3Sfk/21/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200225.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-5S/37/2020
- IČS
- 1020200225
- Citované
- 6× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd v právnej veci žalobcu: JUDr. Marína Gallová so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO 42214297, značka správcu S1486, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., „v konkurze" so sídlom Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36020982, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100216879/2020 zo dňa 20.01.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného (kasačného sťažovateľa) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/37/2020-211 zo dňa 20.10.2020 takto
rozhodol:
I. Kasačné konanie sa zastavuje. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Rozsudkom sp. zn. 5S/37/2020-211 zo dňa 20.10.2020 Krajský súd v Bratislave konajúci ako správny súd vyhovel žalobe zo dňa 10.02.2020, zrušil napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100216879/2020 zo dňa 20.01.2020 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 2.
Správny súd preskúmaval priebeh a výsledok daňového konania v ktorom Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie rok 2014, na základe ktorej bolo dňa 12.04.2019 vydané prvostupňové rozhodnutie č. 100871932/2019 ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, (po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 06.08.2018 v odvolacom konaní pri rovnakom právnom názore) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v sume 656.976,12 eur.
V odvolacom konaní žalovaný rozhodnutím č. 100216879/2020 zo dňa 20.01.2020 napadnuté rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100871932/2019 zo dňa 12.04.2019 potvrdil, keď so záverom správcu dane a jeho argumentáciou sa plne stotožnil.
3. Rozhodnutie správneho súdu bolo založené na záveroch, že správca dane sa v rámci výkonu daňovej kontroly u žalobcu zameral len na výsluch zástupcu žalobcu, oboznámenie sa s dokumentáciou predloženou žalobcom a zvolením metodiky kontroly výpočtov.
Pri všetkom rešpekte k právomoci správcu dane viesť dokazovanie, ktoré mu vyplýva z § 24 ods. 4 Daňového poriadku, a bez spochybnenia jeho práva voliť prostriedky, ktoré môžu viesť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a aj nad rámec návrhov daňového subjektu, považoval za nutné pripomenúť, že správca dane je povinný postupovať pri výkone daňovej kontroly plynule, systematicky, efektívne, hospodárne a tak, aby zásah do súkromnej sféry kontrolovaného daňového subjektu bol čo najmenší.
V tomto smere sa súdu javilo nepochopiteľné, že pokiaľ daňová kontrola u žalobcu trvala takmer 18 mesiacov, správca dane k sporným otázkam nevyužil napr. ani výsluch svedka, či inštitút dožiadania u príslušného správcu dane daňového subjektu spol. Vivax, ktorá marketingové služby pre žalobcu dodávala (výpoveď konateľa spoločnosti), ale tiež pre pochybnosti o správnosti účtovania nákladov u dcérskej spoločnosti TI CZ mohol využiť dožiadanie u českej finančnej správy. Aj s ohľadom na zásadu procesnej ekonómie, racionality a materiality a s ohľadom na účel daňového konania sa pracovníci správcu dane mali sústrediť na podstatné otázky a významné čiastky vzhľadom k veľkosti kontrolovaného daňového subjektu.
4. Ak za prezentovaných skutkových zistení žalovaný na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 101512776/2018 zo dňa 06.08.2018 o vyrubení rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 rozhodnutím č. 100216879/2020 zo dňa 20.01.2020 rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil, treba obidve rozhodnutia považovať za predčasné, vychádzajúce z nedostatočne vykonaného dokazovania a už z tohto dôvodu za nezákonné. Vytkol žalovanému nerešpektovanie ust. § 74 ods. 2 Daňového poriadku, a ak žalovaný bez ďalšieho v napadnutom rozhodnutí len uzavrel, že žalobca vo vzťahu k sporným skutočnostiam dôkazné bremeno neuniesol, pretože správcom dane požadované kompletné zmluvy s ich úradným prekladom do slovenského jazyka a prípadnú inú požadovanú dokumentáciu nepredložil, je treba záver žalovaného už i z tohto dôvodu považovať za predčasný. Navyše žalovaný nijako nezdôvodnil akú výpovednú hodnotu majú požadované listiny vo vzťahu k odvolacím námietkam.
5. Rozsudok správneho súdu napadol včas podanou kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. g) žalovaný a po podrobnej analýze právnej argumentácie uvedenej v odôvodnení rozsudku namietal nesprávne právne posúdenie opísaného zisteného skutkového stavu a naviac mu vytkol, že sa nevysporiadal s predloženou Zmluvou o vzájomnej spolupráci pri predaji humánnych liekov č. 3 zo dňa 1.1.2009 uzavretou so spoločnosťou Vivax a jej prílohami.
6. V súvislosti s výzvou na vyjadrenie sa ku kasačnej sťažnosti zo dňa 18.01.2021 adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu tento doručil dňa 28.1.2021 oznámenie o vyhlásení konkurzu na žalobcu uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. 4K/17/2020 zo dňa 18.1.2021 a ustanovení Ing, Jozefa Oravca, značka správcu S1157, za konkurzného správcu, s dôsledkom zániku plnej moci udelenej doterajšiemu právnemu zástupcovi.
7. Dňa 11.2.2021 bolo krajskému súdu oznámené, že Ing. Jozef Oravec, správca konkurznej podstaty úpadcu TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. „v konkurze“ splnomocnil na zastupovanie v predmetnom konaní zástupcu WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o. so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica.
8. Vo veci konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 5.5.2021 z funkcie konkurzného správcu odvolaný Ing. Jozef Oravec, značka správcu S1157. Do funkcie konkurzného správcu bola ustanovená JUDr. Marína Gallová so sídlom kancelárie Jilemnického 30, 036 01 Martin, značka správcu S1486.
Prvé zasadnutie veriteľského výboru úpadcu sa uskutočnilo dňa 30.4.2021 so začiatkom schôdze o 11:00. Informácia bola uverejnená v Obchodnom vestníku 93/2021, vydanom 17.5.2021, pod KO23132 (č. l. 266 súdneho spisu).
9. Výzvou zo dňa 20.7.2021 vyzval správny súd úpadcu aj konkurznú správkyňu na vyjadrenie súhlasu s pokračovaním v konaní v lehote 30 dní v zmysle § 47 ods. 4 zák. č. 7/
2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „konkurzný zákon“) s poučením o tom, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 10. Podaním zo dňa 14.9.2021 konkurzná správkyňa oznámila, že vzhľadom na právoplatné ukončenie sporu rozsudkom krajského súdu v Bratislave, zo dňa 20.10.2020 ktorým bolo žalobe vyhovené už nenavrhuje aby sa v konaní pokračovalo.
11. Krajský súd výzvu na vyjadrenie súhlasu s pokračovaním v konaní opakoval dňa 2.5.2022, konkurzná správkyňa v podanom vyjadrení poukázala na právoplatnosť rozsudku a neuviedla, že by žiadala pokračovanie v konaní. Krajský súd podaním zo dňa 15.6.2021 oznámil konkurznej správkyni, že vo veci bola podaná kasačná sťažnosť a jej stanovisko (k pokračovaniu v konaní ) bolo požadované vo vzťahu k tomuto kasačnému konaniu.
12. Podaním zo dňa 17.6.2022 konkurzná správkyňa znova oznámila súdu, že vzhľadom na právoplatné ukončenie sporu rozsudkom krajského súdu v Bratislave, zo dňa 20.10.2020 ktorým bolo žalobe vyhovené, už nenavrhuje aby sa v konaní pokračovalo.
13. Po prechode kompetencie na rozhodovanie veci na Správny súd v Bratislave (zákonom č. 151/2022 Z. z. účinným od 1.6.2022), tento na základe pokynu sudcu zo dňa 2.10.2023 (opakovane) vyzval úpadcu podľa § 47 ods. 4 zák. o konkurze na vyjadrenie súhlasu s pokračovaním v kasačnom konaní. Úpadca podaním označeným ako „Odpoveď na výzvu súdu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní“ doručeným dňa 26.10.2023 oznámil, že jeho možnosť konať so všetkými právnymi dôsledkami je úplne obmedzená, nakoľko spoločnosť má menovaného iba jedného konateľa pričom podľa spoločenskej zmluvy je na konanie za spoločnosť potrebné konanie aspoň dvoch konateľov, ďalej nie si je istý, či úpadca je v tomto konaní v postavení dlžníka, nakoľko v dôsledku rozsudku krajského súdu vznikne protistrane de facto povinnosť vrátiť neprávom zaplatenú daň a okrem toho upozornil, že konkurzná správkyňa v Obchodnom vestníku č. 171/2023 zverejnila oznámenie, že v rámci speňažovania majetku úpadcu predá pohľadávky medzi ktorými je aj pohľadávka týkajúca sa tohto súdneho
sporu úspešnému uchádzačovi, pričom úpadca nemá vedomosť, či už bola daná pohľadávka účinne prevedená a na akého uchádzača. 14. Správny súd výzvou zo dňa 23.2.2024 zaslal konkurznej správkyni kasačnú sťažnosť žalovaného na vyjadrenie v lehote 30 dní, s tým, že (napriek vedomosti o vyjadrení konkurznej správkyne zo dňa 19.5.2022 a 17.6.2022) považuje za potrebné, aby sa konkurzná správkyňa vyjadrila ku kasačnej sťažnosti. Podaním zo dňa 25.3.2024 sa konkurzná správkyňa vyjadrila o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti, s poukazom na nedisponovanie podkladmi zo správneho konania, logickosť napadnutého rozsudku a skutočnosť že súdne konanie vedené pod sp. zn. 5S/37/2020 je v zmysle § 47 ods. 1 konkurzného zákona prerušené a zo stany žalovaného ani v zmysle § 47 ods. 2 SSP žiaden úkon v nadväznosti na zrušujúci rozsudok súdu urobený nebol. Správny súd uvedené vyjadrenie doručil kasačnému sťažovateľovi na vedomie.
15. Najvyšší správny súd ktorému bola vec predložená na kasačné konanie dospel k záveru, že pred posudzovaním dôvodnosti kasačnej sťažnosti vymedzenej rozsahom kasačných dôvodov je povinný sa v prvom rade vysporiadať s existenciou procesnoprávnych podmienok pre ďalšie vedenie kasačného konania.
16. Podľa § 47 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.
Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. (2) Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu, 8a) daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov. (4) V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
17. Podľa uvedenej právnej úpravy platnej ku dňu vyhlásenia konkurzu ak na základe postupu v zmysle § 47 ods. 4 konkurzného zákona návrh na pokračovanie v konaní nepodá konkurzný správca ani úpadca, má sa za to, že nastali účinky späťvzatia žaloby. Následkom je obligatórne zastavenie konania. 18.
Z?výpisu z?Obchodného vestníka č. 93/2021, vydaného dňa 17.5.2021, pod KO23132 vyplýva, že?na deň 30.4.2021 o? 11:00 hod. bola zvolaná prvá schôdza veriteľov úpadcu (žalobcu). Návrh na pokračovanie v predmetnom konaní do konca prvej schôdze veriteľov podaný nebol. 19.
Najvyšší správny súd má za dostatočne preukázané, že zverejnením uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.5.2021?v?konaní vedenom pod sp. zn. 4K/17/2020, bolo konanie vedené na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/37/2020 v?dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu ex lege prerušené. Zároveň má?najvyšší správny súd za to, že boli splnené podmienky predpokladané v § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., keďže tak správca žalobcu, ako ani žalobca sám, návrh, resp. súhlas s?pokračovaním v?konaní, napriek výzve najvyššieho správneho súdu, nevyjadrili.
20. Tým, že súhlas nebol udelený, má sa za to, že nastali účinky späťvzatia odvolania a?na strane súdu vznikla zákonná povinnosť súdne (kasačné) konanie obligatórne zastaviť. Podrobnejšie sa touto otázkou zaoberal NSS SR v rozhodnutí 6Sžf/68/2015, kde odkazoval aj na odbornú literatúru, Ďurica, M. § ?47 [Súdne a?iné konania]. In: Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2021, s. 467 - „Ak správca nedá súhlas na pokračovanie v?konaní a?predloží ho úpadca alebo nerozluční spoločníci, súd pokračuje v?prerušenom konaní s?týmito účastníkmi. V?prípade, že súhlas na pokračovanie nepodá ani správca a?ani úpadca, resp. jeho nerozluční spoločníci, nastávajú účinky späťvzatia
žaloby. Z týchto dôvodov musí?konajúci súd konanie zastaviť.“Zároveň NSS SR poukázal na to, že ustanovenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. síce?explicitne pojednáva o?účinkoch späťvzatia žaloby, avšak s?prihliadnutím na účel novej právnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorej zámerom bolo predovšetkým ukončiť veľké množstvo konaní prerušených v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok jedného z?účastníkov konania, keď zároveň nebolo možné dosiahnuť súhlas správcu na pokračovanie konaní, je najvyšší správny súd toho názoru, že analogicky možno účinky späťvzatia vzťahovať aj na iné podania vo veci samej, ako napríklad odvolania alebo dovolania. 21. Ďalej argumentoval, že v?prospech tohto výkladu svedčí aj rozhodovacia prax najvyššieho súdu, napríklad uznesenie sp. zn. 2Obdo/27/2016 zo dňa 30.09.2021 alebo 4Cdo/68/2021 zo dňa 27.05.2021, v?ktorých najvyšší súd vyslovil názor, že „.
. .keďže dovolanie predstavuje osobitný procesný návrh vo veci samej rovnako ako žaloba (k tomu viď aj ustanovenie § 123 ods. 2 CSP), je?prípustná aplikácia ustanovenia § 47 ods. 4 druhá až štvrtá veta zákona č. 7/ 2005 Z. z. aj na štádium dovolacieho konania, ak je konkurz vyhlásený na majetok dovolateľa a správca nepodal návrh na pokračovanie v dovolacom konaní podľa § 47 ods. 4 prvej vety zákona č.?7/2005 Z. z., s tým, že ak v určenej lehote (nie kratšej ako 30 dní) dovolateľ a ani jeho správca nepodajú návrh na pokračovanie v dovolacom konaní, má nepodanie návrhu na pokračovanie v dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania.“
22. V kontexte prejednávanej veci, kde bol vyhlásený konkurz na majetok procesne úspešného žalobcu a kasačnú sťažnosť podal procesne neúspešný žalovaný ktorým je orgán verejnej správy, treba zohľadniť aj dôvodovú správu k zák. č. 390/2019 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 7/2005 Z. z. (§ 47): „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych
konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo "aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo
prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním,
súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t .j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.“
23. Bez ohľadu na to, v akom procesnom postavení vystupuje v konkrétnej veci úpadca, úprava § 47 ods. 4 konkurzného zákona dopady nečinnosti konkurzného správcu, resp. úpadcu vymedzuje vo vzťahu k?súdnemu konaniu, resp. k sporu ako takému extenzívne („Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené.
[. . .] Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak?sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“) Je?nepochybné, že za „spor“ alebo „súdne konanie“ je možné v rámci správneho súdnictva považovať aj konanie na?kasačnom súde, nielen konanie na súde prvého stupňa- správnom súde, začaté na základe žaloby.
24. Ako uviedol Najvyšší správny súd v citovanom rozhodnutí 6Sžf/68/2015 významnou je tá skutočnosť, že v ?prípade naplnenia podmienok zastavenia súdneho konania podľa § 47 zákona č. 7/2005 Z. z., účinky späťvzatia nastávajú ex lege a?pre zastavenie konania sa nevyžaduje súhlasný prejav druhej procesnej strany (napr. Ďurica, M. § ?47 [Súdne a?iné konania]. In: Ďurica, M. Zákon o?konkurze a?reštrukturalizácii. 4. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2021, s. 467 „V?prípade, že?súhlas na?pokračovanie nepodá ani správca a?ani úpadca, resp. jeho nerozluční spoločníci, nastávajú účinky späťvzatia žaloby. Z?týchto dôvodov musí
konajúci súd konanie zastaviť. Pretože v?tomto prípade nie je žaloba vzatá späť, ale nastávajú len účinky späťvzatia, zastaveniu konania nemôže zabrániť druhá sporová strana, ktorá má opačné procesné postavenie. . .“) 25. V prejednávanej veci nemožno prehliadnuť skutočnosť, že kasačnú sťažnosť, konanie o ktorej má byť pre nedostatok prejavu vôle konkurzného správcu / úpadcu pokračovať v konaní zastavené, nepodal úpadca, ale jeho protistrana. Tu je podľa kasačného súdu rozhodujúce to, že pri neexistencii osobitnej právnej úpravy konania vymedzeného takýmto postavením účastníkov je pre rozhodovanie o postupe v konaní rozhodujúci účel zákonnej úpravy (teleologický výklad) prezentovaný v dôvodovej správe nasledovne: „ Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie.“ Nepochybne tiež treba prihliadať aj na prepojenie §47 ods. 4 konkurzného zákona s vymedzením účelu konkurzného zákona v §1 „Tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka
spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj hroziaci úpadok, povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.“ 26. Za daných okolností je preto potrebné prijať taký výklad, že aj v prípade kasačnej sťažnosti iniciovanej protistranou úpadcu, je dôvodné spájať aj s prejaveným nezáujmom konkurzného správcu/úpadcu pokračovať v konaní dôsledok vyplývajúci z prezentovaného výkladu ust. § 47 ods. 4 konkurzného zákona - účinky späťvzatia kasačnej sťažnosti, ktorými je povinnosť súdu zastaviť kasačné konanie. Vzhľadom na to, že prostredníctvom kasačnej sťažnosti sa v konečnom dôsledku preskúmavajú výsledky konania o žalobe podanej žalobcom, nie je podľa názoru kasačného súdu dôvodné (a nemá ani žiadnu oporu v zákone) viazať pokračovanie v konaní o kasačnej sťažnosti na záujem, prejav vôle, či akokoľvek inak vyjadrený postoj kasačného sťažovateľa, ktorým je subjekt odlišný od úpadcu a konkurzného správcu.
27. Kasačný súd na podporu svojej argumentácie dopĺňa, že obdobným spôsobom aplikoval pri rozhodovaní v dovolacom konaní uvedenú právnu úpravu aj Najvyšší súd SR v konaní 4Obdo/82/2021kde skonštatoval, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote v súlade s §47 ods. 4 konkurzného zákona, má v dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania, a to aj v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom.
28. Pokiaľ sa týka vyhodnotenia kvality prejavov vôle nepokračovať v konaní, konkurzná správkyňa opakovane výslovne uviedla, že nepodáva návrh na pokračovanie v konaní. Úpadca z objektívnych dôvodov nie je spôsobilý (a evidentne ani nemienil) podávať návrh na pokračovanie v konaní, nakoľko v dôsledku neustanovenia minimálne ešte jedného konateľa, okrem v súčasnosti jediného zapísaného konateľa v obchodnom registri, nie je spôsobilý zabezpečiť vykonanie úkonov v mene spoločnosti spôsobom stanoveným v spoločenskej zmluve, v zmysle ktorej v mene spoločnosti konajú vždy aspoň dvaja konatelia spoločne.
29. Vzhľadom na uvedené okolnosti vyhodnotené s prihliadnutím na právnu úpravu a účel §
47 ods. 4 konkurzného zákona Najvyšší správny súd kasačné konanie vedené pod sp. zn. 3Sfk/ 21/2024 zastavil z?dôvodu, že?nastali účinky späťvzatia kasačnej sťažnosti (§452 SSP). 30. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší správny súd rozhodol postupom v zmysle §467 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 170 písm. b) SSP. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. marca 2025