3Sfk/138/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ASSESSOR o.z., so sídlom Holländerova 12605/19, Prešov, IČO: 42036909, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so sídlom Ružová 10, Sabinov, IČO: 42029759, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42?499?500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102189231/ 2019 zo dňa 18. septembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/83/2019-73 zo dňa 2. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalobca namietol, že: · správny súd v odôvodnení svojho rozsudku odkázal podľa § 140 SSP na jeho rozsudok sp. zn. 5S/78/2019. V danom prípade však v obchodnom vzťahu vystupoval iný subdodávateľ, a preto sa vec mala posudzovať podľa názoru žalobcu samostatne; · materiálnu existenciu plnenia nespochybnila finančná práva. Skutočnosť, že dodávateľ nepreukázal dodanie služieb od subdodávateľov, nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Služby boli riadne poskytnuté a žalobca za ne zaplatil dodávateľovi faktúry; · správny súd nevyhodnotil žiaden dôkaz, ktorý bol v prospech žalobcu; · záver správneho súdu, že plnenie big bagov vykonali zamestnanci spoločnosti ASSESS s.r.o., ktorá je personálne prepojená so žalobcom, pričom medzi touto spoločnosťou a dodávateľom neexistuje žiaden fakturačný vzťah, je arbitrárny. Nie je podporený zisteným skutkovým stavom; · žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno na preukázanie nároku na odpočítanie dane, pričom prípadné nezrovnalosti a pochybnosti na strane tretích daňových subjektov nemôžu predstavovať priťažujúcu okolnosť (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 30/2018 z 30. januára 2019); · správca dane vykonal miestne zisťovanie v Technické služby mesta Prešov a.s., pričom namiesto miestneho zisťovania malo byť vykonané ústne pojednávanie; · rozsudok správneho súdu je rámcový, arbitrárny, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nedostatočne sa vysporiadal so žalobnými námietkami. 6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

39. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

Ide o (i) totožnosť žalobcu a (ii) totožnosť predmetu konania. O totožnosť (obdobnosť) predmetu konania pritom ide, ak sa obe súdne konania týkajú rovnakého právneho problému a vo svojej podstate sa formálne líšia „iba“ spisovou značkou (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk 68/2019 zo dňa 4. novembra 2020).“

42. Kasačný súd sa podrobne oboznámil s napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou ako aj s odkazovaným rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou. V tomto smere konštatuje, že ide o veci totožných účastníkov, ktoré sa týkajú obdobného/totožného predmetu súdneho konania. V oboch prípadoch ide o rozsudky vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného vo veci neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane sťažovateľom (žalobca) z faktúr od spoločnosti XADRAK, s.r.o. v súvislosti s triedením odpadu. Odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí a pochybnosti žalovaného a správcu dane sú formulované v zásade obdobne. Rovnako modus operandi obchodovania sťažovateľa bol v oboch prípadoch zvolený obdobne. I keď obe rozhodnutia stoja na dvoch číselne rozdielnych protokoloch, tieto oba vychádzajú z rovnakých/obdobných vykonaných dôkazov.

43. Pri posudzovaní tejto odlišnosti kasačný súd zdôrazňuje, že nejde o odlišnosť týkajúcu sa priameho dodávateľa (XADRAK, s.r.o.) a ani prvého subdodávateľa (MARFI, s.r.o.), títo sú v oboch veciach identickí. Zistenia týkajúce sa druhých subdodávateľov neboli pre predmetné veci rozhodujúce, rozhodujúcou bola skutočnosť, že k faktúram od sťažovateľa pre Technické služby mesta Prešov, a.s. bol priložený zoznam zamestnancov, ktorí boli prihlásení v Sociálnej poisťovni ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. V oboch prípadoch správca dane cez Sociálnu poisťovňu zistil obdobné skutočnosti, a teda že deklarovaná dodávateľská, subdodávateľská a druhé subdodávateľské spoločnosti nemali prihlásených žiadnych zamestnancov (prípadne vlastných zamestnancov v takom množstve), ktorí by mohli vykonávať deklarované práce pre sťažovateľa. Tiež výpovede konateľov a zástupcov predmetných spoločností boli len všeobecné, nekonkrétne a bez potenciálu preukázať reálnosť deklarovaných obchodných reťazcov. Kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani samotný

Inými slovami, sám relativizuje zistenia týkajúce sa druhých subdodávateľov v predmetných veciach. 44. Po zvážení vyššie uvedených skutočností, najmä (i) identity reťazca pri dodávateľovi a prvom subdodávateľovi, (ii) povahy a rozsahu pochybností správcu dane a žalovaného, (iii) rozsahu žalobných námietok a (iv) charakteru argumentácie sťažovateľa v správnej žalobe, kasačný súd zastáva názor, že odlišnosť napadnutého a odkazovaného rozsudku v zistených obchodných reťazcov vo vzťahu k identite druhých subdodávateľov je len nevýznamnou technickou odlišnosťou. Nejde teda o takú zásadnú odlišnosť, ktorá by si vyžadovala osobitnú argumentáciu správneho súdu a vo vzťahu ku ktorej by bolo možné konštatovať, že napadnutý a odkazujúci rozsudok nie sú obdobné, a teda ani dostatočne odôvodnené. Kasačný súd preto uzatvára, že v predmetnej veci boli (napriek sťažovateľom akcentovanej odlišnosti) splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP a kasačná sťažnosť je v tejto časti nedôvodná.

46. Súc viazaný vymedzením spornej právnej otázky zo strany sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že pochybnosť správcu dane a žalovaného je postavená na tom, že zamestnanci uvedení na zozname, ktorý bol prílohou faktúry od sťažovateľa pre spoločnosť Technické služby mesta Prešov, a.s., boli podľa evidencie Sociálnej poisťovne vedení ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. .

. . 47. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že takto formulovanú pochybnosť vyvrátil. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na vyjadrenia konateľov spoločností XADRAK, s.r.o. a MARFI, s.r.o. kasačný súd v zhode so správcom dane a žalovaným uvádza, že tieto sú príliš všeobecné a nie sú podporené účtovníctvom predmetných spoločností. I keď konatelia predmetných spoločností potvrdzovali dodávanie deklarovaných plnení, nevedeli uviesť zamestnancov, ktorí tieto plnenia vykonávali, v akom type pracovného pomeru (či obdobného pomeru), kto im zabezpečoval materiálne a technické podmienky pre výkon práce či osoby, ktoré nad pracovníkmi vykonávali dohľad. Nešlo pritom o veľké spoločnosti, pri ktorých by bola pochopiteľná delegácia pracovných úloh a zástupcovia predmetných spoločností ani neuviedli iné osoby, ktoré by mali na zodpovednosti predmetné obchodné vzťahy.

49. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom

Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017). 50. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/ 2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len

51. V súlade s vyššie uvedeným kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný v daňovom konaní vzniesli pochybnosti o splnení podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane (bod 46 tohto rozsudku), bolo dôkazným bremenom sťažovateľa tieto dôkazy vyvrátiť buď priamo predložením relevantných dôkazov alebo návrhom vykonania ďalších dôkazov.

zamestnancov, ktorý tvorí prílohu odberateľskej faktúry, (ii) o ktorých konateľ sťažovateľa vyhlásil, že vykonali práce, ktoré mali byť dodávané spoločnosťou XADRAK, s.r.o., (iii) pričom boli evidovaní ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. a (iv) deklarovaní dodávatelia a subdodávatelia nemali evidovaných v Sociálnej poisťovni žiadnych zamestnancov.

poisťovni. V tomto smere by preto nepochybne mohli byť ako dôkaz relevantné svedecké výpovede zúčastnených pracovníkov, ktorí by najlepšie vedeli popísať, s kým mali uzatvorené dohody, pre koho vykonávali práce, kto im zabezpečoval materiálne podmienky (ochranné a iné pracovné prostriedky), prípade výpoveď osoby vykonávajúcej nad nimi dohľad.

54. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že pochybnosti správcu dane a žalovaného nie sú postavené len na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľov sťažovateľa. Pochybnosti správcu dane a žalovaného sú postavené na zisteniach týkajúcich sa priamo vyjadrení a dôkazov predkladaných sťažovateľom - odberateľské faktúry pre Technické služby mesta Prešov, a.s. a ich príloha (zoznam zamestnancov), vyjadreniach konateľa sťažovateľa a zisteniach, že osoby, ktoré mali vykonávať práce sú zamestnancami spoločnosti ASSESS, s.r.o., s ktorou sťažovateľ nemal zmluvný vzťah. V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu správca dane rozšíril svoje zisťovanie aj na dodávateľov a subdodávateľov sťažovateľa, v snahe obnoviť hodnovernosť jeho tvrdení. Avšak žiadne zo zistení týkajúce sa jeho dodávateľa (spoločnosti XADRAK, s.r.o.) a jeho subdodávateľov (spoločnosti MARFI, s.r.o. a SER - MAR, s.r.o.) nemalo potenciál vyvrátiť správcom dane zadefinované pochybnosti, skôr tieto pochybnosti posilnili (body 46 až 48 tohto rozsudku). 55. Aj v tejto časti bola preto kasačná sťažnosť sťažovateľa nedôvodná.

IV. C K relevancii námietky týkajúcej sa obchádzania inštitútu ústneho pojednávania miestnym zisťovaním

2015), sp. zn. 2Sfk/114/2022 z 29.01.2024 (zdaňovacie obdobie 07/2015), sp. zn. 5Sfk/69/2022 z 30.11.2023 (zdaňovacie obdobie 07/2016).

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

11. Kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. 12. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP tak, že žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané (§ 168 druhá veta SSP). 13. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. mája 2024