3Sfk/16/2025

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 4Sf/29/2024-69 zo dňa 31.10.2024 Správny súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100480122/2021 zo dňa 23.03.2021, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 101646078/2020 zo dňa 29.10.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Týmto rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume 5954,89 € za zdaňovacie obdobie máj 2019, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 4006,40 € a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 1948,49 €.

3. Správny súd v rozsudku konštatoval, že primárnym dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane žalobcovi nebolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, ale podstatou rozhodnutí finančných orgánov bolo odopretie nároku na odpočítanie dane žalobcovi z dôvodu tvrdeného daňového podvodu a vedomosti žalobcu o ňom.

Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá premieta do štyroch otázok, ktorých zodpovedanie je na účely odopretia práva na odpočítanie dane z dôvodu podvodného konania relevantné, a ktoré osvojil už aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn.6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.5.2022): 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

4. Pokiaľ sa týka posúdenia splnenia podmienky chýbajúcej dane - daňového úniku, správny súd zastával názor, že v predmetnej veci bolo splnenie tejto podmienky zo strany finančných orgánov preukázané, keď k daňovému úniku došlo. Finančné orgány z informačného systému finančnej správy zistili, že za kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. máj 2019 priamy dodávateľ žalobcu - Energetické systémy Slovensko a.s. síce podal daňové priznanie, avšak vlastnú daňovú povinnosť neuhradil. V prípade subdodávateľa Energetické systémy, s.r.o. za uvedené zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť, avšak daň neuhradil. Zo strany dodávateľa, resp. subdodávateľa žalobcu ako účastníka zdaniteľného obchodu tak nedošlo k odvedeniu dane s tým, že žalobca si následne uplatnil odpočítanie dane. Z rozhodnutí finančných orgánov pritom možno vyvodiť, že došlo k narušeniu daňovej neutrality, teda že nebola odvedená daň zatiaľ čo iný subjekt si daň odpočítal, a to za účelom získania zvýhodnenia. Zo zistení finančných orgánov tak podľa

5. Podľa správneho súdu tovar, ktorý bol predmetom fakturácie, bol reálne dodaný od viacerých zahraničných dodávateľov z Nemecka, Talianska, či Českej republiky. Finančné orgány vo svojich rozhodnutiach popísali viacero zistení, ktoré nasvedčovali umelému charakteru, resp. podvodnému pôsobeniu spoločnosti Energetické systémy Slovensko a.s. a Energetické systémy, s.r.o. v nimi zistenom a popísanom obchodnom reťazci.

6. Zistenia finančných orgánov vychádzali najmä z podaných žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, keď dňa 20.04.2020 bola správcovi dane doručená odpoveď z talianskej finančnej správy, a to v súvislosti s preverením faktúry č. 112 zo dňa 12.03.2019 vystavenej spoločnosťou MILC S.r.l. pre odberateľa Energetické systémy, s.r.o.

7. Dňa 7.4.2020 bola správcovi dane doručená odpoveď z Českej finančnej správy, a to v súvislosti s preverením faktúry č. 519000645 zo dňa 20.03.2019 a faktúry č. 519001313 zo dňa 20.06.2019 vystavenej daňovým subjektom Mlékarná Hlinsko a.s., Česká republika, z ktorej vyplynulo, že pri objednávke tovaru dňa 6.3.2019 za spoločnosť Energetické systémy, s.r.o. vystupoval p.

D.. Tovar bol objednaný emailom spoločnosťou Energetické systémy Slovensko, a.s. a Energetické systémy s.r.o., pričom za odberateľa prevzal tovar žalobca. Z odpovede taktiež vyplynulo, že dopyt zaslal dňa 14.12.2019 žalobca.

8. Dňa 22.06.2020 bola doručená správcovi dane odpoveď z nemeckej finančnej správy, v rámci ktorej preverovali faktúru č. 201914 zo dňa 21.05.2019 vystavenej Naschwerk Eiskreationen na spoločnosť Energetické systémy Slovensko, a.s. V súvislosti s dodávkami od zahraničného dodávateľa Naschwerk Eiskreationen, Nemecko, z odpovede vyplynulo, že síce objednávky tovaru mali byť komunikované so spoločnosťou Energetické systémy Slovensko, a.s., tovar jej nebol doručený, ale bol prevzatý priamo žalobcom a to vo vlastnom mene a na vlastný účet. Zároveň bola zistená personálna prepojenosť medzi žalobcom a spoločnosťou Naschwerk Eiskreationen, v ktorej vystupuje dcéra žalobcu (O. B.).

. Okrem uvedeného bola správcovi dane dňa 15.05.2020 doručená odpoveď z českej finančnej správy, týkajúca sa preverenia faktúry č. 6502107 zo dňa 17.05.2019, vystavenej spoločnosťou GoodMills Česko, s.r.o. na spoločnosť Energetické systémy Slovensko, a.s. V tomto prípade bol zistený rozpor osoby, ktorá vystupovala za spoločnosť Energetické systémy Slovensko, a.s., keď p. D. nebol oprávnenou osobou, nakoľko t.č. bol prokuristom spoločnosti Energetické systémy, s.r.o. a nemal splnomocnenie rokovať za Energetické systémy Slovensko, a.s., keďže jej štatutárnym zástupcom bol p.

Vyššie uvedené zistenia správcu dane pritom mali oporu okrem iného v zisteniach finančných správ z EÚ, t.j., že úhrady boli realizované priamym dodávateľom žalobcu za jeho subdodávateľa, resp., že objednávky tovaru boli uskutočnené priamo žalobcom, resp. prostredníctvom jeho dcéry.

odpovede z finančnej správy EÚ preukazujú aj to, že z EÚ nakupujú priamo aj Energetické systémy Slovensko a.s., len fakturačne tovar prechádza cez Energetické systémy, s.r.o. 10. Správny súd poukázal na to, že pokiaľ žalobca realizoval objednávky tovaru, resp. jeho prepravu priamo od zahraničných dodávateľov, no zároveň deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa Energetické systémy Slovensko, s.r.o. nekonal v dobrej viere, resp. musel mať vedomosť o umelo vytvorenom reťazci a teda i vedomosť o nezákonnom/podvodnom konaní iného subjektu. V nadväznosti na vyhodnotenie tzv. vedomostnej stránky finančné orgány vo svojich rozhodnutiach popísali i skutočnosti svedčiace o tom, že žalobca vo vzťahu k jeho priamemu dodávateľovi neprijal primerané opatrenia na to aby sa uistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca. Žalobca na otázku správcu dane prečo si vybral za obchodného partnera Energetické systémy Slovensko, s.r.o., a aké informácie o ňom mal, resp. zisťoval uviedol, že si nepreveruje nič, on dal zadanie čo potreboval, keď bol tovar na jeho dvore tak poslal p. O. faktúru, ktorú mu uhradil. Taktiež dodal, že nemá čas a vedomosti

Za tohto stavu i správny súd musel konštatovať, že zo strany správcu dane boli predložené objektívne dôkazy, na základe ktorých bolo možné uzavrieť, že žalobca mohol a mal vedieť, že posudzované plnenia sú súčasťou podvodného konania, pričom neprijal žiadne opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie. Pokiaľ sa týka argumentácie žalobcu smerujúcej k možným pochybeniam finančných orgánov týkajúcim sa dĺžky daňovej kontroly, či porušenia základných zásad daňového konania, túto žalobca bližšie nekonkretizoval, keď sa v rámci nej iba obmedzil na citáciu príslušnej právnej úpravy, či judikatúry. Zároveň mal správny súd za to, že finančné orgány sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadali so všetkými návrhmi a námietkami žalobcu, pričom boli odôvodnené spôsobom predpokladaným ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

a) kasačná sťažnosť 18. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 19.

20. Sťažovateľ mal za to, že čo sa existencie daňového úniku týka, je možné prisvedčiť súdu, že ak iný subjekt daň nezaplatil, tak daňový únik vznikol, avšak tento daňový únik spôsobil úplne iný daňový subjekt a v žiadnom prípade na ňom neparticipoval sťažovateľ, ktorý o ňom nemal žiadnu vedomosť a nenesie za uvedené žiadnu zodpovednosť. To, či je daňový únik dôsledkom podvodného konania, nie je možné podľa názoru sťažovateľa zodpovedať so zreteľom na výsledky doterajšieho dokazovania, keď žalobca nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa viedlo nejaké trestné konanie. Vyslovenie záveru o tom, že daňový únik je výsledkom podvodného konania, je preto predčasné a nepostačuje naň doteraz vykonané dokazovanie. So zreteľom na to, že nie je možné jednoznačne zodpovedať druhú otázku Axel Kittel testu, nie je možné zodpovedať podľa názoru sťažovateľa ani otázku číslo tri, a to, či v prípade, že únik na dani je dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené. K štvrtej otázke sťažovateľ uviedol, že opätovne platí, čo je uvedené

Záveru súdu, že spoločnosti Energetické systémy s.r.o. ako subdodávateľ a Energetické systémy Slovensko a.s. ako dodávateľ žalobcu boli umelo vložené do obchodného reťazca, na konci ktorého sa nachádza sťažovateľ, nesvedčí žiadny vykonaný dôkaz tak pred súdom ako i v priebehu daňovej kontroly a ide len o tvrdenie bez toho, aby malo reálny základ. Je potrebné podľa názoru sťažovateľa dať do pozornosti, že ak správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre, a tým prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, tak aj toto spochybnenie dôveryhodnosti údajov na faktúre musí mať reálny základ a musí byť riadne odôvodnené. Je podľa názoru sťažovateľa absolútne neprijateľné, aby v prípade spochybnenia účtovných a daňových dokladov zo strany správcu dane, prešla celá zodpovednosť za preukázanie ich hodnovernosti na stranu daňového subjektu.

Má za to, že neexistuje ani jediný dôkaz o tom, že by mal sťažovateľ vedomosť o podvodnom konaní tretích strán a ani daňová kontrola nepreukázala, že by mal sťažovateľ získať neoprávnený daňový prospech, nepodieľal sa na žiadnom daňovom úniku. Ak by jeho dodávateľom boli iné spoločnosti, rovnako by žalobcovi vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalobca je podnikateľským subjektom, platcom dane z pridanej hodnoty, a teda z každého nákupu mu vzniká právo na odpočet dane z pridanej hodnoty bez ohľadu na subjekt, od ktorého tovar reálne nadobudol. Je podľa žalobcu právne irelevantné, či dodávateľ žalobcu dokáže preukázať nadobudnutie deklarovaných tovarov, táto skutočnosť je výlučnou zodpovednosťou iných subjektov, nie žalobcu.

mal vedieť.

26. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 27. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 28. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 29. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 30. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

32. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

odkazuje: 24. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom prípade bolo, či správca dane, žalovaný a správny súd dospeli na základe zisteného skutkového stavu k správnemu záveru, keď sťažovateľovi odmietli priznať právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že bol súčasťou obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.

26. Sťažovateľovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v preskúmavanej veci z dôvodu, že mal byť súčasťou obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Daňový podvod pritom možno definovať ako situáciu, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú daň z pridanej hodnoty a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia. Nepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu bolo predmetom opakovaného posudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ a kasačný súd v tejto súvislosti odkazuje na jeho súvisiacu judikatúru, napríklad rozsudky vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, vo veci C-439/ 04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling, alebo vo veci C-80/11 a C-142/11, Mahagében Kft a Péter Dávid. Účasť na daňovom podvode ako dôvod pre zamietnutie práva na odpočítanie dane považuje vo svojej rozhodovacej činnosti za súladnú s právom Európskej únie i Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/627/

Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (obdobne napr. rozsudok kasačného súdu sp. zn. 5Sfk/93/2022 z 25.09.2024).

29. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Pojmom „daňový podvod“ sa na účely daňového konania rozumie vyššie definovaná situácia, nie trestný čin daňového podvodu podľa § 277a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, preto sa nevyžaduje vedenie trestného konania, ktorým v kasačnej sťažnosti argumentuje sťažovateľ. Nejde o „podvod“ resp. „daňový podvod“ v zmysle vnútroštátneho trestného práva. 30. Ďalším testom je tzv. vedomostný test konkrétneho subjektu spočívajúci v preukázaní objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že tento subjekt o podvode, daňovom úniku na niektorom predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol a mal vedieť.

Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/131/2022 z 21.11.2023 a sp. zn. 5Sfk/34/2024 z 18.11.2025).

32. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti je daňový subjekt povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/ 16 zo dňa 19.10.2017, bod 52, vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod

33. Test spočívajúci v posúdení, či daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, umožňuje i za predpokladu splnenia ostatných zložiek Axel Kittel testu existencie daňového podvodu osobe uplatňujúcej si právo na odpočítanie dane (sťažovateľovi) preukázať, že prijala dostatočné opatrenia, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode. Tieto prijaté opatrenia vyhodnocuje správca dane. Rozsah prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností (indikátorov rizikovosti).

34. Z hľadiska súdneho prieskumu je v zásade irelevantné, či je vykonaný 3 alebo 4-krokový tzv. Axel Kittel test. Axel Kittel test predstavuje formálnu metodickú pomôcku, ktorá rámcuje podstatné skutočnosti, ktoré je potrebné skúmať. Z pohľadu súdneho prieskumu tak nie je podstatné aký test správca dane a žalovaný vykonali, ale či ich argumentácia poskytuje zrozumiteľné odpovede na to, (i) či došlo k daňovému úniku, (ii) ktorý je podvodného charakteru, (iii) je prepojiteľný/spojiteľný aj s obchodmi daňového subjektu a (iv) či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o tom, že posudzované plnenia sú spojené s podvodným konaním (rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 8Sfk/21/2023 z 30.07.2024).

Tretej a štvrtej otázke tzv. Axel Kittel testu sa správny súd vyčerpávajúco venoval v bodoch 18 až 22 preskúmavaného rozsudku (a na tieto kasačný súd odkazuje), nakoniec v bode 23 správne uzatvoriac, že na zabezpečenie dodávok (uskutočnených zo zahraničia), resp. tovaru pre svoju výrobu sťažovateľ, aj napriek tomu, že to deklaroval, reálne nepotreboval spoločnosti Energetické systémy Slovensko a.s. a Energetické systémy, s.r.o. Sťažovateľ sám poznal svojich dodávateľov a s nimi komunikoval, čomu nasvedčujú v administratívnom spise sa nachádzajúce podklady zistené správcom dane prostredníctvom medzinárodných výmen informácií.

36. Ako neobvyklý a pochybnosti vzbudzujúci vyhodnotil kasačný súd i v pripojenom administratívnom spise sťažovateľom uvádzaný spôsob zoznámenia sa so štatutárom deklarovaného dodávateľa, s ktorým sa mal zoznámiť v cukrárni v Bratislave a za obchodného partnera si ho mal vybrať bez akéhokoľvek preverovania. Pochybnosti vzbudzuje i tvrdenie svedka O.. Ľ. D., vykonávajúceho funkciu prokuristu v spoločnosti deklarovaného subdodávateľa, ktorý sťažovateľa pozná ako obchodného partnera deklarovaného dodávateľa a osobne mu ho mal odporučiť.

38. Finančné orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli i skutočnosti svedčiace tomu, že žalobca neprijal primerané opatrenia na to, aby sa uistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca. Sťažovateľ na otázku správcu dane, prečo si vybral za obchodného partnera Energetické systémy Slovensko, a.s. a aké informácie o ňom mal, resp. zisťoval, uviedol iba, že si nepreveruje nič, on dal zadanie, čo potreboval a keď bol tovar na jeho dvore, tak poslal p. O. faktúru, ktorú mu uhradil. Dodal, že nemá čas a vedomosti komunikovať, a tak si to zabezpečil cez spoločnosť Energetické systémy Slovensko, a.s.

Inými slovami sťažovateľ objektívne mohol vedieť, že svojím plnením sa zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, a v kasačnej sťažnosti toto nijako relevantne nespochybnil a konkrétne nereagoval na zistené okolnosti a závery finančných orgánov.

Tieto následne správny súd v preskúmavanom rozsudku relevantne posúdil a sťažovateľ svojou kasačnou sťažnosťou kasačný súd nepresvedčil o nesprávnosti jeho záverov.