3Sfk/29/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci žalobcu (sťažovateľa): TECHNOPOL SERVIS, a.s., IČO: 35700840, so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, právne zastúpeného: AK Castiglione s. r. o., IČO: 51635046, so sídlom Námestie Martina Benku 10, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101254577/2020 zo 4. augusta 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 234/2020-185 z 28. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 234/2020-185 z 28. júla 2021 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101254577/2020 zo 4. augusta 2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom, ako aj trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Dučák na ústnom pojednávaní 26. februára 2019 predložil správcovi dane hlavnú knihu s tým, že správca dane požiadal i o predloženie analytiky účtov bližšie popísaných v prílohe k zápisnici, ktoré p. Dučák predložil 15. marca 2019. Správca dane 2. mája 2019 opätovne vyzval žalobcu o predloženie účtovných a iných dokladov, ktoré by preukazovali hospodárske operácie v roku 2015, medzi nimi okrem iného aj „zdokladovanie vystavenia zmenky z 30. novembra 2015 týkajúcej sa subjektu Irwin & white, co.“ a tiež „analytickú evidenciu účtu 511.005 - „Veľké opravy“ v celkovej sume 393647,93 eur a účtu 518.011 - Služby externí pracovníci“ v celkovej sume 87143,42 eur.“ K vykonaným prácam, resp. službám žiadal správca dane predložiť všetky zmluvy týkajúce sa uvedených prác a služieb.

3. Správca dane 26. augusta 2019 vyhotovil z predmetnej daňovej kontroly zameranej na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z príjmov právnickej osoby Protokol č. 102022858/2019 (ďalej len „protokol“) a žalobcu vyzval, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. Keďže žalobca sa v určenej lehote k protokolu nevyjadril, správca dane vydal rozhodnutie č. 102275744/2019 z 2. októbra 2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 72793,84 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka

Podľa žalovaného správca dane iba stroho konštatoval, že tieto mal žalobca zaúčtovať na ťarchu účtu 042.001 Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, nakoľko sa podľa správcu dane jednalo o stavebné a rekonštrukčné práce a dodávky dlhodobého hmotného majetku. Správca dane však neuviedol, ako a na základe čoho zistil, že išlo o stavebné a rekonštrukčné

5. Správca dane viazaný právnym záverom žalovaného vydal rozhodnutie č. 100683085/ 2020 zo 16. marca 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 72461,37 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015. V odôvodnení uviedol, že obsahom účtovného dokladu z 30. novembra 2015 bolo zaúčtovanie zmenkového programu na strane má dať účtu 249001 so súvzťažným zápisom na účte 379003 v sume 3100000,00 eur.

Preto správca v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) cit. zák. zvýšil o tieto nedaňové výdavky výsledok hospodárenia o sumu 51528,33 eur a o sumu 114945,00 eur. 6. Ďalej správca dane pokračoval, že žalobca v kontrolovanom období zaúčtoval na ťarchu účtu 511.05-„KCT-stavebné práce“ nasledovné dodávateľské faktúry: - č. 2150165 zo 4. februára 2015 - náklady (výdavky) za stavebné práce na prenajatom objekte v obci Továrniky od dodávateľa Jarolím Piterka v sume 960,00 eur, - č. 2150527 z 10. júla 2015 - náklady (výdavky) za stavebné práce od dodávateľa Jarolím Piterka v sume 300,00 eur, - č. 2150579 z 1. augusta 2015 - náklady (výdavky) za stavebné práce od dodávateľa Peter Bajan v sume 4800,25 eur, - č. 2150676 zo 4. septembra 2015 - náklady (výdavky) za stavebné práce od dodávateľa Július Kamenský v sume 1300,00 eur. Správca dane k týmto nákladom uviedol, že žalobca nepredložil žiadne doklady, resp. dôkazy preukazujúce, o aké stavebné práce sa jedná (aké úpravy boli vykonané) a na akom objekte.

Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, bez preukázania skutočného dodania služby pre daňové účely je nedostačujúce, a preto podľa správcu danie tieto výdavky nie sú daňovými výdavkami v zmysle § 21 ods. 1 cit. zák. 7. Ďalej správca dane konštatoval, že žalobca v kontrolovanom období zaúčtoval na ťarchu účtu 511.05-KCT-stavebné práce“ nasledovné dodávateľské faktúry: - č. 2150602 z 11. augusta 2015 - náklady (výdavky), za dodávku a montáž klimatizácie na budove Technopolu od dodávateľa Dobrá klíma s.r.o. v sume 6218,11 eur, - č. 2150658 z 7. septembra 2015 - náklady (výdavky) za dodávku strešného svetlíka na streche objektu UPB Technopol od dodávateľa TriAl v sume 8920,00 eur, - č. 2150728 z 30. septembra 2015 - náklady (výdavky) za dodávku a montáž strešného svetlíka na streche objektu UPB Technopol od dodávateľa TriAl v sume 9920,00 eur, - č. 2150795 z 28. októbra 2015 - náklady (výdavky) za dodávku a montáž ventilácie na budove Technopolu od dodávateľa Miroslav Stanček v sume 6510,12 eur.

účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Opatrenie MF č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002“) na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa účtuje obstaraný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie do doby jeho uvedenia do používania vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním. V súvislosti s tým správca dane poukázal na zákonné vymedzenie hmotného majetku v § 22 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

8. Správca dane záverom uviedol, že žalobca v kontrolovanom období zaúčtoval na ťarchu účtu 511.05-KCT-stavebné práce“ nasledovnú dodávateľské faktúru: - č. 2150601 zo 7. augusta 2015 - náklady (výdavky) za vykonanie rekonštrukčných prác od dodávateľa Ivan Kubík - STAVIK v sume 137029,00 eur. Správca dane k týmto nákladom uviedol, že žalobca predložil správcovi dane k uvedenej faktúre súpis vykonaných prác a dodávok v obci Továrniky. Podľa správcu dane zo súpisu vykonaných prác je zrejmé, že sa jednalo rekonštrukčné práce - technické zhodnotenie budovy (napr. zhotovenie nových priečok, rekonštrukcia odsávania, výmena dlažby, dverí, zárubní a pod.). Ďalej správca dane pokračoval a v zmysle § 29 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vymedzil, čo sa považuje za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku. Keďže náklady boli podľa správcu dane vynaložené na rekonštrukciu, resp. technické zhodnotenie majetku (budovy) v hodnote vyššej ako 1700 eur, žalobca bol povinný tieto náklady zaradiť do hmotného majetku a odpisovať v súlade s § 26 až 28 zákona o dani z

10. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101254577/2020 zo 4. augusta 2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane. V súvislosti so vznesenou

11. Podľa žalovaného argumentácia žalobcu v odvolaní nie je presvedčivá, keď na jednej strane tvrdí, že na subjekt Irwin&white, co. nebola vystavená žiadna zmenka a že tejto spoločnosti platil len poplatky za služby, avšak na analytickom účte 249001 Ostatné finančné výpomoci za obdobie roka 2015 je 31. mája 2015 na strane Dal zaúčtovaná suma 1000000,00 eur, vystavenie zmenky Irwin&white, co. a 30. júna 2015 je na strane Dal zaúčtovaná suma 2100000,00 eur, vystavenie zmenky Irwin&white, co. Teda spolu suma 3100000,00 eur, ktorá je zhodná so sumou na riadku 1 (menovitá hodnota zmeniek) v doklade Zmenkový

prípade nestalo. Záverom dodal, že zmeny v orgánoch spoločnosti žalobcu nie sú rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na správne určenie dane.

16. Podľa názoru správneho súdu, správca dane aj žalovaný správne vyhodnotili aj faktúry za stavebné práce, stavebné úpravy, opravy a udržiavacie práce na nehnuteľnosti v obci Továrniky. Tým, že dodávateľ fakturoval taký súbor stavebných prác ako sú búracie a demontážne práce, rekonštrukcia odsávania, vyhotovenie priečok, vyhotovenie izolácie proti zemnej vlhkosti, zateplenie fasády, výmena potrubí vody a odpadu, došlo ku kvalitatívnej zmene nehnuteľnosti v Tovarníkoch a nešlo o odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Správny súd tak zastáva názor, že žalobca mal uvedené výdavky (náklady) účtovať ako náklady na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a mal ich premietnuť v daňových výdavkoch (nákladoch) formou odpisov podľa § 26 až § 28 zákona o dani z príjmov, čo neurobil. 17. Správny súd poukázal na to, že žalobca sám pripúšťa, že je v dôkaznej núdzi, keďže nemá k dispozícii účtovné doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia roku 2015. Tvrdí, že dôkazná núdza bola vyvolaná p. Dučákom, ktorý predsedovi predstavenstva p. Pávekovi neposkytol účtovné ani daňové doklady. Správny súd poukazuje na bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, ktoré v prvom rade nesie daňový subjekt. Správny súd nespochybňoval, že predseda predstavenstva p. Dučák bol zvolený na základe nezákonného uznesenia prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu 2. decembra 2016, tak ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 2. júla 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 20. augusta 2020, na druhej strane však správca dane v priebehu daňového konania (teda v čase pred vyhlásením citovaného rozsudku odvolacieho súdu) vychádzal z § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka a prezumpcie správnosti zápisu údajov v obchodnom registri. Právoplatne došlo k určeniu neplatnosti uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu 2. decembra 2016 na základe cit. rozhodnutí súdov až v roku 2020, kým daňové konanie sa týkalo zdaňovacieho obdobia roku 2015 a správca dane a žalovaný viedli daňové konanie v rokoch 2018 až 2020. 18. Záverom správny súd uzavrel, že medializácia kauzy Technopol bez ďalšieho nie je dôkazom o oprávnenosti nároku žalobcu na uplatnenie nákladov v roku 2015 ako daňových výdavkov podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a ich zohľadnenie v jeho prospech pri určení dane z príjmov právnických osôb. Žalobca si môže prípadne uplatňovať nárok na náhradu škody voči p. Dučákovi v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, no nemožno ju zohľadňovať v daňovom konaní vzhľadom na absenciu ustanovení Daňového poriadku upravujúcich odcudzenie účtovných a daňových dokladov, prípadne spory v rámci obchodnej spoločnosti. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca v daňovom konaní nesplnil podmienku preukázanosti daňových výdavkov (nákladov) v zmysle § 2 písm. i) a § 19 a nasl. zákona o dani z príjmov, a preto ich nemožno zohľadniť pri určení dane z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2015, tak ako to požaduje žalobca.

19. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť tento rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 20. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v značnej časti zopakoval svoju argumentáciu zo správnej žaloby. Má za to, že správny súd dostatočne nezohľadnil žalobcom uvedený skutkový stav v súvislosti s nezákonne zvoleným predsedom predstavenstva p. Dučákom, ktorý si úmyselne neplnil svoje účtovné a daňové povinnosti. Skutoční akcionári žalobcu stratili reálnu kontrolu nad spoločnosťou, ako aj nad účtovníctvom žalobcu, pričom toto účtovníctvo nebolo bývalým nezákonne zvoleným predsedom predstavenstva do podania kasačnej sťažnosti vrátené. Daňové priznania za rok 2017 a 2018 podal žalobca až po zápise platne zvoleného predsedu predstavenstva do obchodného registra v apríli 2019. Preto je podľa žalobcu zrejmé, že do tejto situácie sa nedostal vlastným zavinením a z objektívnych dôvodov predmetné sporne zaúčtované výdavky nemôže vysvetliť. 21. Sťažovateľ k nákladom, ktoré súvisia so zmenkami uviedol, že nedisponuje príslušnými podkladmi na preukázanie relevantnosti zaúčtovania predmetných zmeniek, čím si zároveň uvedomuje svoju dôkaznú núdzu, ale zastáva názor, že sa do nej nedostal vlastným zapríčinením. Ďalej uviedol, že na subjekt Irwin&white, co. nebola vystavená žiadna zmenka a tento subjekt len sprostredkovával žalobcovi klientov na poskytovanie služieb vyplývajúcich zo zmenkového programu žalobcu. Subjekt Irwin&white, co. sa po sprostredkovaní klientov za poskytnutie služieb zmenkového programu zaručil za splnenie ich povinností, pričom žalobca za tieto služby platil poplatky s tým súvisiace. Tieto poplatky predstavujú náklady za zmenkový program v celkovej sume 114945 eur, a preto uvedená položka bola podľa žalobcu zaúčtovaná správne. 22. K zaúčtovaniu faktúr za montáž a dodávku strešných svetlíkov, klimatizácie a ventilácie v budove Technopol sťažovateľ uviedol, že demontáž starých poškodených, resp. opotrebovaných strešných svetlíkov, klimatizácie alebo ventilácie nevyhnutne nemusí byť súčasťou účtovnej dokumentácie, resp. nemusí nevyhnutne súvisieť s ich montážou. Žalobca v roku 2015 zamestnával niekoľko desiatok fyzických osôb, ktoré u žalobcu, vzhľadom na predmet jeho podnikania vykonávali aj údržbárske práce, a preto úkony v súvislosti s demontážou poškodených a opotrebovaných strešných svetlíkov, klimatizácie a ventilácie nie sú zaznamenané pri montáži predmetného príslušenstva, keďže boli vykonávané v rámci pracovnej náplne bývalých zamestnancov. Žalobca tak má za to, že predmetnú faktúru zaúčtoval správne na ťarchu účtu 511.005-„KCT-stavebné práce“. 23. Sťažovateľ k zaúčtovaniu faktúr, ktoré súviseli s prácami na budove v Továrnikoch uviedol, že predmetné práce boli opravou a úpravou dlhodobo nevyhovujúceho objektu, pričom vykonanie týchto prác bolo nevyhnutné na opravu nehnuteľnosti, ktorá bola v užívania neschopnom stave. Uvedené práce boli vykonané, aby nehnuteľnosť mohla byť opätovne využívaná ako predmet nájmu. Žalobca tak tiež má za to, že predmetnú faktúru zaúčtoval správne na ťarchu účtu 511.005-„KCT-stavebné práce“. 24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

25. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 24. marca 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená tretiemu senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni

26. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

28. Na proces daňovej kontroly, určovania a vyrubovania daňových povinností sa vzťahuje všeobecný daňový procesný predpis - Daňový poriadok, pokiaľ zákon o dani z príjmov neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2 Daňového poriadku). Keďže procesný režim a postup príslušných orgánov v rôznych daňových otázkach sú spoločné, možno v tomto rozsahu uplatňovať spoločné procesné daňové zásady a judikatórne závery týkajúce sa procesného postupu podľa Daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis (zákon o dani z príjmov) neupravuje inak.

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/ 2020). Uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá.

31. Možno konštatovať, že základnými zákonnými podmienkami pre uznanie daňového výdavku sú v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia a (iii) zaúčtovanie. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, resp. od 1. januára 2016 zdaniteľných príjmov. Rozhodujúca je pritom materiálna existencia výdavku. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol (nestačí pritom len realizácia platby). Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne došlo. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka.

33. Daňové orgány v prípade výdavkov bližšie uvedených v bode 6 tohto rozsudku konštatovali, že tieto výdavky nie sú daňovými výdavkami v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a sťažovateľ nepreukázal ich vynaloženie na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Správca dane, ale bez bližšej úvahy, nevysvetlil na základe čoho dospel k tak priamočiaremu záveru, že deklarované výdavky nespadajú pod daňové výdavky (náklady) v zmysle § 2 písm. i) cit. zák. Kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že daňové orgány v tomto smere nevykonali v zmysle Daňového poriadku žiadne ďalšie dôkazy a neuviedli ani iné skutočnosti, ktorými boli pri rozhodovaní o týchto nákladoch

klimatizácie na budove Technopol v hodnote vyššej ako 1700,00 eur a sťažovateľ bol povinný zaradiť tieto dodávky do hmotného majetku v súlade s ustanovením § 26 a § 28 zákona o dani z príjmov a účtovať ich na ťarchu účtu 042.001 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Keďže tak neurobil a predmetné výdavky účtoval na ťarchu účtu 511.005 - Opravy a udržiavanie, konal v rozpore s ustanovením § 21 ods. 1 písm. a) a 22 ods. 2 písm. a) v spojení s § 2 písm. i) cit. zák. Sťažovateľ namietal, že predmetné výdavky účtoval správne a išlo len o údržbárske práce. V zmysle § 35 ods. 2 písm. f) Opatrenia MF č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002 sa na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku neúčtujú a nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku okrem iného náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, pričom opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do prevádzky - schopného stavu sa rozumie vykonanie

rok. Podľa názoru kasačného súdu správca dane nemohol len na základe faktúr nachádzajúcich sa v administratívnom spise prijať jednoznačný záver, že práce súvisiace s montážou strešných svetlíkov, ventilácie a klimatizácie neboli opravami a udržiavacími prácami na dlhodobom hmotnom majetku, ktorými sa odstraňovalo len čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Súčasťou administratívneho spisu nie sú totiž žiadne iné dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že nešlo len opravu a výmenu už existujúceho technického vybavenia budovy a že uvedené práce viedli k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku, prípadne účelu použitia.

35. Daňové orgány k poslednému deklarovanému výdavku, ktorý je na základe faktúry bližšie popísaný v bode 8 tohto rozsudku, uviedli, že zo súpisu vykonaných prác a dodávok vykonaných v obci Továrniky, je zrejmé, že sa jednalo o rekonštrukčné práce - technické zhodnotenie budovy (napr. zhotovenie nových priečok, rekonštrukcia odsávania, výmena dlažby, dverí zárubní a pod.). Zaúčtovaním týchto nákladov na ťarchu účtu 511.005 - Opravy a udržiavanie žalobca konal v rozpore s § 21 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov. Z prílohy č. 56 (str. 214 administratívneho spisu) k predmetnej faktúre, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, možno dospieť k záveru, že určité práce sa z popisu jednotlivých položiek skutočne nejavia len ako práce, ktoré by mali charakter opráv a udržiavania dlhodobého hmotného majetku (napr. búracie a demontážne práce strojovo a ručne, vyhotovenie izolácie proti zemnej vlhkosti, zhotovenie zateplenia fasády, úprava terénu, zhotovenie WC priečok na toaletách). Kasačný súd však pri zvyšných prácach (napr. výmena okien vrátane demontáže a montáže,

Podľa kasačného súdu k jednoznačnému záveru nemohol dôjsť ani správca dane, pokiaľ v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Len z predloženého súpisu prác nie je možné identifikovať bližší charakter týchto prác a ustáliť, že skutočne nešlo len o výmenu prípadne opravu, ktorá by odstraňovala čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu.

36. V súvislosti s deklarovanými nákladmi na zmenkový program, poplatky za služby, v sume 114945,00 eur a úrokové náklady-zmenky v sume 51528,33 eur daňové orgány uviedli, že sťažovateľ k týmto výdavkom nepredložil žiadne dôkazy, resp. doklady preukazujúce opodstatnenosť ich zaúčtovania do daňových výdavkov v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

výdavku. Z administratívneho spisu zjavne vyplýva, že žalobca okrem uvedeného dokumentu nepredložil žiadne iné dôkazy, ktorými by opodstatnenosť zaúčtovania zmenkového programu a nákladov na zmenky do daňových výdavkov inak preukázal. Daňový subjekt tak nesplnil ani svoju primárnu povinnosť predložiť správcovi dane písomné doklady, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia uvedené v daňovom priznaní. Daňový subjekt tak doposiaľ nebol spôsobilý preniesť dôkazné bremeno na správcu dane, pretože nedisponoval žiadnymi účtovnými dokladmi preukazujúcimi opodstatnenosť uplatnených výdavkov. Kasačný súd tak nateraz zastáva názor, že daňové orgány postupovali zákonným spôsobom, keď dospeli k záveru o neopodstatnenosti zaúčtovania spomínaných výdavkov do daňových výdavkov v zmysle § 2 písm. i) zákon o dani z príjmov.

37. Len pre úplnosť je potrebné dodať, že vzhľadom na to, že nosnou časťou argumentácie sťažovateľa bola otázka personálnych zmien, ktoré sa uskutočnili v štatutárnom orgáne sťažovateľa a ktoré mali podľa sťažovateľa zásadný vplyv na disponovanie s jeho účtovnými dokladmi, kasačný súd sa v tomto stotožňuje s názorom správneho súdu, že uvedené nie je dôkazom o oprávnenosti nároku sťažovateľa na uplatnenie nákladov ako daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2015 v zmysle § 2 písm. i) zákon o dani z príjmov.

V. Záver

38. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že skutkový stav, na základe ktorého žalovaný vo veci rozhodol, bol v časti zistený nedostatočne na riadne posúdenie veci, čo opodstatňovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 39. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, jeho

rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 40. V novom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a po doplnení dokazovania bude vo veci znovu rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bude náležite odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správny orgán sa riadne vysporiada a odôvodní, akými úvahami bol pri hodnotení dôkazov vedený a či sťažovateľ splnil zákonné podmienky pre priznanie daňového oprávnenia v zmysle v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). 41. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak urobil podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.