← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·18. 12. 2023

3Sfk/20/2021

ECLI:SK:NSSSR:2023:801920034.1

ZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanieprerusuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
2S/31/2019
IČS
801920034
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: WIN-POL s. r. o., so sídlom Tolstého 5, Bratislava, IČO: 36482978, zast.: JUDr. Adriána Kmecová, MBA, advokátka, so sídlom Hlavná 11, Prešov, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100538365/2019 zo dňa 28. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/31/2019-129 zo dňa 15. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/31/2019-171 zo dňa 19. februára 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/31/2019-129 zo dňa 15. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/31/2019-171 zo dňa 19. februára 2021 a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné (ďalej aj ako ,,správca dane“) č. 101923130/2018 zo dňa 28. septembra 2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi (podnikajúcemu do 22.3.2022 pod obchodným menom IMPOL, s. r. o.) rozdiel dane v sume 170.038,84 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2014.

2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 24. februára 2015 s dátumom začatia daňovej kontroly dňa 12. marca 2015.

Z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj ako „MVI“) zo dňa 28. septembra 2015 v zmysle nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 správca dane výkon daňovej kontroly prerušil rozhodnutím zo dňa 20. októbra 2015, a to odo dňa 22. októbra 2015 až do dňa 05. februára 2018, kedy pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. O výsledku daňovej kontroly

vyhotovil správca dane protokol č. 101081789/2018 zo dňa 01. júna 2018, ktorý doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu dňa 22. júna 2018 (deň ukončenia daňovej kontroly). 3. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období november 2014 neoprávnene uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr za nákup syra od dodávateľa KO-MO-RE, s. r. o. a rovnako nedôvodne deklaroval dodanie syra s oslobodením od dane pre maďarských odberateľov Prieste Holding K.S_, GAZSIMPEX Kft., Ladoli Solo Kft. a VAR-GRAMM Kft.

4. Pri preverovaní deklarovaného dodávateľa KO-MO-RE, s. r. o. správca dane zistil, že na adrese registrovaného sídla spoločnosti má prenajaté priestory účtovná kancelária, ktorá poskytuje sídlo iným spoločnostiam, ktoré sa tam však nezdržiavajú. Správca dane v rámci preverovania vzniku daňovej povinnosti zaslal daňovému subjektu výzvu na zapožičanie dokladov, zásielka sa vrátila s oznámením, že adresát je neznámy. Spoločnosť KO-MO-RE, s .r. o. je nekontaktná, nekomunikujúca, sídlo spoločnosti je virtuálne a nikto za spoločnosť sa tam nezdržiava, zásielky sa vracajú. Od 04. mája 2017 je konateľom spoločnosti Vince Varga, občan Rumunska. Podľa zistení správcu dane daňový subjekt KO-MO-RE, s. r. o. nadobudnutie tovaru, ktorý bol následne fakturovaný pre žalobcu, deklaroval od dodávateľa NOX Trade s. r. o., ktorý deklaroval nákup tovaru od dodávateľa LEND MANAGEMENT s. r.

o. Tento daňový subjekt je nekomunikujúca spoločnosť, zásielky zasielané na sídlo spoločnosti sa vracajú s adresátom neznámym, posledné daňové priznanie bolo podané v októbri 2010. Daňový subjekt LEND MANAGEMENT s. r. o. nie je od októbra 2010 zdaniteľnou osobou, ktorá by vykonávala ekonomickú činnosť, a preto tento daňový subjekt nemohol dodať tovar daňovému subjektu NOX Trade s. r. o. a NOX Trade s. r. o. nebola dodávateľom tovaru daňovému subjektu KO-MO-RE, s. r. o.

5. Kontrolou reťazca dodania tovaru správca dane mal za preukázané, že k dodaniu tovaru od daňového subjektu KO-MO-RE, s. r. o. pre odberateľa žalobcu reálne nedošlo a z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“) žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane.

6. V súvislosti s preukazovaným intrakomunitárnym dodaním tovaru správca dane zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie syra s oslobodením od dane pre maďarských odberateľov Prieste Holding K.S_, GAZSIMPEX Kft., Ladoli Solo Kft. a VAR-GRAMM Kft.

V rámci preverovania splnenia podmienok oslobodenia od dane správca dane uvedené dodania preveroval žiadosťami o MVI zo dňa 28. septembra 2015, pričom na základe odpovedí maďarskej daňovej správy zistil, že daňový subjekt Prieste Holding K.S_ Kft. je nekontaktný, sídlo je registrované u poskytovateľa sídiel, nemá registrovaný žiadny majetok, daňové priznanie za rok 2014 ani za rok 2015 nepodal a daň neodviedol.

Rovnako odberateľ GAZSIMPEX Kft. je nekontaktný, nepredložil žiadne doklady a dôkazy, t. j. žiadne účtovné knihy a podklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. Takisto daňový subjekt Ladoli Solo Kft. neposkytol účtovníctvo, podľa dostupného vyjadrenia v preverovanom období nevykonával obchodnú aktivitu, neposkytol doklady týkajúce sa intrakomunitárneho dodania tovaru od žalobcu a išlo o nekontaktný daňový subjekt. U preverovaného daňového subjektu VAR-GRAMM Kft. bola vykonaná kontrola za obdobie od 01. októbra 2014 do 31. decembra

2014. Tento daňový subjekt sa na daňový úrad nedostavil, nepredložil žiadne doklady, išlo o nekontaktný daňový subjekt. V sídle nevykonával žiadnu aktivitu. Bolo zistené, že daňový subjekt VAR-GRAMM Kft. nakúpil syr od troch slovenských spoločností Milkop Slovakia s .r. o., IMPOL, s. r. o. (žalobca) a After s. r. o. Tento tovar bol následne predaný pre maďarský daňový subjekt Hubo Group Kft. a maďarskou daňovou správou bolo zistené, že intrakomunitárne nadobudnutia zaúčtované v mene VAR-GRAMM Kft. boli vykonané spoločnosťou Food Gate Hungary Kft., táto spoločnosť realizovala jej intrakomunitárne nadobudnutie ako fiktívnu reťaz dodaní zahrňujúcich spoločnosti VAR-GRAMM Kft. a Hubo Group Kft.

Maďarskí kontrolóri zistili, že intrakomunitárne nadobudnutie sa neuskutočnilo medzi spoločnosťami uvedenými v dokladoch a neboli akceptované intrakomunitárne nadobudnutia od týchto partnerov. Daňový subjekt VAR-GRAMM Kft. bol dňa 28. februára

2017 zrušený. 7. Správca dane uzavrel, že žalobca v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním tovaru do Maďarska nesplnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko nebolo preukázané nadobudnutie tovaru zdaniteľnou alebo inou osobou v inom

členskom štáte. Preto bolo dodanie tovaru tvrdené ako dodanie deklarovaným odberateľom posúdené ako dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH s tým, že dňom dodania tovaru vznikla žalobcovi daňová povinnosť.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/31/2019-129 zo dňa 15. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/31/2019-171 zo dňa 19. februára 2021 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100538365/2019 zo dňa 28. februára a rozhodnutie správcu dane č. 101923130/2018 zo dňa 28. septembra 2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobné dôvody v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP sa sústredili na nesprávnosť v otázke neuznania prijatého zdaniteľného plnenia od dodávateľa KO-MO-RE s. r. o., neuznania intrakomunitárnych dodaní tovaru s oslobodením od dane, nezákonnosť dĺžky daňovej kontroly, nepreskúmateľnosť záverov správcu dane v otázke preverovania prepráv tovaru, nesprávny spôsob vedenia dokazovania a nerešpektovanie aktuálnej judikatúry NS SR.

9. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, že správca dane porušil ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, nakoľko daňová kontrola trvala viac ako 3 roky, pričom začala 15. marca 2015 a bola prerušená na obdobie od 22. októbra 2015 do 05.

februára 2018. Správny súd s poukazom na § 46 ods. 10 daňového poriadku uviedol, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Ide o zákonnú lehotu, ktorá je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom určujúcim zákonnosť uskutočnenej daňovej kontroly. Počas tejto lehoty je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy (správcu dane), čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas celej daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti, teda proporcionality zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom, aplikujúc ustanovenia § 3 ods. 2 a § 44 ods. 1

druhá veta daňového poriadku. 10. Správny súd zdôraznil, že daňová kontrola sa vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu, čo znamená aj to, že rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý si správca dane zvolil, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Žiadosťami o MVI zo dňa 28. septembra 2015 adresovanými maďarskej daňovej správe správca dane vyžiadal údaje ohľadom spoločností Prieste Holding K.S_ Kft., GAZSIMPEX Kft., Ladoli Solo Kft. a VAR-GRAMM Kft. Na základe uvedených dožiadaní mal správny súd preukázané, že okrem podaných žiadostí zo dňa 28. septembra 2015 a jednej urgencie zo dňa 23. augusta 2016 nevykonal správca dane počas tohto obdobia žiadne iné

úkony. 11. Správny súd považoval za svoju povinnosť posudzovať aj primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly, pričom v tejto súvislosti poukázal na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementoval Smernicu Rady EÚ č. 2011/16/EÚ zo dňa 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ktoré boli prijaté s cieľom zefektívnenia a zrýchlenia spolupráce pri výmene informácii medzi členskými štátmi EÚ v daňových veciach. V článku 7 Smernice a v ustanovení § 6 ods. 5 zákona 442/2012 Z. z. sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácií na základe žiadosti cudzieho štátu. Z uvedených ustanovení bezpochyby vyplýva, že príslušný orgán daného štátu je povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.

12. V tejto súvislosti správny súd poukázal na Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti DPH, kde v čl. 10 a nasledujúcich stanovil ešte prísnejšiu lehotu a uviedol, že žiadaný orgán má poskytnúť informáciu tak rýchlo, ako je možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden

mesiac. V súvislosti so slovnými prepojením pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly, správny súd poukázal na ustanovenie § 61 ods. 4 daňového poriadku, ktorý je potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc, t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácii. Preto sa správny súd nestotožnil so závermi žalovaného, že pri prerušení daňovej kontroly správca dane postupoval úplne v súlade s daňovým poriadkom a dodržal všetky lehoty, ktoré daňový poriadok upravuje.

13. Podľa správneho súdu teda správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, čím nielenže porušil ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní upravenú v § 3 ods. 1 a 2 daňového

poriadku. Daňová kontrola preto nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, ak bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly. Vzhľadom na uvedené procesné pochybenie správcu dane a žalovaného správnemu súdu nezostalo nič iné, len rozhodnutie žalovaného a správcu dane zrušiť, nakoľko došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorý mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej, a to podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

14. Správny súd dal za pravdu žalobcovi aj ohľadom námietky nevykonania navrhovaných dôkazov. Mal za to, že bez ohľadu na zmeny v osobe konateľa spoločnosti bolo potrebné vypočuť ako svedka bývalého konateľa spoločnosti KO-MO-RE s. r. o. s poukazom na postup správcu dane pri kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2014, čím by sa mohlo bezpochyby preukázať, či daná spoločnosť bola dodávateľom tovaru tak, ako deklaroval žalobca prostredníctvom faktúr, ktoré predložil v rámci daňovej kontroly, alebo nie.

15. Podľa správneho súdu mal správca dane tiež dôslednejšie vyhodnotiť závery správ z NDS ohľadom prepravy tovaru označenými motorovými vozidlami. Správny súd do pozornosti skutočnosti namietané v žalobe, že pri vyhodnotení zistení o preverení prepravy najskôr bolo poukázané na to, že nebolo možné preveriť uvedenú prepravu, pretože správca dane nemal k dispozícii potrebné údaje, ako sú mená vodičov a ev. čísla motorových vozidiel, ktoré mali tovar prepravovať, preto nemohol prostredníctvom NDS preveriť uvedený a namietaný pohyb vozidiel.

Avšak na strane 14 rozhodnutia už správca dane konštatoval, že správca dane požiadal výzvou zo dňa 04. mája 2018 NDS o preverenie pohybu motorových vozidiel v elektronickom mýtnom systéme, ktoré sa nachádzali v dokladoch daňového subjektu. Uvedená skutočnosť teda predchádzajúci údaj neguje. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sa tak podľa správneho súdu stalo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

16. S poukazom na uvedené skutočnosti mal správny súd za to, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na hlavné dôvody zrušenia obidvoch rozhodnutí daňových orgánov sa s ďalšími dôvodmi žaloby správny súd nezaoberal.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol správny súd podľa § 167 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania priznal vo výške 100%.

III. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

18. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Považoval za predčasný záver správneho súdu ohľadom nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly v dôsledku nedodržania lehôt vyplývajúcich zo zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementoval Smernicu Rady EÚ č. 2011/16/EÚ zo dňa 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, a Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti DPH, vzhľadom na prejudiciálne konanie iniciované Najvyšším správnym súdom SR, v rámci ktorého sa na Súdnom dvore EÚ riešili otázky, či lehoty ustanovené v Nariadení Rady EÚ č. 904/2010 na poskytnutie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, či existuje sankcia za nedodržanie lehôt na vykonanie MVI a či je možné charakterizovať MVI, ktorá presahuje lehoty určené uvedeným nariadením, za protiprávny zásah do práv daňového subjektu. 20. Vo vzťahu k rozsahu a povinnosti dokazovania zdôraznil, že v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom je povinný dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane podľa žalovaného návrh žalobcu na doplnenie dokazovania na vypočutie svedka bývalého konateľa spoločnosti KO-MO-RE, s. r. o. Petra

Koštrnu v súlade s uvedeným ustanovením opodstatnene neakceptoval a svoj postup dostatočne odôvodnil. Žalovaný zdôraznil, že v čase vykonávania deklarovaného zdaniteľného obchodu bol konateľom uvedenej spoločnosti rumunský občan Vince Varga a splnomocnenie, ktoré malo oprávňovať zastupovanie uvedenej spoločnosti Petrom Koštrnom, nebolo zaevidnované v registri správcu dane podľa § 9 daňového poriadku, a preto bolo právne neúčinné. Preto by aj jeho výpoveď bola pre výsledok dokazovania právne irelevantná (§ 9 ods. 4 daňového poriadku). 21. Uviedol, že pri preverovaní prepravy tovaru (vzťahujúcemu sa k intrakomunitárnym dodaniam) správca dane z odpovede NDS č. 7167/48010/20101/2018 zo dňa 29. mája 2018 zistil, že ani jedno preverované vozidlo neopustilo tuzemsko a niektoré sa v elektronickom mýtnom systéme nenachádzali vôbec. Žalobca preto nepreukázal jednu zo základných podmienok vyplývajúcich zo zákona o DPH (§ 43), a to, že pri uplatnení oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu tovar opustil územie SR. 22. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na námietke nezákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly v súvislosti s jej prerušením kvôli MVI. Mal za to, že v danom prípade bolo potrebné posudzovať primeranosť prerušenia daňovej kontroly a keďže neboli dodržané lehoty stanovené v zákone č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementoval Smernicu Rady EÚ č. 2011/16/EÚ zo dňa 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, a Nariadení Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti DPH, nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly. V tejto súvislosti tiež uviedol, že správca dane žiadnym spôsobom neurgoval odpovede na predmetné žiadosti o MVI, čím sa podľa žalobcu ani len nepokúsil odstrániť nezákonnosť takto použitých dôkazných prostriedkov. 23. K dodávkam od spoločnosti KO-MO-RE, s. r. o. a nevypočutí Petra Koštrnu ako svedka žalobca uviedol, že tento svedok disponoval generálnym plnomocenstvom, ktoré je bežnou súčasťou obchodného styku právnických osôb. K preverovaniu prepravy tovaru prostredníctvom NDS žalobca rozporoval vyhodnotenie v spise obsiahnutých zistení zistenia správcu dane , mal za to, že ide o zistenia neúplné, nepresné, neurčité a nepreskúmateľné. Kasačnú sťažnosť žalovaného navrhoval zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Posúdenie kasačného súdu

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

25. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obci a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

26. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

27. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

28. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

30. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 31. Úlohou kasačného súdu bolo v tomto prípade posúdiť správnosť záverov správneho súdu, ktorý napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov predovšetkým na tom základe, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie november 2014 u žalobcu trvala nad rámec zákonom stanovenej lehoty, a to z dôvodu jej neprimerane dlhého prerušenia. V danom prípade sú nesporné časové okolnosti začatia daňovej kontroly, jej prerušenia z dôvodu podania žiadostí o MVI a konca (viď bod 2 tohto rozhodnutia).

32. Kasačný súd v súvislosti s otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej následnou dĺžkou v prvom rade poukazuje na najnovšiu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ (ďalej aj ako “SD EÚ”), ktorý rozsudkom vo veci Hydina SK s. r. o., C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021 (ďalej aj ako “vec Hydina”) zodpovedal na otázku, či prekročenie lehôt pre medzinárodnú výmenu informácií uvedených v čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako “Nariadenie č. 904/2010”), spôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly.

SD EÚ v tejto veci rozhodol, že čl. 10 Nariadenia č. 904/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

33. Kasačný súd preto odkazuje na vyslovené závery a následný výklad nariadenia, ktorý považuje za záväzný z dôvodu právomoci Súdneho dvora. Na tomto základe kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú argumentáciu sťažovateľa o krajským súdom nesprávne vykonanom vyhodnotení námietky nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly v dôsledku namietaného porušenia lehôt na vykonanie MVI stanovených európskym právom.

34. Z administratívneho spisu vyplýva, že posledná odpoveď na žiadosti o MVI bola správcovi dane doručená dňa 05. februára 2018 a až v tento deň teda pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Odo dňa prerušenia daňovej kontroly 22. októbra 2015 až do dňa doručenia poslednej odpovede 05. februára 2018 v súlade s § 61 ods. 5 daňového poriadku lehota daňovej kontroly neplynula, a preto nie je možné tvrdiť, že z dôvodu prerušenia daňovej kontroly došlo v tomto prípade k uplynutiu zákonom stanovenej lehoty na jej výkon podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Nie je teda opodstatnený názor správneho súdu o preukázanom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorý mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, spôsobilým dôvodom zrušenia rozhodnutí daňových orgánov.

35. Okrem uvedeného základného dôvodu zrušenia rozhodnutí daňových orgánov správny súd vo svojom rozhodnutí daňovým orgánom vytkol, že v prejednávanom prípade bolo potrebné vypočuť ako svedka bývalého konateľa spoločnosti KO-MO-RE s. r. o. Petra Koštrnu a tým následne preukázať, či daná spoločnosť bola dodávateľom tovaru tak, ako žalobca deklaroval. Rovnako správny súd zaviazal daňové orgány na dôslednejšie vyhodnotenie záverov správ z NDS týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru do Maďarska.

V tejto súvislosti tiež vytkol nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. 36. V súvislosti so správnym súdom uloženou povinnosťou vypočuť ako svedka bývalého konateľa spoločnosti KO-MO-RE s. r. o. Petra Koštrnu treba správnemu súdu vytknúť, že uložil povinnosť len s poukazom na výsluch tohto svedka pri daňovej kontrole za iné zdaňovacie obdobie, pričom obe strany prezentovali ohľadne dôvodnosti výsluchu relevantnú argumentáciu. Žalovaný za dôvod nevypočutia považoval predovšetkým to, že v čase deklarovaného zdaniteľného obchodu bol konateľom spoločnosti rumunský občan Vince Varga a splnomocnenie, ktoré malo oprávňovať na zastupovanie uvedenej spoločnosti Petrom Koštrnom voči daňovým orgánom, nebolo zaevidované v registri správcu dane, a preto malo byť s poukazom na § 9 ods. 4 daňového poriadku právne neúčinné, na druhej strane žalobca argumentoval existenciou všeobecnej plnej moci, bežne akceptovanej v obchodnom styku, na základe ktorej mohol svedok konať za spoločnosť KO-MO-RE. S týmito vecnými a časovými súvislosťami, vrátane dôvodnosti poukazu na priebeh daňovej kontroly sa júl 2014 sa správny súd nijako nevysporiadal.

37. Kasačný súd nepovažuje za zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený ani záver správneho súdu, ktorým daňovým orgánom uložil povinnosť opätovne vyhodnotiť informácie z NDS vo vzťahu k preprave tovaru do Maďarska s poukazom na identifikovanú časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval za protirečivé a nepreskúmateľné.

V tomto kontexte treba trvať na tom, že správny súd je povinný (aj v kontexte vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti ) zrozumiteľne vyhodnotiť dostatočnosť a preukaznosť zistení obsiahnutých v administratívnom spise ku konkrétnym prepravám (resp. ich nepreukázaní).

38. Vzhľadom na to, že správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutia daňových orgánov na základe jednoznačne nesprávneho záveru o prekročení zákonom stanovenej maximálnej dĺžky daňovej kontroly (ostatným žalobným dôvodom sa nevenoval vôbec alebo len veľmi obmedzene), je dôvodné trvať na jeho povinnosti, vysporiadať sa so všetkými žalobnými dôvodmi.

V. Záver

39. Na základe uvedených dôvodov kasačný súd kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec s poukazom na § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach. 40. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť. Pri opätovnom rozhodovaní vo veci bude správny súd povinný v otázke námietky prekročenia prípustnej dĺžky daňovej kontroly rešpektovať vyššie uvedený právny názor kasačného súdu, bude povinný nové rozhodnutie vo veci vo vzťahu k všetkým žalobným dôvodom náležite a presvedčivo odôvodniť. Správny súd v novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP. 41. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 3Sfk/20/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik