3Sfk/26/2025

1. Zo súdneho spisu, ako aj administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov (ďalej len „správca dane“ alebo „žalovaný“) začal 2. decembra 2013 daňovú kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 u zaregistrovaného platiteľa dane TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, zahraničnej osoby - žalobcu. V priebehu daňovej kontroly správca dane z uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 16 C 244/2011 z 19. júla 2013 zistil skutočnosti o zániku zriaďovateľa organizačnej zložky podniku, t. j. žalobcu. Podľa správcu dane bolo z uznesenia zrejmé, že k zániku žalobcu došlo 1. júna 2012, čím žalobca stratil procesnoprávnu spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže nedostatok procesnej spôsobilosti je takým nedostatkom konania, ktorý nie je možný odstrániť, okresný súd konanie vo vyššie uvedenej veci zastavil.

Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) rozumie ekonomicky samostatná časť umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorá má vlastnú podnikateľskú funkciu. Organizačná zložka zahraničnej osoby je útvarom bez právnej subjektivity, umiestnením ktorej na území Slovenskej republiky, nevzniká nový subjekt práva a zdanenia, vzniká len oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky.

Ak kontrolovaná obchodná spoločnosť neexistuje a jej práva a povinnosti neprešli ani na právneho zástupcu, v daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2013 u registrovaného platiteľa dane TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, nie je možné pokračovať a túto nie je možné ukončiť.

Záver Okresného súdu Košice II v uznesení sp. zn. 16 C 244/2011 z 19. júla 2013 považuje za predčasný a v rozpore s potvrdeniami štátu Delaware o existencii žalobcu ako americkej obchodnej spoločnosti. 5. V súvislosti s prejednávanou vecou poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Cob 17/2016 z 28. apríla 2017, v ktorom krajský súd uviedol, že pokiaľ žalobca predložil potvrdenie o svojej existencii, s ktorými sa prvostupňový súd nevysporiadal, jeho závery o údajnom zániku žalobcu sú predčasné. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, že subjekt TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, bola 21. novembra 2017 z Obchodného registra Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky dobrovoľne vymazaná, uvedené nemá vplyv na daňové nedoplatky, resp. daňové nároky zahraničnej osoby ako zriaďovateľa, a to vrátene daňových nárokov týkajúcich sa DPH okrem iného aj za zdaňovacie obdobie 2013, nakoľko samotný nárok zostáva zriaďovateľovi zachovaný.

Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva o predaji časti podniku“) k zmene nositeľa všetkých práv a povinností zo žalobcu na právnickú osobu Treskot.sk s. r. o. Zmluva o predaji časti podniku nadobudla účinnosť dňom overenia podpisov oboch zmluvných strán 11. decembra 2014. Správca dane uzavrel, že vzhľadom na právnu skutočnosť, že predajom organizačnej zložky TyBobo tech LLC, došlo k zmene nositeľa všetkých práv a povinností zo žalobcu na právnickú osobu Treskot.sk s. r. o., sťažnosť žalobcu zo 4. septembra 2020 bola podaná neoprávnenou osobou.

7. Žalobca podal 31. decembra 2023 na Správny súd v Košiciach žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, t. j. Daňového úradu Košice. Správny súd uznesením č. k. 21 Sa 1/ 2024-101 z 19. decembra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie správneho súdu“) žalobcovu správnu žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP. 8.

Zo strany žalovaného došlo k spísaniu úradného záznamu a rovnako aj sťažnosť bola žalovaným posúdená a následne upovedomením odložená ako podaná neoprávnenou osobou. 9. Správny súd uviedol, že na základe výzvy správneho súdu bola Mestským súdom Košice 2. októbra 2024 predložená Zmluva o predaji časti podniku ako samostatnej organizačnej zložky z 10. decembra 2024, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcim - žalobcom a kupujúcim - obchodnou spoločnosťou Treskot.sk s.r.o. Z čl. II. predloženej zmluvy (Vymedzenie predmetu predaja) vyplýva, že predmetom predaja bola celá organizačná zložka podniku TyBobo tech LLC, vrátane všetkých práv a povinností, ktoré sa na ňu vzťahujú, ako aj súbor hmotných, nehmotných a osobných zložiek podniku. S prihliadnutím na predmetnú zmluvu, predovšetkým jej čl. II, sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, že momentom predaja organizačnej zložky podniku sa zmenil nositeľ práv a povinností zo žalobcu na obchodnú spoločnosť Treskot.sk s.r.o. a že práve táto spoločnosť je od uvedeného momentu tou osobou, ktorej sa prípadný nezákonný postup (údajná nečinnosť) týka.

10. Správny súd tak mal v prejednávanej veci za preukázané, že zákonné podmienky aktívnej žalobnej legitimácie žalobca nesplnil, keďže vzhľadom na prevod obchodného podielu v súčasnom období nie je tou osobou, ktorá by bola oprávnená domáhať sa ochrany pred prípadnou nečinnosťou žalovaného. Žalobca podal správnu žalobu ako osoba, ktorá nie je nositeľom práv, do ktorých by mohlo byť prípadnou nečinnosťou žalovaného zasiahnuté.

12. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť toto uznesenie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

14. Sťažovateľ nepopiera, že medzi ním ako predávajúcim a spoločnosťou Treskot.sk s. r. o. ako kupujúcim bola 10. decembra 2014 uzatvorená Zmluva o predaji časti podniku ako samostatnej organizačnej zložky, ktorej predmetom bol predaj organizačnej zložky.

Sťažovateľ však zdôrazňuje, že touto zmluvou nemohli prejsť a ani neprešli na kupujúceho Treskot.sk s. r. o. práva a povinnosti verejnoprávnej povahy, ktoré naďalej zostali predávajúcemu, teda sťažovateľovi, ktorý preto bol a je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti proti nečinnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z., ako aj žaloby na nečinnosť žalovaného, pretože táto nečinnosť sa dotýka jeho práv.

Uvedené sa konštatuje aj v čl. VII. ods. 2 zmluvy: „Právne vzťahy týkajúce sa pohľadávok sa spravujú ustanoveniami § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka . . .“. Zákon však zakazuje postúpiť (tzn. aj predať v rámci predaja podniku alebo jeho časti) nárok na vrátenie nadmerného odpočtu (ako nároku upraveného v zákone o DPH). Je preto podľa sťažovateľa úplne bezpredmetné, aká bola vôľa či zámer zmluvných strán zmluvy a či chceli previesť na kupujúceho všetky práva a povinnosti, vrátane nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (čím argumentoval správny súd v bode 27. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Zákon totiž nepripúšťa (zakazuje) postúpiť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, teda aj ho predať zmluvou o predaji (časti) podniku. Je preto vylúčené, aby bola spoločnosť Treskot.sk s. r. o. nositeľom dotknutého nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, pretože tento s poukazom na zákonnú úpravu nie je možné previesť na iný subjekt postúpením, a teda ani zmluvou o predaji podniku.

16. Podľa sťažovateľa tak zmluvou o predaji podniku nemohli prejsť a ani neprešli na kupujúceho Treskot.sk s.r.o., práva a povinnosti (resp. pohľadávky a záväzky) verejnoprávnej povahy, kam spadajú aj daňové povinnosti a nároky. Tieto zostali aj naďalej sťažovateľovi, ktorý preto bol oprávnenou osobou na podanie žaloby. Sťažovateľ na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sž-o-KS 56/04 z 28. februára 2005, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 53/2005.

Sťažovateľ tak zastáva názor, že správny súd úplne opomenul reflektovať na vyššie uvedené rozhodnutia, čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu bez toho, aby tento svoj odklon dôkladne v odôvodnení napadnutého uznesenia vysvetlil.

Zdaniteľnou osobou (nositeľom práv a povinností) bol a stále je priamo sťažovateľ ako jej zriaďovateľ. 18. Sťažovateľ zároveň poukázal na ustanovenia § 4 a § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004“), podľa ktorých zahraničná osoba (t. j. v danom prípade sťažovateľ), ktorá má v tuzemsku zriadenú organizačnú zložku, ktorá spĺňa kritériá prevádzkarne, sa na účely dane z pridanej hodnoty považuje za osobu usadenú v tuzemsku. Za osobu usadenú v tuzemsku sa teda na účely DPH nepovažuje organizačná zložka podniku zahraničnej osoby (aj keď je samostatnou účtovnou jednotkou), ale priamo zahraničná osoba (zriaďovateľ organizačnej zložky podniku), ktorej súčasťou predmetná organizačná zložka je a ktorá prostredníctvom tejto organizačnej zložky podniká v tuzemsku. Práva a povinnosti aj vo vzťahu k správcovi dane má preto priamo zahraničná osoba (zriaďovateľ) a nie jej organizačná zložka. Tiež v prípade, ak organizačná zložka podniku zanikne, tak táto skutočnosť nemá vplyv na zánik dovtedy vzniknutých práv a

Na základe uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že sťažovateľ nie je oprávnenou osobou, či už na podanie sťažnosti proti nečinnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z., a ani správnej žaloby proti nečinnosti žalovaného, pretože táto nečinnosť sa netýka jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na to je podľa sťažovateľa nesprávne tvrdenie žalovaného, že sťažovateľ nebol oprávnený uplatniť práva podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 27 ods. 1 Ústavy SR, pretože predajom podniku prešli tieto práva na kupujúceho a už sa netýkajú sťažovateľa (ako predávajúceho, ktorému inak zostal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu).

21. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 18. júna 2025. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

23. Správny súd vyššie uvedený záver prijal na základe toho, že mal za preukázané, že zákonné podmienky aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľ, ako zriaďovateľ TyBobo tech LLC, organizačná zložka podniku, nesplnil, keďže vzhľadom na prevod obchodného podielu, t. j. predaja organizačnej zložky podniku obchodnej spoločnosti Treskot.sk s. r. o., nie je v súčasnom období tou osobou, ktorá by bola oprávnená domáhať sa ochrany pred prípadnou nečinnosťou žalovaného. Momentom predaja organizačnej zložky podniku sa zmenil nositeľ práv a povinností zo sťažovateľa na spoločnosť Treskot.sk s. r. o. a práve táto spoločnosť je od momentu predaja tou, ktorej sa prípadný nezákonný postup žalovaného (sťažovateľom tvrdená nečinnosť) týka. S uvedeným záverom správneho súdu sa kasačný súd nestotožňuje.

25. Daňové záväzky, resp. daňové povinnosti, sú nepochybne záväzkami verejnoprávnej povahy. Podľa § 55 ods. 15 Daňového poriadku potom platí, že dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu (pozn. kasačného súdu legislatívna skratka odkazuje aj na zákon č. 222/2004 Z. z.) znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje

26. Ustanovenie § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka jednoznačne nepredstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 55 ods. 15 Daňového poriadku, čo potvrdila judikatúra Najvyššieho súdu napr. v rozhodnutí sp. zn. 2 SžOKs 56/2004 z 28. februára 2005, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 53/2005. Kasačný súd na tomto mieste len pripomína, že zohľadňuje rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu, hoci od 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 CSP).

27. Najvyšší súd v ďalšom rozhodnutí sp. zn. 7 Sžso 32/2007 z 25. septembra 2008 výslovne uviedol, že „Zmluva o predaji podniku je záväzkovým vzťahom súkromnoprávnej povahy, v ktorom majú obidva subjekty /predávajúci a kupujúci/ rovnoprávne postavenie.

štátu. To podľa kasačného súdu korešponduje aj s obsahom ustanovenie § 79 ods. 12 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov (pozn. kasačného súdu legislatívna skratka odkazuje aj na zákon č. 222/2004 Z. z.) postúpiť podľa Občianskeho zákonníka.

28. Ako uviedol aj sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, je potom úplne bezpredmetné, aká bola vôľa alebo zámer zmluvných strán v zmluve o predaji časti podniku, nakoľko právny nárok na vrátenie nadmerného odpočtu nepodlieha § 477 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto podľa názoru kasačného súdu ani nemohol prejsť na spoločnosť Treskot.sk s. r. o.

Práva a povinnosti aj vo vzťahu k správcovi dane má priamo zahraničná osoba ako zriaďovateľ organizačnej zložky. 30. Kasačný súd súhlasí s názorom sťažovateľa, že pokiaľ aj organizačná zložka podniku zanikne, tak táto skutočnosť nemá vplyv na zánik dovtedy vzniknutých práv a povinností zahraničnej osoby vo vzťahu k slovenskému správcovi dane za obdobie, keď organizačná zložka podniku existovala. Ak v súvislosti s podnikaním zahraničnej osoby prostredníctvom jej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky vznikne daňové oprávnenie, resp. nárok alebo daňová povinnosť, tieto ostávajú zachované zahraničnej osobe, a to aj v prípade, že dôjde k zrušeniu organizačnej zložky podniku na území Slovenskej republiky.

31. Len pre úplnosť reagujúc na argumentáciou žalovaného vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, že sťažovateľ nie je oprávnenou osobou na podanie či už sťažnosti proti nečinnosti žalovaného, resp. samotnej správnej žaloby proti nečinnosti žalovaného, pretože tieto práva boli prevedené zmluvou o predaji časti podniku na spoločnosť Treskot.sk s. r. o., kasačný súd uvádza, že nejde o správny právny názor. Obsahovou súčasťou každého práva je aj jeho ochrana pred neoprávnenými zásahmi prostredníctvom mechanizmov zakotvených v Ústave Slovenskej republiky. Uvedené je späté so zásadou ubi ius, ibi remedium, teda kde je právo, tam je aj jeho náprava, a teda ak niekomu prislúcha určité právo, musí existovať aj spôsob, ako sa tohto práva domôcť alebo ako ho chrániť v prípade porušenia.

V. Záver

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd má za to, že napadnuté uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, keď správny súd aplikujúc nesprávne právne posúdenie sa zároveň odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP (rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 2 SžOKs 56/2004 z 28. februára 2005 a sp. zn. 7 Sžso 32/2007 z 25. septembra 2008), čo v predmetnej veci odôvodňuje záver, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Kasačný súd preto napadnuté uznesenie správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. 33. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v tomto uznesení. Opätovne preskúma, či sú splnené ostatné procesné podmienky na vecné prejednanie správnej žaloby a ak dospeje ku kladnému záveru, komplexne posúdi námietky sťažovateľa v správnej žalobe a dôsledne sa vysporiada s jeho argumentáciou, pričom pokiaľ znovu dospeje k názoru, že námietky sťažovateľa nie sú dôvodné, tento svoj záver primerane premietne do nového rozhodnutia rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný. 34. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom ak bolo podanie (žaloba) odmietnuté napr. pre neoprávnenosť osoby alebo vylúčenie napádaného aktu zo súdneho prieskumu, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 2 Asan 25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, rozhodnutie sp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna 2023, bod 28 alebo rozhodnutie sp. zn. 8 Svk 22/2023 z 26. marca 2025). 35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.