3Sfk/15/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200021.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/6/2020
- IČS
- 1020200021
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu R.B.D. DEVELOPMENT s.r.o., IČO: 50186647, so sídlom Dilongova 13, Prešov, zastúpeného spoločnosťou Hronček & Partners, s. r. o., IČO: 47248327, so sídlom Kálov 1, Žilina, za ktorú koná advokát JUDr. Róbert Hronček, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31797903, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti: Slovenská správa ciest, IČO: 00003328, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14689-9000/2019 zo dňa 04.12.2019 konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/6/2020 - 254 zo dňa 29. júna 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/6/2020-254 zo dňa 29. júna 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Ďalší účastník Slovenská správa ciest (ďalej aj len Slovenská správa ciest alebo kontrolovaný) vyhlásil vo Vestníku verejného obstarávania č. 132/2019 dňa 03.07.2019 pod značkou 15684 - MSP verejnú súťaž na predmet „Obnova vodorovného dopravného značenia na cestách I. triedy v správe SSC - 2019“ s predpokladanou hodnotou zákazky vo výške 16.400.000,- € bez DPH, teda nadlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác.
2. Kontrolovaný v súťažných podkladoch (zväzok 4 Podmienky účasti) v podbode 3.6 bodu 3 určil „Podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti“ v zmysle § 34 ods. 1 písm. j/ zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 343/2015 Z. z.) v rozsahu údajov o strojovom, prevádzkovom alebo technickom vybavení, ktoré má uchádzač k dispozícii na uskutočnenie stavebných prác: Uchádzač mal predložiť zoznam s uvedením požadovaných údajov. Predložený zoznam musel
obsahovať údaje minimálne v rozsahu: - 3 líniové stroje na VDZ - striekanie farbou, - 1 líniový stroj na VDZ - plast, - 6 strojov na plošné VDZ - striekanie farbou, - 1 stroj na plošné VDZ - plast, - 3 stroje na odstránenie nefunkčného VDZ. K týmto strojom a zariadeniam mal uchádzač zároveň uviesť: - popis (typ/značka/model), - počet kusov, - či je vo vlastníctve, % podiel vlastníctva (V) alebo si ho prenajme (P), - krajina pôvodu. Vlastníctvo líniových strojov mal preukázať osvedčením o evidencii k vozidlu - strojom v zmysle § 23 ods. 13 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. § 39 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uchádzač mohol predbežne nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti určené verejným obstarávateľom jednotným európskym dokumentom (JED) v zmysle § 39 zákona č. 343/2015 Z. z. s tým, že doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti predloží verejnému obstarávateľovi podľa § 55 ods. 1 až uchádzač, ktorý sa umiestnil na prvom mieste. 3. Žalobca podal žiadosť o nápravu a následne námietky proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých
kontrolovaným. 4. Žalovaný požiadal listom č. 11709-6000/2019-OD-S zo dňa 26.08.2019 Výskumný ústav dopravný, a.s., o zodpovedanie otázok vo forme odborného stanoviska. 5. Výskumný ústav dopravný, a.s., v predloženom odbornom stanovisku uviedol (žalovanému doručené dňa 24.09.2019): „OTÁZKA č. 1: Posúďte, či je počet strojov uvedených v bode 3.6 súťažných podkladov adekvátny/primeraný vo vzťahu k rozsahu celého predmetu zákazky?
ODPOVEĎ: Z Vami predložených podkladov je zrejmé, že objednávateľ (kontrolovaný) v bode 3.6 súťažných podmienok účasti požadoval v predmetnom verejnom obstarávaní nasledovnú štruktúru minimálnej úrovne požadovaných štandardov (požiadaviek na strojné vybavenie
uchádzača): 3 líniové stroje na VDZ - striekanie farbou, 1 líniový stroj na VDZ - plast, 6 strojov na plošné VDZ - striekanie farbou, 1 stroj na plošné VDZ - plast, 3 stroje na odstránenie nefunkčného VDZ Spracovateľ tohto odborného stanoviska je názoru, že táto vyššie uvedená špecifikácia požadovanej štruktúry minimálnej úrovne štandardov je veľmi všeobecná a nevymedzuje exaktne kapacitné, výkonové ani iné technické špecifikácie požadovaných strojných zariadení. Na trhu je v súčasnej dobe k dispozícii množstvo výrobcov ponúkajúcich celé spektrum strojných zariadení využiteľných na aplikáciu vodorovného dopravného značenia, líšiacich sa od seba nielen ich použitím (t. j. technológia termoplastov, striekania farby a pod.), ale aj ich výkonovými a kapacitnými parametrami. Na trhu sú v súčasnej dobe dostupné strojné vybavenia, ktoré sú z pohľadu ich kapacitných a výkonových možností zastúpené od strojov v podobe samostatných nákladných striekacích automobilov, cez menšie stroje so samostatným pohonom, až po malé ručné aplikačné stroje vodorovného dopravného značenia.
Konkrétnym praktickým nasadením konkrétneho strojného vybavenia je možné docieliť značne odlišné výkony a rýchlosti aplikácie vodorovného dopravného značenia. Spracovateľ odborného stanoviska, na podloženie tohto tvrdenia, uvádza ako príklad nasledovné webové odkazy na výrobcov dopytovaných strojných zariadení, na ktorých si je možné samostatne overiť toto
tvrdenie: https://www.dass.5k/sk/technika-graco/vodorovne-znacenie.html https://www.hofmannmarking.de/en/products/machines/ http://stimbv.net/road-marking-equipment/machines/road-marking-paint-machinery.html http://www.striekaciepistole.eu/sk/produktv/stroie-pro-dopravni-znaceni/zarizeni-pro-znaceni- bez-pojezdu S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je podľa názoru spracovateľa tohto odborného stanoviska možné vyvodiť záver, že na základe všeobecnej definície požiadaviek na minimálnu úroveň štandardov, ktorú požadoval objednávateľ (kontrolovaný) v bode 3.6 súťažných podmienok účasti predmetného verejného obstarávania, nie je exaktne možné posúdiť, či vyžadovaný počet strojov je adekvátny/primeraný vo vzťahu k rozsahu celého predmetu zákazky, nakoľko nie je možné spracovať porovnanie rozsahu požadovaných konkrétnych plošných výmer vodorovného dopravného značenia (v rámci celej zákazky) so všeobecnou definíciou potrieb strojných zariadení obsahujúcou len ich počet.
Spracovateľ odborného stanoviska je však názoru, že pokiaľ stanovil obstarávateľ (kontrolovaný) určité počty vyžadovaných strojov (aj keď veľmi všeobecnej definície), tak sa pravdepodobne snažil zohľadniť v podmienkach účasti svoje historické skúsenosti s obnovou vodorovného značenia na ním spravovaných cestných komunikáciách. Je možné konštatovať, že pred obnovou vodorovného dopravného značenia po zimnom období je nutné najskôr realizovať čistenie vozoviek od nečistôt spôsobených zimnou údržbou, vykonať zálievky trhlín spôsobené zimným počasím a podobne. Z toho vyplýva, že na obnovu vodorovného dopravného značenia zostáva v kalendárnom roku maximálne 5 až 6 mesiacov a aj v ich priebehu sa treba
vysporiadať s nepriazňou počasia. Je možné predpokladať, že obstarávateľ (kontrolovaný) sa pri definícii súťažných podmienok snažil o ošetrenie všetkých týchto faktorov a v snahe o dodržanie termínov definoval túto, aj keď neurčitú požiadavku na minimálne strojné vybavenie. Obstarávateľ sa pravdepodobne snažil nastaviť počty ako vyžadované minimum, s ktorým je podľa jeho názoru uchádzač schopný realizovať jednotlivé časti a pri dobrej organizácii práce aj viac častí zákazky prípadne aj celý jej rozsah.
Takýmto všeobecným, neurčitým nastavením podmienok (počtov strojného vybavenia), však podľa názoru spracovateľa tohto stanoviska nijako významne neovplyvnil potenciálny okruh uchádzačov nakoľko nevymedzil konkrétne technické parametre strojného vybavenia (viď časť odpovede venujúcej sa nekonkrétnosti požiadaviek na strojné vybavenie). OTÁZKA č. 2: Posúďte, či je počet strojov uvedených v bode 3.6 súťažných podkladov (t. j. 3 líniové stroje na VDZ - striekanie farbou, 1 líniový stroj na VDZ- plast, 6 strojov na plošné VDZ - striekanie farbou, 1 stroj na plošné VDZ - plast 3 stroje na odstránenie nefunkčného VDZ) adekvátny/ primeraný vo vzťahu k jednotlivým častiam predmetu zákazky (samostatne ku každej časti zákazky)?
ODPOVEĎ: Na základe skutočností uvedených v odpovedi na otázku č. 1, nie je spracovateľ tohto odborného stanoviska schopný posúdiť, či obstarávateľom (kontrolovaným) vyžadovaný počet strojov je adekvátny/primeraný vo vzťahu k jednotlivým častiam zákazky. OTÁZKA č. 3: Posúďte, či výpočty uvedené v námietkach navrhovateľa zodpovedajú skutočnosti?
ODPOVEĎ: Navrhovateľ predkladá výpočet len pre jednu z celkovo piatich strojových požiadaviek na minimálnu úroveň štandardov, definovaných objednávateľom (kontrolovaným) v bode B.6 súťažných podmienok účasti, a na základe tohto porovnania vyvodzuje závery (možnej neekonomickosti a diskriminácie) pre všetky požiadavky na celý predmet zákazky.
Výpočet predložený navrhovateľom je založený na hodnote citujeme: „Jeden stroj dokáže nastriekať vodorovné dopravné značenie plošné v rámci svojich možností 350 m2 denne. . .“. Navrhovateľ však pri tejto výkonovej hodnote neuvádza, o aký stroj sa jedná (akú typovú a najmä výkonovú radu berie do úvahy) a ani odkiaľ túto informáciu čerpá. Z tohto dôvodu, podľa názoru spracovateľa tohto odborného stanoviska, nie je možné prepočítať a s technickými listami výrobcu stroja ani porovnať, či je táto hodnota relevantná a k akému typu strojnému vybaveniu sa vťahuje (výkonové parametre a podobne). Taktiež si je nutné uvedomiť, že cestné komunikácie I. triedy prenášajú 50 až 60 percent všetkej cestnej dopravy v SR (hustota premávky je teda veľmi vysoká) a na tejto kategórii ciest prevažujú vodorovné dopravné značenia typu V6 (prechod pre chodcov) a V9 (smerové šípky radenia), ktoré sú v prevažnej miere v križovatkách a tu sa musí vykonávať značenie po častiach bez vylúčenia dopravy. Z predloženého výpočtu navrhovateľa nie je zrejmé, ako a či vôbec túto skutočnosť ošetril v kalkulácii.
Na realizáciu VDZ má vplyv mnoho faktorov, ktoré je veľmi ťažko presne špecifikovať. Týmito faktormi sú klimatické podmienky v danom roku, hustota premávky na jednotlivých úsekoch, požadovaný harmonogram realizácie prác, ako i technické možnosti jednotlivých strojov v podobe ich výkonu, technického stavu, a podobne.
Podľa názoru spracovateľa tohto odborného stanoviska, je teda možné exaktný (presný) počet nevyhnutného strojného vybavenia potrebného na pokrytie určitého rozsahu vodorovného dopravného značenia (rozsah predmetu zákazky alebo rozsah jednotlivých častí zákazky) stanoviť len na základe výpočtu, ktorý bude obsahovať všetky tieto okrajové podmienky a faktory. Na základe vyššie uvedených skutočností, spracovateľ odborného stanoviska zastáva názor, že výpočty uvedené v námietkach navrhovateľa s veľkou pravdepodobnosťou skutočnosti zodpovedať nemôžu.
OTÁZKA č. 4: Aké počty strojového vybavenia by bolo adekvátne požadovať k jednotlivým častiam predmetu zákazky? ODPOVEĎ: Viď odpoveď na otázky č. 1, 2 a 3. OTÁZKA č. 5: Aké počty strojového vybavenia by bolo adekvátne požadovať na celý predmet zákazky?
ODPOVEĎ: Viď odpoveď na otázky č. 1, 2 a 3.“ 6. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 11709-6000/2019-OD zo dňa 09.10.2019 zamietol námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z., pretože ich považoval za nedôvodné. Na základe zaobstaraného odborného vyjadrenia konštatoval, že špecifikácia požadovanej minimálnej úrovne štandardov je stanovená všeobecne a nevymedzuje exaktne kapacitné výkonové ani technické špecifikácie požadovaných strojných zariadení. Výskumný ústav dopravný, a.s., uviedol, že na trhu je v súčasnej dobe k dispozícii množstvo výrobcov ponúkajúcich celé spektrum strojných zariadení využiteľných na aplikáciu vodorovného dopravného značenia, líšiacich sa od seba nielen použitím, ale aj výkonovými a kapacitnými
parametrami. Nie je exaktne možné posúdiť, či vyžadovaný počet strojov je adekvátny/ primeraný vo vzťahu k rozsahu celého predmetu zákazky, nakoľko nie je možné spracovať porovnanie rozsahu požadovaných konkrétnych plošných výmer vodorovného dopravného značenia (v rámci celej zákazky) so všeobecnou definíciou potrieb strojných zariadení obsahujúcou len ich počet. Uchádzač schopný realizovať jednotlivé časti a pri dobrej organizácii práce aj viac častí zákazky prípadne aj celý jej rozsah.
Nasadením konkrétneho strojového vybavenia je možné docieliť výrazne odlišné výkony a rýchlosti aplikácie vodorovného dopravného značenia. Výpočet uvedený v námietkach žalobcu bol v odbornom stanovisku spochybnený. 7. Na základe skutočností uvedených v odbornom stanovisku (v súvislosti s posudzovaním zákonnosti podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. j/ zákona č. 343/2015 Z. z., konkrétne jej minimálnej požadovanej úrovne štandardov) mal žalovaný za to, že kontrolovaný nepostupoval v rozpore s § 34 ods. 1 písm. j/ a § 38 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z., keď nešpecifikoval presný druh strojného vybavenia, ale uviedol iba technologický postup, resp. počty strojných vybavení, s ktorými je podľa názoru Výskumného ústavu dopravného, a.s., uchádzač schopný realizovať jednotlivé časti a pri dobrej organizácii práce aj viac častí zákazky prípadne aj celý jej rozsah. Z uvedeného je zrejmé, že kontrolovaný ponechal na vôli uchádzača, akým konkrétnym typom strojného vybavenia preukáže kontrolovaným stanovenú podmienku účasti
podľa § 34 ods. 1 písm. j/ zákona č. 343/2015 Z. z. Nakoľko vyššie uvedená podmienka účasti bola kontrolovaným stanovená na preukázanie počtu a účelu použitia strojného vybavenia, úrad nepovažuje uvedenú podmienku účasti za diskriminačnú alebo takú, ktorá by bola spôsobilá obmedziť hospodársku súťaž. Takýmto všeobecným, neurčitým nastavením podmienok (počtov strojného vybavenia), však podľa názoru Výskumného ústavu dopravného, a.s., nijako významne neovplyvnil potenciálny okruh uchádzačov, nakoľko nevymedzil konkrétne technické parametre strojného vybavenia. V prípade, že uchádzač predloží ponuku na jednu časť zákazky, je možné predpokladať, že nebude potrebovať strojné vybavenie s takým výkonom, parametrami a rýchlosťou aplikácie vodorovného dopravného značenia, ako uchádzač, ktorý predloží ponuku na viac, alebo všetky časti predmetu zákazky.
Kontrolovaný podmienku účasti týkajúcu sa preukázania strojového vybavenia stanovil pomerne všeobecne, čo je výhodnejšie pre samotných uchádzačov, nakoľko nie sú obmedzení podmienkou účasti, ktorá by vyžadovala konkrétny typ strojového vybavenia na plnenie predmetu zákazky.
Je na samotnom uchádzačovi, aby posúdil, aký konkrétny druh strojného vybavenia bude potrebovať na uskutočnenie jednej, prípadne viacerých častí zákazky. Ak si kontrolovaný stanovil vyššie uvedenú podmienku účasti menej prísne, bude povinný ju vyhodnocovať v zmysle ním stanovenej minimálnej požadovanej úrovne. 8. Žalovaný opäť poukázal na odborné stanovisko, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ (žalobca v súdnom konaní) predložil výpočet len pre jednu z piatich strojových požiadaviek a na základe tohto výpočtu vyvodil závery aj pre zvyšné strojové vybavenie požadované kontrolovaným v súvislosti s podmienkou účasti podľa § 34 ods. 1 písm. j/. Žalobca pri výpočtoch uvedených v rámci námietok neuviedol, o aký stroj ide - konkrétne aký typ a výkonovú radu berie do úvahy a ani odkiaľ túto informáciu čerpá. Nie je možné prepočítať a s technickými listami výrobcu stroja ani porovnať, či je táto hodnota relevantná a k akému typu strojného vybavenia sa vzťahuje. V postupe kontrolovaného preto žalovaný neidentifikoval porušenie princípov verejného obstarávania uvedené v § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z.
9. Zo súťažných podkladov vyplýva, že kontrolovaný vypustil požiadavku uvedenú v minimálnej požadovanej úrovni štandardov, v ktorej požadoval predloženie certifikátu manažérstva kvality ISO 9001 a Certifikátu o zavedení systému environmentálneho riadenia v zmysle požiadaviek normy ISO 14001. Žalovaný konštatoval, že kontrolovaný zverejnil zmenu súťažných podkladov týkajúcu sa napádaných podmienok účasti dňa 01.08.2019 vo
svojom profile. O skutočnosti, že predmetné podmienky účasti boli upravené, a požiadavky na predloženie vyššie uvedených certifikátov boli vypustené, bol žalobca informovaný aj prostredníctvom listu s označením „Oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu zo dňa 02.08.2019“. Žalovaný preto v postupe kontrolovaného v súvislosti so šiestym bodom námietok neidentifikoval porušenie zákona č. 343/2015 Z. z. 10. Žalobca v podaných námietkach tiež namietal, že zmenený termín predkladania ponúk považuje za nedostatočný. Žalovaný uviedol, že lehota na predkladanie ponúk bola v priebehu verejného obstarávania predlžovaná dvakrát. Prvýkrát kontrolovaný predĺžil lehotu z 08.08.2019 do 10:00 hod. na 15.08.2019 do 10:00 hod., druhýkrát predĺžil lehotu na predkladanie ponúk z 15.08.2019 do 10:00 hod. na 26.09.2019 do 10:00 hod. Žalobca však neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých považoval lehotu na predkladanie ponúk a jej predĺženie za nedostatočné. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že v súvislosti s touto skutočnosťou neidentifikoval porušenie zákona č. 343/2015 Z. z.
11. Rada žalovaného druhostupňovým rozhodnutím č. 14689-9000/2019 zo dňa 04.12.2019 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. K jednotlivým námietkam uviedla: a. pokiaľ žalobca namietal, že mu nebolo pred vydaním rozhodnutia doručené odborné stanovisko Výskumného ústavu dopravného, a.s., na vyjadrenie a že mu z rozhodnutia úradu nebolo zrejmé, či v ňom bolo odcitované celé - s poukazom na ust. § 173 ods. 12 prvej vety zákona č. 343/2015 Z. z., úrad v konaní o námietkach nemá povinnosť zasielať účastníkom konania odborné stanovisko pred vydaním rozhodnutia, ale v zmysle § 173 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z. z. má iba možnosť tak urobiť. Je teda na zvážení úradu, či podklad rozhodnutia v konaní o námietkach poskytne na vyjadrenie účastníkom konania. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s odborným stanoviskom tým, že by nahliadol do spisu, toto svoje právo
však nevyužil. Zároveň mal právo namietať závery znalca, čo aj urobil v podanom odvolaní. Úrad v prvostupňovom rozhodnutí odcitoval celé odborné stanovisko. Zákon č. 343/2015 Z. z. výslovne rozlišuje medzi možnosťou (oprávnením) úradu podľa § 173 ods. 12 vyzvať v konaní o námietkach účastníkov tohto konania, aby sa vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, a medzi zákonnou povinnosťou úradu podľa § 173 ods. 13 vyzvať kontrolovaného, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré úrad zistil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného (začatom na základe iného podnetu ako námietok). b. k žiadosti žalobcu, aby žalovaný prihliadal na znalecký posudok, ktorý ešte nedoručil, len o neho znalca požiadal - Rada poukázala na § 177 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z., podľa ktorého odvolanie musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy; na dôkazy a opis rozhodujúcich skutočností predložených po uplynutí lehoty na doručenie odvolania podľa odseku 1 rada neprihliada. Uvedené vyjadruje koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej nie
je možné prihliadať na akýkoľvek dôkaz doručený po lehote na podanie odvolania, a to ani na taký, ktorý žalobca označil v odvolaní (dokonca v čase, kedy tento dôkaz ani neexistuje). c. k námietke žalobcu že otázky č. 1 a 2, ktoré žalovaný položil Výskumnému ústavu dopravnému, a.s., majú právny charakter - uviedla, že sa jedná o otázky technické vzťahujúce sa k primeranosti požadovaného počtu strojov k rozsahu celého/časti predmetu zákazky a aj v odbornom stanovisku Výskumný ústav dopravný, a.s., odpovedal iba v rámci svojej odbornosti na technické otázky týkajúce sa primeranosti požadovaného počtu strojov k rozsahu zákazky, alebo jej jednotlivých častí a neuviedol žiadne právne závery.
Rovnako ostatné otázky položené úradom sa vzťahujú výlučne k výpočtom uvádzaným navrhovateľom v námietkach a k overeniu ich správnosti. d. k požiadavke na vyžiadanie nového odborného stanoviska v odvolacom konaní uviedla, že by mohlo byť neúčelné, by mohlo byť neúčelné, keďže Výskumný ústav dopravný, a.s., uviedol, že predmetné plnenie môže byť realizované rôznymi typmi strojového vybavenia, pričom kontrolovaný výslovne neuviedol, aké strojové vybavenie má byť použité (a uvedené nechal na vôli každého z uchádzačov). Zároveň z odborného stanoviska vyplýva, že do výpočtu by bolo potrebné započítať aj iné faktory (nielen vlastnosti strojového vybavenia, ale napríklad aj počet dní realizácie závislý od poveternostných podmienok, dopravnú situáciu a pod.), z čoho podľa Rady vyplýva, že uvedené výpočty by neviedli k exaktnému určeniu minimálneho počtu požadovaných zariadení. e. záverom Rada poukázala na to, že predmetná podmienka účasti je nastavená veľmi široko
a mierne. Na jej splnenie musel uchádzač preukázať, že disponuje minimálne šiestimi strojmi vodorovného dopravného značenia, pričom postačovalo uviesť počet kusov, popis vozidiel (typ/značka/model), skutočnosť, či je vo vlastníctve uchádzača (v tom prípade % podiel vlastníctva) alebo či si ho prenajme, a krajinu pôvodu stroja.
Uchádzačom v podstate postačovalo v ponuke uviesť akékoľvek zariadenie určené na aplikáciu vodorovného dopravného značenia, pričom uvedené by kontrolovaný musel akceptovať. Predpokladaná hodnota najmenšej z častí predmetu zákazky je vo výške 2 mil. eur, preto podľa Rady požiadavka kontrolovaného pre subjekt, ktorý poskytuje služby v oblasti predmetu zákazky, nie je náročná, skôr elementárna, pričom platí, že jej neprimeranosť žalobca nepreukázal. Takisto sa nepreukázala skutočnosť, že požiadavka na počet strojov stanovená kontrolovaným v predmetnej podmienke účasti je limitná.
I. Žaloba a rozsudok krajského súdu
12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14689-9000/2019 zo dňa 04.12.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 11709-6000/2019-OD zo dňa 09.10.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným. V žalobných dôvodoch - uviedol že žalovaný nesprávne právne posúdil primeranosť podmienky účasti na strojové vybavenie, keď ju posudzoval ako opis predmetu. - namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý žalovaný odvodil z odborného stanoviska, ktoré však uvádza, že „spracovateľ tohto odborného stanoviska nie je schopný posúdiť, či obstarávateľom (kontrolovaným) vyžadovaný počet strojov je adekvátny/primeraný vo vzťahu k jednotlivým častiam zákazky,“ „nie je exaktne možné posúdiť, či vyžadovaný počet strojov je adekvátny/primeraný vo vzťahu k rozsahu celého predmetu zákazky, nakoľko nie je možné spracovať porovnanie rozsahu požadovaných konkrétnych plošných výmer
vodorovného dopravného značenia (v rámci celej zákazky) s všeobecnou definíciou potrieb strojných zariadení obsahujúcou len ich počet“ alebo „že nie je možné prepočítať a s technickými listami výrobcu stroja ani porovnať, či je táto hodnota relevantná a k akému typu strojnému vybaveniu sa vťahuje (výkonové parametre a podobne)“.
13. Krajský súd v odôvodnení rozsudku 2S/6/2020 - 254 zo dňa 29. júna 2022 uviedol, že preskúmaval rozhodnutie žalovaného, ktorým boli zamietnuté námietky žalobcu z dôvodu ich neopodstatnenosti. Medzi účastníkmi bolo sporné, či je žalovaný povinný pred vydaním rozhodnutia o námietkach vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a či žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, keď vychádzal z odborného stanoviska Výskumného ústavu dopravného, a.s.
S uplatnenými žalobnými dôvodmi sa vysporiadal nasledovne: 14. Pokiaľ žalobca namieta, že mu žalovaný obmedzil právo na spravodlivý proces, konkrétne právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia o námietkach pred vydaním tohto rozhodnutia súd zdôraznil, že zákonodarca v relevantných ustanoveniach § 173 ods. 12 a ods. 13 zákona č. 343/2015 Z. z. rozlišuje medzi možnosťou a povinnosťou žalovaného ako orgánu verejnej správy vyzvať účastníkov na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, pričom deliacim kritériom je druh konania. V predmetnej právnej veci ide o konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré sa začalo na základe námietok žalobcu podľa § 169 ods. 1 písm. d/ zákona č. 343/2015 Z. z., preto sa aplikuje ustanovenie § 173 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z. z. upravujúce možnosť žalovaného, nie povinnosť, vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia.
15. Na druhej strane však správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj druhostupňové rozhodnutie sú predčasné. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný požiadal Výskumný ústav dopravný, a.s., o odborné stanovisko k otázkam, ktoré nastolil žalobca v podaných námietkach, najmä k otázke technického zabezpečenia a požadovaného počtu strojov v súťažných podkladoch. Podľa názoru správneho súdu sa otázky č. 1 - 5, ktoré položil žalovaný Výskumnému ústavu dopravnému, a.s., týkajú výlučne technickej - odbornej stránky veci, ani jedna z položených otázok nemá charakter právnej otázky.
16. Krajský súd uviedol, že Výskumný ústav dopravný, a.s., v niektorej časti odpovede suploval vyjadrenie kontrolovaného a uvádzal svoje domnienky, pre ktoré mohol kontrolovaný určiť v súťažných podkladoch podmienky, prípadne hodnotil vplyv podmienok na možný okruh uchádzačov.
Uvedené vyhodnotenie skutkového stavu však neprináleží subjektu podávajúcemu odborné stanovisko, je na kontrolovanom, aby vysvetlil svoj postoj pri formulovaní súťažných podkladov a následné vyhodnotenie patrí do kompetencie žalovaného. Bolo potom na žalovanom, aby sa s touto skutočnosťou vysporiadal. Vytkol žalovanému
že uvedené tvrdenie Výskumného ústavu dopravného, a.s., prebral do svojho rozhodnutia, hoci mal samostatne vyhodnotiť skutkový stav a vplyv podmienok verejného obstarávania na možnosti zúčastniť sa verejného obstarávania. 17. Uviedol, že podstata námietok a aj položených otázok v žiadosti o odborné stanovisko spočívajú v určení počtu strojov uvedených v bode 3.6 súťažných podkladov a jeho primeranosti vo vzťahu k celému predmetu zákazky a vo vzťahu k jednotlivým častiam predmetu zákazky ako aj adekvátne počty strojov k zákazke ako celku a jej jednotlivým
častiam. Odborné stanovisko obsahuje všeobecné odpovede na položené otázky týkajúce sa určenia podmienok verejného obstarávania. Žalovaný teda nedostal odpovede na položené otázky; odborník nepotvrdil z technického hľadiska správnosť určenia podmienok verejného
obstarávania. Vyslovil záver, že takejto situácii mal žalovaný Výskumnému ústavu dopravnému, a.s. položiť doplňujúce otázky, prípadne osloviť ďalšieho odborníka so žiadosťou o vypracovanie kontrolného odborného stanoviska. Žalovaný tak však neurobil a rozhodol vo veci bez overenia správnosti určenia podmienok verejného obstarávania, ktoré boli jadrom podaných námietok, a vychádzal len z domnienok Výskumného ústavu dopravného, a.s. (prečo kontrolovaný s najväčšou pravdepodobnosťou určil také podmienky v súťažných podkladoch, aké určil), ktorý nebol schopný posúdiť, či kontrolovaným vyžadovaný počet strojov je adekvátny/primeraný vo vzťahu k jednotlivým častiam zákazky, prípadne zákazke ako celku.
Rozhodnutie žalovaného aj Rady vyhodnotil ako predčasné. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením Rady, že uchádzačom postačovalo v ponuke uviesť akékoľvek zariadenie určené na aplikáciu vodorovného dopravného značenia, pričom uvedené by kontrolovaný musel akceptovať. Považoval za významné, aké druhy strojov na VDZ bude uchádzač preukazovať, pretože to má zásadný vplyv na rýchlosť a prípadne aj kvalitu vykonaných prác spolu s cenou za tieto práce. Verejný obstarávateľ pritom musí dodržiavať princíp hospodárnosti a efektívnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality. Je na posúdení žalovaného, či kontrolovaný uvedené princípy v predmetnom verejnom obstarávaní dodržal; rozhodnutia prvého ani druhého stupňa však na túto otázku nedávajú exaktnú odpoveď a sú predčasné. 18. Námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú - zdôraznil zákonnú definíciu pojmu žalobca v zmysle § 178 ods. 1 SSP, skutočnosť, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania o námietkach a námietky podal ako oprávnený subjekt v zmysle § 170 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z. a o jeho subjektívnych právach žalovaný ako orgán verejnej správy konal a meritórne o jeho námietkach rozhodol. Žalobca v žalobe namietal ukrátenie na jeho subjektívnych právach, a to na práve na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia (ktorého je súčasťou práva a spravodlivý proces) a práva na riadne zistenie skutkového stavu veci. 19. Napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. e/ SSP, nakoľko žalovaný aj prvostupňový správny orgán rozhodli predčasne, keď neúplne zistili skutkový stav konania a v tom dôsledku aj nesprávne právne vec posúdili. Zároveň krajský súd vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Kasačná sťažnosť a súvisiace podania
20. Proti rozsudku podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný z dôvodu porušenia zákona krajským súdom tým, že - ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu (§ 440 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku), - písomné vyhotovenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre jeho rozhodnutie (§ 440 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku), - súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku).
21. K námietke ohľadne nedostatku procesnej subjektivity (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) uviedol, pojem „procesná subjektivita“ je potrebné vykladať ako spôsobilosť byť účastníkom konania, čím sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Procesná subjektivita patrí medzi základné procesné podmienky, ktoré má súd povinnosť skúmať, a to aj bez návrhu, v priebehu celého konania.
S poukazom na právnu úpravu § 2 ods. 2 SSP zdôraznil, že verejné obstarávanie v predmetnej veci bolo na základe rozhodnutia Rady úradu č. k. 12847-9000/2020 zo dňa 25.1.2021 zrušené v celom rozsahu, čo bolo uverejnené aj vo Vestníku verejného obstarávania č. 54/2021 zo dňa 24.2.2021 s tým, že zadávaná zákazka bude po aktualizácii podkladov, predmetom opätovného uverejnenia a verejné obstarávanie bude realizované postupom adekvátnym k predpokladanej hodnote zákazky. Dôvodom zrušenia verejného obstarávania bolo, že kontrolovaný v tomto prípade postupoval v rozpore s § 38 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní a § 38 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 10 ods. 2 tohto zákona, konkrétne s princípom proporcionality, keď na účely preukázania splnenia podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní stanovil všeobecnú minimálnu požadovanú úroveň štandardov spočívajúcu v preukázaní uskutočnených prác predformovanou páskou vo výške minimálne 200000 eur bez DPH a dvojzložkovou zmesou plast vo výške 250000 eur bez DPH, a to bez toho, aby pri koncipovaní predmetných parciálnych častí podmienky
účasti podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní zohľadnil veľkosť, rozsah a objem jednotlivých samostatných častí predmetu zákazky, nakoľko potenciálni uchádzači mohli predkladať ponuky aj na samostatné časti predmetu zákazky. Uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko stanovenie spornej podmienky účasti mohlo odradiť od účasti v predmetnom verejnom obstarávaní tie hospodárske subjekty, ktoré by boli spôsobilé kvalifikovane uskutočniť jednotlivé časti predmetu zákazky, avšak nerealizovali v rozhodnom období práce predformovanou páskou v minimálnej hodnote 200000 eur bez DPH a dvojzložkovou zmesou (plast) v minimálnej hodnote 250000 eur bez DPH, čo mohlo viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže.
22. Sťažovateľ má za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti absentuje akýkoľvek, hoci i potenciálny predpoklad existencie aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko napadnutým rozhodnutím úradu nemohlo, vzhľadom na zrušenie verejného obstarávania, dôjsť k žiadnemu zásahu do práv žalobcu. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 228/ 2011-9 zo dňa 2.6.2011 konštatoval, cit.: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.
Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“ 23. Ďalej zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 SSP treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca podľa názoru sťažovateľa už v žalobe zo dňa 2.1.2020 nepreukázal existenciu skutočného ukrátenia na svojich subjektívnych právach, ktoré by bolo spôsobené napadnutým rozhodnutím alebo postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal. K preukázaniu ukrátenia na právach a záujmoch nepristúpil ani neskôr v priebehu súdneho konania. Jeho tvrdenie o potenciálnom zásahu do práva na spravodlivé súdne konanie bolo, ako potvrdil aj správny súd v Rozsudku, zjavne
následkom nesprávneho výkladu právnej úpravy a postup sťažovateľa nemohol ani potenciálne zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Je preto dôvodné dedukovať, že zrušenie verejného obstarávania ešte podčiarklo absenciu existencie skutočného ukrátenia na právach žalobcu, ktorý pritom svojimi námietkami napádal práve podmienky účasti, ktoré sa mu nezdali
primerané. Tieto námietky tak s ohľadom na skutkový stav stratili akúkoľvek opodstatnenosť. Sťažovateľ preto zdôrazňuje, že Krajský súd v Bratislave sám v napadnutom rozsudku konštatoval, že zo strany sťažovateľa nedošlo k žiadnemu zásahu do subjektívnych práv žalobcu, nakoľko tento tvrdil jedine porušenie práva na spravodlivý proces., cit.: „Z uvedených dôvodov, ak žalovaný osobitne nevyzval žalobcu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia o námietkach, neporušil jeho procesné práva a postupoval v súlade s § 173 ods. 12 zákona č. 343/
2015 Z .z. 24. Zjavne neodôvodnené všeobecné tvrdenie porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces však podľa názoru sťažovateľa bez ďalšieho nepredstavuje splnenie zákonnej podmienky pre naplnenie aktívnej legitimácie žalobcu, ako v bode 47. napadnutého Rozsudku de facto konštatuje súd. Výklad súdu odporuje aj záverom Ústavného súdu Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí IV. ÚS 228/2011-9, nakoľko postup sťažovateľa, ktorý zodpovedá právnej úprave, nie je ani potenciálne spôsobilý zasiahnuť do subjektívneho práva žalobcu. Krajský súd preto nesprávnym právnym posúdením konal so žalobcom ako subjektom s procesnou subjektivitou, hoci tento ju ani nepreukázal a ani ňou nedisponoval.
Za účelom naplnenia podmienky aktívnej legitimácie nemožno akékoľvek tvrdenie o možnom porušení subjektívnych práv považovať za dostatočné na to, aby zakladalo aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, a to ani v prípade, pokiaľ žalobca niekoľkými vetami svoj názor odôvodní. Existenciu porušenia resp. zásahu do subjektívneho práva žalobcu je potrebné vykladať s ohľadom na účel správneho súdneho konania a sledovaného zámeru žalobcu. Žaloba smerujúca voči rozhodnutiu úradu vo veci verejného obstarávania má spravidla za cieľ zabezpečiť ochranu práv a záujmov žalobcu v tom - ktorom verejnom obstarávaní.
Zdôraznil, že v posudzovanom prípade nie len, že neboli rozhodnutím ani postupom sťažovateľa porušené žiadne práva žalobcu (a porušené ani byť nemohli), súčasne žaloba všeobecne stratila zrušením verejného obstarávania na význame. Neexistujúce verejné obstarávanie nemôže práva a záujmy žalobcu žiadnym spôsobom ovplyvniť. Na základe uvedenej skutočnosti je podľa názoru sťažovateľa daný dôvod konanie zastaviť.
25. V rámci kasačného dôvodu poukazujúceho na nesprávne právne posúdenie (§440 ods. 1 písm. g) SSP) žalovaný zároveň namietal, že správny súd Rozsudkom prekročil limity zákonnosti, ak od sťažovateľa očakáva postup prevyšujúci zákonom o verejnom obstarávaní stanovené pravidlá týkajúce sa konania o námietkach či o odvolaní. Táto námietka poukazovala na vyslovený záver, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán rozhodli predčasne, keď neúplne zistili skutkový stav konania a v tom dôsledku aj nesprávne právne vec posúdili, a vyvodenej povinnosti žalovaného. za situácie ak nedostal odpovede na položené otázky (odborník nepotvrdil z technického hľadiska správnosť určenia podmienok verejného obstarávania) mal žalovaný Výskumnému ústavu dopravnému, a.s., položiť doplňujúce otázky, prípadne osloviť ďalšieho odborníka so žiadosťou o vypracovanie kontrolného odborného
stanoviska. Argumentácia Krajského súdu k zrušeniu napadnutého rozhodnutia je v rozpore s právnou úpravou konania o námietkach, ktoré je návrhovým konaním začínaným na podnet účastníka konania - navrhovateľa, ktorý má dôkaznú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pričom podľa § 175 ods. 7 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní je úrad viazaný obsahom podaných námietok a v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok preskúmava postup kontrolovaného len v rozsahu namietaných skutočností; to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy podľa § 170 ods. 1 písm. e) a podľa § 177 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní. Rada úradu je viazaná obsahom podaného odvolania; to neplatí, ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tieto vady odôvodňujú zmenu prvostupňového rozhodnutia. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že dôkazné bremeno v prípade doručených námietok či odvolania je na strane navrhovateľa, žalobcu, a úrad resp.
Rada úradu nemá povinnosť (ani oprávnenie) suplovať povinnosti navrhovateľa v konaní. Zároveň je Rada úradu viazaná argumentáciou uvedenou v odvolaní. Z argumentácie správneho súdu však vyplýva, že hoci tento v jednej časti rozsudku upriamuje pozornosť na špecifickú povahu konania o námietkach, v ďalšej časti ako keby povahu konania o námietkach
opomenul. 26. V dôsledku uvedeného je Rozsudok nepreskúmateľný (§440 ods. 1 písm. f) SSP). Ad absurdum v bode 46 Rozsudku totiž správny súd uvádza, že sťažovateľ ako žalovaný mal oslovenému subjektu na vypracovanie odborného stanoviska položiť doplňujúce otázky, prípadne osloviť ďalšieho odborníka so žiadosťou o vypracovanie kontrolného odborného
stanoviska. De facto správny súd od sťažovateľa požaduje, aby za navrhovateľa, žalobcu, preukazoval tvrdenia konštatované žalobcom v námietkach resp. v odvolaní. Pokiaľ by sťažovateľ akceptoval postup žiadaný správnym súdom a konštruoval ďalšie doplňujúce otázky, de facto by dopĺňal argumentáciu nad rámec samotného odvolania resp. námietok žalobcu.
Sťažovateľ zdôrazňuje, že ako ústredný orgán štátnej správy môže postupovať len podľa zákona a nemožno legitímne očakávať, aby v konkrétnom konaní porušoval princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Štátny orgán, ktorého postavenie a právomoci sú zákonom reglementované, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, nakoľko takéto konanie príslušný právny predpis neustanovuje, ba dokonca priamo nedovoľuje.
27. V tejto súvislosti sťažovateľ zároveň upriamil pozornosť aj na § 3 ods. 1 zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a to na zásadu legality, v rámci ktorej má sťažovateľ povinnosť postupovať v konaní o preskúmanie úkonov sťažovateľa v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Sťažovateľ má za to, že vzhľadom na jeho povinnosť aplikovať v rámci svojej rozhodovacej praxe zásadu legality nemal inú možnosť, ako odvolanie, a teda aj námietky žalobcu, zamietnuť. Podľa názoru sťažovateľa bolo preto správne a v súlade s ust. § 175 ods. 7 a § 177 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia dostatočne, preto by bolo ďalšie vyžadovanie odborného stanoviska neúčelné. Už na základe vypracovaného odborného stanoviska boli tvrdenia žalobcu spochybnené, resp. na základe nich nebolo možné konštatovať žalobcom tvrdenú neprimeranosť podmienky účasti. S ohľadom na tieto skutočnosti upriamil sťažovateľ pozornosť aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, na ktorú odkazuje tak Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Rozhodnutia sp. zn. 5 Sžf 65/2011 zo dňa 19.7.2012, a rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom Uznesenia IV. ÚS 430/2018-21 zo dňa 1.8.2018, Výklad správneho súdu je možné vnímať ako výklad odporujúci základnému cieľu konania o námietkach, ktorým je rýchle prejednanie
posudzovaných, namietaných skutočností. Vyžadovanie ďalších posudkov by nedôvodne a v rozpore s účelom právnej úpravy preskúmania na základe námietok predĺžilo toto konanie. Je nevyhnutné pripomenúť, že konanie o námietkach je realizované v čase, kedy verejné obstarávanie stále prebieha, teda pred uzatvorením zmluvy. Z Rozsudku pritom nevyplýva, akým spôsobom sa súd vysporiadal s predmetnými skutočnosťami a ani, či posudzoval otázku právomoci úradu resp. Rady úradu danú na posudzovanie doručených námietok resp. odvolania
žalobcu. 28. Sťažovateľ zdôraznil, že žalobca svoje námietky smeroval voči primeranosti podmienok účasti. Pri posudzovaní stanovenia podmienok účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti sa pritom vždy v súlade s § 38 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní posudzuje najmä súvis s predmetom zákazky (ktorý v tomto prípade nebol namietaný) a primeranosť podmienky účasti. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podmienka účasti bola stanovená ako minimálna (ľahko splniteľná) a argumentácia žalobcu bola a je nepreskúmateľná. Žalobca predložil námietky všeobecného charakteru, nakoľko poskytol len výpočet, kde neboli zrejmé vstupné údaje, s ktorými počítal, a preto tieto tvrdenia neboli a ani nie sú preskúmateľné ani
odborníkom. Uvedené správny súd absolútne neposudzoval. Práve žalobca bol pritom ten, kto inicioval konanie o námietkach a deklaroval porušenie zákona zo strany kontrolovaného, mal preto, aj s ohľadom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, svoje tvrdenia relevantne zdôvodniť a podložiť hodnovernými dôkazmi. Suplovanie povinností žalobcu úradom by znamenalo narušenie nestrannosti úradu pri výkone dohľadu. Nemožno sa preto stotožniť so záverom správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie je predčasné.
29. K právnym záverom súdu uvedeným v bode 46 Rozsudku kde je poukaz na potrebu bližšieho vymedzenia použitých strojov vo vzťahu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uviedol, že Rada úradu a ani úrad nemali povinnosť a ani oprávnenie overiť správnosť určenia podmienok účasti v takom rozsahu, ako to tvrdí správny súd, keďže uvedené nebolo predmetom konania a rozhodnutie by v takom prípade šlo nad oprávnenia dané zákonom o verejnom obstarávaní, teda nad rámec namietaných skutočností. Predmetom konania bolo posúdenie skutočností uvádzaných žalobcom, ktoré smerovali k tomu, že podmienka účasti je neprimeraná. Na uvedenú námietku napadnuté rozhodnutie obsahuje riadne zdôvodnenú odpoveď, kde Rada úradu konštatovala (ako je z vyššie citovaného zrejmé), že uvedené sa nepreukázalo. Rozsudok súdu inklinuje k domnienke, že sťažovateľ mal skúmať aj to, či bolo strojné vybavenie v podmienke účasti dostatočne špecifikované. Opäť aj v danom šiel správny súd nad rámec zákona o verejnom obstarávaní, teda nad rámec sťažovateľovi doručených námietok žalobcu.
Na danom mieste je potrebné poukázať na to, že pokiaľ by Rada úradu išla nad rámec argumentácie žalobcu a posudzovala danú podmienku účasti aj z iných hľadísk, ako sú namietané (v tomto prípade bol namietaný požadovaný počet strojov), uvedené by mohlo viesť k záveru, že by Rada úradu nariadila kontrolovanému upraviť predmetnú podmienku účasti v takých súvislostiach, ktoré by v konečnom dôsledku nevyhovovali ani samotnému navrhovateľovi.
30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má sťažovateľ za to, že správny súd mu ukladá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní konať v konaní o námietkach nad rámec namietaných skutočností. V právnom štáte kompetencie, práva, povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu a jej súčasťou je deľba moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je však potrebné prijať záver, že Krajský súd v Bratislave predmetné „trojdelenie“ moci nerešpektuje, t. j. atrahuje si zákonodarnú právomoc, nakoľko v tomto prípade evidentne neaplikoval platnú a účinnú normatívnu úpravu. 31. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril, ďalší účastník konania (verejný obstarávateľ) vo svojom vyjadrení uviedol, že mu nie sú známe ďalšie skutočnosti, ktoré by sťažovateľ neuviedol v podanej kasačnej sťažnosti.
III. Právne posúdenie kasačného súdu
32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu súdu. 33. Žalovaný v sťažnostných dôvodoch namietal predovšetkým pochybenie správneho súdu v
súvislosti - s nevysporiadaním sa s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu ktorá bola posúdená iba formálne a nesprávne, - s dôsledkami takéhoto pochybenia vedúcich k meritórnemu prejednaniu veci, - s nesprávnym právnym posúdení procesného postupu pri vyhodnotení podkladov a výsledkov administratívneho konania a vyvodením poviností žalovaného v rozpore s právnou úpravou.
34. Rozsah kasačného konania možno zhrnúť do dvoch okruhov, jedná sa o otázky správnosti posúdenia procesnej subjektivity a aktívnej legitimácie a posúdenie správnosti a zákonnosti postupu krajského súdu v súvislosti s vyhodnocovaním priebehu a výsledkov námietkového
konania. 35. Aj keď je nepochybné, že sa jedná nielen o právne ale aj technicky náročné správne konanie čo vyústilo do požiadaviek na súdny prieskum, nemožno opomínať, že správny súd pri svojom rozhodovaní musí v prvom rade prihliadať na zákonné limity súdneho prieskumu, počínajúc skúmaním základných podmienok postupu v súdnom konaní ktorými sú existencia spôsobilého predmetu súdneho prieskumu, formálne náležitosti žaloby a náležitosti týkajúce sa procesnej subjektivity a legitimácie účastníkov, ktoré sú rámcovo vymedzené nasledovnou
právnou úpravou: Podľa § 2 ods. 2 SSP Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. Podľa § 35 SSP (1) Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. (2) Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej
správy. Podľa § 97 SSP Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou. Podľa § 61 písm. a) SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
36. Otázkou aktívnej legitimácie v konaní o prieskume rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného v konaní vo veci verejného obstarávania sa kasačný súd zaoberal v rozsudku vydanom pod. sp. zn. 3Sfk/104/2022 dňa 29. mája 2025. Keďže časť odôvodnenia sa vzťahuje k posudzovaniu aktívnej legitimácie v konaniach podľa zákona o verejnom obstarávaní, poukazuje kasačný súd na jeho nasledovné časti, kde ponechal pôvodné číslovanie odstavcov (? odsekov) :
40. Právna úprava správneho súdneho poriadku stanovuje základné limity súdneho prieskumu v ustanovení § 2 ods. 2 SSP vymedzujúceho rozsah a limity práva na súdnu ochranu poskytovanú v správnom súdnictve v spojení s ust. § 178 ods. 1 SSP upravujúcom aktívnu žalobnú legitimáciu a § 97 SSP prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). V kontexte právnej úpravy pre záver o preukázaní aktívnej legitimácie žalobcu je kumulatívne vyžadované preukázanie postavenia účastníka v administratívnom konaní a tvrdenie, že jeho práva alebo chránené záujmy boli v konaní napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté.
41. V rámci konania v prejednávanej veci možno zhrnúť, že i/ po podaní žaloby je primárne posudzované splnenie podmienky „procesnej“ aktívnej legitimácie, ktorej preukázanie alebo aspoň tvrdenie je nevyhnutnou súčasťou žaloby (§61 SSP v spojení s § 2 SSP). ii/ následne správny súd v rámci skúmania podmienok pre ďalší postupu vo veci (ale aj kedykoľvek v priebehu konania) skúma, či sa nejedná o žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou, zjavne nenapĺňajúcou kritéria aktívnej žalobnej legitimácie, ako inštitútu procesnoprávnej povahy. Zjavné nenaplnenie kritéria aktívnej žalobnej legitimácie je možné skúmať aj vo vzťahu k preukázaniu priamej dotknutosti na právach alebo záujmoch účastníka. V prípade jednoznačného negatívneho záveru správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP môže žalobu odmietnuť. iii/ v prípade ak je nespochybnená aktívna žalobná legitimácia a otázka tvrdenej priamej dotknutosti na právach alebo záujmoch je sporná, správny súd je povinný vec prejednať, záver o dotknutosti na právach a záujmoch jednoznačne ustáliť a v prípade jej nepreukázania žalobu
zamietnuť. 42. Problematikou žalobnej legitimácie sa v rozhodnutí IV. ÚS 242/2011 zo dňa 9. júna 2011 zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.
Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“
43. Z administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ využil právo podať žiadosť o nápravu podľa § 164 v tom čase platného zákona o verejnom obstarávaní a právo podať námietky podľa § 170 citovaného zákona. Len pre úplnosť treba pripomenúť, že zákonom č. 142/2024 Z.z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli ustanovením čl. XI. bod 25 zrušené ustanovenia § 163-165 zákona č. 343/2015 Z.z. upravujúce v rámci revíznych postupov inštitút žiadosti o nápravu. Inštitút námietkového konania zostal po malej úprave zachovaný. Podľa dôvodovej správy k príslušnej časti zákona č. 142/2024 Z.z. bolo navrhnuté vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, keďže príslušné európske smernice tento inštitút nevyžadujú a jeho vypustením dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní. Otázky, aj v spojení s výhradami k dokumentácii, môžu uchádzači a záujemci stále adresovať formou žiadosti o vysvetlenie a v spojení s možnosťou vykonať autoremedúrou nápravu nie je zachovanie žiadosti o nápravu nevyhnutné.
44. Je nepochybné, že úprava revíznych postupov v príslušnom období bola konformná aj s obsahom právne záväzných aktov Európskej únie, najmä Smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30. 12. 1989) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 20. 12. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).
45. Základný rámec pre existenciu uvedených práv je vyjadrený v článku 1 ods. 3 smernice: „Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty, uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.“
46. Vo vzťahu k prejednávanej veci je ďalej potrebné uviesť, že smernica bližšie určuje požiadavky na postupy preskúmania, kde podľa článku 2 ods. 1 písm. b): „Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia, ktoré sa týkajú postupov preskúmania uvedených v článku 1, zahŕňali ustanovenie o právomoci zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí vrátane odstránenia diskriminačných technických, ekonomických alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných podkladoch alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky.“
47. Smernica následne v článku 2 ods. 9 zakotvuje právo na súdny prieskum: „Ak orgány zodpovedné za postupy preskúmania nemajú súdnu povahu, ich rozhodnutia musia byť vždy písomne odôvodnené. V takomto prípade je tiež potrebné ustanoviť postupy, ktoré zabezpečia, aby každé údajné nezákonné opatrenie prijaté orgánom zodpovedným za preskúmanie alebo každý údajný nedostatok pri výkone na neho prenesených právomocí mohli byť predmetom súdneho preskúmania alebo preskúmania iným orgánom, ktorý je súdnym orgánom v zmysle článku 234 zmluvy a ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, ako aj orgánu zodpovedného za preskúmanie.“
48. Pre rozhodovanie v prejednávanej veci môže byť prínosné, že Súdny dvor Európskej únie v rámci rozhodovacej činnosti viackrát riešil otázku, za akých okolností sa dotknutá osoba nemôže domáhať práva prieskumu v takej kvalite, akú garantuje citovaná smernica. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Grossmann Air Service, C-230/02, bod 27 dospel k záveru, že: „Účasť na zadávacom konaní v zásade môže platne predstavovať vzhľadom na článok 1 ods. 3 smernice 89/665 podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje na preukázanie, že dotknutá osoba odôvodnila záujem na získaní dotknutej zákazky alebo že jej hrozí vznik škody z dôvodu údajnej nezákonnej povahy rozhodnutia o zadaní uvedenej zákazky.
Ak takáto osoba nepredložila ponuku, môže len ťažko preukázať, že má právny záujem toto rozhodnutie napadnúť, alebo že bola poškodená alebo u nej existuje riziko poškodenia z dôvodu tohto zadania.“ Súdny dvor Európskej únie však v citovanom rozsudku ďalej dôvodil, že by nebolo spravodlivé, ak by bola takáto osoba pozbavená práva na súdny prieskum v prípade, že ponuku nepodala kvôli existencii diskriminačných kritérií, z dôvodu ktorých neexistovala reálna možnosť na získanie zákazky, a teda šance na získanie zákazky boli nulové.
49. Uvedené závery Súdny dvor Európskej únie ďalej rozvinul v rozsudku Amt Azienda Trasporti e Mobilita SpA, C-328/17, bod 58: „článok 1 ods. 3 smernice 89/665, ako aj článok 1 ods. 3 smernice 92/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá neumožňuje hospodárskym subjektom podať návrh na preskúmanie rozhodnutí verejného obstarávateľa, týkajúcich sa zadávacieho konania, na ktorom sa rozhodli nezúčastniť z dôvodu, že na základe právnej úpravy uplatniteľnej na toto konanie bolo zadanie dotknutej verejnej zákazky v ich prospech
veľmi nepravdepodobné. Je však úlohou príslušného vnútroštátneho súdu, aby podrobne a s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti, ktorými sa vyznačuje kontext veci, ktorá mu bola predložená, posúdil, či konkrétnym uplatnením tejto právnej úpravy nemôže byť právo dotknutých hospodárskych subjektov na účinnú súdnu ochranu dotknuté.“ V tomto rozsudku sa zároveň v bode 53 vyjadril, že „právo na preskúmanie možno iba výnimočne priznať subjektu, ktorý nepredložil ponuku, nemožno považovať za neprimerané od neho vyžadovať, aby preukázal, že ustanovenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania znemožňujú samotné predloženie ponuky.“
37. Význam a dôsledky týchto záverov vo vzťahu k otázke aktívnej legitimácie žalobcu treba zohľadniť pri vyhodnocovaní skutočnosti, že sťažovateľ nepredložil ponuku do vyhláseného verejného obstarávania, nakoľko verejné obstarávanie bolo zrušené. S ohľadom na citovanú judikatúru SD EÚ bude teda povinnosťou správneho súdu vyhodnotiť, či sa mohol domáhať súdneho prieskumu rozhodnutia o námietkach podľa § 170 zákona o verejnom obstarávaní žalobca, ktorý sa nezúčastnil verejného obstarávania (zrušeného pred vyhlásením rozsudku) zrušeného z dôvodov zmienených v bode 22 odôvodnenia tohto rozsudku.
Kasačný súd nespochybňuje všeobecnú záväznosť ustanovenia §135 ods. 1 SSP o viazanosti skutkovým stavom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, len zdôrazňuje, že primárne sporná otázka sa týka inštitútu aktívnej legitimácie na podanie súdnej žaloby, ktorú je treba doriešiť z hľadiska vyššie uvedených požiadaviek.
38. Dostačujúcim dôvodom pre záver o zrušení napadnutého rozsudku bol kasačný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP v nadväznosti na nedostatočné, len formálne vysporiadanie sa so žalobnou námietkou nedostatku procesnej spôsobilosti a aktívnej legitimácie žalobcu.
V ďalšom postupe súdu je zrejme možné predpokladať buď vydanie rozhodnutia o odmietnutí žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e za situácie, keď nebola správnym súdom vyriešená otázka aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby aj s ohľadom na argumentáciu kasačného sťažovateľa a teoreticky je možné predpokladať buď odmietnutie žaloby z dôvodu podania zjavne neoprávnenou osobou (§98 ods. 1 písm. e)SSP) alebo jej nové meritórne prejednanie za podmienky formulovanej napr. aj v rozhodnutí ÚS SR IV. ÚS 228/2011 na základe jednoznačne ustáleného záveru o dotknutosti na právach a záujmoch.
39. V prípadnom novom meritórnom rozhodnutí vo veci bude pri vyhodnocovaní preukázania dotknutosti na právach a záujmoch povinnosťou správneho súdu znova sa vysporiadať s obsahom žalobných dôvodov, s prihliadnutím na doteraz vznesené námietky, poukazujúce na sporný a nedostatočne odôvodnený postup správneho súdu, ktorý žalovanému v súvislosti s konaním o námietkach v rozpore s platnou právnou úpravou vrátane koncentračnej zásady ktorou sa riadilo námietkové konanie vytýkal žalovanému nedoplnenie dokazovania v rozsahu nekorešpondujúcom s obsahom námietok.
40. V súvislosti s kasačnými dôvodmi vzťahujúcimi sa k s vyhodnocovaním priebehu a výsledkov námietkového konania, ktoré je potrebné riešiť v nadväznosti na vysporiadanie sa s otázkou procesnej aktívnej legitimácie treba zdôrazniť obsah relevantnej právnej úpravy zákona o verejnom obstarávaní upravujúcej dohľad nad v § 169 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní upravujúceho dohľad nad vereným obstarávaním, špeciálne v problematiku preskúmavania úkonov kontrolovaného. Nemožno neprihliadať na prejav koncentračnej zásady uvedenej v ust. § 169 ods. 5 (V námietkovom konaní je úrad viazaný rozsahom označených skutočností, proti ktorým námietky smerujú, a nemôže rozhodnúť nad ich rámec), ako aj previazanosti uvedenej úpravy s citovanou všeobecnou úpravou správneho konania s prihliadnutím na ústavnoprávne dôsledky, tak ako to podrobne namietal v kasačnej sťažnosti
žalovaný. 41. Len pre úplnosť kasačný súd pripomína, že správny súd je povinný vydať také rozhodnutie aby bolo naplnené právo účastníka súdneho konania na uvedenie dostatočných dôvodov, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces a v nadväznosti na to poukazuje kasačný súd i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998), ako aj na závery rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 119/03 alebo IV. ÚS 115/03).
Vo vzťahu ku kvalite odôvodnenia pri rozhodovaní správneho súdu o podmienkach verejného obstarávania poukazuje kasačný súd aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 469/2014. V zmysle uvedenej judikatúry kasačný súd zdôrazňuje, že nie je nevyhnutné, aby na každú námietku bola daná podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však správny súd v odôvodnení nereagoval na zásadnú relevantnú námietku sťažovateľa ohľadom spochybňovanej aktívnej legitimácie žalobcu, nevysporiadal sa s relevantnými žalobnými dôvodmi, je potrebné aj tento nedostatok považovať za nesprávny procesný postup, ktorým sťažovateľovi znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
IV. Záver
42. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že správny súd nesprávnym procesným postupom vo vzťahu primárne k nedostatočnému odôvodneniu vyriešenia otázky aktívnej legitimácie (na čo nadväzujú ďalšie spochybňované právne závery) znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý prešiel zákonom č.151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Bratislave. 43. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu ustáliť, či žalobcovi svedčí žalobná legitimácia. V prípade, ak dospeje k záveru, že sťažovateľovi žalobná legitimácia prislúcha, vec meritórne prejedná a znova rozhodne o všetkých žalobných dôvodoch s prihliadnutím na potrebu vysporiadania sa relevantných kasačnými námietkach sťažovateľa. 44. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. mája 2025