3Sfk/144/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Controlsystem SK s.r.o., so sídlom Karpatská 1, 040 01 Košice, IČO: 46702661, zast. JUDr. Jurajom Kulom, advokát so sídlom Mäsiarska 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101846149/2019 zo dňa 31. júla 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/155/2019-73 zo dňa 19. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

následne na pojednávaní konanom dňa 7. októbra 2021 predložil správnemu súdu list (Informácia k podaniu) zo dňa 21. mája 2018, ktorým mu žalovaný (Centrum podpory pre dane) poskytol výklad § 45 zákona o DPH. 6. Žalovaný vo vyjadrení k vyššie uvedenému podaniu uviedol, že z neho nevyplýva nesprávnosť postupu správcu dane vo vzťahu k nesplneniu podmienok trojstranného obchodu. Zdaniteľné obchody, ktoré žalobca uviedol v riadku 35 daňového priznania, okrem položky 9, neboli vyfakturované a uvedené v riadku 36 daňového priznania, ale až v nasledujúcich zdaniteľných obdobiach. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nešlo o dodanie toho istého tovaru a žalobca nesplnil podmienky trojstranného obchodu. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok správneho súdu sp. zn.: 6S/39/2018. 7. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zotrval na svojom právnom názore.

iné rozhodnutie správneho súdu žalobca uviedol, že uvedené sa týkalo iného prípadu - dodanie tovaru s inštaláciou. 8. Správny súd rozsudkom č. k. 6S/155/2019-73 zo dňa 19. mája 2022 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.

Konkrétne vymedzenie žalobných dôvodov je rozhodujúce z hľadiska určenia, čo konkrétne bude správny súd na základe podanej žaloby preskúmavať, pretože správny súd je v tomto type konania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Atribút konkrétneho vymedzenia žalobného dôvodu nespĺňa poukaz žalobcu na odvolacie dôvody uplatnené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, pretože o týchto odvolacích dôvodoch už rozhodoval žalovaný v rámci odvolacieho konania. Povinnosťou žalobcu preto bolo formulovať žalobné dôvody tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného (a to vrátane jeho záverov o odvolacích dôvodoch) za nesprávne, resp. nezákonné.

dodatkami. Správny súd nezistil žiadne indície smerujúce k spochybneniu hodnotenia skutočností vo vzťahu k tejto svedkyni a závery správcu dane, ako aj žalovaného, a to aj zo vzťahu k hodnoteniu informácií, ktoré svedkyňa poskytla daňovým orgánom, považoval

11. Vo vzťahu k nesplneniu podmienok trojstranného správny súd uviedol, že zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime.

12. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nedostatočne zaoberal zaplatením DPH z predmetných obchodov v Maďarsku, a to druhým odberateľom, resp. odberateľmi, pretože z obsahu administratívneho rozhodnutia žalovaného vyplýva záver, že predložené potvrdenia maďarských subjektov o podaní daňového priznania nesúvisia s preverovaným zdaňovacím obdobím október 2017, ale s inými zdaňovacím obdobiami, a to september 2017, december 2017, január 2018 a apríl 2018, teda sa netýkajú predmetného zdaňovacieho obdobia, a ani nepreukazujú splnenie podmienok trojstranného obchodu.

nebola. Uvedená informácia podľa názoru súdu naznačuje, že prvý odberateľ uvedie údaje o dodaní tovarov (riadok 36) druhému odberateľovi v zdaňovacom období, v ktorom bol tovar dodaný druhému odberateľovi, avšak vzhľadom na vyššie uvedené závery a nutnosť kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v § 45 zákona o DPH súd zastáva názor, že v kontrolovanom zdaňovacom období musí byť vykázané dodanie tovaru druhému odberateľovi v tom istom zdaňovacom období, ako prvý odberateľ tento tovar nadobudol, teda riadky 35 a 36 z podaného daňového priznania na seba musia nadväzovať.

14. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a alternatívne navrhol, aby kasačný súd zrušil

rozsudok

správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľ mal za to, že sprostredkovanie predaja riadne prebehlo, pričom k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu predložil prehlásenie maďarského subjektu o tom, že predmetný predaj bol sprostredkovaný. Poukázal na citácie zo správnej žaloby a zdôraznil, že správca dane účelovo a chybne interpretoval vyjadrenia svedkyne a že mu boli predložené všetky potrebné doklady. Správca dane bol povinný zistiť nestranne všetky okolnosti o obchodných prípadoch, čo sa nestalo. Ku konštatovaniu správneho súdu, ktorý považoval uplatnené žalobné dôvody za nekonkrétne a nedostatočné sťažovateľ opätovne citoval zo svojej žaloby. V tomto smere uviedol, že sprostredkovaný tovar bol presne špecifikovaný v prílohách k odvolaniu proti rozhodnutiu správcu dane, sprostredkovanie prebehlo ešte v roku 2016 a osoba, ktorá obchod sprostredkovala bola v tom čase spoločníkom spoločnosti Empire. Sťažovateľ je presvedčený, že v žalobe nebolo potrebné opakovane špecifikovať všetky došlé a odoslané faktúry k sprostredkovaným strojom a jeho argumentácia bola postačujúca. 16. Sťažovateľ nesúhlasil s odkazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: 1Sžfk/81/2019, v ktorom súd uviedol, že nadobudnutie tovaru prvým odberateľom - sťažovateľom (riadok 35) nezodpovedá tovaru, ktorý sťažovateľ dodal svojmu odberateľovi. Vo vzťahu k predloženým potvrdeniam maďarských subjektov o podaní daňových priznaní, ktoré správny súd posúdil tak, že sa netýkali predmetného zdaňovacieho obdobia sťažovateľ uviedol, že správny súd bez ďalšieho uveril tvrdeniu správcu dane. Akcentoval to, že dodávateľské faktúry boli vystavené v inom zdaňovacom období, ktoré nebolo predmetom kontroly, avšak s týmito faktúrami sa správca dane oboznámil. Daňové priznania maďarských subjektov sú priložené z tých zdaňovacích období, kedy tovar bol skutočne vyfaktúrovaný a vzťahujú sa práve na ten tovar, na ktorý rozhodnutím správcu dane bola zaplatená daň aj druhý krát. Vo vzťahu k splneniu podmienok trojstranného obchodu sťažovateľ uviedol, že nikde v zákone sa nevyskytuje podmienka, aby trojstranný obchod prebehol v jednom zdaňovacom období. Poukázal pritom na § 45 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa ods. 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej doterajšej argumentácii a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

Z uvedeného vyplýva, že dôvody kasačnej sťažnosti sa musia týkať právoplatného rozhodnutia správneho súdu. Správny súdny poriadok v ust. § 440 ods. 2 SSP vo vzťahu k sťažnostným bodom podľa § 440 ods. 1 písm. g) až i) zároveň špecifikuje, ako je potrebné sťažnostné body vymedziť. Kasačný súd na väčšinu vád konania a napadnutého rozhodnutia správneho súdu, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých dôvodoch kasačnej sťažnosti, neprihliada ex offo, ale sťažovateľ ich musí v kasačnej sťažnosti uviesť a právne odôvodniť. 20. Čo sa týka sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, tento musí sťažovateľ vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a zároveň uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci krajským súdom.

21. Kasačný súd teda skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neurobil, ale len citoval zo správnej žaloby a zotrvával na tom, že preukázal splnenie všetkých podmienok trojstranného obchodu a odpočítania DPH. Kasačný súd preto zvažoval odmietnutie kasačnej sťažnosti podľa § 439 ods. 3 SSP. Keďže však sťažovateľ vecne namietal splnenie podmienok trojstranného obchodu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol, ale ju vecne preskúmal. Na tomto mieste kasačný súd zdôrazňuje, že nie je úlohou správneho súdu, aby za sťažovateľa vyhľadával žalobné dôvody, resp. aby ich vyhľadával v odvolacom konaní.

Sťažovateľ síce postupoval v zmysle príslušných právnych predpisov, avšak na svoju obranu nepoužil takú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť závery daňových orgánov a správneho súdu. 23. V tejto súvislosti kasačný súd navyše poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018, v zmysle ktorého: „Ústavný súd už judikoval (III. ÚS 401/09), že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

24. Pokiaľ ide o sťažnostné body, smerujúce k splneniu podmienok trojstranného obchodu kasačný súd sa v plnej miere stotožňuje so svojím rozhodnutím sp. zn.: 1Sžfk/81/2019. V tomto rozhodnutí dal kasačný súd sťažovateľovi odpoveď na to, prečo musia byť kumulatívne splnené podmienky ustanovené v § 45 zákona o DPH a prečo musí byť splnená podmienka, aby trojstranný obchod prebehol v jednom zdaňovacom období. Ako kasačný súd v predmetnom rozhodnutí uviedol: „36. .

Z uvedeného dôvodu je správny záver krajského súdu, že na danú situáciu je poukazovanie na judikatúru SD EÚ neopodstatnené.“