3Sfk/135/2022

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 31S/24/2021-114 zo dňa 31. augusta 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.: 101741393/2020 zo dňa 13. novembra 2020 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane“) č.: 100858944/2020 zo dňa 6. mája 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6.497,17 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa

odvolaní. Poukaz žalobcu na ním označené právne závery judikatúry súdov citované v odvolaní podľa mienky správneho súdu nenapĺňali atribút konkrétnosti. Z rovnakého dôvodu vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, ktorú žalobca vyvodzoval z: „absencie zdôvodnenia rozhodnutia, z akého dôvodu je vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov neúčelné“, ako aj z dôvodu, že sa žalovaný nezaoberal námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe, ktoré boli predtým obsiahnuté aj v podanom odvolaní.

Správca dane ďalej preskúmateľným a dostatočne podrobným vymedzením rozvádza, z akého dôvodu nie je na účely overovania zdaniteľného plnenia od spoločnosti TALUX s.r.o. relevantná (preukázaná) skutočnosť poskytnutia upratovacích služieb pre žalobcu na adrese Kálov, Žilina. Žalovaný vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že medzi faktúrou a dodaným plnením musí existovať súlad.

4. Rovnaké závery platia aj pre vyhodnotenie dôkazov spätých s preverovaným zdaniteľným plnením od dodávateľa - Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o., Hálkova 2968/22, Žilina (ďalej len „IVAS“). Správca dane dostatočne preskúmateľným spôsobom a podrobne špecifikuje pochybnosti, ktoré vznikli z vykonaného dokazovania a identifikuje dôvody, pre ktoré výpoveď svedka R. a N. nie je spôsobilá preukázať dodanie fakturovaného plnenia. Rovnako sa správca dane preskúmateľným spôsobom vysporiadal aj s ďalším žalobcom označeným dôkazom - prílohami Sumárneho vyjadrenia (ktorú tvorili zápisnice zo zasadnutia spoločníkov). Na závery správcu dane žalovaný poukazuje a s nimi sa aj stotožňuje, keď uvádza, že predložené prílohy nepreukazujú, že služby IT a servis fakturované spoločnosťou IVAS boli žalobcovi skutočne dodané v preverovaných zdaňovacích obdobiach.

Správny súd v súvislosti s označeným vyhodnotením vykonaného dokazovania podotkol, že predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného daňovým subjektom nie je existencia služby, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/91/2015 zo dňa 24. januára 2017).

len zo zápisníc zo dňa 9. augusta 2008, 17. júna 2010 a 31. augusta 2012, pričom predmetom preverovania je nárok žalobcu na odpočet DPH za zdaniteľné plnenie od spoločnosti IVAS za zdaňovacie obdobie júl 2015, teda nie za zdaňovacie obdobia 2008, 2010 a 2012, ktorých sa obsah zápisníc týkal.

Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalobcu správny súd považoval za potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane inštruovať daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi by mohol preukázať ním deklarované (preverované) zdaniteľné plnenie. Dôkazné bremeno o dodaní služieb deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane ale daňový subjekt. Pokiaľ správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane (rovnako Ústavný súd SR III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16. decembra 2009).

8. Správny súd však ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, v zmysle ktorej je nepreskúmateľný záver žalovaného, ktorý poukazuje na výzvy subdodávateľským spoločnostiam so záverom, že sa jednalo prevažne o nekontaktné spoločnosti, a tie ktoré odpovedali, popreli dodanie plnení určených pre žalobcu. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že nie všetky výzvy, na ktoré žalovaný odkazuje, tvoria súčasť predloženého administratívneho spisu. Z obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, mal správny súd za preukázané, že správca dane žiadal len o poskytnutie listinných podkladov tretie subjekty. Správnemu súdu nebolo zrejmé, o akú súčinnosť správca dane žiadal subdodávateľské spoločnosti vo výzvach, ktoré v administratívnom spise absentujú. Ďalej považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný menovite neuviedol, ktoré konkrétne subdodávateľské spoločnosti poskytli správcovi dane „odpoveď“. V danom prípade je však okolnosť, či správca dane subdodávateľom adresoval „len“ výzvy na predloženie dokladov alebo aj výzvy na poskytnutie informácií o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu

9. K vznesenej procesnej námietke (pokiaľ ide o tvrdené porušenie procesného práva žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka) uviedol, že zodpovedať ju je predčasné, keďže tomu bráni neúplnosť správcom dane predloženého administratívneho spisu (ktorý neobsahuje všetky výzvy adresované subdodávateľským spoločnostiam, tak ako sú vymenované v žalobou napadnutom rozhodnutí), ako aj čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov (žalovaný neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, menovite ktoré konkrétne subdodávateľské spoločnosti „odpovedali“ na výzvu správcu dane) a čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť (z obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že subdodávateľské spoločnosti boli vyzývané len na predloženie listinných dôkazov, avšak v odôvodnení rozhodnutia žalovaný na základe odpovedí označených subdodávateľských spoločností odvodzuje, že tieto popreli dodanie plnenia žalobcovi, t. j. neuvádza, že by z listinných dôkazov predložených dodávateľskými spoločnosťami správca dane nemal overené, resp. preukázané dodanie plnenia

Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že si žalovaný osvojil bližšie nešpecifikované informácie z informačného systému finančnej správy, na základe ktorých dospel k záveru, že služby žalobcovi neboli nikdy dodané, pričom sa nemal žalobca možnosť s nimi oboznámiť, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Správny súd uviedol, že žalovaný (rovnako aj správca dane) vyvodil skutkový zaver o nekontaktnosti a nespolupráci subdodávateľov spoločnosti IVAS (BETAMAK, NLT, SC OBISTA, PHARMADATE, Arts & Craft, Carera) z označeného podkladu - Obchodného registra SR a informačného systému finančnej správy.

Nie je zrejmé, akú štruktúru má „informačný systém finančnej správy“, resp. z akých podkladov je tvorený. Rovnako tak možno konštatovať porušenie práva žalobcu, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ktoré neboli v odôvodnení rozhodnutia identifikované a správny súd ani nezistil, že by mali tvoriť obsah administratívneho spisu listiny, z ktorých by označený skutkový záver žalovaného vyplýval. Je potrebné si uvedomiť, že účastník konania musí mať vytvorenú možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia priamo, nielen v podobe už ovplyvnenej ich interpretáciou zo strany orgánu verejnej moci - v danom prípade mal možnosť daňový subjekt oboznámiť sa len s interpretačným záverom o nekontaktnosti, resp. nespolupráci subdodávateľov.

vykonaný v rámci iných daňových kontrol u subjektov odlišných od žalobcu. Takto získaný dôkaz bude mať potom charakter listinného dôkazu, s ktorým však musí byť daňový subjekt riadne oboznámený a musí mu byť dané právo sa k jeho obsahu vyjadriť.

subjektu.

13. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný, v procesnom postavení sťažovateľa, v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

o. Bratislava (obdobie september 2017), Carera s. r. o., Žilina (obdobie október 2017). Z podaných kontrolných výkazov zároveň zistil existenciu ďalších možných subdodávateľov. 15. Správca dane za účelom posúdenia vzťahov na nižšom stupni obchodu (úroveň možných subdodávateľov a ich subdodávateľov) vykonal úkony (výsluchy svedkov - pán Peter Tvrdý, konateľ v zaniknutých spoločnostiach NLT spol. s r. o., Žilina a Carera s. r. o., Žilina, pani Beáta Tvrdá - konateľka v zaniknutej spoločnosti BETAMAK s. r. o., Nitra, zaslanie výziev uvedeným spoločnostiam), resp. vychádzal z dokladov, ktorými správca dane disponoval v prípade uvedených subdodávateľov, resp. ich subdodávateľov. Aj bez výsledkov tohto skúmania by záver správcu dane ohľadom dodávateľskej spoločnosti IVAS zostal nezmenený.

Uvedená skutočnosť bola správnemu súdu známa. V jednom termíne totiž správny súd rozhodol v prípade žalobcu vo viacerých zdaňovacích obdobiach, a preto mal vedomosť aj o jednotlivých dôkazoch viažucich sa k jednotlivým subdodávateľom. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že v predloženom administratívnom spise sa teda nachádzali všetky dôkazy, ktoré sa vzťahovali k uvedenému zdaňovaciemu obdobiu. Navyše správny súd disponoval informáciou z ďalších administratívnych spisov o všetkých vykonaných úkonoch správcom dane a produkovaných dôkazoch vo vzťahu k žalobcovi za celé obdobie od januára 2015 do októbra

sú zaniknuté. V prípade spoločnosti Carera s. r. o., Žilina je táto spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri SR bez štatutárneho orgánu. Spoločnosť SC OBISTA s. r. o., Bratislava poskytovanie počítačových služieb nemala a nemá zapísanú v Obchodnom registri SR ako predmet podnikania. Skutočnosť, že správca dane a ani sťažovateľ neuviedli podrobné informácie z informačného systému finančnej správy, ktoré by taktiež nasvedčovali o nekontaktnosti a nespolupráci uvedených subjektov nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. e) SSP odmietol. Sťažovateľom prezentované výhrady voči napádanému rozsudku sú v skutočnosti skutkového a nie právneho charakteru, pričom sťažovateľ vôbec neuviedol právne posúdenie, ktoré považuje za nesprávne a rovnako neuviedol, ako mal správny súd vec správne právne posúdiť, čo je neodstrániteľnou vadou podanej kasačnej sťažnosti.

21. Žalobcovi nie je zrejmé, ako môže byť absencia neúplného administratívneho spisu ospravedlniteľná, tak ako sa to snaží navodiť v kasačnej sťažnosti sťažovateľ. Uvedené nemôže ospravedlniť ani tvrdenie uvedené v kasačnej sťažnosti, že správny súd disponoval informáciou z ďalších administratívnych spisov o všetkých vykonaných úkonoch správcom dane a produkovaných dôkazoch vo vzťahu k žalobcovi za celé obdobie od januára 2015 do októbra 2017. Uvedené nemožno konvalidovať či ospravedlniť ani prenášaním povinností na žalobcu, kedy ten mal podľa sťažovateľa možnosť „v prípade akýchkoľvek pochybností tieto odkomunikovať so správcom dane, príp. nahliadať do spisov u správcu dane“. Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015 ohľadne aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov, rozsudok sp. zn. 7Sžo/77/2016 zo dňa 28. júna 2018 ako aj rozsudok sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa 20. februára 2018. 22. Žalobca ďalej uviedol, že sťažovateľ právne svojvoľne obhajuje nezákonnosť svojho postupu voči žalobcovi, čo odôvodňuje „správnym“ výsledkom. Zákonnosť daňovej kontroly pritom zásadným spôsobom ovplyvňuje zákonnosť dôkazov v rámci nej obstaraných a vykonaných, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/52/2017 zo dňa 4. decembra 2018, ako aj sp. zn. 5Sžfk/46/2016 zo dňa 13. decembra 2017 o povinnosti daňových orgánov v daňovom konaní dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy. 23. Sťažovateľ podľa žalobcu ani jedným odsekom v podanej kasačnej sťažnosti nepreukázal, že vady, ktoré identifikoval správny súd v napadnutom rozhodnutí neexistujú a rovnako nepreukázal, že zo strany správneho súdu došlo k vydaniu kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Záverom opätovne navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. e) SSP odmietol eventuálne, aby ju podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol a zároveň, aby mu kasačný súd priznal náhradu trov konania.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 25. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 100614023/2019 zo dňa 12. marca 2019, voči ktorému podal žalobca odvolanie a ktoré bolo rozhodnutím sťažovateľa č. 102196968/2019 zo dňa 19. septembra 2019 zrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie. Po došetrení skutkového stavu správca dane vydal rozhodnutie č. 100858944/2020 zo dňa 6. mája 2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6.497,17 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015. Správca dane preveroval nárok žalobcu na odpočítanie DPH v označenom zdaňovacom období (okrem iného) aj z: - faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť TALUX, s. r. o., Bratislavská 613/16, 010 01 Žilina dňa 3. augusta 2015 (dodanie tovaru/služby: 31. júla 2015) pod č. 20151876 na sumu celkom 1.195 eur, z toho 20 % DPH 199,17 eur, za čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek za 07/ 2015, a to na základe Zmluvy o dielo zo dňa 31. marca 2009 a dodatkov, - faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o., Hálkova 2968/22, 010 01 Žilina dňa 3. augusta 2015 (dodanie tovaru/služby: 31. júla 2015) pod č. 20150109 na sumu celkom 13.260 eur, z toho 20 % DPH 2.210,- EUR, za servis a konzultačné služby v oblasti IT za mesiac 07/2015 na základe Zmluvy o dielo zo dňa 2. januára 2009, - faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť IVAS dňa 3. augusta 2015 (dodanie tovaru/služby: 31. júla 2015) pod č. 20150116 na sumu celkom 24.528 eur, z toho 20 % DPH 4.088 eur za služby IT v pobočkách v období júl 2015 (aktualizácia operačných systémov, kontrola a údržba kabeláže, kontrola komunikácie internetovej siete Linux, profylaktika počítačov, upgrade antivírus a Firefox). 26. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol sťažovateľ napadnutým rozhodnutím č.: 101741393/2020 zo dňa 13. novembra 2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. 27. Priebeh administratívneho konania je podrobne opísaný v rozsudku krajského súdu, preto ho kasačný súd nebude opakovať, len naň v celom rozsahu odkazuje.

28. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

Obe prejednávané veci sú pritom založené na skutkovo totožných okolnostiach posudzovaných obchodných prípadov (rovnakí dodávatelia, identický predmet dodávateľských faktúr, identické okolnosti - subdodávka IT služieb). Rozdielnosť s prejednávanou vecou spočíva len v tom, že ide o iný protokol z daňovej kontroly, iného subdodávateľa a o iné zdaňovacie obdobie, avšak závery formulované v protokole za zdaňovacie obdobia roku 2015 sa opierajú o identické dokazovanie a šetrenie vykonané správcom dane ako v prípade protokolu za zdaňovacie obdobia roku 2016 (plynúce z totožnosti dodávateľských subjektov aj predmetu fakturácie).

„37. Kasačný súd poznamenáva, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného na základe jeho nepreskúmateľnosti, konkrétne pre neúplnosť správcom dane predloženého administratívneho spisu, ako aj z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd v posúdení prejednávanej veci a v rozsahu kasačných námietok zameral na posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane v kontexte právneho posúdenia správneho súdu.

39. V tejto súvislosti ani kasačný súd nespochybňuje, že ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP upravuje ako dôvod zrušenia nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Túto vadu je nepochybne potrebné vnímať v kontexte s úpravou náležitostí odôvodnenia v osobitných predpisoch, v tomto prípade v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Kasačný súd však na druhej strane zdôrazňuje, že správna žaloba ako aj kasačná sťažnosť majú povahu mimoriadnych opravných prostriedkov. Preto je aj jednotlivé dôvody zrušenia príslušných rozhodnutí potrebné vnímať v kontexte mimoriadnosti, resp. výnimočnosti.

Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné).

41. Kasačný súd tak k prejednávanej veci konštatuje, že dôvody označené správnym súdom, ktoré by mali zapríčiniť nepreskúmateľnosť rozhodnutia sťažovateľa v tomto rozhodnutí nenachádza. Podľa názoru kasačného súdu, sťažovateľ (rovnako ako správca dane) sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré v priebehu daňového konania vyšli najavo, dôkladne a rozsiahlo popísal zistený skutkový stav, riadne vyhodnotil predložené dôkazy a dôkladne sa vysporiadal aj so všetkými námietkami žalobcu.

42. Jedným z hlavných argumentov smerujúcim k nepreskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa mala byť podľa správneho súdu skutočnosť, že v administratívnom spise absentujú niektoré výzvy správcu dane subdodávateľským spoločnostiam a preto nie je zrejmé, o akú súčinnosť správca dane uvedené subjekty žiadal. Kasačný súd k uvedenému tvrdeniu správneho súdu uvádza, že všetky tvrdenia a právne úvahy sťažovateľa sú v jeho rozhodnutí jasne uvedené a majú oporu v administratívnom spise, rovnako ako aj predmetné výzvy správcu dane rozhodné v prejednávanej veci.

Z uvedeného dôvodu boli v administratívnom spise správcom dane založené listiny, ktoré sa týkali uvedených subdodávateľov v konkrétnom zdaňovacom období. Pokiaľ sťažovateľ vo svojom rozhodnutí (rovnako ako aj správca dane) poukazoval na vzťahy žalobcu a dodávateľa s ďalšími subdodávateľmi za iné zdaňovacie obdobia, pričom nepredložil do administratívneho spisu všetky výzvy týmto subdodávateľom adresované za tieto obdobia, uvedené rozhodne nezakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia sťažovateľa.

44. Kasačný súd navyše považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane a aj sťažovateľ vo svojich rozhodnutiach jednoznačne uviedli, že uvedení subdodávatelia sú len potencionálnymi dodávateľmi už označeného subdodávateľa žalobcu BETAMAK s. r. o. [pozn. kasačného súdu v prejednávanej veci subdodávateľa NLT spol. s r. o.] (kde konateľka odmietla vypovedať z dôvodu, že si môže privodiť trestné stíhanie), ktorých označil len na základe podaných kontrolných výkazov k dani z pridanej hodnoty, prípadne subdodávateľom dodávateľa IVAS s.r.o. Správca dane sa však aj s uvedenou skutočnosťou riadne vysporiadal a doplnil dokazovanie, čím sa snažil o objasnenie skutočného obchodného reťazca nad rozsah označený žalobcom, jeho dodávateľom alebo subdodávateľom.

Na základe uvedeného, kasačný súd považuje za dostatočné, pokiaľ uvedené závery sťažovateľ vo svojom rozhodnutí jednoznačne prezentoval, a to bez potreby konkrétneho opisu jednotlivých odpovedí. Navyše, ako už bolo uvedené, rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania.

46. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je

Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal priebeh konania ako aj vykonané dokazovanie, pričom neopomenul vyhodnotiť svedecké výpovede, zmluvy a iné dôkazy predložené žalobcom. Za účelom preverenia tvrdení a dôkazov predložených žalobcom následne sťažovateľ vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom sa riadne vysporiadal aj s dôkazmi získanými z daňovej kontroly iných dotknutých subjektov teda svoje rozhodnutie založil na konkrétnych zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania v rámci daňového konania a to v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku.

znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k?nim.“ 49. Kasačný súd ďalej konštatuje, že zápisnice o výsluchu svedkov získané z daňovej kontroly iných dotknutých subjektov sú rovnako súčasťou administratívneho spisu. Žalobca tak mal možnosť sa oboznámiť s celým priebehom výsluchu svedkov a k uvedenému sa vyjadriť.

S ohľadom na už uvedené musí kasačný súd konštatovať, že rozhodnutie sťažovateľa je dostatočne odôvodnené, je z neho jasný a zrozumiteľný (i) priebeh konania, (ii) vykonané dokazovanie, (iii) hodnotenie dôkazov ako aj (iv) právny názor sťažovateľa na prípad žalobcu. Kasačný súd sa preto stotožnil s názorom sťažovateľa, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ správny súd konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia sťažovateľa.“

Pokiaľ správny súd považuje administratívny spis za neúplný, má priestor si chýbajúce podklady vyžiadať pod hrozbou sankcie v zmysle § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M. Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C.H_Beck, 2018, s. 944). V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje aj na svoje skoršie rozhodnutia sp zn. 8 Svk 15/2023 z 25. apríla 2024, bod 96 a sp. zn. 5 Stk 12/2022 z 26. septembra 2023, body 28 až 30, pričom zrušovacím dôvodom pre správny súd bude § 191 ods. 1 písm. f) SSP, teda absencia opory v administratívnom spise. Kasačný súd sa tak stotožňuje s námietkou sťažovateľa, že pokiaľ správnemu súdu nepostačovali dôkazy predložené sťažovateľom a správny súd dospel k záveru o neúplnosti administratívneho spisu, mohol si ich v priebehu konania od sťažovateľa vyžiadať a až následne prichádzalo do úvahy v medziach uplatnených žalobných bodov zrušenie napadnutého rozhodnutia pre prípadnú nepreskúmateľnosť, pokiaľ by zákonnosť

V. Záver

31. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná a napadnuté rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Žiline. 32. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že v tejto časti konania sa zaoberal len otázkou (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa a (ne)úplnosti administratívnych spisov. Neriešil tak otázku správnosti záverov sťažovateľa/žalovaného na predmetnú vec. Bude preto úlohou správneho súdu, aby v ďalšom procesnom postupe sťažovateľom/žalovaným vymedzený dôvod neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane z poskytnutého plnenia konfrontoval so žalobnou argumentáciou žalobcu. Pri posudzovaní správnosti právneho názoru sťažovateľa/žalovaného zohľadní správny súd aktuálnu rozhodovaciu činnosť kasačného súdu v podobných otázkach a najmä súvisiacu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ. 33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. októbra 2024