3Sfk/148/2022

II. Konanie pred správnym súdom

Konkrétne: · stavebné povolenie č. SÚ-11114/2016/Mr zo dňa 21.12.2016 bolo vydané v čase, keď ešte nebolo účinné VZN č. 7/2016, pričom ust. § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj poukazuje len na vydanie rozhodnutia a nie na jeho právoplatnosť; · ust. § 13 cit. zákona vyžaduje kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to, že stavebné povolenie musí byť vydané: 1/ po účinnosti zákona o miestnom poplatku za rozvoj a zároveň, 2/ po zavedení poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce; · druhá podmienka, že v čase vydania stavebného povolenia musí byť zavedený miestny poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce, nebola splnená, nakoľko toto všeobecne záväzné nariadenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2017 a stavebné povolenie bolo vydané už dňa 21.12.2016. Ak by zákonodarca v ust. § 13 cit. zákona mal úmysel viazať splnenie podmienky na právoplatnosť stavebného povolenia, tak by to tam výslovne uviedol, ako to urobil v § 4 zákona.

20.01.2017; · podstatnou otázkou je, či je rozhodujúce pre možnosť vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj, že stavebné povolenie bolo vydané, alebo musí takéto stavebné povolenie nadobudnúť právoplatnosť; · z relevantných ustanovení zákona o miestnom poplatku za rozvoj (§ 4 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 písm. a/) je zrejmé, že správca poplatku mal možnosť vyrubiť tento poplatok žalobcovi v prípade, ak sa jednalo o stavbu, na ktorú bolo vydané právoplatné stavebné povolenie, po účinnosti zákona o miestnom poplatku za rozvoj (01.11.2016) a zároveň po zavedení takéhoto poplatku prijatým VZN, čo bolo 01.01.2017; · v čase právoplatnosti posudzovaného stavebného povolenia boli splnené všetky zákonné podmienky pre vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj žalobcovi; · zákon o miestnom poplatku za rozvoj v § 4 ods. 1 spája vznik poplatkovej povinnosti výlučne s právoplatnosťou vydaného posudzovaného stavebného povolenia a nie s momentom vydania takéhoto stavebného povolenia, čo je podporené aj ust. § 3 ods. 1 písm. a) tohto zákona, podľa ktorého je predmetom poplatku vydané stavebné povolenie, ktoré je právoplatné;

Možnosť obce vyrubiť miestny poplatok za rozvoj v zmysle § 13 citovaného zákona sa viaže na vydané stavebné povolenie, ktoré však musí byť právoplatné; · ak by stačilo na možnosť vyrubenia tohto poplatku iba vydanie stavebného povolenia, obec by bola oprávnená vyrubovať tieto poplatky na stavby, ktoré by sa ani nemuseli uskutočniť, keďže iba vydané stavebné povolenie neoprávňuje stavebníka stavbu realizovať.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

4. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že: · súd nesprávne vyložil § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Z gramatického výkladu vyplýva, že sa vyžaduje kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to, že stavebné povolenie musí byť vydané: 1/ po účinnosti zákona o miestnom poplatku za rozvoj a zároveň, 2/ po zavedení poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce; · druhá podmienka, že v čase vydania stavebného povolenia musí byť zavedený miestny poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce, nebola splnená, nakoľko toto všeobecne záväzné nariadenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2017 a stavebné povolenie bolo vydané už dňa 21.12.2016; · ust. § 13 viaže sa viaže výlučne na vydanie rozhodnutia, nie na jeho právoplatnosť; · v ust. § 13 mal zákonodarca na mysli „vydané stavebné povolenie“, z gramatického výkladu aj logickou dedukciou nie je možné predpokladať, že by viazal splnenie hypotézy tohto ustanovenia na „vydané právoplatné rozhodnutie“, nakoľko takáto formulácia ani nie je logická; · nie je možné riadiť sa legislatívnou skratkou v zmysle § 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, nakoľko v iných ustanoveniach (§ 4, § 5 ods. 3) sa výslovne uvádza, kedy sa vyžaduje právoplatné stavebné povolenie; · poukázal na § 7 ods. 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, podľa ktorého mal správca poplatku možnosť ustanoviť sadzbu poplatku až od 01.01.2017. 5. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej „kasačný súd“) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 7. Kasačný súd považuje závery správneho súdu za správne a riadne odôvodnené a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Poukazuje tiež na rozhodnutie sp. zn. 8Sžfk/72/2020 zo dňa 31.03.2022, kde konštatoval, že cit: „Práve moment nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia je pritom rozhodujúcim momentom pre vznik poplatkovej povinnosti pri miestnom poplatku za?rozvoj podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.“. Podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia sp. zn. 2Sžfk/25/2020 z 24.08.2022, kde kasačný súd riešil totožnú právnu otázku, a ktoré dáva odpovede na sťažovateľovu argumentáciu v kasačnej sťažnosti: „12. Paragraf 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj vymedzuje predmet poplatku. Tým je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba.

14. Túto skutočnosť potvrdzuje aj osobitná časť dôvodovej správy k návrhu § 3 a § 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, podľa ktorej poplatková povinnosť vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia a vplyv na výšku poplatku budú mať údaje zo stavebného povolenia, ktoré je právoplatné (uverejnené na https://www.nrsr.sk/web/ Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=417766).

výkladu by totiž nedávalo zmysel, prečo len pri tomto ustanovení by zákonodarca viazal stavebné povolenie na moment jeho vydania a nie na moment jeho právoplatnosti. Z predošlých ustanovení je zrejmé, že zákonodarca viazal všetky právne následky až na moment právoplatnosti stavebného povolenia a nie len na moment vydania.

Kasačný súd v tejto súvislosti nepovažuje normatívny text § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj za nejasný a zmätočný. Pokiaľ zákonodarca zaviedol legislatívnu skratku v § 3 ods. 1 tohto zákona, nutne sa táto legislatívna skratka vzťahuje aj na nasledovné ustanovenia. Právny pojem stavebné povolenie v tomto ustanovení s ohľadom na § 3 ods. 1 je nutné vykladať ako právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba.

18. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že aj osobu poplatníka treba vykladať v zmysle zavedenej legislatívnej skratky uvedenej v § 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Z tohto dôvodu poplatníkom v súlade s § 5 ods. 1 tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

8. Kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. 9. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP tak, že žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané (§ 168 druhá veta SSP). 10. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. júna 2024