetnom súdnom konaní a postavil celé odôvodnenie zamietajúceho rozsudku na dvoch ťažiskových dôvodoch, (i) (údajné) porušenie povinnosti určenej podľa ustanovenia § 173 ods. 1 písm. b) a podľa ustanovenia § 173 ods. 4 toho času účinného znenia ZVO a (ii) pri určovaní výšky pokuty uloženej sťažovateľovi sa žalovaný neodklonil z rámca jeho diskrečnej právomoci, vzhľadom na to, že sťažovateľ mal zmariť možnosť riadnej kontroly postupu sťažovateľa v rámci verejného obstarávania.

advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s.r.o. Krajský súd v Bratislave tiež konštatoval, že informácie týkajúce sa postupu žalobcu/sťažovateľa pri zadávaní zákazky žalovanému neboli poskytované už od počiatku.

na body 53, 54, 60, 62, 66, 67, 72, 73, 74, 76, 80 napadnutého rozsudku. 20. S uvedenými dvoma ťažiskovými argumentami a na ne nadväzujúcimi závermi nesúhlasil, pričom tieto považoval za nesprávne pričom zamietnutím žaloby v ich dôsledku bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov.

obsiahnuté v ustanovení § 5 ods. 8 Správneho súdneho poriadku: „Konanie pred správnym súdom je ústne, ak tak ustanovuje tento zákon. Dokazovanie priamo vykonáva a dôkazy hodnotí správny súd podľa svojej úvahy.“. - spochybnil rešpektovanie povinnosti materiálneho vedenia konania správnym súdom, nakoľko Krajský súd v Bratislave vyhodnotenie dokumentov obsiahnutých v administratívnom spise zúžil na domnienku, že sa nejedná o dokumentáciu v takom rozsahu, že by žalovaný mohol a vedel preskúmať úkony sťažovateľa pred uzatvorením zmluvy. - namietal opomenutie uplatnenia zásady materiálnej pravdy správnym súdom, ktorý nevykonal dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené rozhodujúce okolnosti dôležité pre úplné posúdenie veci.

21. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia zo strany správneho súdu, sťažovateľom uvedené dôvody a závery považuje nedôvodné. Nakoľko má za to, že správny súd rozhodol vecne správne, napadnuté rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil a vec správne právne posúdil, navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Zasiahnuť do majetkovej sféry je totiž účelom ukladanej pokuty, ako sankcie za porušenie zákonom danej povinnosti. - k poukazu na nedostatočnosť vyhodnotenia dokumentov a informácií predložených v zmysle § 63 ZoVO na účely tohto konania zdôraznil, že sťažovateľom zaslané informácie na výzvy žalovaného podľa § 63 ZoVO nie sú kompletnou dokumentáciou v origináli v zmysle povinnosti ustanovenej v § 173 ods. 1 písm. b) zákona, ako sa s tým správne vysporiadal v bodoch 57. a 58. napadnutého rozhodnutia správny súd. Uvedeným rozlíšením právnej úpravy dvoch odlišných inštitútov v rámci systematiky zákona o verejnom obstarávaní správny súd vykonal dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené rozhodujúce okolnosti dôležité pre úplné posúdenie rozhodnej veci, čím naplnil uplatnenie zásady materiálnej pravdy. - k námietke nedostatočného vysporiadania sa s obsahom administratívnych spisov s odkazom na konkrétne časti rozsudku uviedol, že miera oboznamovania sa súdu s dokumentami obsiahnutými v administratívnych spisoch žalovaného bola dostatočná, správny súd preukázal myšlienkový postup v rámci posudzovania dokumentov obsiahnutých v administratívnych

23. K námietke sťažovateľa že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, žalovaný poukázal na judikatúru súdov SR (NS SR, ÚS SR), ktorá považuje nepreskúmateľnosť za dôvod podania kasačnej sťažnosti ako inú vadu konania, pričom táto vada musí byť takej intenzity, že zasiahne do spravodlivého súdneho procesu a subsumuje ju pod právnu úpravu § 440 ods. 1 písm. f) SSP, nestačí však len strohé zhodnotenie nepreskúmateľnosti v kasačnej sťažnosti, táto musí byť preukázaná

správnym súdom. 24. K argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa pokuty uloženej sťažovateľovi zo strany žalovaného, konkrétne signifikantnej možnosti modifikácie jej výšky podľa úvahy správneho orgánu, keď cit.: „. .

S uvedenou argumentáciou sťažovateľa sa správny súd vysporiadal v bode 73. napadnutého rozsudku, pričom sa vysporiadal aj s otázkou vyhodnotenia využitia diskrečnej právomoci.

25. Sťažovateľ podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti a doplnil kasačnú argumentáciu vo vzťahu k nesprávnosti záverov o porušení povinností podľa ZoVO aj k nesprávnym záverom pri určení výšky pokuty.

Ak správny súd zo správnych skutkových záverov (zistenie, že v administratívnom spise sa nachádzajú určité konkrétne dokumenty k postupu sťažovateľa pri verejnom obstarávaní právnych služieb poskytnuté podľa § 63 ods. 1 ZoVO) vyvodil nesprávne právne závery (záver o irelevantnosti dokumentov predložených žalovanému na základe § 63 ods. 1 ZoVO), došlo tým k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Až ak by súd predmetné doklady vyhodnotil z hľadiska, či predmetná dokumentácia nebola dostatočná na vykonanie kontroly predmetného postupu, a zistil by, že predmetná dokumentácia nebola dostatočná na vykonanie kontroly postupu sťažovateľa, mohol by oprávnene vysloviť, že zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu povinností podľa ustanovenia § 173 ods. 1 písm. b) a ustanovenia § 173 ods. 4 ZoVO.

. .Ak kontrolovaný predkladá dokumentáciu alebo jej časť v listinnej podobe, môže úradu predložiť fotokópiu tejto dokumentácie, ak zároveň písomne potvrdí, že táto dokumentácia súhlasí s originálnym vyhotovením dokumentácie. . .“ Z dôvodovej správy k novele ustanovenia § 173 ods. 2 ZoVO vyplýva, že navrhovaná úprava reaguje na potreby aplikačnej praxe. Nepredloženie dokumentácie v origináli by bez ďalšieho nemalo byť dôvodom na konštatovanie o porušení § 173 ods. 1 písm. b) a § 173 ods. 4 ZoVO, ako to urobil správny súd, ktorý vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na znenie ustanovenia § 173 ods. 2 ZoVO účinné od 31.03.2022.

zákonnosť postupu žalovaného. Bez takejto analýzy nie je možné konštatovať porušenie povinnosti zo strany sťažovateľa o nepredložení kompletnej dokumentácie podľa § 24 ZoVO, ako to urobil správny súd. 29. V nadväznosti na kompletnosť dokumentácie poukázal na skutočnosť, že v čase rozhodovania správneho súdu o správnej žalobe sťažovateľa už bolo účinné (od 31.03.2022) ustanovenie § 173 ods. 4 ZoVO podľa ktorého „.

30. S odkazom na rozpor medzi bodmi 7. a 13. rozsudku (žiadosti o zaslanie písomností a následné reakcie žalobcu) preukazoval vyvodenie nesprávnych záverov o porušení ZoVO nepredložením, resp. neposkytnutím potrebných požadovaných písomností.

31. K vyjadreniu sa k nesprávnym záverom pri určení výšky pokuty vyplývajúcej z preukázaného porušenia zákona v prvom rade zotrval na svojej argumentácii, že žalovaný, ako aj správny súd, opomenuli zohľadniť konanie sťažovateľa a rozsah dokumentov, ktoré sťažovateľ sám žalovanému sprístupnil ešte pred začatím konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, a to v zmysle ustanovenia § 63 ZoVO.

32. Za vyvodenie nesprávneho právneho záveru správneho súdu považoval aj konštatovanie, že „Žalobca neuviedol ani iné poľahčujúce okolnosti, ktoré by mohol správny orgán vziať do úvahy a z ktorých by vyplynulo uloženie pokuty v nižšej výške.“.

okolnosťou a nie dôvodom na uloženie pokuty v najvyššej možnej výške. - následky porušenia ZoVO, pričom tieto neboli zo strany žalovaného ani správneho súdu dostatočne posúdené, lebo správny súd nesprávne vyhodnotil ako irelevantné dokumenty, ktoré sťažovateľ predložil žalovanému na základe poskytovania súčinnosti podľa § 63 ods. 1 ZoVO. V dôsledku toho sa správny súd vôbec nezaoberal tým, či skutočne (objektívne) došlo k zmareniu výkonu kontroly, ak sťažovateľ nepredložil dokumentáciu podľa § 173 ods. 1 písm. b) a § 173 ods. 4 ZoVO. - nesplnenie povinnosti nielen po oznámení začatia konania, ale ani v dodatočne určenej lehote na základe výzvy podľa § 173 ods. 4 ZoVO (bod 64. odôvodnenia rozsudku), nemôže byť priťažujúcou okolnosťou, nakoľko samotné nesplnenie povinnosti musí to byť naplnené u každého subjektu, ktorému sa pokuta podľa § 173 ods. 6 ZoVO uloží.

35. Ak by aj správny súd nebol povinný prihliadať na novelizované ustanovenia ZoVO (novela účinná od 31.03.2022), konkrétne citované ustanovenie § 173 ods. 2 ZoVO ods. 4 ZoVO, pri posudzovaní otázky, či zo strany sťažovateľa došlo alebo nedošlo k porušeniu § 173 ods. 1 písm. b) ZoVO, určite by mal na zmenu predmetných ustanovení zákona prihliadať pri posudzovaní zákonnosti výšky pokuty. Ak totiž po novele postačuje aj predloženie dokumentov k postupu pri verejnom obstarávaní vo fotokópii, potom je predloženie fotokópií dokumentov tvoriacich súčasť kompletnej dokumentácie zo strany sťažovateľa v rámci poskytovania súčinnosti podľa § 63 ZoVO jednoznačne poľahčujúcou okolnosťou. Rovnako by malo byť poľahčujúcou okolnosťou, že žalovaný sťažovateľovi nikdy nekonkretizoval, ktoré všetky dokumenty má predložiť v rámci kompletnej dokumentácie podľa § 24 ZoVO, hoci po novele musí žalovaný v rozhodnutí o prerušení konania identifikovať, ktoré dokumenty kontrolovaný nepredložil. 36. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, o nedôvodnosti zaoberania sa kasačným dôvodom v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) vzhľadom na jeho nedostatočné vymedzenie, resp. vymedzenie len odkazom na podanie pred správnym súdom.

IV. Právne posúdenie kasačného súdu

38. Predmetom súdneho prieskumu v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ÚVO č. 13236-6000/2020-OD/4 zo dňa 19.03.2021 ktorým podľa § 175 ods. 4 v spojení s § 173 ods. 6 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní uložil žalobcovi pokutu v celkovej výške 14352,00 eur z dôvodu, že žalobca nesplnil zákonom o verejnom obstarávaní ustanovenú povinnosť predložiť kompletnú dokumentáciu v origináli vyplývajúcu žalobcovi z § 173 ods. 1 písm. b) v spojení s § 173 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní v nadväznosti na rozhodnutie o prerušení konania č. 13236-6000/2020-OD/2 zo dňa 17.02.2020, vydaného v zmysle § 173 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď úradu nedoručil v dodatočne určenej lehote kompletnú dokumentáciu v originálnom vyhotovení k predmetnému verejnému obstarávaniu, v dôsledku čoho úrad v predmetnom konaní nedisponoval dokladmi v takom rozsahu, aby bolo možné riadne zistiť a preskúmať skutkový stav veci a úkony žalobcu v danom postupe zadávania zákazky s nízkou hodnotou tak neboli riadne preskúmateľné.

40. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie vo veci správneho deliktu poriadkovej povahy v zmysle § 173 ods. 1 písm. b) ZVO v spojení s ust. § 173 ods. 6 písm. b) ZVO, vzhľadom na charakter podanej žaloby správny súd v zmysle § 195 písm. a) SSP nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

úradom. Na žiadosť kontrolovaného môže úrad rozhodnúť o určení dodatočnej lehoty, ak sú na to objektívne dôvody. Prerušenie konania trvá, až kým nepominú prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo. Od vydania rozhodnutia o prerušení konania do doručenia kompletnej dokumentácie v origináli úradu lehota podľa § 175 ods. 5 neplynie. Podľa § 173 ods. 2 ZoVO v príslušnom znení doručením kompletnej dokumentácie v origináli úradu, ak ide o elektronickú komunikáciu, sa rozumie sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu v lehote podľa odseku 1. Súčasťou elektronickej podoby dokumentácie sú aj auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku.

doručenej úradu. V prípadoch, keď sa konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred úradom nezačne, úrad bez zbytočného odkladu poskytnutú dokumentáciu vráti. 42. Žalovaný považoval za rozhodujúce nesporné preukázanie toho, že vo vzťahu k požiadavke na predloženie kompletnej dokumentácie, ako uceleného súboru písomností, žalobca od počiatku riadne nespolupracoval, a napriek prerušeniu konania a jednoznačne formulovanej výzve nepredložil kompletnú dokumentáciu. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že bez ohľadu na dôvod zaslania (právny titul žiadosti), mal žalovaný z predchádzajúcej dokumentácie súvisiacej s predmetným verejným obstarávaním k dispozícii časť dokumentov, ktoré mohli byť podkladom pre rozhodnutie, avšak správny orgán sa nezaoberal vyhodnotením, či objektívne predložené časti predmetnej dokumentácie boli resp. by mohli byť dostačujúce na predmetný účel. Žalobca pritom nikdy ani netvrdil, že by bol býval predložil požadovanú kompletnú dokumentáciu, v neskoršom štádiu kasačného konania doplnil svoju argumentáciu v tom smere, že ani § 24 ZoVO ani žalovaným vypracovaná pomôcka „Zoznam kompletnej dokumentácie“ nedefinuje rozsah kompletnej dokumentácie

44. K tomu kasačný súd uvádza, že pokiaľ rozhodoval žalovaný, úplne logicky sa stotožnil so závermi o nepredložení kompletnej dokumentácie v originálnom vyhotovení v zmysle zákona a rozhodnutia o prerušení konania. Je všeobecne ustálené, pod výrazom „kompletný“ treba rozumieť úplný, celý, celkový alebo ucelený, pričom označuje stav, kedy nič nechýba a všetky časti súbor alebo súpravy sú prítomné. Vyjadruje finálnu podobu veci, ktorá obsahuje všetky potrebné súčasti. Z toho je možné vyvodiť, že žalobca bol povinný predložiť celý súbor dokumentov, súvisiacich s verejným obstarávaním výsledkom ktorého bolo uzavretie zmluvy pri zadávaní predmetnej zákazky s nízkou hodnotou na poskytnutie služby na predmet zákazky „Vykonanie právneho auditu nesporovej agendy na 2600 hod./2roky“ a súčasne žalobcu v zmysle § 173 ods. 1 písm. b) v spojení s § 173 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní požiadal, pričom bolo výslovne uvedené, že správny orgán žiada o doručenie kompletnej dokumentácie týkajúcej sa predmetného postupu kontrolovaného v origináli, vrátane dokladov, na základe ktorých bola určená predpokladaná hodnota zákazky a relevantné zdôvodnenie

45. Ako správne argumentoval žalovaný, z uvedeného nevyplýva, že by žalobcovi vznikol nárok na lavírovanie v otázke, či treba predložiť všetky dokumenty, eventuálne, či sa nemôže časti svojej povinnosti zbaviť tým, že odkáže na časti dokumentácie ktoré už správnemu orgánu zaslal a založí tým povinnosť správneho orgánu vyhodnocovať všetky dostupné doklady z hľadiska, či sú postačujúcej na účel, vymedzený v Oznámení o začatí konania, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva tento účel. Bez ohľadu na zdôrazňovanie zásady materiálnej pravdy súd zdôrazňuje, že zákon výslovne stanovuje nesplnenie kritéria „kompletnosti“ ako dôvodu pre vznik deliktuálnej zodpovednosti a následného uloženia

Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť zmeny právnej úpravy, ktorá v prípade prerušenia konania vyžaduje identifikáciu dokladu ktorého predloženie je nevyhnutné pre účely riadneho preskúmania úkonov kontrolovaného. Dôvodnosť identifikácie konkrétneho dokladu ako nevyhnutného je rovnako ako dôvodnosť požiadavky úplnosti, prípadne námietky správnosti záveru o neúplnosti preskúmateľná v súdnom konaní. Požiadavku na striktnú aplikáciu tejto zmeny právnej úpravy podľa kasačného súdu nie je možné subsumovať pod ust. § 195 písm. c) alebo písm. d) SSP. Rovnako nie je možné brániť sa tým, že pomocný materiál vypracovaný žalovaným neobsahuje (na rozdiel od iných druhov kontrol), čo treba rozumieť pod pojmom kompletný spisový materiál.

Pokiaľ sťažovateľ namietal neprípustnosť zohľadnenia skutočností ním vyhodnotených ako priťažujúce okolností (orgán štátu nakladajúci s finančnými prostriedkami štátu, neplniaci povinnosti vo vzťahu k inému štátnemu orgánu, kontrolujúcemu účelnosť využívania finančných prostriedkov štátu) resp. nezohľadnenia podľa neho relevantných poľahčujúcich okolností (napr. súčinnosť, nesprávnosť záveru o nečinnosti od počiatku) treba uviesť, že v prípade kvázi priťažujúcich okolností sa nejedná o klasické priťažujúce okolnosti v zmysle skutočnosti, ktorá zvyšuje závažnosť spáchaného skutku (správneho deliktu) a vedie k prísnejšiemu trestu, ale je len konštatovaním vyplývajúcim z legitímnych očakávaní vo vzťahu k pôsobeniu štátneho orgánu. K tvrdeným poľahčujúcim okolnostiam kasačný súd uvádza, že vzhľadom na vyššie rozoberanú požiadavku kompletnosti rozhodne za ne nie je možné považovať postup, preukazujúci čiastočné splnenie jednoznačne definovanej povinnosti.

Ak sťažovateľ namietal že cena nezodpovedal výsledkom kontroly, ktorá sa neuskutočnila pre nepredloženie kompletnej dokumentácie) v žiadnom prípade by to nemohlo byť na jeho ujmu, nakoľko ak by kontrola dopadla v jeho prospech, základ pokuty by sa nemenil, v opačnom prípade by sankčné dôsledky pre neho boli závažnejšie.

49. Pokiaľ sa týka poukazu na nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutí správnych orgánov ako aj rozsudku správneho súdu, neidentifikovaného v kasačnej sťažnosti ako kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačný súd v prvom rade pripomína, že posúdenie namietaných právnych vád napadnutého rozsudku správneho súdu [§ 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP] je subsidiárne a nasleduje až vtedy, ak kasačný súd nezistí existenciu vád zmätočnosti [§ 440 ods. 1 písm. a) až f) SSP], ktoré odôvodňujú zrušenie napadnutého rozsudku bez

Kasačný súd si je vedomý, že sťažovateľ svoju kasačnú sťažnosť dôvodil len v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP, avšak v zmysle optiky uznesenia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 19SVs/6/2023 z 5. júna 2024 uvedené nepredstavuje zásadný problém. Najvyšší správny súd v cit. uznesení v bode 29. uviedol, že: „Hranica medzi nezákonnosťou rozhodnutia z dôvodu zmätočnosti (nepreskúmateľnosti) a nesprávneho právneho posúdenia môže byť v praxi nejasná. Preto posudzovanie týchto momentov nemôže byť striktné zo strany kasačného súdu. Ak teda aj sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie, ale kasačný súd dospeje k záveru, že z dôvodu absencie jasného právneho posúdenia zo strany správneho súdu ide o zmätočné (nepreskúmateľné) rozhodnutie, nemôže to byť prekážkou preskúmania len z dôvodu (nesprávneho) podradenia uvedenej skutočnosti sťažovateľom pod iný dôvod kasačnej sťažnosti.“

V. Záver

51. Na základe vyššie uvedených skutočností a vyslovených záverov kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 52. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd na základe toho, že žalobca (sťažovateľ) bol procesne neúspešný a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. decembra 2025