3Sfk/15/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu R.B.D. DEVELOPMENT s.r.o., IČO: 50186647, so sídlom Dilongova 13, Prešov, zastúpeného spoločnosťou Hronček & Partners, s. r. o., IČO: 47248327, so sídlom Kálov 1, Žilina, za ktorú koná advokát JUDr. Róbert Hronček, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31797903, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti: Slovenská správa ciest, IČO: 00003328, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14689-9000/2019 zo dňa 04.12.2019 konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/6/2020 - 254 zo dňa 29. júna 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/6/2020-254 zo dňa 29. júna 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

2. Kontrolovaný v súťažných podkladoch (zväzok 4 Podmienky účasti) v podbode 3.6 bodu 3 určil „Podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti“ v zmysle § 34 ods. 1 písm. j/ zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 343/2015 Z. z.) v rozsahu údajov o strojovom, prevádzkovom alebo technickom vybavení, ktoré má uchádzač k dispozícii na uskutočnenie stavebných prác: Uchádzač mal predložiť zoznam s uvedením požadovaných údajov. Predložený zoznam musel

Uchádzač mohol predbežne nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti určené verejným obstarávateľom jednotným európskym dokumentom (JED) v zmysle § 39 zákona č. 343/2015 Z. z. s tým, že doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti predloží verejnému obstarávateľovi podľa § 55 ods. 1 až uchádzač, ktorý sa umiestnil na prvom mieste. 3. Žalobca podal žiadosť o nápravu a následne námietky proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých

ODPOVEĎ: Z Vami predložených podkladov je zrejmé, že objednávateľ (kontrolovaný) v bode 3.6 súťažných podmienok účasti požadoval v predmetnom verejnom obstarávaní nasledovnú štruktúru minimálnej úrovne požadovaných štandardov (požiadaviek na strojné vybavenie

Konkrétnym praktickým nasadením konkrétneho strojného vybavenia je možné docieliť značne odlišné výkony a rýchlosti aplikácie vodorovného dopravného značenia. Spracovateľ odborného stanoviska, na podloženie tohto tvrdenia, uvádza ako príklad nasledovné webové odkazy na výrobcov dopytovaných strojných zariadení, na ktorých si je možné samostatne overiť toto

Spracovateľ odborného stanoviska je však názoru, že pokiaľ stanovil obstarávateľ (kontrolovaný) určité počty vyžadovaných strojov (aj keď veľmi všeobecnej definície), tak sa pravdepodobne snažil zohľadniť v podmienkach účasti svoje historické skúsenosti s obnovou vodorovného značenia na ním spravovaných cestných komunikáciách. Je možné konštatovať, že pred obnovou vodorovného dopravného značenia po zimnom období je nutné najskôr realizovať čistenie vozoviek od nečistôt spôsobených zimnou údržbou, vykonať zálievky trhlín spôsobené zimným počasím a podobne. Z toho vyplýva, že na obnovu vodorovného dopravného značenia zostáva v kalendárnom roku maximálne 5 až 6 mesiacov a aj v ich priebehu sa treba

Takýmto všeobecným, neurčitým nastavením podmienok (počtov strojného vybavenia), však podľa názoru spracovateľa tohto stanoviska nijako významne neovplyvnil potenciálny okruh uchádzačov nakoľko nevymedzil konkrétne technické parametre strojného vybavenia (viď časť odpovede venujúcej sa nekonkrétnosti požiadaviek na strojné vybavenie). OTÁZKA č. 2: Posúďte, či je počet strojov uvedených v bode 3.6 súťažných podkladov (t. j. 3 líniové stroje na VDZ - striekanie farbou, 1 líniový stroj na VDZ- plast, 6 strojov na plošné VDZ - striekanie farbou, 1 stroj na plošné VDZ - plast 3 stroje na odstránenie nefunkčného VDZ) adekvátny/ primeraný vo vzťahu k jednotlivým častiam predmetu zákazky (samostatne ku každej časti zákazky)?

ODPOVEĎ: Navrhovateľ predkladá výpočet len pre jednu z celkovo piatich strojových požiadaviek na minimálnu úroveň štandardov, definovaných objednávateľom (kontrolovaným) v bode B.6 súťažných podmienok účasti, a na základe tohto porovnania vyvodzuje závery (možnej neekonomickosti a diskriminácie) pre všetky požiadavky na celý predmet zákazky.

Na realizáciu VDZ má vplyv mnoho faktorov, ktoré je veľmi ťažko presne špecifikovať. Týmito faktormi sú klimatické podmienky v danom roku, hustota premávky na jednotlivých úsekoch, požadovaný harmonogram realizácie prác, ako i technické možnosti jednotlivých strojov v podobe ich výkonu, technického stavu, a podobne.

OTÁZKA č. 4: Aké počty strojového vybavenia by bolo adekvátne požadovať k jednotlivým častiam predmetu zákazky? ODPOVEĎ: Viď odpoveď na otázky č. 1, 2 a 3. OTÁZKA č. 5: Aké počty strojového vybavenia by bolo adekvátne požadovať na celý predmet zákazky?

parametrami. Nie je exaktne možné posúdiť, či vyžadovaný počet strojov je adekvátny/ primeraný vo vzťahu k rozsahu celého predmetu zákazky, nakoľko nie je možné spracovať porovnanie rozsahu požadovaných konkrétnych plošných výmer vodorovného dopravného značenia (v rámci celej zákazky) so všeobecnou definíciou potrieb strojných zariadení obsahujúcou len ich počet. Uchádzač schopný realizovať jednotlivé časti a pri dobrej organizácii práce aj viac častí zákazky prípadne aj celý jej rozsah.

podľa § 34 ods. 1 písm. j/ zákona č. 343/2015 Z. z. Nakoľko vyššie uvedená podmienka účasti bola kontrolovaným stanovená na preukázanie počtu a účelu použitia strojného vybavenia, úrad nepovažuje uvedenú podmienku účasti za diskriminačnú alebo takú, ktorá by bola spôsobilá obmedziť hospodársku súťaž. Takýmto všeobecným, neurčitým nastavením podmienok (počtov strojného vybavenia), však podľa názoru Výskumného ústavu dopravného, a.s., nijako významne neovplyvnil potenciálny okruh uchádzačov, nakoľko nevymedzil konkrétne technické parametre strojného vybavenia. V prípade, že uchádzač predloží ponuku na jednu časť zákazky, je možné predpokladať, že nebude potrebovať strojné vybavenie s takým výkonom, parametrami a rýchlosťou aplikácie vodorovného dopravného značenia, ako uchádzač, ktorý predloží ponuku na viac, alebo všetky časti predmetu zákazky.

Je na samotnom uchádzačovi, aby posúdil, aký konkrétny druh strojného vybavenia bude potrebovať na uskutočnenie jednej, prípadne viacerých častí zákazky. Ak si kontrolovaný stanovil vyššie uvedenú podmienku účasti menej prísne, bude povinný ju vyhodnocovať v zmysle ním stanovenej minimálnej požadovanej úrovne. 8. Žalovaný opäť poukázal na odborné stanovisko, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ (žalobca v súdnom konaní) predložil výpočet len pre jednu z piatich strojových požiadaviek a na základe tohto výpočtu vyvodil závery aj pre zvyšné strojové vybavenie požadované kontrolovaným v súvislosti s podmienkou účasti podľa § 34 ods. 1 písm. j/. Žalobca pri výpočtoch uvedených v rámci námietok neuviedol, o aký stroj ide - konkrétne aký typ a výkonovú radu berie do úvahy a ani odkiaľ túto informáciu čerpá. Nie je možné prepočítať a s technickými listami výrobcu stroja ani porovnať, či je táto hodnota relevantná a k akému typu strojného vybavenia sa vzťahuje. V postupe kontrolovaného preto žalovaný neidentifikoval porušenie princípov verejného obstarávania uvedené v § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z.

svojom profile. O skutočnosti, že predmetné podmienky účasti boli upravené, a požiadavky na predloženie vyššie uvedených certifikátov boli vypustené, bol žalobca informovaný aj prostredníctvom listu s označením „Oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu zo dňa 02.08.2019“. Žalovaný preto v postupe kontrolovaného v súvislosti so šiestym bodom námietok neidentifikoval porušenie zákona č. 343/2015 Z. z. 10. Žalobca v podaných námietkach tiež namietal, že zmenený termín predkladania ponúk považuje za nedostatočný. Žalovaný uviedol, že lehota na predkladanie ponúk bola v priebehu verejného obstarávania predlžovaná dvakrát. Prvýkrát kontrolovaný predĺžil lehotu z 08.08.2019 do 10:00 hod. na 15.08.2019 do 10:00 hod., druhýkrát predĺžil lehotu na predkladanie ponúk z 15.08.2019 do 10:00 hod. na 26.09.2019 do 10:00 hod. Žalobca však neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých považoval lehotu na predkladanie ponúk a jej predĺženie za nedostatočné. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že v súvislosti s touto skutočnosťou neidentifikoval porušenie zákona č. 343/2015 Z. z.

však nevyužil. Zároveň mal právo namietať závery znalca, čo aj urobil v podanom odvolaní. Úrad v prvostupňovom rozhodnutí odcitoval celé odborné stanovisko. Zákon č. 343/2015 Z. z. výslovne rozlišuje medzi možnosťou (oprávnením) úradu podľa § 173 ods. 12 vyzvať v konaní o námietkach účastníkov tohto konania, aby sa vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, a medzi zákonnou povinnosťou úradu podľa § 173 ods. 13 vyzvať kontrolovaného, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré úrad zistil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného (začatom na základe iného podnetu ako námietok). b. k žiadosti žalobcu, aby žalovaný prihliadal na znalecký posudok, ktorý ešte nedoručil, len o neho znalca požiadal - Rada poukázala na § 177 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z., podľa ktorého odvolanie musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy; na dôkazy a opis rozhodujúcich skutočností predložených po uplynutí lehoty na doručenie odvolania podľa odseku 1 rada neprihliada. Uvedené vyjadruje koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej nie

Rovnako ostatné otázky položené úradom sa vzťahujú výlučne k výpočtom uvádzaným navrhovateľom v námietkach a k overeniu ich správnosti. d. k požiadavke na vyžiadanie nového odborného stanoviska v odvolacom konaní uviedla, že by mohlo byť neúčelné, by mohlo byť neúčelné, keďže Výskumný ústav dopravný, a.s., uviedol, že predmetné plnenie môže byť realizované rôznymi typmi strojového vybavenia, pričom kontrolovaný výslovne neuviedol, aké strojové vybavenie má byť použité (a uvedené nechal na vôli každého z uchádzačov). Zároveň z odborného stanoviska vyplýva, že do výpočtu by bolo potrebné započítať aj iné faktory (nielen vlastnosti strojového vybavenia, ale napríklad aj počet dní realizácie závislý od poveternostných podmienok, dopravnú situáciu a pod.), z čoho podľa Rady vyplýva, že uvedené výpočty by neviedli k exaktnému určeniu minimálneho počtu požadovaných zariadení. e. záverom Rada poukázala na to, že predmetná podmienka účasti je nastavená veľmi široko

Uchádzačom v podstate postačovalo v ponuke uviesť akékoľvek zariadenie určené na aplikáciu vodorovného dopravného značenia, pričom uvedené by kontrolovaný musel akceptovať. Predpokladaná hodnota najmenšej z častí predmetu zákazky je vo výške 2 mil. eur, preto podľa Rady požiadavka kontrolovaného pre subjekt, ktorý poskytuje služby v oblasti predmetu zákazky, nie je náročná, skôr elementárna, pričom platí, že jej neprimeranosť žalobca nepreukázal. Takisto sa nepreukázala skutočnosť, že požiadavka na počet strojov stanovená kontrolovaným v predmetnej podmienke účasti je limitná.

12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14689-9000/2019 zo dňa 04.12.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 11709-6000/2019-OD zo dňa 09.10.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným. V žalobných dôvodoch - uviedol že žalovaný nesprávne právne posúdil primeranosť podmienky účasti na strojové vybavenie, keď ju posudzoval ako opis predmetu. - namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý žalovaný odvodil z odborného stanoviska, ktoré však uvádza, že „spracovateľ tohto odborného stanoviska nie je schopný posúdiť, či obstarávateľom (kontrolovaným) vyžadovaný počet strojov je adekvátny/primeraný vo vzťahu k jednotlivým častiam zákazky,“ „nie je exaktne možné posúdiť, či vyžadovaný počet strojov je adekvátny/primeraný vo vzťahu k rozsahu celého predmetu zákazky, nakoľko nie je možné spracovať porovnanie rozsahu požadovaných konkrétnych plošných výmer

13. Krajský súd v odôvodnení rozsudku 2S/6/2020 - 254 zo dňa 29. júna 2022 uviedol, že preskúmaval rozhodnutie žalovaného, ktorým boli zamietnuté námietky žalobcu z dôvodu ich neopodstatnenosti. Medzi účastníkmi bolo sporné, či je žalovaný povinný pred vydaním rozhodnutia o námietkach vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a či žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, keď vychádzal z odborného stanoviska Výskumného ústavu dopravného, a.s.

15. Na druhej strane však správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj druhostupňové rozhodnutie sú predčasné. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný požiadal Výskumný ústav dopravný, a.s., o odborné stanovisko k otázkam, ktoré nastolil žalobca v podaných námietkach, najmä k otázke technického zabezpečenia a požadovaného počtu strojov v súťažných podkladoch. Podľa názoru správneho súdu sa otázky č. 1 - 5, ktoré položil žalovaný Výskumnému ústavu dopravnému, a.s., týkajú výlučne technickej - odbornej stránky veci, ani jedna z položených otázok nemá charakter právnej otázky.

Uvedené vyhodnotenie skutkového stavu však neprináleží subjektu podávajúcemu odborné stanovisko, je na kontrolovanom, aby vysvetlil svoj postoj pri formulovaní súťažných podkladov a následné vyhodnotenie patrí do kompetencie žalovaného. Bolo potom na žalovanom, aby sa s touto skutočnosťou vysporiadal. Vytkol žalovanému

častiam. Odborné stanovisko obsahuje všeobecné odpovede na položené otázky týkajúce sa určenia podmienok verejného obstarávania. Žalovaný teda nedostal odpovede na položené otázky; odborník nepotvrdil z technického hľadiska správnosť určenia podmienok verejného

Rozhodnutie žalovaného aj Rady vyhodnotil ako predčasné. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením Rady, že uchádzačom postačovalo v ponuke uviesť akékoľvek zariadenie určené na aplikáciu vodorovného dopravného značenia, pričom uvedené by kontrolovaný musel akceptovať. Považoval za významné, aké druhy strojov na VDZ bude uchádzač preukazovať, pretože to má zásadný vplyv na rýchlosť a prípadne aj kvalitu vykonaných prác spolu s cenou za tieto práce. Verejný obstarávateľ pritom musí dodržiavať princíp hospodárnosti a efektívnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality. Je na posúdení žalovaného, či kontrolovaný uvedené princípy v predmetnom verejnom obstarávaní dodržal; rozhodnutia prvého ani druhého stupňa však na túto otázku nedávajú exaktnú odpoveď a sú predčasné. 18. Námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú - zdôraznil zákonnú definíciu pojmu žalobca v zmysle § 178 ods. 1 SSP, skutočnosť, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania o námietkach a námietky podal ako oprávnený subjekt v zmysle § 170 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z. a o jeho subjektívnych právach žalovaný ako orgán verejnej správy konal a meritórne o jeho námietkach rozhodol. Žalobca v žalobe namietal ukrátenie na jeho subjektívnych právach, a to na práve na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia (ktorého je súčasťou práva a spravodlivý proces) a práva na riadne zistenie skutkového stavu veci. 19. Napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. e/ SSP, nakoľko žalovaný aj prvostupňový správny orgán rozhodli predčasne, keď neúplne zistili skutkový stav konania a v tom dôsledku aj nesprávne právne vec posúdili. Zároveň krajský súd vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

20. Proti rozsudku podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný z dôvodu porušenia zákona krajským súdom tým, že - ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu (§ 440 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku), - písomné vyhotovenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre jeho rozhodnutie (§ 440 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku), - súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku).

S poukazom na právnu úpravu § 2 ods. 2 SSP zdôraznil, že verejné obstarávanie v predmetnej veci bolo na základe rozhodnutia Rady úradu č. k. 12847-9000/2020 zo dňa 25.1.2021 zrušené v celom rozsahu, čo bolo uverejnené aj vo Vestníku verejného obstarávania č. 54/2021 zo dňa 24.2.2021 s tým, že zadávaná zákazka bude po aktualizácii podkladov, predmetom opätovného uverejnenia a verejné obstarávanie bude realizované postupom adekvátnym k predpokladanej hodnote zákazky. Dôvodom zrušenia verejného obstarávania bolo, že kontrolovaný v tomto prípade postupoval v rozpore s § 38 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní a § 38 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 10 ods. 2 tohto zákona, konkrétne s princípom proporcionality, keď na účely preukázania splnenia podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní stanovil všeobecnú minimálnu požadovanú úroveň štandardov spočívajúcu v preukázaní uskutočnených prác predformovanou páskou vo výške minimálne 200000 eur bez DPH a dvojzložkovou zmesou plast vo výške 250000 eur bez DPH, a to bez toho, aby pri koncipovaní predmetných parciálnych častí podmienky

22. Sťažovateľ má za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti absentuje akýkoľvek, hoci i potenciálny predpoklad existencie aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko napadnutým rozhodnutím úradu nemohlo, vzhľadom na zrušenie verejného obstarávania, dôjsť k žiadnemu zásahu do práv žalobcu. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 228/ 2011-9 zo dňa 2.6.2011 konštatoval, cit.: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.

následkom nesprávneho výkladu právnej úpravy a postup sťažovateľa nemohol ani potenciálne zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Je preto dôvodné dedukovať, že zrušenie verejného obstarávania ešte podčiarklo absenciu existencie skutočného ukrátenia na právach žalobcu, ktorý pritom svojimi námietkami napádal práve podmienky účasti, ktoré sa mu nezdali

2015 Z .z. 24. Zjavne neodôvodnené všeobecné tvrdenie porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces však podľa názoru sťažovateľa bez ďalšieho nepredstavuje splnenie zákonnej podmienky pre naplnenie aktívnej legitimácie žalobcu, ako v bode 47. napadnutého Rozsudku de facto konštatuje súd. Výklad súdu odporuje aj záverom Ústavného súdu Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí IV. ÚS 228/2011-9, nakoľko postup sťažovateľa, ktorý zodpovedá právnej úprave, nie je ani potenciálne spôsobilý zasiahnuť do subjektívneho práva žalobcu. Krajský súd preto nesprávnym právnym posúdením konal so žalobcom ako subjektom s procesnou subjektivitou, hoci tento ju ani nepreukázal a ani ňou nedisponoval.

Zdôraznil, že v posudzovanom prípade nie len, že neboli rozhodnutím ani postupom sťažovateľa porušené žiadne práva žalobcu (a porušené ani byť nemohli), súčasne žaloba všeobecne stratila zrušením verejného obstarávania na význame. Neexistujúce verejné obstarávanie nemôže práva a záujmy žalobcu žiadnym spôsobom ovplyvniť. Na základe uvedenej skutočnosti je podľa názoru sťažovateľa daný dôvod konanie zastaviť.

stanoviska. Argumentácia Krajského súdu k zrušeniu napadnutého rozhodnutia je v rozpore s právnou úpravou konania o námietkach, ktoré je návrhovým konaním začínaným na podnet účastníka konania - navrhovateľa, ktorý má dôkaznú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pričom podľa § 175 ods. 7 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní je úrad viazaný obsahom podaných námietok a v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok preskúmava postup kontrolovaného len v rozsahu namietaných skutočností; to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy podľa § 170 ods. 1 písm. e) a podľa § 177 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní. Rada úradu je viazaná obsahom podaného odvolania; to neplatí, ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tieto vady odôvodňujú zmenu prvostupňového rozhodnutia. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že dôkazné bremeno v prípade doručených námietok či odvolania je na strane navrhovateľa, žalobcu, a úrad resp.

opomenul. 26. V dôsledku uvedeného je Rozsudok nepreskúmateľný (§440 ods. 1 písm. f) SSP). Ad absurdum v bode 46 Rozsudku totiž správny súd uvádza, že sťažovateľ ako žalovaný mal oslovenému subjektu na vypracovanie odborného stanoviska položiť doplňujúce otázky, prípadne osloviť ďalšieho odborníka so žiadosťou o vypracovanie kontrolného odborného

Sťažovateľ zdôrazňuje, že ako ústredný orgán štátnej správy môže postupovať len podľa zákona a nemožno legitímne očakávať, aby v konkrétnom konaní porušoval princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Štátny orgán, ktorého postavenie a právomoci sú zákonom reglementované, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, nakoľko takéto konanie príslušný právny predpis neustanovuje, ba dokonca priamo nedovoľuje.

Sťažovateľ má za to, že vzhľadom na jeho povinnosť aplikovať v rámci svojej rozhodovacej praxe zásadu legality nemal inú možnosť, ako odvolanie, a teda aj námietky žalobcu, zamietnuť. Podľa názoru sťažovateľa bolo preto správne a v súlade s ust. § 175 ods. 7 a § 177 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia dostatočne, preto by bolo ďalšie vyžadovanie odborného stanoviska neúčelné. Už na základe vypracovaného odborného stanoviska boli tvrdenia žalobcu spochybnené, resp. na základe nich nebolo možné konštatovať žalobcom tvrdenú neprimeranosť podmienky účasti. S ohľadom na tieto skutočnosti upriamil sťažovateľ pozornosť aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, na ktorú odkazuje tak Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Rozhodnutia sp. zn. 5 Sžf 65/2011 zo dňa 19.7.2012, a rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom Uznesenia IV. ÚS 430/2018-21 zo dňa 1.8.2018, Výklad správneho súdu je možné vnímať ako výklad odporujúci základnému cieľu konania o námietkach, ktorým je rýchle prejednanie

žalobcu. 28. Sťažovateľ zdôraznil, že žalobca svoje námietky smeroval voči primeranosti podmienok účasti. Pri posudzovaní stanovenia podmienok účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti sa pritom vždy v súlade s § 38 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní posudzuje najmä súvis s predmetom zákazky (ktorý v tomto prípade nebol namietaný) a primeranosť podmienky účasti. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podmienka účasti bola stanovená ako minimálna (ľahko splniteľná) a argumentácia žalobcu bola a je nepreskúmateľná. Žalobca predložil námietky všeobecného charakteru, nakoľko poskytol len výpočet, kde neboli zrejmé vstupné údaje, s ktorými počítal, a preto tieto tvrdenia neboli a ani nie sú preskúmateľné ani

29. K právnym záverom súdu uvedeným v bode 46 Rozsudku kde je poukaz na potrebu bližšieho vymedzenia použitých strojov vo vzťahu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uviedol, že Rada úradu a ani úrad nemali povinnosť a ani oprávnenie overiť správnosť určenia podmienok účasti v takom rozsahu, ako to tvrdí správny súd, keďže uvedené nebolo predmetom konania a rozhodnutie by v takom prípade šlo nad oprávnenia dané zákonom o verejnom obstarávaní, teda nad rámec namietaných skutočností. Predmetom konania bolo posúdenie skutočností uvádzaných žalobcom, ktoré smerovali k tomu, že podmienka účasti je neprimeraná. Na uvedenú námietku napadnuté rozhodnutie obsahuje riadne zdôvodnenú odpoveď, kde Rada úradu konštatovala (ako je z vyššie citovaného zrejmé), že uvedené sa nepreukázalo. Rozsudok súdu inklinuje k domnienke, že sťažovateľ mal skúmať aj to, či bolo strojné vybavenie v podmienke účasti dostatočne špecifikované. Opäť aj v danom šiel správny súd nad rámec zákona o verejnom obstarávaní, teda nad rámec sťažovateľovi doručených námietok žalobcu.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má sťažovateľ za to, že správny súd mu ukladá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní konať v konaní o námietkach nad rámec namietaných skutočností. V právnom štáte kompetencie, práva, povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu a jej súčasťou je deľba moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je však potrebné prijať záver, že Krajský súd v Bratislave predmetné „trojdelenie“ moci nerešpektuje, t. j. atrahuje si zákonodarnú právomoc, nakoľko v tomto prípade evidentne neaplikoval platnú a účinnú normatívnu úpravu. 31. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril, ďalší účastník konania (verejný obstarávateľ) vo svojom vyjadrení uviedol, že mu nie sú známe ďalšie skutočnosti, ktoré by sťažovateľ neuviedol v podanej kasačnej sťažnosti.

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu súdu. 33. Žalovaný v sťažnostných dôvodoch namietal predovšetkým pochybenie správneho súdu v

34. Rozsah kasačného konania možno zhrnúť do dvoch okruhov, jedná sa o otázky správnosti posúdenia procesnej subjektivity a aktívnej legitimácie a posúdenie správnosti a zákonnosti postupu krajského súdu v súvislosti s vyhodnocovaním priebehu a výsledkov námietkového

právnou úpravou: Podľa § 2 ods. 2 SSP Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

správy. Podľa § 97 SSP Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne

36. Otázkou aktívnej legitimácie v konaní o prieskume rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného v konaní vo veci verejného obstarávania sa kasačný súd zaoberal v rozsudku vydanom pod. sp. zn. 3Sfk/104/2022 dňa 29. mája 2025. Keďže časť odôvodnenia sa vzťahuje k posudzovaniu aktívnej legitimácie v konaniach podľa zákona o verejnom obstarávaní, poukazuje kasačný súd na jeho nasledovné časti, kde ponechal pôvodné číslovanie odstavcov (? odsekov) :

41. V rámci konania v prejednávanej veci možno zhrnúť, že i/ po podaní žaloby je primárne posudzované splnenie podmienky „procesnej“ aktívnej legitimácie, ktorej preukázanie alebo aspoň tvrdenie je nevyhnutnou súčasťou žaloby (§61 SSP v spojení s § 2 SSP). ii/ následne správny súd v rámci skúmania podmienok pre ďalší postupu vo veci (ale aj kedykoľvek v priebehu konania) skúma, či sa nejedná o žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou, zjavne nenapĺňajúcou kritéria aktívnej žalobnej legitimácie, ako inštitútu procesnoprávnej povahy. Zjavné nenaplnenie kritéria aktívnej žalobnej legitimácie je možné skúmať aj vo vzťahu k preukázaniu priamej dotknutosti na právach alebo záujmoch účastníka. V prípade jednoznačného negatívneho záveru správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP môže žalobu odmietnuť. iii/ v prípade ak je nespochybnená aktívna žalobná legitimácia a otázka tvrdenej priamej dotknutosti na právach alebo záujmoch je sporná, správny súd je povinný vec prejednať, záver o dotknutosti na právach a záujmoch jednoznačne ustáliť a v prípade jej nepreukázania žalobu

Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

44. Je nepochybné, že úprava revíznych postupov v príslušnom období bola konformná aj s obsahom právne záväzných aktov Európskej únie, najmä Smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30. 12. 1989) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 20. 12. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).

46. Vo vzťahu k prejednávanej veci je ďalej potrebné uviesť, že smernica bližšie určuje požiadavky na postupy preskúmania, kde podľa článku 2 ods. 1 písm. b): „Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia, ktoré sa týkajú postupov preskúmania uvedených v článku 1, zahŕňali ustanovenie o právomoci zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí vrátane odstránenia diskriminačných technických, ekonomických alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných podkladoch alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky.“

48. Pre rozhodovanie v prejednávanej veci môže byť prínosné, že Súdny dvor Európskej únie v rámci rozhodovacej činnosti viackrát riešil otázku, za akých okolností sa dotknutá osoba nemôže domáhať práva prieskumu v takej kvalite, akú garantuje citovaná smernica. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Grossmann Air Service, C-230/02, bod 27 dospel k záveru, že: „Účasť na zadávacom konaní v zásade môže platne predstavovať vzhľadom na článok 1 ods. 3 smernice 89/665 podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje na preukázanie, že dotknutá osoba odôvodnila záujem na získaní dotknutej zákazky alebo že jej hrozí vznik škody z dôvodu údajnej nezákonnej povahy rozhodnutia o zadaní uvedenej zákazky.

49. Uvedené závery Súdny dvor Európskej únie ďalej rozvinul v rozsudku Amt Azienda Trasporti e Mobilita SpA, C-328/17, bod 58: „článok 1 ods. 3 smernice 89/665, ako aj článok 1 ods. 3 smernice 92/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá neumožňuje hospodárskym subjektom podať návrh na preskúmanie rozhodnutí verejného obstarávateľa, týkajúcich sa zadávacieho konania, na ktorom sa rozhodli nezúčastniť z dôvodu, že na základe právnej úpravy uplatniteľnej na toto konanie bolo zadanie dotknutej verejnej zákazky v ich prospech

37. Význam a dôsledky týchto záverov vo vzťahu k otázke aktívnej legitimácie žalobcu treba zohľadniť pri vyhodnocovaní skutočnosti, že sťažovateľ nepredložil ponuku do vyhláseného verejného obstarávania, nakoľko verejné obstarávanie bolo zrušené. S ohľadom na citovanú judikatúru SD EÚ bude teda povinnosťou správneho súdu vyhodnotiť, či sa mohol domáhať súdneho prieskumu rozhodnutia o námietkach podľa § 170 zákona o verejnom obstarávaní žalobca, ktorý sa nezúčastnil verejného obstarávania (zrušeného pred vyhlásením rozsudku) zrušeného z dôvodov zmienených v bode 22 odôvodnenia tohto rozsudku.

38. Dostačujúcim dôvodom pre záver o zrušení napadnutého rozsudku bol kasačný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP v nadväznosti na nedostatočné, len formálne vysporiadanie sa so žalobnou námietkou nedostatku procesnej spôsobilosti a aktívnej legitimácie žalobcu.

39. V prípadnom novom meritórnom rozhodnutí vo veci bude pri vyhodnocovaní preukázania dotknutosti na právach a záujmoch povinnosťou správneho súdu znova sa vysporiadať s obsahom žalobných dôvodov, s prihliadnutím na doteraz vznesené námietky, poukazujúce na sporný a nedostatočne odôvodnený postup správneho súdu, ktorý žalovanému v súvislosti s konaním o námietkach v rozpore s platnou právnou úpravou vrátane koncentračnej zásady ktorou sa riadilo námietkové konanie vytýkal žalovanému nedoplnenie dokazovania v rozsahu nekorešpondujúcom s obsahom námietok.

žalovaný. 41. Len pre úplnosť kasačný súd pripomína, že správny súd je povinný vydať také rozhodnutie aby bolo naplnené právo účastníka súdneho konania na uvedenie dostatočných dôvodov, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces a v nadväznosti na to poukazuje kasačný súd i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998), ako aj na závery rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 119/03 alebo IV. ÚS 115/03).

IV. Záver

42. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že správny súd nesprávnym procesným postupom vo vzťahu primárne k nedostatočnému odôvodneniu vyriešenia otázky aktívnej legitimácie (na čo nadväzujú ďalšie spochybňované právne závery) znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý prešiel zákonom č.151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Bratislave. 43. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu ustáliť, či žalobcovi svedčí žalobná legitimácia. V prípade, ak dospeje k záveru, že sťažovateľovi žalobná legitimácia prislúcha, vec meritórne prejedná a znova rozhodne o všetkých žalobných dôvodoch s prihliadnutím na potrebu vysporiadania sa relevantných kasačnými námietkach sťažovateľa. 44. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. mája 2025