3Sfk/23/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., so sídlom Príbovce 175, 038 42 Príbovce, IČO: 48081655, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47254483, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, so sídlom Jesenského 23, 036 01 Martin, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti Oznámenia žalovaného o zamietnutí odvolania č. 102280089/2022 zo dňa 16. augusta 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA- 31S/197/2022-103 zo dňa 21. novembra 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

14. decembra 2020. Uvedené oznámenie o zamietnutí odvolania napadol žalobca správnou žalobou na Krajskom súde v Žiline, o ktorej Krajský súd v Žiline rozhodol Rozsudkom sp. zn. 31S/50/2021 zo dňa 19. apríla 2022 tak, že Oznámenie o zamietnutí odvolania číslo 101973361/2020 zo dňa 14. decembra 2020 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline uviedol, že dôkazné bremeno o dodržaní riadneho doručenia písomností je na strane žalovaného, t. j. správcu dane, a preto záver správcu dane o danosti podmienok doručenia fikciou je predčasný. Žalovaný následne preveroval doručenie Rozhodnutia žalovaného u Slovenskej pošty Žilina 2, P. O. Hviezdoslava 11, 010 01 Žilina ako

Podľa žalovaného bol žalobca oprávnený zmeškaný úkon vykonať ešte do 2. novembra 2020 vrátane. 3. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného. V správnej žalobe žalobca s poukazom na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 665/2013 z 12. decembra 2013 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/1/2014 z 11. marca 2014 uviedol, že právomoc správneho súdu na preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného je daná.

5. Uviedol, že sporným je v danom prípade to, či údaje uvedené na poštovej doručenke k zásielke s podacím číslom OA226662086S adresovanej splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ktorou disponuje žalovaný, odrážajú objektívnu skutočnosť, teda či boli vykonané úkony zo strany doručujúceho poštovného podniku (Slovenská pošta, a.s.) tak, aby mohla nastať fikcia doručenia Rozhodnutia žalovaného podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. Dôkazné bremeno správcu dane v daňovom konaní je upravené v § 24 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

nijako ovplyvniť. V prípade, ak správca dane disponuje doručenkou od poštového podniku, ktorá obsahuje potrebné údaje pre konštatovanie riadneho doručenia úradnej zásielky, a to aj fikciou doručenia, jeho dôkazné bremeno je vyčerpané. Nemožno preto dospieť k záveru, že v prípade, ak žalovaný disponuje doručenkou k úradnej zásielke, z ktorej vyplýva, že zásielka bola adresátovi doručená, hoci aj fikciou podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z., keďže predmetná zásielka bola doručovaná v priebehu pandémie COVID-19, čo nie je sporné, jeho postup je zaťažený vadou nezákonnosti.

Subjekt, ktorý tvrdí, že údaje uvedené na doručenke sú nesprávne a spochybňuje ich, môže vyvrátiť domnienku správnosti údajov uvedených na doručenke, avšak musí v tomto ohľade predložiť také objektívne dôkazy, ktoré túto domnienku spoľahlivo a bez dôvodných pochybností vyvrátia. Nepostačuje, ak subjekt iba tvrdí, že údaje na doručenke sú nesprávne, ale musí svoje tvrdenie preukázať takými dôkazmi, ktoré nepochybne vedú k záveru, že údaje uvedené na doručenke nie sú v súlade so skutočnosťou. Ak by tomu tak nebolo a na vyvrátenie domnienky o správnosti údajov uvedených na doručenke by postačovalo len samotné tvrdenie adresáta, že zásielka mu nebola fakticky doručená, resp. mu zásielka nebola riadne oznámená, adresát ktorejkoľvek úradnej zásielky by mohol poprieť akékoľvek úradné doručovanie, v dôsledku čoho by došlo k zlyhaniu výkonu verejnej moci.

predmetnej zásielky žalobcovi. Keďže žalobca podal odvolanie proti Rozhodnutiu žalovaného až dňa 8. decembra 2020, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 4 zákona č. 67/2020 Z. z., žalovaný postupoval správne, keď odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zamietol podľa § 73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku ako neprípustné, keďže bolo podané po určenej lehote (§ 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku), a v súlade s § 73 ods. 5 Daňového poriadku to písomne oznámil žalobcovi správnou žalobou napadnutým opatrením žalovaného.

19. októbra 2022 v konaní pred správnym súdom, v ktorom daná zamestnankyňa vyhlásila, že v rozhodnom období preberala poštové zásielky doručované zástupcovi žalobcu Slovenskou poštou, a.s., pričom ak sa v poštovej schránke nachádzalo oznámenie o uložení zásielky, zásielku bola prevziať na pošte v odbernej lehote. Takéto vyhlásenie zamestnankyne zástupcu žalobcu je však opäť len tvrdením, ktoré nemožno považovať za dôkaz spôsobilý vyvrátiť domnienku o správnosti údajov uvedených na predmetnej doručenke, nakoľko tvrdenie nie je verifikovateľné inými objektívnymi skutočnosťami, ktoré by nepochybne viedli k záveru, že údaje uvedené na doručenke sú nesprávne. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/07 zo dňa 27. septembra 2007, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: „Čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v

Pokiaľ žalobca v správnej žalobe v tomto ohľade poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby preukázal negatívnu skutočnosť, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, správny súd nespochybnil samotnú negatívnu dôkaznú teóriu a rozhodnutia súdov, z ktorých táto teória vyplýva, avšak podotýka, že ňou nemožno ospravedlňovať nemožnosť preukázať vlastné negatívne tvrdenie žalobcu, teda že poštový doručovateľ oznámenie o uložení zásielky do poštovej schránky zástupcu žalobcu nevhodil. Bolo na uvážení žalobcu, aké dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia predloží, pričom nič mu nebránilo predložiť také dôkazy, z ktorých by vyplývala napr. objektívna nemožnosť vhodenia oznámenia o uložení predmetnej zásielky do poštovej schránky zástupcu žalobcu poštovým doručovateľom, čo však žalobca

10. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/50/2021 zo dňa 19. apríla 2020 správny súd pre úplnosť uviedol, že záver Krajského súdu v Žiline v predmetnom rozsudku, že dôkazné bremeno žalovaného o splnení podmienok pre doručenie rozhodnutia žalovaného fikciou tak, ako ich vymedzil v bode 15. daného rozsudku, resp. preukázanie skutočnosti, že oznámenie o uložení zásielky bolo skutočne vložené do schránky zástupcu žalobcu, zaťažuje žalovaného, je nesprávny, keďže je v rozpore s citovanou ustálenou rozhodovacou praxou

11. K námietke žalobcu, že vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 20. júla 2022 nepreukazuje skutočnosť, že oznámenie o uložení zásielky s rozhodnutím žalovaného bolo skutočne vhodené do poštovej schránky zástupcu žalobcu, správny súd uviedol, že je rovnako

2020 ako neprípustné. Rozhodné skutočnosti pre záver žalovaného vyslovený v napadnutom opatrení nevyplývajú z vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 20. júla 2022, ale z doručenky Slovenskej pošty, a.s., ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného.

faktora. Nič to ale nemení na skutočnosti, že rozhodným dôkazom o doručení rozhodnutia žalovaného žalobcovi, v danom prípade fikciou, je poštová doručenka, ktorej správnosť nebola v konaní nijako relevantne spochybnená. Aj v prípade, ak by nedošlo k vystaveniu predmetného vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 20. júla 2022, dôkazná situácia by nebola iná, resp. v neprospech záveru žalovaného o neprípustnosti odvolania žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného podaného dňa 8. decembra 2020 v napadnutom opatrení.

12. Správny súd ďalej uviedol, že námietka žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný síce v napadnutom opatrení odkázal na odpoveď Slovenskej pošty a.s. zo dňa 20. júla 2022, ale na druhej strane túto odpoveď „nepredložil ako dôkaz,“ čím bola žalobcovi odňatá možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, je nedôvodná. Žalobca neuviedol, v čom spočíva nezákonnosť v postupe žalovaného a aký to malo konkrétny negatívny vplyv na jeho práva alebo právom chránené záujmy. Takto všeobecne uplatnená žalobná námietka neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum. Dôvody nezákonnosti musí konkrétne namietať žalobca, pričom správny súd nemôže dôvody nezákonnosti namiesto žalobcu sám vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a napadnutého opatrenia žalovaného a ani všeobecné námietky sám

13. Rovnako ani námietku žalobcu v správnej žalobe, že napadnuté opatrenie žalovaného „vykazuje prvky arbitrárnosti,“ vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov môže viesť k jeho zrušeniu správnym súdom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, avšak žalobca musí v správnej žalobe konkrétne namietať, v čom je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné. Žalobca uviedol len všeobecné tvrdenie o nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného bez toho, aby špecifikoval, v čom je opatrenie žalovaného nezrozumiteľné alebo nedostatočne odôvodnené.

zamietol.

15. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že Oznámenie o zamietnutí odvolania žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. 16. Žalobca ako kasačný sťažovateľ má za to, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o tom, že v predmetnom konaní bolo dôkazné bremeno na strane Žalobcu.

Vo vzťahu k citovaným rozhodnutiam Žalobca namieta, že predmetná judikatúra nie je aplikovateľná na posudzovanú právnu vec. Je totiž potrebné rozlišovať medzi situáciou, kedy žalobca tvrdí, že sa v mieste doručovania nezdržiaval a situáciou, kedy žalobca tvrdí, že mu nebolo oznámené uloženie zásielky. Je evidentné, že kým v prvom prípade, je objektívne možné preukázať, že sa žalobca zdržiaval na inom mieste (napr. potvrdením o hospitalizácii v nemocnici a pod.), v druhom je prípade je fakticky nemožné preukázať danú negatívnu skutočnosť, ktorou je nevhodenie oznámenia o uložení zásielky do poštovej schránky žalobcu. Žalobca pritom nikdy netvrdil, že sa na mieste doručovania nezdržiaval.

konaní. 18. Žalobca si opätovne akcentuje na negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby preukázal negatívnu skutočnosť, t.j. preukázanie neoznámenia doručenia úradnej zásielky, pričom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 81/2020 zo dňa 31.05.2010, v zmysle ktorého: „Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“

Je teda sporným, či zamestnanec poštového podniku vystavil tzv. žltý lístok a následne tento tzv. žltý lístok doručil do poštovej schránky právneho zástupcu Žalobcu. Pritom pokiaľ doručovanie záviselo od ľudského faktora, nemožno na doručenku hľadieť ako na nevyvrátiteľný dôkaz.

Naviac odmietnutie negatívnej dôkaznej teórie zo strany správneho súdu bez náležitého odôvodnenia myšlienkových postupov zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, až jeho arbitrárnosť. 21. Na záver kasačnej sťažnosti uviedol, že hoci správny súd nie je viazaný právnymi závermi uvedenými v rozsudkov krajských súdov a iných správnych súdov tej istej inštancie, ako podotkol v napadnutom rozhodnutí, napriek tomu diametrálne odlišné rozhodnutie je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. K tomu je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa riadil právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Žiline v rozsudku zo dňa 19. apríla 2022, sp. zn. 31S/50/2021. Krajský súd v rozsudku poukázal na to, že záver žalovaného správneho orgánu o danosti podmienok doručenia fikciou je predčasný, pretože zo žalobcom označeného dôkazu - doručenky - nebolo možné vyvodiť danosť podmienky vloženia oznámenia o uložení zásielky v schránke adresáta. Krajský súd v Žilina preto v novom konaní uložil žalovanému správnemu orgánu povinnosť opätovne sa zaoberať otázkou včasnosti odvolania, a to skúmaním danosti

22. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom aj s argumentáciou v napadnutom rozsudku, pričom trvá na svojich doterajších stanoviskách.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

25. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

27. Podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.

30. Podľa § 4 zákona č. 67/2020 Z. z. zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie, sa odpustí, ak daňový subjekt zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie; to neplatí pre podanie

32. Predmetom preskúmavacieho konania je opatrenie žalovaného, ktorým podľa § 73 ods. 4 Daňového poriadku zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného podané dňa 8. decembra 2020 z dôvodu, že bolo podané oneskorene.

34. Z administratívneho spisu má kasačný súd, rovnako ako správny súd, za preukázané, že daná zásielka bola uložená na pošte dňa 23. marca 2015, pričom na nej bola vyznačená úložná lehota 15 dní. Keďže úložná lehota uplynula bez toho, aby si adresát zásielku prevzal, doručujúci poštovný podnik (Slovenská pošta, a.s.) vyznačil ako dátum jej vrátenia odosielateľovi (žalovanému) deň 8. apríl 2020.

36. Podľa § 31 ods. 5 Daňového poriadku v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. sa preto deň 7. apríl 2020 považuje za deň doručenia predmetnej zásielky žalobcovi. Keďže žalobca podal odvolanie proti Rozhodnutiu žalovaného až dňa 8. decembra 2020, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 4 zákona č. 67/2020 Z. z., žalovaný postupoval správne, keď odvolanie žalobcu proti Rozhodnutiu žalovaného zamietol podľa § 73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku ako neprípustné, keďže bolo podané po určenej lehote (§ 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku), a v súlade s § 73 ods. 5 Daňového poriadku to písomne oznámil žalobcovi správnou žalobou napadnutým opatrením žalovaného.

40. Kasačný súd uvádza, že pri riadne vyhotovenej doručenke ide o verejnú listinu, pričom takýto dôkaz je objektívny a nepochádza od žiadneho účastníka správneho konania, ale od Slovenskej pošty a.s. Ak chcel sťažovateľ docieliť spochybnenie údajov na doručenke, mal riadne uviesť konkrétne dôkazy, prípadne preukázať, že vykonané dôkazy sú nepravdivé či zavádzajúce. Nestačí len tvrdiť, že právny zástupca splnomocnený na preberanie zásielok sa na uvedenej adrese zdržiaval a zásielka mu nebola doručovaná. Sťažovateľ na podporu správnosti svojho tvrdenia, že mu nebol „vhodený žltý lístok“ do poštovej schránky, mohol zvoliť postup na potvrdenie jeho stanoviska, napr. postupom podľa Reklamačného poriadku Slovenskej pošty a.s. vo forme reklamácie, resp. sťažnosti, ktorá by v prípade vyhodnotenia ako opodstatnenej potvrdila jeho stanovisko.

že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len prípadná nesprávnosť.“ Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prešlo aj testom ústavnosti, a to uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 507/2012-37 z 13. novembra 2012.