3Sfk/29/2021

1. Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej ako „prvostupňový orgán“) ako riadiaci orgán pre Operačný program Informatizácia spoločnosti rozhodnutím č. 3846/14753/2018/KGTSÚ zo dňa 17. apríla 2018 uložil žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky podľa § 27a ods. 5 v spojení s § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o pomoci a podpore“) v sume 1453069,78 € za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania projektu s názvom „Elektronizácia služieb VÚC - Banskobystrický samosprávny kraj“ ITMS č. 21110220004. 2. Konal na základe Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní č. 4486-7000/2015-OK/7 zo dňa 29. septembra 2015 (ďalej ako „Protokol") vydaného Úradom pre verejné obstarávanie. Podľa tohto protokolu mal žalobca postupovať v rozpore s § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej ako „zákon o verejnom obstarávaní“), keď stanovil neprimeranú a diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa preukázania technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 3. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky č. 246/23562/2018/KGTSÚ zo dňa 3. júla 2018 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že prvostupňový orgán postupoval vecne a procesne správne, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu a v súlade s právnymi predpismi.

4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie Úradu vlády Slovenskej republiky v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 5. Žalobca namietal závery o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania z jeho

Z ďalšieho vyrozumenia SORO, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 7. novembra 2011 vyplynulo, že žalobca v rámci predmetného verejného obstarávania neporušil platné právne predpisy. Z dotknutého vyrozumenia taktiež vyplynulo, že náklady, ktoré vzniknú plnením predmetu zmluvy o dielo, z dotknutého verejného obstarávania budú v celom rozsahu oprávnené (100% z hodnoty zmluvy). SORO odsúhlasil aj podpísanie zmluvy o dielo medzi žalobcom a úspešným uchádzačom verejného obstarávania. Tiež poukázal na vyrozumenie k výsledku administratívnej kontroly zo dňa 28. novembra 2011, z ktorej podľa neho vyplynulo, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu princípov a pravidiel verejného obstarávania, pričom táto administratívna kontrola bola vykonaná už po podpise zmluvy s úspešným uchádzačom.

Podľa jeho názoru nebolo vykonaním kontroly verejného obstarávania dostatočne preukázané, že by žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Spochybnil tiež samotnú existenciu Protokolu, keďže žalobca nemá záznam o preukázateľnom doručení Protokolu, pričom pokiaľ by k tomu došlo, žalobca mal právo vyjadriť sa k protokolu. Úrad vlády Slovenskej republiky preto podľa jeho názoru nepostupoval zákonným spôsobom a rozhodnutia vydal predčasne. Podľa žalobcu rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy sú zmätočné, nie je z nich zrejmé na základe akých skutočností a dôkazných prostriedkov oba orgány verejnej správy iniciovali správne konanie voči žalobcovi a následne vydali napadnuté rozhodnutia. 8. Úrad vlády Slovenskej republiky vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z podkladov, dokumentov a komunikácie so žalobcom dospel k záveru, že dôkazné prostriedky a získané podklady sú postačujúce na jednoznačné posúdenie a spoľahlivé objasnenie predmetnej veci, a preto v nadväznosti na § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania. Poukázal na to, že žalobca v rozklade ako

viazaný. 10. Poukázal tiež na to, že Protokol bol zápisnične prerokovaný dňa 9. novembra 2015, čím bola kontrola ukončená. Protokol je súčasťou predloženého administratívneho spisu, a preto je podľa jeho názoru spochybňovanie samotnej existencie protokolu žalobcom neopodstatnené. K protokolu sa preukázateľne vyjadril kontrolovaný, ktorému bol protokol doručený.

III. Rozhodnutie správneho súdu

12. Správny súd rozsudkom č. k. 1S/143/2020 - 128 zo dňa 15. októbra 2020 zrušil rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátil Úradu vlády Slovenskej republiky na ďalšie konanie. 13. Krajský súd na úvod v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/43/2019 zo dňa 20. mája 2020, ktorým zrušil pôvodné uznesenie správneho súdu č. k. 1S/113/2018-81 zo dňa 7. februára 2019 (konanie v tejto veci bolo pôvodne vedené pod touto spisovou značkou) konštatoval, že aj napriek § 14 ods. 8 zákona o pomoci a podpore, rozhodnutie Úradu vlády Slovenskej republiky je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore vrátiť poskytnuté finančné prostriedky má povahu sankčného rozhodnutia a v zmysle ústavne konformného výkladu čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti, keďže dochádza k zásahu do základného práva žalobcu na vlastníctvo.

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

Tiež žiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 18. Namietal, že s ním správny súd nekonal ako s účastníkom konania, a z toho dôvodu podal kasačnú sťažnosť ako opomenutý účastník podľa § 442 SSP. Poukázal na to, že na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 355 zo 4. júna 2020 došlo k určeniu úloh v pôsobnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (žalovaný) ku dňu 1. októbra 2020. Na základe tohto uznesenia došlo medzi Úradom vlády Slovenskej republiky (pôvodný žalovaný) a žalovaným k uzavretiu dohody o prechode práv povinností, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. októbra 2020. Preto sa s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2020 právnym nástupcom pôvodného žalovaného stal žalovaný, ktorý v tejto časti vstúpil do všetkých práv a povinností, kompetencií a úloh svojho právneho predchodcu.

19. Namietal, že mu ako účastníkovi konania bolo nesprávnym procesným postupom súdu znemožnené uskutočniť procesné práva účastníka konania. Odôvodnil to tým, že mu ako účastníkovi konania nebolo umožnené vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, pričom podľa jeho názoru by prípadné vyjadrenie v danej veci mohlo mať vplyv na priebeh dokazovania, a tým aj na rozhodnutie vo veci samej.

Vymedzenie skutku ako výsledku posúdenia predbežnej otázky nemôže byť podľa neho súčasťou výroku rozhodnutia. V tomto prípade ide o predbežnú otázku, ktorú posudzoval Úrad pre verejné obstarávanie ako príslušný orgán. Predmetné posúdenie zo strany Úradu pre verejné obstarávanie je obsahom protokolu, pričom správny orgán rozhodujúci podľa § 27a ods. 5 v spojení s § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci a podpore je obsahom protokolu viazaný.

22. Sťažovateľ ďalej namietal, že v posudzovanom prípade nejde o prípad správneho trestania. Odkázal na Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (ďalej ako „Nariadenie“) a na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), podľa ktorých ide o správne opatrenie. Správny orgán v tomto prípade nerozhoduje o uložení pokuty, ale o vrátení poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Citoval rozsudok SD EÚ z 26. mája 2016 vo veci Jude?ul Neam? (C-260/14), Judežul Bacău (C-261/14)/ Ministerul Dezvoltării Regionale ?i Administra?iei Publice, podľa ktorého „Článok 98 ods. 2 prvý pododsek druhá veta nariadenia č. 1083/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že finančné opravy členských štátov sú v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované náklady štrukturálnych fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného obstarávania, správne opatrenia v zmysle článku 4 nariadenia č. 2988/95.“ 23.

K námietke, že výrok neobsahuje presný popis Protokolu, sťažovateľ uviedol, že v rámci predmetného projektu bol vydaný len jeden protokol, pričom číslo a dátum spísania sú uvedené v odôvodneniach oboch rozhodnutí. Vymedzenie protokolu v odôvodnení ako skutočnosti, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie, je podľa neho v súlade s § 47 ods. 3 Správneho

26. K namietanej absencii správnej úvahy sťažovateľ reagoval, že podľa jeho názoru je správna úvaha pri odôvodneniach oboch rozhodnutí zrejmá a obe rozhodnutia v odôvodneniach dostatočným spôsobom postupne rozvíjajú dôvody, pre ktoré má dôjsť k vráteniu finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o správnu úvahu v rámci druhostupňového rozhodnutia, pôvodný žalovaný v jednotlivých bodoch jeho odôvodnenia popisuje skutkový a právny stav.

a podpore. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, že v prípade sumy 1453069,78 € ide 1,5-násobok sumy neoprávnených výdavkov vo výške 968713,19 €, ktorá bola uvedená v žiadosti o vrátenie a ktorá sa uvádza v bode 7 odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie, správna úvaha je podľa sťažovateľa v jeho odôvodnení dôsledným spôsobom rozvíjaná postupne, a to uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, popisom skutkového a právneho stavu, v rámci ktorého sa uvádza, akými úvahami bol Úrad vlády Slovenskej republiky pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov vedený, ako aj reagovaním na skutočnosti uvádzané účastníkom konania vo vyjadrení z 12. marca 2018.

na vrátenie. 28. K záveru správneho súdu o absencii výpočtu sumy, ktorú mal žalobca vrátiť, sťažovateľ poukázal na to, že z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, že v prípade sumy 1453069,78 € ide o 1,5-násobok sumy neoprávnených výdavkov vo výške 968713,19€, ktorá bola uvedená v žiadosti vrátenie a ktorá sa uvádza v bode 7 odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia. Predmetný výpočet je zrejmý aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa poukazuje na výšku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie - 968713,19 €, na príslušné ustanovenia 27a zákona o pomoci a podpore a na to, že bolo rozhodnuté o vrátení sumy 1453069,78 € ako násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie, keďže táto je podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia „menšia ako 100 % poskytnutého príspevku, resp. jeho časti na predmet zákazky, teda celkovej sumy čerpania výdavkov na predmet zákazky, ktorá bola 4345377,28 EUR“.

30. Na záver sťažovateľ argumentoval, že podľa jeho názoru sú obe rozhodnutia zrozumiteľné, odôvodnené a preskúmateľné. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej orgán vydávajúci rozhodnutie nemusí odpovedať na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na také argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, resp. majú pre vec podstatný význam (napr. rozhodnutie č. k. 2Obo/4/2019 zo dňa 30.04.2020, č. k. 5Obo/21/2018 zo dňa 23.05.2019, č. k. 2Cdo/68/2017 zo dňa 31.01.2019, č. k. 5Cdo/44/2015 zo dňa 12.07.2017). Doplnil, že správny súd prvostupňové rozhodnutie nepodrobil žiadnemu skúmaniu tak, ako je tomu v rámci bodov 49 až 60 rozsudku vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu, a preto nie sú zrejmé dôvody vo vzťahu k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia. V časti týkajúcej sa zrušenia prvostupňového rozhodnutia preto považuje napádaný rozsudok za absolútne nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 31.

33. Správny súd vydal dňa 25. júna 2021 opravné uznesenie č. k. 1S/143/2020 - 175 a dňa 30. júla 2021 opravné uznesenie č. k. 1S/143/2020 - 180, ktorými opravil záhlavie napadnutého rozsudku tak, že ako žalovaného uviedol Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

37. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť ako opomenutý účastník konania, pretože tvrdil, že s ním správny súd nekonal a neposlal mu napádaný rozsudok. Namietal tiež, že mu z toho dôvodu bolo nesprávnym procesným postupom súdu znemožnené uskutočniť procesné práva účastníka konania, a to podať vyjadrenie k veci.

Správny súd vydal v preskúmavanej veci rozsudok dňa 15. októbra 2020, pričom v záhlaví tohto rozsudku uviedol ako žalovaného Úrad vlády Slovenskej republiky a tomu aj rozsudok doručil dňa 9. novembra 2020. Ministerstvu rozsudok v tom čase nedoručoval.

39. Podľa § 452 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 40. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 143 SSP správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v § 142 ods. 1.

Správny súd mal teda povinnosť konať s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky odo dňa 1. októbra 2020 ako so žalovaným, uviesť ho v záhlaví rozsudku a rozsudok mu aj doručiť. Zároveň je v tejto súvislosti potrebné uviesť,

45. Ak teda nastala situácia, že správny súd v rozpore so zákonom účastníkovi konania - žalovanému - Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky - sťažovateľovi nedoručil rozsudok vo veci samej zo dňa 15. októbra 2020, nepostavil ho do pozície opomenutého účastníka konania ale do pozície účastníka konania, ktorému nebol rozsudok v rozpore s § 142 ods. 1 SSP doručený. Rozsudok tak ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť (§ 145 ods. 1 SSP), keďže nebol účastníkovi konania doručený. Uvedené malo aj ten následok, že sťažovateľovi nezačala plynúť lehota na podanie kasačnej sťažnosti, keďže táto sa u známeho účastníka odvíja od okamihu doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP).

47. Zároveň však vzhľadom na to, že kasačný súd o odmietnutí kasačnej sťažnosti nerozhodol do dňa 13. júla 2021, kedy správny súd rozsudok opravil a poslal ho žalovanému, rozsudok správneho súdu jeho doručením nadobudol právoplatnosť a stal sa spôsobilým predmetom prieskumu v kasačnom konaní. Od tohoto dátumu je preto potrebné na kasačnú sťažnosť sťažovateľa hľadieť ako na včas a riadne podanú účastníkom konania a kasačný súd ju už nemôže odmietnuť z dôvodu predčasného podania. Keďže kasačný súd nevzhliadal iné dôvody na odmietnutie kasačnej sťažnosti sťažovateľa a kasačná sťažnosť riadne obsahuje vecné kasačné dôvody, meritórne ju prejednal.

Z toho dôvodu kasačný súd nevzhliadol zásah do procesných práv sťažovateľa, keď mu nebolo znemožnené uskutočniť procesné práva účastníka konania a tieto neboli znemožnené ani pôvodnému žalovanému, s ktorým správny súd riadne počas celého správneho súdneho konania konal.

49. Podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore v znení účinnom od 1. júna 2017 správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.

Ak prijímateľ dobrovoľne príspevok alebo jeho časť na základe výzvy nevráti, riadiaci orgán podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý ak zhodnotí, že k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania došlo, uloží kontrolovanému subjektu pokutu alebo v protokole konštatuje porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (§ 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore). Vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti môže riadiaci orgán aj po uložení pokuty alebo vydaní protokolu, ak prijímateľa nevyzval pred ich vydaním (§ 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore). Uvedené závery Úradu pre verejné obstarávanie sú následne podkladom pre postup príslušného orgánu podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore pri uložení povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie, maximálne však sumy zodpovedajúcej celému poskytnutému príspevku.

51. Kľúčovou otázkou, ktorá pred kasačným súdom v súvislosti s výkladom ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore stála, bolo, či povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie je sankciou a teda či jej uloženie je správnym trestaním.

53. V obdobnej veci však Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sfk/25/2021 zo dňa 22. júla 2022, keď bol prijímateľ povinný vrátiť celý poskytnutý nenávratný finančný príspevok, vyslovil záver, že uloženie povinnosti vrátiť príspevok možno hodnotiť iba ako sankciu v širšom slova zmysle, čo však bez ďalšieho neznamená, že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bolo možné aplikovať zákonné inštitúty určené pre oblasť správneho trestania (bod 21). Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) v spojených veciach Jude?ul Neam?, C-260/14 a Jude?ul Bacău, C-261/14, kde SD EÚ najmä konštatoval, že povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku nezrovnalosti nie je sankciou, ale len jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Únie neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stala neoprávnenou. 54.

Uvedený rozdiel potom aj vytvára hranicu medzi konaním o sankcii alebo inom opatrení. 55. Z hľadiska kontextu ide v prejednávanej problematike o prípady týkajúce sa čerpania finančných prostriedkov z európskych fondov (v preskúmavanom prípade z Európskeho fondu regionálneho rozvoja), v rámci ktorej majú členské štáty zaistiť, aby nedošlo k poškodeniu finančných záujmov EÚ, a preto unijné právo ukladá Slovenskej republike povinnosť spätne vymáhať neoprávnene alebo protiprávne použité prostriedky. Smerodajným v kontexte prejednávanej veci sú povinnosti upravené európskou legislatívou - Nariadením Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej ako Nariadenie č. 2988/95) a Nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (ďalej ako Nariadenie č. 1083/2006). Tieto sú relevantné aj pre záver o posúdení charakteru povinnosti vrátenia poskytnutého príspevku.

57. Všeobecne konštatovaná povinnosť chrániť finančné záujmy EÚ je pretavená okrem iných aj do ustanovenia § 26 zákona o pomoci a podpore, podľa ktorého ochrana finančných záujmov zahŕňa prevenciu, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení.

58. K jednotlivým formám riešenia vzniknutých nezrovnalostí Nariadenie č. 2988/95 v čl. 4 a 5 uvádza : Článok 4 1. Je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme:

4. Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty (poznámka kasačného súdu - vhodnejší preklad by bolo „sankcie“). Článok 5 1. Úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie: a) zaplatenie správnej pokuty; b) zaplatenie sumy väčšej ako sú sumy neprávom získané alebo neuhradené a prípadne úroky; táto dodatočná suma sa stanovuje v súlade s percentuálnou sadzbou, ktorú treba ustanoviť osobitnými pravidlami a nesmie prekročiť úroveň nevyhnutnú na vytvorenie odstrašujúceho účinku;

nezrovnalosti; e) dočasné odňatie súhlasu alebo oprávnenia zúčastňovať sa na programe pomoci spoločenstva; f) strata záruky alebo depozitu poskytnutého s cieľom splnenia podmienok ustanovených právnymi predpismi alebo doplnenie neoprávnene uvoľnenej záruky; g) iné sankcie čisto ekonomickej povahy, zodpovedajúce svojou povahou a rozsahom, ktoré sú ustanovené odvetvovými právnymi predpismi prijatými Radou s ohľadom na špecifické požiadavky daných odvetví a v súlade s uplatňovaním právomocí zverených Komisii Radou.

60. SD EÚ následne dopĺňa, že povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku nezrovnalosti nie je sankciou, ale len jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Únie neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stala neoprávnenou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júna 2009, Pometon, C-158/08, EU:C:2009:349, bod 28, zo 17. septembra 2014, Cruz & Companhia, C-341/13, EU:C:2014:2230, bod 45 a citovanú judikatúru, ako aj z 18. decembra 2014, Somvao, C-599/13, EU:C:2014:2462, bod 36).

62. Pod povinnosťou vrátiť „neoprávnene získanú výhodu“ či „neoprávnene získanú sumu/ čiastku“ podľa čl. 4 Nariadenia 2988/95 je potrebné rozumieť tzv. finančné opravy, ktoré musia členské štáty vykonať v prípade, že zistia nezrovnalosti v operáciách alebo operačných programoch, ktoré majú za cieľ odňať výhodu, ktorá bola neoprávnene poskytnutá dotknutým hospodárskym subjektom, najmä uložením povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatené sumy (rozsudok z 26. mája 2016, Jude?ul Neam? a Jude?ul Bacău, C-260/14 a C-261/14, EU:C:2016:360, bod 49). Nemusí ísť o povinnosť vrátiť celú poskytnutú sumu, ale môže ísť aj len o jej čiastku, v súvislosti s ktorou bola zistená nezrovnalosť alebo čiastku vyjadrenú ako nezrovnalosť (napr. ako percento z poskytnutého príspevku).

Opravy členského štátu pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operačný program alebo jeho časti. Členský štát vezme do úvahy i povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu spôsobenú fondu. Zdroje z fondov uvoľnené týmto spôsobom môže členský štát opätovne použiť do 31. decembra 2015 na príslušný operačný program v súlade s ustanoveniami uvedenými v odseku 3.

4. V prípade systémovej nezrovnalosti členský štát rozšíri svoje šetrenie na všetky operácie, ktoré by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené. 64. V súvislosti s výkladom čl. 98 Nariadenia č. 1083/2006 SD EÚ uviedol, že článok 98 ods. 2 prvý pododsek druhá veta nariadenia č. 1083/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že finančné opravy členských štátov sú v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované náklady štrukturálnych fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného obstarávania, správne opatrenia v zmysle článku 4 nariadenia č. 2988/95 (rozsudok z 26. mája 2016, Jude?ul Neam? a Jude?ul Bacău, C-260/14 a C-261/14, EU:C:2016:360, bod 50 a citovaná judikatúra).

povinnosti vrátiť sumu nad rámec zistenej nezrovnalosti (ak nejde o úrok z omeškania podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia 2988/95), ide o správnu sankciu podľa čl. 5 Nariadenia č. 2988/95. 66. Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávaný prípad, žalobca bol sťažovateľom v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zaviazaný na vrátenie jeden a pol násobku sumy/čiastky, ktorá bola označená ako nezrovnalosť (nezrovnalosť bola stanovená vo výške 968713,19 €, žalobca bol zaviazaný vrátiť 1453069,78 €). Z toho dôvodu je potrebné povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore považovať za sankciu v zmysle čl. 5 Nariadenia 2988/95, a teda za sankciu v zmysle správneho trestania. V tomto čiastkovom závere sa preto kasačný súd stotožňuje so záverom správneho súdu, že v prejednávanom prípade šlo zo strany sťažovateľa ako aj prvostupňového orgánu o uloženie sankcie žalobcovi v rámci správneho trestania.

V nadväznosti na to možno poukázať na dôvodovú správu k § 194 SSP, podľa?ktorej „pod iným protiprávnym konaním sa myslí iné nedovolené konanie, podobné priestupku alebo správnemu deliktu, za ktoré sa podľa zákona ukladá sankcia.“ 68.

69. Vzhľadom na to, že podľa ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci podpore príslušný orgán rozhoduje o povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy/čiastky, ktorá bola vyhodnotená ako neoprávnene použitá - nezrovnalosť (nemusí ísť o plnú sumu finančného príspevku, ako to je v posudzovanom prípade), ale aj o povinnosti vrátiť celú poskytnutú sumu, bude potrebné vzhľadom na túto skutočnosť zo strany správnych orgánov ako aj súdov podľa okolností veci vyhodnotiť, či ide o správnu sankciu alebo len o správne opatrenie.

Ak výrok sankčného rozhodnutia takýto výrok neobsahuje, je dané rozhodnutie nepreskúmateľné a teda i nezákonné (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžk/2/2019 z?20. augusta 2020). 71. Podľa správneho súdu malo byť vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedené o porušenie akých konkrétnych pravidiel a postupov verejného obstarávania šlo a mal byť presne označený protokol, z ktorého toto rozhodnutie vychádzalo. S uvedeným záverom správneho súdu možno súhlasiť len čiastočne.

porušené. Na druhej strane sa však kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, že je nevyhnutné, aby nedošlo k zameneniu skutku, ak je vo výroku odkaz na protokol, aby ten bol presne označený, keďže rozhodnutie z neho vychádzalo. Nepostačuje, aby správny orgán len všeobecne vo výroku uviedol, že konal na základe protokolu, bez jeho bližšieho označenia. Ten bol v preskúmavaných rozhodnutiach uvedený iba v odôvodnení, čo vzhľadom na sankčný charakter rozhodnutia a významnosť protokolu ako podkladu pre samotné rozhodnutie, považoval aj kasačný súd za porušenie povinnosti pre jednoznačný a nezameniteľný výrok sankčného rozhodnutia. Uvedené je nevyhnutné z toho dôvodu, že v súvislosti s jedným finančným príspevkom u jedného prijímateľa môžu byť vykonané viaceré kontroly a vypracované viaceré protokoly týkajúce sa jednotlivých verejných obstarávaní, a preto ak sa vo výroku odkaz na protokol nachádza, ten musí byť jasne a presne označený.

V. C K povahe protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní

75. Z kontextu celého znenia § 27a zákona o pomoci a podpore vyplýva, že riadiaci orgán síce môže prijímateľovi zaslať výzvu na vrátenie sumy, ktorú vyhodnotil ako nezrovnalosť, ale v prípade, že tento na základe výzvy sumu nevráti, nemá kompetenciu vydať autoritatívne rozhodnutie, ktorým by mu túto povinnosť uložil a bolo by zároveň exekučným titulom.

Následne musí podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore podať podnet na konanie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. 76. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že podľa ustálenej rozhodovacej činnosti protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní nie je samostatne preskúmateľným aktom. Ako už kasačný súd uviedol v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 15/2018 zo dňa 25. apríla 2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 53/2018 „Protokol o výsledku dodržiavania zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného obstarávania (§ 149 citovaného zákona). Tieto správne akty nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu, pretože majú iba predbežnú povahu, a preto

77. Po vydaní protokolu podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore už príslušný orgán nevykonáva posudzovanie otázky porušenia pravidiel verejného obstarávania, ale iba rozhodne o povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti. Závery uvedené v protokole tak už príslušný orgán neposudzuje a nekontroluje, teda v tomto smere nerealizuje správnu

a - okrem iných - by mohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty. 78. Rozhodujúci orgán podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore tak koná jedine na základe podkladu, ktorý mu predložil špecializovaný orgán v oblasti verejného obstarávania, pričom len tento robí záver o porušení pravidiel verejného obstarávania a preto je jeho záver potrebné považovať za záväzný podklad pre vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o

80. V zmysle uvedeného, ak má prijímateľ záujem o preskúmanie protokolu (podkladového opatrenia), tento môže byť preskúmaný až s rozhodnutím podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore v súlade s § 27 SSP. V tejto súvislosti kasačný súd dopĺňa, že podkladové opatrenie nepreskúmava správny súd ex offo, ale len na výslovný návrh dotknutého subjektu a účastníkom konania je potom aj Úrad pre verejné obstarávanie (§ 32 ods. 1 písm. c) v spojení s § 27 ods. 1 SSP).

Vzhľadom na to, že nebolo povinnosťou žalovaného ako ani prvostupňového orgánu vykonávať samostatné posúdenie porušenia pravidiel verejného obstarávania, správna úvaha pri odôvodneniach oboch rozhodnutí je podľa kasačného súdu dostatočná, jasne odôvodňuje povinnosť vrátiť finančné prostriedky ako aj opisuje predchádzajúce konanie a podklady, z ktorých rozhodnutia

V. D Návrh na priznanie odkladného účinku

82. Kasačný súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľa dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Rozhodnutie kasačného súdu o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Výnimočnosť tohto procesného úkonu správneho súdu spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného rozhodnutia krajského súdu. 83. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu by hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť účastník konania, ktorý tento návrh podáva. 84. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy a ani z administratívneho, resp. súdneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu nastúpenia právnych následkov napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevyplýva. Tento návrh odôvodnil v podstate tým, že môže dôjsť k duplicite rozhodnutí. Správny súd nepovažuje okolnosti, na ktoré v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal, za také, ktoré by zakladali dôvody prípadnej hrozby závažnej ujmy. Skutočnosť, že sa má správny orgán riadiť právnym názorom zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu (voči ktorému podáva kasačnú sťažnosť, čím zákonite dáva najavo svoj nesúhlas s tam vyjadrenými závermi) sama o sebe nepredstavuje hrozbu závažnej ujmy. V opačnom prípade by boli dôvody pre priznanie odkladného účinku dané vždy podaním kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom. 85. Preto návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol.