← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·25. 9. 2024

3Sfk/136/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200075.1

Vracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
30S/31/2021
IČS
5021200075
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu: DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., so sídlom Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36391000, právne zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, advokátske spoločenstvo so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47244895, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101748489/ 2020 zo dňa 18.11.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/31/2021 zo dňa 31. augusta 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/31/2021 zo dňa 31. augusta 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“). Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 100837038/2020 zo dňa 04.05.2020 (ďalej „rozhodnutie správcu dane“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.608,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017. 2. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr za dodanie služieb od dodávateľov - tuzemských spoločností:

- TALUX, s. r. o., Bratislavská 613/16, 010 01 Žilina (ďalej „TALUX“) z faktúr špecifikovaných v rozhodnutí správcu dane za čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek (pozn. vzhľadom na to, že dodávky od TALUX nie sú predmetom kasačného konania, kasačný súd sa tejto časti rozhodnutia správcu dane bližšie nevenuje) a - Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o. /skrátene IVAS/, so sídlom Hálková 2968/22, 010 01 Žilina, IČO: 36441406 (ďalej „IVAS“), č. 20170019 s predmetom dodania servis a konzultačné služby v oblasti IT za mesiac 02/2017 na základe zmluvy o dielo zo dňa

02.01.2009. 3. Správca dane k dodávateľovi IVAS uviedol, že vykonal šetrenie na strane tohto dodávateľa, o čom následne spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2018. V zmysle tejto zápisnice konateľ dodávateľskej spoločnosti IVAS, Ing. Marián Tabaček, PhD. uviedol, že konzultačné práce boli vykonávané na jednotlivých pracoviskách žalobcu, t. j. v rámci pobočiek a hlavne v Žiline. Predmetom prác malo byť mesačné vykonávanie profylartiky.

V zmysle predložených dokladov mali byť tieto práce vykonávané v subdodávke spoločnosťami BETAMAK s. r. o., Carera s. r. o., Arts & Craft s. r. o., PHARMDATE s. r. o., SC OBISTA s. r. o., NLT, spol. s r. o. a p. Q.. Konateľ dodávateľskej spoločnosti IVAS ďalej uviedol, že sa realizovali aj práce nad rámec, pričom išlo o práce softwarového typu realizované raz za štvrťrok, hĺbkové kontroly. Žalobca opätovne vypočul konateľa dodávateľskej spoločnosti IVAS a ten uviedol, že vyššie uvedené subdodávateľské spoločnosti mali vykonávať servis systémov Windows, Linux, internet a webové rozhranie, čo podľa správcu dane však nekorešpondovalo s jeho vyjadrením v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2018. Správca dane tiež uviedol, že svedok následne nevedel uviesť, kto predmetné IT služby vykonal, akým spôsobom boli služby vykonané a čo bolo ich predmetom.

Svedok tiež nevedel uviesť, kto evidoval príchody a odchody osôb vykonávajúcich IT servis, kto a kedy predmetné služby za odberateľa preberal a zároveň sa nevedel vyjadriť ani ku skutočnosti, na akých počítačoch boli predmetné IT služby vykonávané.

4. Správca dane skonštatoval, že v prípade pochybností je oprávnený preverovať celý tok deklarovaných služieb, a tak preveroval aj subdodávateľov dodávateľskej spoločnosti IVAS. Správca dane zo získaných informácií dostupných z informačného systému finančnej správy zistil, že BETAMAK s. r. o., Carera s. r. o., Arts & Craft s. r. o., PHARMDATE s. r. o., SC OBISTA s. r. o. a NLT, spol. s r. o. sú nekontaktné spoločnosti, ktoré so správcom

dane nespolupracujú. Správca dane využil údaje deklarované týmito subdodávateľskými spoločnosťami v podaných kontrolných výkazoch k DPH, kde predmetné subdodávateľské spoločnosti uviedli ako dodávateľov ďalšie spoločnosti. Správca dane predmetné potenciálne subdodávateľské spoločnosti kontaktoval a uviedol, že tieto spoločnosti nedodávali žiadne služby, ktorých konečným odberateľom mal byť žalobca. Predvolal tiež ako svedkyňu p.

Beátu Tvrdú (v rokoch 2015 až 2017 konateľku už zaniknutej spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra), ktorá využila svoje právo nevypovedať, a p. Petra Tvrdého (konateľa zaniknutých spoločností NLT spol. s r.o., Žilina a Carera s.r.o., Žilina.), ktorý uviedol, že všetko bolo riešené cez subdodávateľov a nevedel uviesť relevantné podrobnosti.

5. Správca dane poukázal aj na výpoveď IT zamestnanca žalobcu, správcu počítačovej siete - administrátora, p. Š., ktorý uviedol, že mal vedomosť o spoločnostiach, ktoré mali prístupy v súvislosti s dodávkou IT služieb, a to aj vzdialene, a aj prístupy priamo k počítačom

žalobcu. Svedok uviedol, že sprístupnenie prístupov schvaľovali konatelia žalobcu a následne sa pripravilo spojenie, ktoré bolo dodávateľom odovzdané. Prístup mala podľa neho spoločnosť KODAS, FG, FELISS, majiteľ spoločnosti a spoločnosť FANDS.

S dodávateľskou spoločnosťou IVAS neprišiel do kontaktu, predmetné si riešil majiteľ žalobcu, táto spoločnosť mala podľa svedka p. F. riešiť správu mailového serveru, za ktorú však ako uviedol správca dane, mal podľa pracovnej náplne zodpovedať práve svedok p. F.. 6.

Správca dane v súhrne zhodnotil, že výpovede všetkých svedkov vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti IVAS boli protichodné a nezhodovali sa v predmete dodávaných služieb a spôsobe ich dodania. Dodal, že spoločnosť IVAS bola do Obchodného registra SR zapísaná dňa 22.03.2006 a počítačové služby jej boli ako predmet činnosti zapísané až 03.03.2009.

Zmluva o dielo, ktorú žalobca s dodávateľskou spoločnosťou IVAS uzavrel, nadobudla platnosť a účinnosť dňa 02.01.2009. Žalobca tak predmetnú zmluvu s dodávateľskou spoločnosťou IVAS uzavrel ešte v čase, keď spoločnosť IVAS nemala potrebnú činnosť zapísanú v Obchodnom registri SR. Spoločnosť IVAS nemala s výkonom dohodnutých činností žiadne skúsenosti a výkon týchto činností, napriek dojednaným podmienkam, mala preniesť v celom rozsahu na tretie osoby. Podľa správcu dane je viac ako neobvyklé, že žalobca sa rozhodol uzatvoriť predmetnú zmluvu o dielo a dohodol vykonávanie činnosti nad rámec tejto zmluvy práve so spoločnosťou IVAS. Na základe všetkých uvedených zistení tak správca dane uzavrel, že materiálna existencia zdaniteľných plnení a vznik daňovej povinnosti sa z titulu dodania služieb deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou IVAS v zmysle spornej faktúry nepreukázala a žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane.

7. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101748489/2020 zo dňa 18.11.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane o neopodstatnenosti práva na odpočítanie dane.

V odôvodnení dodal, že z dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise okrem iného vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť IVAS preniesla realizáciu fakturovaných plnení vo februári 2017 na spoločnosť BETAMAK s. r. o., postup tejto spoločnosti sa nepodarilo zistiť.

Ing. Marián Tabaček, PhD., konateľ spoločnosti IVAS nevedel konkretizovať osoby, ktoré mali reálne predmetné plnenia realizovať. Žalovaný uzavrel, že sa nepreukázalo dodanie fakturovaných plnení v reťazci: BETAMAK s. r. o. › IVAS › žalobca.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia správcu dane), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

9. Krajský súd rozsudkom č. k. 30S/31/2021-124 zo dňa 31.08.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to podľa § 191 ods. 1 písm. d, f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) v spojení s § 191 ods. 4 SSP.

10. Správny súd považoval za nedôvodné námietky, žalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s judikatúrou súdov, ktorú žalobca označil v odvolaní, a z dôvodu absencie zdôvodnenia záverov o neúčelnosti dôkazných návrhov žalobcu, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Mal za to, že hoci žalobca v odvolaní poukázal na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „Súdny dvor EÚ“), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd“) a Ústavného súdu Českej republiky, nekonkretizoval, ako sa závery uvedených súdov týkajú preskúmavanej veci. K námietke neúčelnosti dôkazných návrhov žalobcu správny súd uviedol, že taktiež postráda atribút konkrétnosti, pretože z nej nie je zrejmé, ktoré žalobcom navrhované dôkazy mal žalovaný považovať za neúčelné. Správny súd dokonca ani z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nezistil, že by žalovaný uvádzaný záver konštatoval v dôvodoch rozhodnutia.

11. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd i námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že žalovaný sa nevysporiadal s vykonanými výsluchmi svedkov p. Q. zo dňa 04.02.2020 a p. Tabačeka zo dňa 11.10.2018. Správny súd skonštatoval, že zhodnotenie svedeckých výpovedí v kontexte ďalšieho správcom dane vykonaného dokazovania rozhodne nemožno považovať za odôvodnenie nepreskúmateľné, resp. arbitrárne. Tiež uviedol, že tieto dôkazy preukazujú vykonanie upratovacích prác len na adrese Kálov, Žilina a nie na pobočkách žalobcu tak, ako to bolo deklarované na faktúre, pričom rozdiel je tak v mieste ako aj v rozsahu upratovacích

prác. Podľa správneho súdu uvedené závery platia obdobne aj pre vyhodnotenie dôkazov spätých s preverovaným zdaniteľným plnením od dodávateľa IVAS. Správca dane dostatočne preskúmateľným spôsobom a podrobne špecifikoval pochybnosti, ktoré vznikli z vykonaného dokazovania a identifikoval dôvody, pre ktoré výpoveď svedka p. Tabačeka, ako aj p. Š., a prílohy Sumárneho vyjadrenia (zápisnice zo zasadnutia spoločníkov) nie sú spôsobilé preukázať dodanie fakturovaného plnenia.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej správca dane vo Výzve zo dňa 23.10.2019 požadoval od žalobcu predloženie dôkazov, vyjadrení a dokladov, pričom svoju požiadavku nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval.

Správny súd vo vzťahu k tomu konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane inštruovať daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi by mohol preukázať ním deklarované zdaniteľné plnenie. Dôkazné bremeno o dodaní služieb deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane, ale daňový subjekt.

Pokiaľ správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie správcu dane.

13. Ako dôvodnú však vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že žalovaný prijal nepreskúmateľný záver poukazujúc na výzvy subdodávateľským spoločnostiam s tým, že sa jednalo prevažne o nekontaktné spoločnosti, a tie ktoré odpovedali, popreli dodanie plnení určených pre žalobcu. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že nie všetky výzvy, na ktoré žalovaný na str. 14 rozhodnutia odkazuje, tvoria súčasť predloženého administratívneho spisu. V administratívnom spise sa nachádzajú len výzvy spoločnostiam SC OBISTA, s.r.o., Bratislava, ROV-MONT s.r.o., Veľké Rovné, Business Center SINEX s.r.o., Bratislava - Rača a PC SOFIS s.r.o., Košice.

Ostatné žalovaným označené výzvy v administratívnom spise chýbajú. Z obsahu výziev, ktoré tvoria súčasť predloženého administratívneho spisu, je zrejmé, že správca dane žiadal tretie subjekty len o poskytnutie listinných podkladov. Správnemu súdu nebolo zrejmé, o akú súčinnosť správca dane žiadal subdodávateľské spoločnosti vo výzvach, ktoré v administratívnom spise absentujú. Ďalej považoval správny súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný menovite neuvádza, ktoré konkrétne subdodávateľské spoločnosti poskytli správcovi dane „odpoveď“. Z obsahu „odpovedí“ teda vyvodil žalovaný skutkový záver, že subdodávatelia (ktorí odpovedali) popreli dodanie pre žalobcu.

Uvedené konštatovanie podľa správneho súdu skôr evokuje záver, že výzvy správcu dane (v spise absentujúce) mohli mať iný obsah než výzvy pre subdodávateľské spoločnosti v spise sa nachádzajúce, a to že správca dane subdodávateľské subjekty dotazoval, aby sa v daňovom konaní vyjadrili k dôležitým skutočnostiam týkajúcim sa žalobcu (k samotnému dodaniu služieb pre žalobcu). Keďže uvedené nie je z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nad všetku pochybnosť zrejmé, správny súd mal za to, že je preto v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

14. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd ďalej uviedol, že v danom prípade je okolnosť, či správca dane subdodávateľom adresoval „len“ výzvy na predloženie dokladov alebo aj výzvy na poskytnutie informácií o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu pre správny súd zásadnou, nakoľko od poznania tejto okolnosti je závislý úsudok súdu o tom, či došlo k porušeniu procesného práva žalobcu (práva byť účastný výsluchu svedka, resp. klásť svedkovi otázky) alebo nie. Podľa správneho súdu je dôležité si uvedomiť, že pokiaľ správca dane prípadne ním dožiadané iné finančné orgány vykonávajú v rámci daňovej kontroly miestne zisťovanie, resp. ústne pojednávanie u iných daňových subjektov bez výsluchu svedka (resp. znalca), pretože pri miestnom zisťovaní, resp. ústnom pojednávaní sú správcovi dane predkladané len napr. účtovné záznamy a sú správcovi dane dožiadaným finančným orgánom poskytnuté len kópie týchto dokladov a objektívne zistenia o daňovom subjekte, u ktorého sa vykonáva miestne zisťovanie, nie je za takejto situácie splnená podmienka pre uplatnenie

práva daňového subjektu v zmysle cit. § 25 ods. 4 Daňového poriadku, t. j. práva klásť svedkom otázky. Rovnaké závery platia aj pre skutkovú situáciu, keď určitý daňový subjekt, napr. v rámci dožiadania (resp. na základe priamej výzvy správcu dane adresovanej daňovému subjektu) nebol vypočutý ako svedok a iba poskytol správcovi dane doklady zo svojho účtovníctva, resp. iné jemu dostupné doklady potrebné na účely daňovej kontroly.

15. K vznesenej procesnej námietke, že bolo porušené právo žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka správny súd uzavrel, že zodpovedať ju je predčasné, pretože tomu bráni neúplnosť správcom dane predloženého administratívneho spisu (ktorý neobsahuje všetky výzvy adresované subdodávateľským spoločnostiam, tak ako sú vymenované v žalobou napadnutom rozhodnutí), ako aj čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov (žalovaný neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, menovite ktoré konkrétne subdodávateľské spoločnosti „odpovedali“ na výzvu správcu dane) a čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť (z obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že subdodávateľské spoločnosti boli vyzývané len na predloženie listinných dôkazov, avšak v odôvodnení rozhodnutia žalovaný na základe odpovedí označených subdodávateľských spoločností dovodzuje, že tieto popreli dodanie plnenia žalobcovi, t. j. neuvádza, že by z listinných dôkazov predložených dodávateľskými spoločnosťami správca dane nemal overené, resp. preukázané dodanie plnenia

dodávateľskými spoločnosťami žalobcovi). Vo svetle zistených skutočností tak správny súd skonštatoval, že v prejednávanej veci bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, imanentnou súčasťou ktorého je riadne odôvodnenie rozhodnutia, aj procesné právo žalobcu byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia, a to tými, na ktoré žalovaný odkazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak netvoria súčasť administratívneho spisu.

16. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd skonštatoval, že rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že z jeho obsahu nebolo možné ustáliť, z akých konkrétnych podkladov tvoriacich súčasť informačného systému finančnej správy žalovaný pri svojich skutkových záveroch o nekontaktnosti (nespolupráci) subdodávateľov

vychádzal. V tomto smere tak bolo podľa neho porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, imanentnou súčasťou ktorého je preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia. Následne krajský súd skonštatoval porušenie práva žalobcu oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ktoré neboli v odôvodnení rozhodnutia identifikované, pričom správny súd ani nezistil, že by mali tvoriť obsah administratívneho spisu listiny, z ktorých by označený skutkový záver žalovaného

vyplýval. Podľa správneho súdu je potrebné si uvedomiť, že účastník konania musí mať vytvorenú možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia priamo, nielen v podobe už ovplyvnenej ich interpretáciou zo strany orgánu verejnej moci. V danom prípade mal daňový subjekt možnosť oboznámiť sa len s interpretačným záverom o nekontaktnosti, resp. nespolupráci subdodávateľov. V tomto bode krajský súd argumentoval aj tým, že až pri poskytnutí možnosti daňovému subjektu oboznámiť sa s obsahom dôkazného prostriedku, by mohol daňový subjekt realizovať účinne svoje právo vzniesť prípadné návrhy na doplnenie dokazovania, vyjadriť sa k správnosti skutkových záverov správcu dane vyvodených z označených dôkazov.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

17. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. 18. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu uviedol najmä tieto sťažnostné body: - podľa dokladov, ktoré správcovi dane predložila dodávateľská spoločnosť IVAS, mali byť v rokoch 2015, 2016 a 2017 jeho subdodávateľmi spoločnosti NLT, spol. s r.o. (obdobia január 2015 až november 2015), PHARMADATE s. r. o. (obdobie december 2015), BETAMAK s. r. o. (obdobia január 2016 až apríl 2017), Arts & Craft s. r. o. (obdobia máj 2017 až júl 2017), Beáta Tvrdá (obdobie august 2017), SC OBISTA s. r. o. (obdobie september 2017) a Carera s. r. o. (obdobie október 2017). Z podaných kontrolných výkazov zároveň žalovaný zistil existenciu ďalších možných subdodávateľov. Správca dane za účelom posúdenia vzťahov na nižšom stupni obchodu vykonal úkony (výsluchy svedkov - p. Tvrdý, konateľ v zaniknutých spoločnostiach NLT, spol. s r.o. a Carera s. r. o., p. Tvrdá - konateľka v zaniknutej spoločnosti BETAMAK s. r. o., a tiež zaslanie výziev uvedeným spoločnostiam), resp. vychádzal z dokladov, ktorými správca dane disponoval v prípade uvedených subdodávateľov, resp. ich subdodávateľov. Sťažovateľ uznal, že vo svojom rozhodnutí síce poukázal na úkony, ktoré správca dane vykonal, avšak jedná sa o úkony, ktoré sa týkajú všetkých preverovaných období január 2015 až október 2017. Urobil tak z dôvodu komplexnosti uvádzaných informácií a vytvorenia celkového obrazu o samotnej dodávateľskej spoločnosti IVAS; - správca dane v prípade predložených administratívnych spisov za jednotlivé zdaňovacie obdobia predložil len tie dôkazy, ktoré sa týkali konkrétneho subdodávateľa v konkrétnom období. Za zdaňovacie obdobie február 2017 sa jednalo o subdodávateľa BETAMAK, s.r.o., Nitra (čo je aj uvedené v rozhodnutí žalovaného na str. 18), a preto boli správcom dane predložené doklady, ktoré mali vzťah k uvedenému subdodávateľovi (prílohy č. 14, 23-26). V prípade iných subdodávateľov (PHARMADATE s. r. o., BETAMAK s. r. o., NLT spol. s r.o., SC OBISTA s. r. o., Carera s. r. o., Arts & Craft s. r. o. ) správca dane predložil v príslušných jednotlivých administratívnych spisoch doklady, ktoré mali zase vzťah k týmto subdodávateľom. Uvedená skutočnosť mala byť správnemu súdu známa, pretože v jednom termíne správny súd totiž rozhodol o viacerých zdaňovacích obdobiach žalobcu, a preto mal mať aj vedomosť o jednotlivých dôkazoch viažucich sa ku konkrétnym subdodávateľom. Z uvedeného dôvodu mal sťažovateľ za to, že predložený administratívny spis obsahoval všetky dôkazy, ktoré sa vzťahovali k uvedenému zdaňovaciemu obdobiu (február 2017) - prílohy č.

14 a 23 - 26; - k tvrdeniam správneho súdu ohľadom informácií získaných z Obchodného registra SR a informačného systému finančnej správy sťažovateľ uviedol, že konštatovanie správneho orgánu, že subdodávateľské spoločnosti IVAS boli nekontaktné a nespolupracovali, sa odvíjalo najmä z údajov z Obchodného registra SR, podľa ktorých spoločnosti BETAMAK s. r. o., NLT, spol. s r. o., PHARMADATE s. r. o. a Arts & Craft s. r. o., sú zaniknutými spoločnosťami. Spoločnosť Carera s. r. o. bola zapísaná v Obchodnom registri SR bez štatutárneho orgánu a spoločnosť SC OBISTA s. r. o. nemala činnosť poskytovania počítačových služieb zapísanú v Obchodnom registri SR ako predmet podnikania.

Skutočnosť, že správca dane a ani sťažovateľ neuviedli podrobné informácie z informačného systému finančnej správy, ktoré by taktiež nasvedčovali, že uvedené subjekty boli nekontaktné a nespolupracovali, nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného; - v prípade žalobcu sa jednalo o preskúmanie 34 rozhodnutí, ktoré sú na rovnakom právnom

základe. Vytýkané dôvody podľa sťažovateľa nemajú vplyv na skutočnosť, že obchodný vzťah na posudzovanom stupni obchodu medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou IVAS bol relevantne spochybnený a žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť.

Sťažovateľ mal za to, že ani prípadné ďalšie konanie naznačené správnym súdom by neprivodilo výhodnejšiu pozíciu pre žalobcu. Ak mal správny súd pochybnosti, bolo možné vyzvať sťažovateľa na ich odstránenie v rámci prebiehajúceho súdneho konania, a to aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania.

19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je v celom rozsahu obsahovo nedôvodná a zároveň v nej absentujú zákonom stanovené náležitosti, ktoré by umožnili jej meritórny prieskum. Podľa žalobcu kasačná sťažnosť nemá zákonom ustanovené náležitosti a absentujú v nej i kasačné dôvody, ich vymedzenie a zdôvodnenie.

Sťažovateľom prezentované výhrady voči napadnutému rozsudku sú v skutočnosti skutkového a nie právneho charakteru, pričom sťažovateľ vôbec neuviedol právne posúdenie, ktoré považuje za nesprávne a tiež neuviedol, ako mal správny súd vec správne právne posúdiť, čo je neodstrániteľnou vadou podanej kasačnej sťažnosti.

Podľa žalobcu sa správny súd so všetkými argumentmi sťažovateľa, ktoré sú z jeho strany v kasačnej sťažnosti zopakované, dostatočne právne a zákonným spôsobom vysporiadal. Žalobcovi nebolo zrejmé, ako môže byť absencia neúplného administratívneho spisu ospravedlniteľná, tak ako sa to snaží navodiť sťažovateľ. Podľa žalobcu uvedené nemôže ospravedlniť ani tvrdenie, že správny súd disponoval informáciou z ďalších administratívnych spisov o všetkých vykonaných úkonoch správcom dane a produkovaných dôkazoch vo vzťahu k žalobcovi za

celé obdobie od januára 2015 do októbra 2017. Neúplnosť administratívneho spisu podľa žalobcu nemožno konvalidovať či ospravedlniť ani prenášaním povinností na žalobcu, keď ten mal podľa sťažovateľa možnosť, v prípade akýchkoľvek pochybností tieto odkomunikovať so správcom dane, príp. nahliadať do spisov správcu dane. Žalobca vo vyjadrení zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžf 30/2014 zo dňa 17.02.2015 ohľadne aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov, ako aj na rozsudky sp. zn. 7Sžo/77/2016 zo dňa 28.06.2018, sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa 20.02.2018, sp. zn. 5Sžfk/52/2017 zo dňa 04.12.2018 a sp. zn. 5Sžfk/46/2016 zo dňa 13.12.2017.

Považujúc napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny a náležite odôvodnený, žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa v zmysle § 459 písm. e) SSP odmietol, eventuálne ako nedôvodnú zamietol.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

20. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“)

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

21. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 22.

Totožné námietky sťažovateľa už boli predmetom konania o kasačnej sťažnosti, ktorá sa týkala záverov z totožnej daňovej kontroly, obdobného skutkového stavu a rovnakého právneho posúdenia nároku na odpočet DPH. Kasačný súd sa stotožnil s predloženou argumentáciou, v dôsledku čoho kasačnej sťažnosti vyhovel. Jediným rozdielom medzi posudzovanými vecami bola skutočnosť, že v skôr judikovanej veci správca dane posudzoval zdaniteľné obchody za zdaňovacie obdobie jún 2017, v ktorom mala byť dodávateľom spoločnosti IVAS spoločnosť Arts & Craft s. r. o.

. Kasačný súd preto poukazuje na podstatnú časť právneho posúdenia v zmysle ustanovenia § 464 ods. 1 SSP uvedeného v rozsudku sp. zn. 1Sfk/136/2022 zo dňa 27. augusta 2024: „37. Kasačný súd sa v rozsahu kasačných námietok zameral v prvom rade na posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane a úplnosti administratívneho spisu v kontexte právneho posúdenia správneho súdu. Kasačný súd sa v tomto smere podrobne oboznámil s administratívnym spisom, prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a rozhodnutím sťažovateľa, pričom neidentifikoval také procesné nedostatky napadnutých rozhodnutí a konania predchádzajúceho ich vydaniu vytýkané krajským súdom, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali zrušenie preskúmavaných rozhodnutí.

38. V tejto súvislosti ani kasačný súd nespochybňuje, že ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP upravuje ako dôvod zrušenia nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Túto vadu je nepochybne potrebné vnímať v kontexte s úpravou náležitostí odôvodnenia v osobitných predpisoch, v tomto prípade v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Kasačný súd však na druhej strane zdôrazňuje, že správna žaloba ako aj kasačná sťažnosť majú povahu mimoriadnych opravných prostriedkov. Preto je aj jednotlivé dôvody zrušenia príslušných rozhodnutí potrebné vnímať v kontexte mimoriadnosti, resp. výnimočnosti.

Právo na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je právom procesným, čo je potrebné vnímať aj pri vyvodzovaní dôsledkov z jeho porušenia. Prihliadajúc na zmysel a význam procesných pravidiel, procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť.

Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17.12.2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20.05.2010, publikované ako R 103/2011 a iné).

39. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nie akákoľvek vada/nedostatok na strane odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný, je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre konanie podstatnou otázkou, či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia.

40. Pokiaľ ide o zrušovací dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, tento je naplnený vtedy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

Aby teda správny súd mohol pristúpiť k zrušeniu administratívneho rozhodnutia, musí zistiť, že oporu v administratívnom spise nemá skutkový stav tvoriaci základ rozhodnutia (alebo je s ním v rozpore), nie akékoľvek skutkové zistenie netvoriace základ vydaného rozhodnutia.

Cez túto optiku preto kasačný súd posudzoval aj naplnenie tohto zrušovacieho dôvodu. 41. Jedným z hlavných argumentov smerujúcich k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa mala byť podľa správneho súdu skutočnosť, že v administratívnom spise absentujú niektoré výzvy správcu dane subdodávateľským spoločnostiam, a preto nie je zrejmé, o akú súčinnosť správca dane uvedené subjekty žiadal, ako aj že z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, z akých konkrétnych podkladov tvoriacich súčasť informačného systému finančnej správy žalovaný pri svojich skutkových záveroch o nekontaktnosti (nespolupráci) subdodávateľov vychádzal.

42. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v predmetnom zdaňovacom období jún 2017 tvorili dodávateľsko-odberateľský reťazec spoločnosti: žalobca - IVAS - Arts & Craft s. r. o. Následne aj požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia a úplnosť administratívneho spisu sú determinované ustálením si skutkových okolností, ktoré boli relevantné pre vec samu, resp. ktoré tvorili základ vydaného rozhodnutia. (pozn. kasačného súdu - v tomto prípade BETAMAK s.r.o.)

43. Preskúmaním administratívneho spisu v tejto veci kasačný súd zistil, že jeho súčasťou sú zápisnice obsahujúce svedecké výpovede zamestnancov žalobcu, konateľa IVAS Ing. Martina Tabačka, PhD. (ktorý bol zároveň aj konateľom Arts & Craft s. r. o.), ktoré boli rozhodujúcimi dôkazmi pre rozhodnutie vo veci, pričom o výsluchu týchto svedkov bol daňový subjekt riadne oboznámený. Skutočnosť, že v prejednávanom zdaňovacom období sa jednalo o subdodávateľa Arts & Craft s. r. o. (pozn. kasačného súdu - v tomto prípade BETAMAK s.r.o.) sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí aj konkretizoval (strana 18 preskúmavaného rozhodnutia žalovaného). Je síce pravda, že správca dane, resp. žalovaný v rozhodnutiach poukazovali na nekontaktnosť spoločnosti Arts & Craft s. r. o. (pozn. kasačného súdu - v tomto prípade BETAMAK s.r.o.), resp. popísali okolnosti jej zániku, pričom v administratívnom spise sa príslušné listiny nenachádzali.“ Zohľadniac zásadu materiálnej publicity Obchodného registra SR, z ktorého vyplýva zánik tejto spoločnosti dňom 25.05.2017 zlúčením s nástupníckou spoločnosťou

MONRIA, s.r.o., však kasačný súd nevidí túto vadu neúplnosti administratívneho spisu ako zásadnú a majúcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 44. Pokiaľ sťažovateľ vo svojom rozhodnutí (rovnako ako aj správca dane) poukazoval na vzťahy dodávateľa žalobcu - spoločnosti IVAS s ďalšími dodávateľmi odlišnými od Arts & Craft s. r. o. (tu BETAMAK s.r.o.) za iné zdaňovacie obdobia, pričom nepredložil do administratívneho spisu všetky výzvy týmto dodávateľom adresované za tieto obdobia a odpovede/dôkazy k nim prislúchajúce a ani presne nepopísal konkrétne skutkové zistenia vzťahujúce sa k týmto spoločnostiam v napadnutých rozhodnutiach, uvedené rozhodne nezakladá dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí .

. . . . V tomto smere možno súhlasiť s názorom sťažovateľa, ktorý podotkol, že zistenia správcu dane k uvedeným spoločnostiam v napadnutom rozhodnutí mali smerovať len k celkovému ozrejmeniu a priblíženiu informácií o samotnom žalobcovi, ako aj o dodávateľovi IVAS, ktorý bol deklarovaným dodávateľom žalobcu vo všetkých preverovaných zdaňovacích obdobiach. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu obdobnosti obchodných vzťahov uviedol správca dane v rozhodnutí aj úkony týkajúce sa ďalších preverovaných dodávateľov spoločnosti IVAS. Ako už bolo uvedené, rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Doplnenie rozhodnutia uvedením presných skutočností týkajúcich sa iných dodávateľov spoločnosti IVAS v rozhodnutiach daňových orgánov by bolo nadbytočné a bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej, preto absencia uvedenia týchto zistení ani nemôže založiť nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí. Rovnaký záver platí aj o namietanej

absencii výziev a dôkazov, ktoré sa týkajú týchto iných dodávateľov spoločnosti IVAS v administratívnom spise, keďže tieto nemajú priamu relevanciu vo vzťahu k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu a neboli vzaté ako základ vydaného rozhodnutia.

45. Pokiaľ ide o ďalší stupeň obchodného reťazca, teda ďalšieho dodávateľa spoločnosti Arts & Craft s. r. o. (a teda sub-sub-dodávateľa žalobcu) (tu BETAMAK s.r.o.), . . . . . pán P. Tabaček, ktorý bol zároveň konateľom dodávateľa IVAS, pri výsluchu správcom dane neoznačil osoby, ktoré mali práce vykonať .

. . . . Ani žalobca neviedol žiadnu evidenciu potvrdzujúcu vykonanie prác konkrétnymi fyzickými osobami. Správca dane preto v rozhodnutí uviedol, že sa sám snažil o objasnenie skutočného obchodného reťazca nad rozsah označený žalobcom a sám doplnil dokazovanie. Ďalších potencionálnych dodávateľov Arts & Craft s. r. o. (tu BETAMAK s.r.o.) preveroval na základe kontrolných výkazov. V tomto smere správca dane konkrétne v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že využil údaje deklarované spoločnosťami BETAMAK s.r.o., NLT spol. s r.o., SC OBISTA s.r.o., PHARMADATE s.r.o., Arts & Craft s.r.o. a Carera s.r.o. v podaných kontrolných výkazoch k dani z pridanej hodnoty a zistil, že ako ďalší subdodávatelia predmetných služieb by mohli byť spoločnosti PC SOFIS s.r.o., Busines CENTER SINEX s.r.o., ROV-MONT s.r.o., NBTEL s.r.o., AI TEK, a.s., ČEKOSTAV, s.r.o., PHARMADATE, s.r.o., Podháj s.r.o., METALEF s.r.o. a MIPESTAV s.r.o.

Z uvedenej formulácie správcu dane však nie je zrejmé, ktorí z týchto dodávateľov mali byť práve dodávateľmi spoločnosti Arts & Craft s. r. o. (tu BETAMAK s.r.o.) v predmetnom zdaňovacom období. Túto informáciu nevedel kasačný súd vyabstrahovať ani z obsahu administratívneho spisu.

46. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vyvracal záver krajského súdu o tom, že administratívny spis je neúplný, tvrdením, že v spise sa nachádzajú listiny relevantné pre zdaňovacie obdobie jún 2017 (tu február 2017), a to na č. 14 a 23 - 26 administratívneho spisu.

Preskúmaním administratívneho spisu kasačný súd zistil, že tieto listiny sa viažu k prevereniu dokladov vystavených pre subdodávateľa Carera s.r.o., (č. 14 a 25 - preverenie dokladov vystavených od dodávateľa Busines CENTER SINEX s.r.o. pre Carera s.r.o., č. 14 - preverenie dokladov vystavených od dodávateľa PC SOFIS s.r.o. pre Carera s.r.o., č. 24 - preverenie dokladov vystavených od dodávateľa ROV-MONT s. r o. pre Carera s.r.o. a č. 26 - preverenie dokladov vystavených od dodávateľa PC SOFIS s.r.o. pre Carera s.r.o.) a ďalej preverenia dokladov vystavených od dodávateľa SC OBISTA, s.r.o. pre dodávateľa IVAS (č. 23).

47. Z týchto listín kasačný súd zistil, že spoločnosť Busines CENTER SINEX s.r.o. má len virtuálne sídlo, so správcom dane nekomunikuje, zásielky nepreberá (odpoveď na dožiadanie, kópie doručeniek), ďalej SC OBISTA, s.r.o. zásielku obsahujúcu výzvu neprevzala, ROV- MONT s. r o. a PC SOFIS s.r.o. zásielky prevzali. Z uvedeného vyplýva, že len u Busines CENTER SINEX s.r.o. a SC OBISTA, s.r.o. sú závery o nekontaktnosti týchto spoločností v administratívnom spise podchytené. Odpovede obsahujúce popretie vystavenia dokladov pre Carera s.r.o. nie sú vo vzťahu k subdodávateľovi Arts & Craft s. r. o. (tu BETAMAK s.r.o.)

relevantné.

48. Kasačný súd tiež nevie z napadnutých rozhodnutí a administratívneho spisu overiť, ktorých potencionálnych subdodávateľov Arts & Craft s. r. o. (tu BETAMAK s.r.o.) správca dane z kontrolných výkazov tejto spoločnosti zistil pre dané zdaňovacie obdobie.

Ani z tohto dôvodu teda nie je možné stotožniť sa s tvrdením sťažovateľa, že administratívny spis je úplný, obsahujúci všetky výzvy a dôkazy vzťahujúce sa na dané zdaňovacie obdobie. 49. Kasačný súd preto ani nemá dôvod spochybniť záver krajského súdu, že administratívny spis v prejednávanej veci je neúplný. V ďalšom sa preto sústredí na ďalšiu sťažovateľovu argumentáciu, a to, že krajským súdom vytýkané dôvody nemajú vplyv na skutočnosť, že relevantne spochybnený bol už obchodný vzťah na stupni obchodu medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou IVAS a že ani prípadné ďalšie konanie naznačené správnym súdom by neprivodilo výhodnejšiu pozíciu pre žalobcu.

50. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že vyššie identifikovaná vada úplnosti administratívneho spisu nemôže sama o sebe viesť k zrušeniu administratívnych rozhodnutí bez súčasného vyhodnotenia vplyvu tejto zistenej vady na výsledok konania a prípadného využitia inštitútu výzvy správneho súdu adresovanej žalovanému k predloženiu úplného administratívneho spisu. V ďalšom konaní teda bude úlohou správneho súdu v prvom rade posúdiť vplyv zistenej vady na zákonnosť rozhodnutia a v prípade potreby si vyžiadať absentujúce výzvy a dôkazy od žalovaného na základe § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP. 51. Úlohou správneho súdu teda bude primárne posúdiť vplyv namietanej vady na zákonnosť vydaného rozhodnutia vo veci samej a materiálny výsledok konania, ktorým bolo vyrubenie rozdielu na DPH žalobcovi z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH (k vplyvu na zákonnosť viď aj bod 38 odôvodnenia tohto rozsudku).

V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt. Správca dane len vykonáva a vedie dokazovanie. Dôkazné bremeno je v prvom rade na žalobcovi ako daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil zákonné podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Správca dane v prejednávanej veci založil svoje rozhodnutie na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - existencii plnenia v rámci vzťahu medzi žalobcom a priamym dodávateľom ako zdaniteľnou osobou. Sťažovateľ a správca dane v napadnutých rozhodnutiach podrobne popísali priebeh konania ako aj vykonané dokazovanie, pričom neopomenuli vyhodnotiť svedecké výpovede, zmluvy a iné dôkazy predložené žalobcom. Identifikovali pritom pochybnosti v zdaniteľnom obchode medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom - spoločnosťou IVAS. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude za danej dôkaznej situácie vyhodnotiť, či skutkové zistenia vo vzťahu k sub-sub-dodávateľom žalobcu vôbec tvorili základ vydaného rozhodnutia a či by doplnenie výziev, odpovedí a

dôkazov k nim do administratívneho spisu a zistení do preskúmavaných rozhodnutí mohli žalobcovi privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ by takýto potenciál nemali, nebude na mieste rozhodnutia daňových orgánov zrušiť len pre formálne zopakovanie administratívneho konania.

52. V prípade, že správny súd to bude považovať za potrebné pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia, bude postupovať aj podľa § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP. Správny súdny poriadok na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (§ 250j ods. 3) už nepozná ako dôvod zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy neúplnosť administratívneho spisu. Pokiaľ správny súd považuje administratívny spis za neúplný, má priestor si chýbajúce podklady vyžiadať pod hrozbou sankcie v zmysle § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M. Filová, A. a kol.:

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C. H. Beck, 2018, s. 944). Kasačný súd sa tak stotožňuje s námietkou sťažovateľa, že pokiaľ správnemu súdu nepostačovali dôkazy predložené sťažovateľom a správny súd dospel k záveru o neúplnosti administratívneho spisu, mohol si ich v priebehu konania od sťažovateľa vyžiadať. Až následne by prichádzalo do úvahy v medziach uplatnených žalobných bodov zrušenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ by to malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia a pokiaľ by zákonnosť rozhodnutia nebolo možné posúdiť ani z ostatného spisového materiálu predloženého sťažovateľom. 53. Pokiaľ ide o zrušovací dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, kasačný súd konštatuje, že tento dôvod bol krajským súdom posudzovaný skôr len v hypotetickej rovine. Kasačný súd považuje za predčasné sa k nemu bližšie vyjadrovať, nakoľko primárnou úlohou správneho súdu bude posúdiť vplyv vyššie identifikovanej vady neúplnosti administratívneho spisu na zákonnosť rozhodnutia. V rámci tohto posúdenia vykoná aj posúdenie, či je rozhodnutie preskúmateľné a či došlo k porušeniu procesných práv žalobcu (byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia, klásť svedkom otázky) v takom rozsahu, žeby to malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.“

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

23. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Žiline. 24. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že v tejto časti konania sa zaoberal len otázkou (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa a (ne)úplnosti predloženého administratívneho spisu. V predmetnom kasačnom konaní sa kasačný súd nezaoberal meritom veci a ani otázkou (ne)správnosti záverov sťažovateľa na predmetnú vec. Po vrátení veci bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať s ohľadom na uplatnené žalobné body v súlade s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozsudku v zmysle § 469 SSP. 25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. septembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 3Sfk/136/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik